Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010283
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213010283.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.

Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci obžalovaného W. X. , pre zločin lúpeže podľa §
188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného W. X. proti rozsudku
Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa") z 19.10.2017, sp. zn. 3T/57/2013 (ďalej len
„napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 15. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovaný
W. X., narodený XX.XX.XXXX v X., trvale bytom U.
X. číslo XXX, toho času vo výkone trestu odňatia
slobody v Ústave na výkon trestu odňatia Želiezovce,

o d s u d z u j e :

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (po nezistení
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej
v § 37 písmeno m/ Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody
8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s a na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci v senáte napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného W. X. (ďalej len
„obžalovaný“) vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s
poukazomnaustanovenie§139odsek1písmenoe/Trestnéhozákonaazprečinuporušovaniadomovej
slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa X. A. XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci U. X. preskočil oplotenie dvora v zadnej časti
dvora rodinného domu číslo XXX, ktorého vlastníkom je poškodený R. J., nar. XX. H. XXXX, cez ktorú
neoprávnene vnikol do zadnej časti dvora rodinného domu, kde sa v tom čase nachádzal poškodený R.
J., ktorého vylákal do zadnej časti dvora rodinného domu pod zámienkou, že sa mu tam zasekol pes,pričom potom ako s poškodeným prešli do zadnej časti dvora, sa k nemu otočil a sotil ho dvoma rukami
dooblastihrudníka,následkomčohosapoškodenýudrelchrbtomodrevenústenuhospodárskejbudovy,
čím poškodenému neboli spôsobené žiadne zranenia, následne ho začal prehľadávať pýtajúc sa ho v

maďarskomjazykuslovami„kdemápeniaze“,načomupoškodenýneodpovedal,pričomupoškodeného
pri prehľadávaní našiel a vybral z pravého zadného vrecka nohavíc peňaženku hnedej farby v hodnote
10,- €, v ktorej sa nachádza finančná hotovosť vo výške 25,- € v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty,
finančná hotovosť vo výške 3,- € v rôznych minciach, občiansky preukaz na meno poškodeného s číslom
P. XXX XXX, preukaz poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne na meno poškodeného, dve nákupné

karty KLASIC Coop Jednota na meno poškodeného, ktorú peňaženku vzal a ušiel z dvora rodinného
domu cez zadnú bránku, čím poškodenému R. J., nar. XX H. XXXX., trvale bytom U. X. XXX spôsobil
odcudzením vecí škodu vo výške 38,- €.

Za tento zločin a prečin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 188
odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, po nezistení žiadnej v

ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej, a po zistení v ustanovení § 37 písmeno h/,
písmeno m/ Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti a podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní deväť rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b/
Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť

poškodenému R. J., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X. číslo XXX sumu 28,- eur.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajkyni a prokurátorovi oznámený vyhlásením v ich
prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 19.10.2017, ihneď po ktorom
oznámení, teda včas, podal obžalovaný odvolanie smerujúce proti všetkým výrokom napadnutého

rozsudku.

Vyššie uvedeným spôsobom riadne a včas podané odvolanie obžalovaný odôvodnil sám, a to podaním
adresovaným Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“), kde v podstate v súhrne zopakoval
všetky doteraz produkované obhajobné tvrdenia a námietky obsiahnuté už v jeho predchádzajúcich

písomných podaniach v danej trestnej veci domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku s tým, aby
bolo rozhodnuté v jeho prospech pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia slobody. Spáchanie skutku už dávno
oľutoval, avšak nevie napraviť to čo sa už stalo.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu k písomným dôvodom odvolania
obžalovaného nič ďalšie neuviedol a zotrvajúc na nich v konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhol
rozhodnúť tak, ako je to uvedené v písomnom odôvodnení obžalovaným podaného odvolania.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa pripojil k prednesu svojho obhajcu a navrhol,

