Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4P/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612201658
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2016:3612201658.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobkyne X. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. A. U., E. XXX, Č. H. proti žalovanému U. F., nar. X.X.XXXX, bytom F., P. XXX/
XX, zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom, Jesenského 232, o určenie
otcovstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.S.
A. U., E. XXX, Č. H., zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym
opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalovaný U. F. , nar. XX.XX.XXXX je otcom mal. P. T., nar. XX.XX.XXXX z matky
X. T., nar. XX.XX.XXXX.

Súd mal. P. T., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

Súd určuje žalovanému výživné na mal. P. T., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 28.12.2009 do
28.12.2010 sumou 2800,-Kč mesačne , s účinnosťou od 29.12.2010 sumou 2300,-Kč mesačne vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky.

Zročné výživné za obdobie od 28.12.2009 do vyhlásenia rozsudku v sume 185 622,57 Kč je žalovaný
povinnýzaplatiťžalobkynivmesačnýchsplátkachvovýške1500,-Kčmesačnespolusbežnýmvýživným
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd styk žalovaného s mal. P. T., nar. XX.XX.XXXX n e u p r a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za žalobu o určenie otcovstva v
sume 66 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 488,52 € do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovanému určenia otcovstva k maloletému P. T., nar.
XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným
sa spoznali v Š. začiatkom marca 2009, kam ona odišla za prácou. Bol jej susedom v dome, kde bývala.V polovici marca začali spolu chodiť a intímne sa stýkať. V júni sa musela náhle vrátiť do Č.B. H., kde
zistila, že je tehotná. Po dlhšom rozhodovaní o tom informovala žalovaného s tým, že dieťa si nechá,
pretože na prerušenie tehotenstva bolo neskoro a ani zo zdravotných dôvodov ho nechcela postúpiť.

Otec dieťaťa s ňou prestal akýmkoľvek spôsobom komunikovať a ona sa rozhodla dieťa vychovávať
sama. V súčasnosti žije z minimálnych príjmov (3800 Kč rodičovský príspevok, 500 Kč prídavok na dieťa
a z jednorazových sociálnych dávok) v dvojizbovom byte, kde platí nájomné 9000 Kč mesačne. Dňa
XX.XX.XXXX sa jej narodil syn P. T. a pretože v rozhodnej dobe pre jeho počatie mala sexuálny styk
len so žalovaným, je vylúčené, že by otcom mohol byť iný muž. Žalovaný je slobodný a žije striedavo

v Š. u svojej sestry a na X. u svojej matky. Otcovstvo neuznal a dieťaťu ničím neprispel. Neprispel jej
finančne ani materiálne v dobe jej tehotenstva ani po pôrode. Žalobou sa domáha určenia, že U. F.
je otcom maloletého, zverenia maloletého do jej výchovy, určenia výživného sumou 3500 Kč mesačne
od 28.12.2009, povinnosti prispieť jej na zaobstaranie výbavičky a kočíka pre syna sumou 10000 Kč a
zaplatiť jej na zvýšené náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sumou 5000 Kč.
(2) Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril tak, že so žalobkyňou sa zoznámil koncom roka

2008 v Š.. Prišla tam za svojím bývalým priateľom S. X., s ktorým chodila ešte v Č.. Potom sa s ním
rozišla a presťahovala sa k jeho susedom. Začiatkom marca začali spolu intímne žiť, ale bližší vzťah
nemali, nakoľko ona udržiavala intímny vzťah ešte aj s bývalým priateľom. A to je len jeden z tých, o
ktorých on vie. O tom, že je tehotná, vôbec nevedel, ako ona udáva. To, že sa jej narodil syn, sa dozvedel
od jej bývalého priateľa, ktorý žije momentálne v F.. Táto správa ho veľmi prekvapila, lebo mu tvrdila,

že užíva tabletky a nemusí si dávať pozor. Následne mu oznámila, že jej tabletky došli, tak si začal
dávať pozor, lebo dieťa s ňou rozhodne nechcel. Potom sa skontaktovali na facebooku alebo telefonicky.
Oznámil jej, že nakoľko ho oklamala a zavádzala, k otcovstvu sa nehlási. Nato mu povedala, že od neho
nič nežiada, s čím skončili komunikáciu.
(3) Opatrovník maloletého k veci uviedol, že odporúčajú, aby bol U. F. určený za otca maloletého dieťaťa.

