Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617201993
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617201993.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v exekučnej veci oprávneného S., s.r.o., so sídlom P., Sad
A. M. XX, C.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou E. M. a partneri s.r.o., so sídlom
P., K. cesta XXX, proti povinnému X. X., nar. XX.X.XXXX, bytom mesto P., o vymoženie 50 529,08
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa

21.novembra 2017, č.k. 4Er/227/2017-32, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekučné konanie, výrokom II.
rozhodol, že súdnej exekútorke JUDr. R. Y. náhradu trov exekučného konania nepriznáva a výrokom
III. nepriznal povinnému náhradu trov exekučného konania. Právne vec posúdil podľa § 9a ods. 1, §

47 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, § 161 ods. 1 a ods. 2, § 262 ods.
1, 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"). Uviedol, že z
uznesenia tunajšieho súdu č. k. 5Er/156/2015-23 zo dňa 17.3.2016 vyplýva, že rovnaký oprávnený ako
v tejto exekučnej veci sa domáhal proti rovnakému povinnému ako v tejto exekučnej veci vykonania
exekúcie na podklade rovnakého exekučného titulu ako v tejto exekučnej veci. Tunajší súd exekúciu
vedenú pod sp. zn. 5Er/156/2015 zastavil podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s §

57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zistiac existenciu právnej domnienky existencie dôvodov
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP, ktorá nebola oprávneným v rámci doplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie vyvrátená. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 23CoE/271/2016-41
zo 6.2.2017 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré tak dňa 8.3.2017 nadobudlo právoplatnosť.
Pri skúmaní procesných podmienok súd prvej inštancie zistil existenciu prekážky rozhodnutej veci a z
tohto dôvodu musel toto exekučné konanie zastaviť. V exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde

pod sp. zn. 5Er/156/2015 sa rovnaký oprávnený ako v tejto exekučnej veci domáhal proti rovnakému
povinnému ako v tejto exekučnej veci vykonania exekúcie na podklade rovnakého exekučného titulu
ako v tejto exekučnej veci, pričom súd uznesením č. k. 5Er/156/2015-23 exekúciu zastavil s poukazom
na § 243f ods. 4 EP v spojení s § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.3.2017. V tejto exekučnej veci má súd teda pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie opätovne
skúmať rovnaký exekučný titul ako v exekučnej veci sp. zn. 5Er/156/2015. Od ostatného rozhodnutia

(uznesenia o zastavení exekúcie) nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu významného /
relevantného/ pre rozhodnutie. Keďže o totožnom predmete medzi tými istými účastníkmi konania
súd už raz právoplatne rozhodol (uznesenie o zastavení konania právoplatné dňa 08.03.2017), tvorí
toto rozhodnutie prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k tomuto exekučnému konaniu. Prekážka veci
rozhodnutej je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, a preto súd musel exekučné konanie
zastaviť. O nároku na náhradu trov exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol tak, že nárok

na náhradu trov exekučného konania nepriznal ani súdnemu exekútorovi, ani povinnému. Súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému nepriznal, pretože si ju neuplatnil.Rovnako súd nepriznal náhradu trov exekučného konania ani povinnému voči oprávnenému. Dôvodom
zastavenia exekučného konania bola skutočnosť, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu vo veci, o
ktorej už bolo skôr právoplatne rozhodnuté. Súd však povinnému nárok na náhradu trov exekučného

konania nepriznal, aj keď oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania, pretože povinnému v
priebehu konania žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli a ani zo spisu vznik žiadnych trov
konania na strane povinného nevyplýva.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dôvodil tým, že napadnuté

uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny záver súdu prvej inštancie o
prekážke právoplatne rozhodnutej veci je nesprávny, a to z dôvodu rozdielnych skutkových okolností.
V prípade konania 5Er/156/2015 totiž existovala vyvrátiteľná zákonná domnienka o existencii dôvodu
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017). V tomto
konaní sa však ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017
neaplikuje. Aplikuje sa len na konania začaté pred 23.12.2015 čo výslovne z tohto zákonného

ustanovenia vyplýva. Neexistuje teda prezumpcia o tom, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie.
Ide tu tak o úplne iný skutkový a právny stav veci, ktorý vylučuje právny záver o existencii prekážky
právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie, a vec vrátil Okresnému súdu Partizánske na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 470 Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa §

387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd z priloženého spisu zistil, že v rovnakej veci rovnaký oprávnený ako v tejto exekučnej
veci sa už raz domáhal proti rovnakému povinnému ako v tejto exekučnej veci vykonania exekúcie na
podklade rovnakého exekučného titulu, pričom toto exekučné konanie na súde prebiehalo pod sp. zn.

5Er/156/2015. Okresný súd Partizánske uznesením č.k. 5Er/156/2015-23 zo dňa 17.03.2016 zastavil
exekúciu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/271/2016-41 zo dňa 60.02.2017.

6. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal ten istý

oprávnený proti tomu istému povinnému znova návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade
totožného exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k.
4Zm/182/2014-20 zo dňa 26.08.2014, právoplatnom a vykonateľnom dňa 30.01.2015.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie

exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou
osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.

4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

13. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

14. K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a pokiaľ je v konaní
zistená, vedie k jeho zastaveniu, bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza.
Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. O totožnú vec pôjde v prípade
rovnakého nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol, a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom
konania alebo rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok, ktorý bol

vymedzenývžalobnompetiteavyplývazrovnakéhotvrdenéhoskutkovéhostavu,zakéhoboluplatnený.

15. Námietku oprávneného, že v tomto konaní ide o úplne iný skutkový a právny stav veci ako v
konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/156/2015 nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Ustanovenie § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku pri aplikácií dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku síce odkazuje na použitie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ale bez ohľadu
na prechodné ustanovenie uvedené v § 243f Exekučného poriadku, / t. j aj v konaniach začatých po
účinnosti zákona - 23. 12. 2015 / je oprávnený povinný podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v
prípade, ak sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou opísať aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu, aby exekučný súd mohol uskutočniť prieskum podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku, pričom ak zistí, že je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví. Z uvedeného je zrejmé, že skutkové a právne posúdenie
predmetnej veci by nebolo odlišné ako v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/156/2015.

16.Nazáverodvolacísúddodáva,že,teleologickýmvýkladomustanovenia§243fExekučnéhoporiadku

je zrejmé, že účelom uvedeného ustanovenia bol prieskum prípadného spotrebiteľského charakteru
vlastného vzťahu, ak sa priznal nárok zo zmenky v záujme ochrany spotrebiteľa formou osobitného
incidenčného prieskumu súdu v konaní o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje na meritórne rozhodnutia súdov a iných
orgánov. V exekučnom konaní majú povahu meritórneho rozhodnutia najmä rozhodnutia o incidenčných

sporoch, a preto tieto budú aj zakladať prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Ak teda súd rozhodne,
že exekúciu zastaví, spôsobuje to prekážku právoplatne rozhodnutej veci a ďalšie návrhy na vykonanie
exekúcie v rovnakej veci nebudú prípustné.

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).