aby jeho odvolaniu bolo vyhovené.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla podľa § 319
Trestného poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci plnenia svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil
prejednávanú vec na rozhodnutie, preskúmal výrok o vine a výrok o treste napadnutého rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, proti ktorým odvolanie obžalovaného smerovalo,
a to aj v rozsahu zistenia prípadných, odvolaním obžalovaného nevytýkaných chýb, ktoré by mohli

odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného zákona.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že v prejednávanej veci už
konal a rozhodoval, a to uznesením z 10.03.2017 sp. zn. 4To/11/2017 (ďalej len „skoršie zrušujúceuznesenie“),ktorýmpodľa §321odsek1písmenob/,písmenoc/,písmenod/Trestnéhoporiadkuzrušil
skorší odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa z 20.10.2016 (ďalej len „skorší odsudzujúci rozsudok“)
a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol súčasne podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku predovšetkým nariadiac
úkony a dôkazy, ktoré bol súd prvého stupňa povinný vykonať.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v jej hore vymedzenom rozsahu odvolací súd ďalej zistil, že
súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných

ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
takých podstatných chýb, ktoré boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo
obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Odvolací súd v rámci povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku tiež
zistil,že(ažnavýnimkuďalejuvedenútýkajúcusavýrokuotrestenapadnutéhorozsudku),dokazovaním

vykonaným v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní súdom prvého stupňa (vrátane a zvlášť toho,
ktoré podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku nariadil odvolací súd vo svojom skoršom zrušujúcom
uznesení) boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/, až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa
potreboval pre svoje rozhodnutie tak o vine, sčasti aj o treste ukladanom obžalovanému (§ 321 písmeno

c/ Trestného poriadku).

Skutkové zistenia, ktoré mal súd prvého stupňa v prejednávanej veci za preukázané, podľa
názoru odvolacieho súdu (s výnimkou vyššie uvedenou týkajúcou sa výroku o treste napadnutého
rozsudku) jednak vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a

zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, jednak súd prvého stupňa
k nim dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania
uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo, ale súčasne aj v ich súhrne
a nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu (a napokon aj v súlade so zásadami logického myslenia a uvažovania).

V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v tomto smere v súlade s požiadavkami ustanovenými
v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu podrobne uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú, ako sa vyrovnal s obranou

obžalovaného a napokon aj právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných
výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré ako na správne (vykonaným dôkazom opodstatnené
a zákonu zodpovedajúce) poukazuje s tým, že odvolaním obžalovaného zisteniu skutkového stavu
veci a hodnoteniu dôkazov súdom prvého stupňa vytýkané nedostatky odvolací súd nepovažuje ani za

opodstatnené, a navyše ani za relevantné.

Odvolací súd totiž zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vykonaním v prejednávanej
veci dostupných a pre rozhodnutie o vine obžalovaného potrebných dôkazov ani ohľadne skutkových
otázok uvedených v § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno e/ Trestného poriadku

(či sa skutok stal, či má znaky trestného činu, kto ho spáchal, aká je ich závažnosť a aký je ich
následok) nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu jedného z
dvoch pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4
Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvineného“ (§ 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku).

Pokiaľ ide o právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorými sa súd prvého
stupňa riadil posudzujúc dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
obžalovaného, tieto nepovažuje odvolací súd za potrebné doplniť, pretože výrok o vine v napadnutom
rozsudku je správny, zodpovedajúci stavu veci a zákonu, pretože súd prvého stupňa k nemu dospel po

správnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípu kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, žeobžalovaný sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak
si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré preskúmava v odvolacom konaní.