Dieťa odporúčajú zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok a styk otca s maloletým nenavrhujú upravovať, pretože to nie je potrebné. Výšku vyživovacej
povinnosti navrhujú určiť podľa zárobkových možností a schopností rodičov, aj potrieb maloletého
dieťaťa. Pokiaľ ide o príspevok na výbavičku a kočík, na X. sa poskytuje príspevok pri narodení dieťaťa
vo výške okolo 800 €. Pokiaľ ide o účinnosť výživného, ponechávajú to na úvahu súdu.

(4) Súd návrh žalobkyne na priznanie príspevku na úhradu zvýšených nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom v sume 5000 Kč vylúčil uznesením zo dňa 28.3.2013 č.k. 4P/26/2012-27 na
samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.3.2013.
(5) Žalobkyňa a žalovaný sa na pojednávanie neustanovili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s
prejednaním veci v ich neprítomnosti, preto súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku v ich neprítomnosti.
(6) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne prostredníctvom dožiadaného súdu, výsluchom
žalovanéhomimopojednávania,oboznámenímobsahuspisu,ztohonajmäžalobnéhonávrhunazačatie
konania, rodného listu, uznesení tunajšieho súdu, vyjadrenia žalovaného, uznesenia o vylúčení časti
žaloby na samostatné konanie, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, zápisnice

o výsluchu žalovaného, zápisnice o výsluchu žalobkyne, znaleckého posudku, správ zamestnávateľa
žalovaného, dokladov o výdavkoch žalovaného a zistil, že maloletý P. T. je dieťa matky X. T., nar.
XX.XX.XXXX. Otcovstvo k nemu nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ani iným zákonným
spôsobom. Rozhodné obdobie pre splodenie maloletého P. T., nar. XX.XX.XXXX bolo obdobie od
03.03.2009 do 01.07.2009.

(7) Z výpovede žalobkyne vyplýva, že s S. X. mala vzťah pred žalovaným, asi do marca 2009. Intímny
vzťah mala s ním do februára 2009. O tom, že je tehotná, sa dozvedela v apríli 2009, po príjazde do
Č.. S U. F. nadviazala vzťah v polovici marca 2009. Začali spolu intímne žiť. Ani jeden z jej dvoch
intímnych partnerov nepoužíval pánsku ochranu. Ona brala antikoncepciu, ale v dobe, keď už intímne
žila len s žalovaným jej došla. Ona mu to povedala, ale napriek tomu žiadny spôsob zabránenia počatia

nepoužili, s výnimkou prerušovaného styku. Naposledy mala intímny styk s pánom X. koncom februára
2009 a prvýkrát s žalovaným na konci marca 2009. Je si istá, že otcom je žalovaný, kvôli výpočtu
pravdepodobného dátumu počatia, ktorý jej urobil gynekológ. Je pravda, že najskôr nič nepožadovala,
ale potom si to rozmyslela, otec by sa mal postarať o dieťa. V roku 2009 nemala intímny pomer s iným
mužom ako s S. X. a s U. F.. Ona býva sama so synom. Má priateľa, ale ten býva u svojich rodičov,

nevedú spoločnú domácnosť. Od 28.12.2013 je nezamestnaná. Okrem dávok v nezamestnanosť mala
príjem 4300 Kč do štyroch rokov veku dieťaťa. Rodičovský príspevok jej vyplácal Úrad práce Mladá
Boleslav. Pôvodne dostávala 7600 Kč asi do jedného roku veku dieťaťa, potom už len 4300 Kč. Býva v
družstevnom byte, ktorého nájomcom je D. W.. Syn chodí do škôlky, náklady sú 450 Kč a 30 Kč denne najedlo. Nemá žiadne veci väčšej majetkovej hodnoty, nemá žiadne dlhy. Nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Pomáhajú jej rodičia. Po skončení rodičovskej dovolenky má poberať podporu v nezamestnanosti
pol roka, a to prvé dva mesiace 3640 Kč, potom sa to znižuje. K tomu by mala poberať doterajšie

druhy sociálnych dávok. Od narodenia dieťaťa nebola zamestnaná. Nemá žiadnu prácu. Má ukončené
základné vzdelanie, prax má z práce floristky. Kupovala hlboký kočík za 4000 Kč, športový (tzv. „golfky“)
za 300 Kč. Od mesta dostala okamžitú pomoc, za to jej preplatili kočík, keď sa maloletý už nevošiel do
hlbokého kočíku. Maloletý je zdravý, nemá žiadne zvýšené výdavky. Ona má atopický ekzém a platí asi
50 Kč mesačne za masť.

(8) Z výpovede žalovaného vyplýva, že je pravda, že bol so žalobkyňou v Š. mesiac alebo tri týždne.
Bývala v rovnakom dome ako on, o poschodie vyššie. Spali spolu asi tri týždne. Ona mu tvrdila, že má
tabletky. On jej vravel, že nechce dieťa. Potom ona odišla a on ju viac nevidel. Nevedel, že je tehotná. O
tom, že porodila, sa dozvedel od jej priateľa. Kontaktovali sa asi 2-3 krát. Ona povedala, že urobila chybu
a že nič nechce, že ho chce len uviesť do rodného listu ako otca. On jej povedal, že keď ho oklamala,
nech sa o dieťa stará sama. Boli asi tri týždne milenci, ale ona chodila aj za svojím bývalým priateľom a

asi 2 alebo 3 krát ju odprevádzal iný muž, ktorého nepozná. To dieťa nemusí byť jeho. Nevie o tom, že
by bol neplodný, má jedenásťročného syna, preto deti pravdepodobne môže mať.
(9) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že žalovaný pracuje v
spoločnosti Schavemaker Slovakia s.r.o. Trnava. Býva v 2-izbovom byte, ktorý patrí jeho matke, kde
prispieva sumou 100 € - 150 € mesačne, platí hypotéku v sume 240 € mesačne, poistenie v sume 27,08

€ mesačne a poistenie kvôli práci v sume 108 € mesačne. So žalobkyňou sa zoznámil v Španielsku, je
presvedčený, že nie je otcom maloletého.
(10) Zo záverov znaleckého posudku prof. Kádašiho, znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA
vyplýva,žeU.F.jeso100%-noupravdepodobnosťouotcommaloletéhoP.T..Jehootcovstvojepotrebné
pokladať za prakticky dokázané.

(11) Z potvrdenia zamestnávateľa žalovaného vyplýva, že na posledných 12 mesiacov mal priemernú
čistú mesačnú mzdu vo výške 411,04 € a priemernú sumu vyplatených diét 1 069,17 € mesačne.
(12) Z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že ku dňu 26.4.2016 mal na účte sumu 204,68 €. Za
bývanie platí zálohové úhrady vo výške 55,84 € mesačne. Za elektrickú energiu platí 9,13 € mesačne.
Platí si poistné za poistenie osôb vo výške 27,91 € mesačne a za poistenie bytu 45,94 € ročne. Spláca

hypotekárny úver vo výške 177,74 € mesačne a úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorý mu bol
poskytnutý v sume 9300,- € a spotrebiteľský úver, ktorý mu bol poskytnutý vo forme úverového rámca
4 000,- €.
(13) Z výpovede právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že žalovaný má sporiaci účet v ČSOB so
zostatkom 204,68 €. Platí zálohové platby súvisiace s bytom vo výške 55,84 €, elektrickú energiu 9,13