Odvolací súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, spočívajúcou najmä v spochybnení
vierohodnosti výpovedí poškodeného - svedka R. J.. Nemožno totižto prehliadnuť, že to čo menovaný
svedok opakovane a zhodne popísal sa potvrdilo ďalšími svedeckými výpoveďami, a to Y. E., N. O., X.
O., ktorí boli s obžalovaným bezprostredne pred spáchaním skutku a po ňom. Tieto svedecké výpovede

spolu s ďalšími dôkazmi, a to najmä vykonanou rekogníciou ako aj listinnými dôkazmi vytvárajú takú
silnú usvedčujúcu dôkaznú reťaz, z ktorej bolo možné vyvodiť bezpečný záver o vine obžalovaného
práve tak, ako to ustálil súd prvého stupňa v odsudzujúcom rozsudku.

Po (aj podľa názoru odvolacieho súdu) zákonu zodpovedajúcom a vykonaným dôkazom opodstatnenom

právnom posúdení v prejednávanej veci zažalovaného skutku ako zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1,
odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2
písmeno b/ Trestného zákona súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému ukladal trest
odňatia slobody podľa zákonnej sadzby ustanovenej v odseku 2 § 188 Trestného zákona činiacej sedem

rokov až dvanásť rokov, a to aj z dôvodov ďalej uvedených opodstatnene upravenej s použitím § 38
odsek 4 Trestného zákona (teda zvýšením jej dolnej hranice o jednu tretinu) činiacej osem rokov a osem
mesiacov až dvanásť rokov, pri opodstatnenom nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36
Trestného zákona, opodstatnene zistenej jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného
zákona, avšak na strane druhej neopodstatnene a v rozpore so zásadou zákazu reformatio in peius

(t.j. zákaz zmeny k horšiemu) priznanej druhej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného
zákona.
Súd prvého stupňa obžalovanému ukladal trest úhrnný podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona (ukladal
trest za dva trestné činy).

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj:

- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona (písmeno d/).

Podľa § 321 odsek 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť

napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti;
ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V tretej časti, šiestej hlave Trestného poriadku o odvolaní a konaní o ňom v § 322 odsek 3 vete druhej
Trestného poriadku sa premieta zásada zákazu reformatio in peius, čo v praxi znamená zákaz zmeny
napadnutého rozhodnutia v neprospech obžalovaného na podklade opravného prostriedku podanéholen v jeho prospech. Preto súd rozhodujúci o odvolaní, ani súd ktorému vec bola prikázaná, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, nemôže zmeniť rozhodnutie v neprospech osoby,
ktorá ako jediná podala odvolanie alebo keď len v jej prospech bolo podané odvolanie inou oprávnenou

osobou. V zmysle tohto ustanovenia za zmenu rozhodnutia v neprospech obvineného treba považovať
zmenu v ktoromkoľvek výroku, ak zhoršuje postavenie obvineného a priamo sa ho dotýka.
Bolo tomu tak v prejednávanom prípade, kedy súd prvého stupňa obžalovanému oproti skoršiemu
rozsudku vo výroku o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku priznal aj ďalšiu
priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zistil iba vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno d/,
odsek 3 Trestného poriadku zrušil odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
iba vo výroku o treste a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám
v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom tak, že na podklade jednak súdom prvého stupňa, jednak
odvolacím súdom zistených skutočností a okolností majúcich vplyv a význam pre určenie druhu trestu

a jeho výmery a tiež po ich zákonu zodpovedajúcom vyhodnotení a posúdení obžalovanému uložil
podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (po
nezistení žiadnej v § 36 Trestného zákona uvedenej poľahčujúcej okolnosti a po zistení v § 37 písmeno
m/ Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti) a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest
odňatia slobody osem (rokov) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48

odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd mal za to, že tento druh a výmera na samej dolnej hranici zákonnom už upravenej
trestnej sadzby v dôsledku použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona obžalovanému v prejednávanej veci
odvolacím súdom uloženého trestu zodpovedajú všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v

§ 34 odsek 4 Trestného zákona (konkrétne spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, nezistená
poľahčujúca, jedna priťažujúca okolnosť, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, dĺžka
doby, ktorá uplynula od spáchania skutku) a preto je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34
odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože
zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,

vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.