€ mesačne. Za plyn platí zálohu 5 € mesačne. Platí dve poistky, a to vo výške 27,91 € mesačne a 45,94
€ ročne. V ČSOB a.s. čerpal tri úvery, z ktorých platí splátky 170,47 € mesačne, 92,04 € mesačne a
64,94 € mesačne. S určením otcovstva, so zverením maloletého matke a so zastupovaním maloletého
a spravovaním jeho majetku matkou súhlasí. Výživné navrhuje určiť vo výške 70 - 80 € mesačne s
účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. S náhradou za výbavičku nesúhlasí, pretože navrhovateľka

nepredložila žiaden doklad o kúpe vecí. Styk s maloletým nežiada upraviť. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá.
(14) Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov P. M. a M. M. a D. Y. C., pretože ich výsluch
nebol vzhľadom k iným vykonaným dôkazom potrebný. Otcovstvo žalovaného je nepochybne dokázané
znaleckým dokazovaním, preto nie je potrebné k jeho vzťahu s navrhovateľkou a k okolnostiam, či mala

navrhovateľka intímny vzťah aj s inými mužmi vykonávať ďalšie dokazovanie.
(15) Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je
ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),
má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
(16)Podľa§40ods.1citovanéhozákonanávrhnaurčenierodičovstva(zistenieazapretie)možnopodať

na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný
súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je
slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.
(17) Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa
spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením. Ak dieťa, ktoré

narodením nadobudlo slovenské občianstvo, sa narodilo a žije v cudzine, spravuje sa určenie (zistenie
alebo zapretie) rodičovstva právnym poriadkom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.
(18) Podľa čl. 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach
rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa
má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z

nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je
štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo
iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
(19) Podľa čl. 3 písm. c) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských

štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho
poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto
konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
(20)Podľačl.15citovanéhonariadeniarozhodnéprávovoveciachvyživovacejpovinnostisavčlenských
štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.
novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.

(21) Podľa čl. 4 ods. 3 Haagskeho Protokolu z roku 2007 bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal
návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatňuje sa právo štátu konajúceho súdu.
(22) Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 českého zákona č. 94/1963 Sb. o rodině ak nedošlo k určeniu otcovstva
podľa predchádzajúcich ustanovení, môže dieťa, matka i muž, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom, navrhnúť,
aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe, od ktorej

neprešlo do narodenia dieťaťa menej než stoosemdesiat a viac než tristo dní, pokiaľ jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.
(23) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.
(24) Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(25) Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(26) Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.
(27) Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(28) Podľa § 75 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

(29) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.(30) Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či má právomoc na konanie a rozhodným právom, podľa
ktorého má vo veci konať. V konaní ide o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, ktoré žije v Č. H., proti
žalovanému, ktorý je slovenský štátny občan žijúci v X. H.. Subjekt, proti ktorému návrh smeruje, má

bydlisko v Slovenskej republike, preto je daná právomoc Slovenských súdov (§ 37 zákona č. 97/1963
Zb.). Rozhodným právom pre určenie otcovstva je podľa § 23 zákona č. 97/1963 Zb. české právo.
S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu a o úprave vyživovacej povinnosti. V konaní o úprave rodičovských práv a povinností je daná
právomoc tunajšieho súdu ustanovením čl. 12 ods. 3 Nariadenia č. 2201/2003, pretože jeden z nositeľov

rodičovskýchpráv(otec)máobvyklýpobytvSlovenskejrepublikeavšetciúčastníciprijalisvojouúčasťou
na konaní právomoc súdov Slovenskej republiky. Právomoc v rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
vyplýva z čl. 3 písm. c) Nariadenia č. 4/2009, pretože právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti je
danú súdu, ktorý koná o osobnom stave (teda aj o určení otcovstva). Rozhodným právom je podľa čl.
4 ods. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007 právo štátu konajúceho súdu, teda slovenské právo. Súd
teda rozhodne o určení otcovstva podľa českého práva a o výkone rodičovských práv a povinností a o

vyživovacej povinnosti podľa slovenského práva.
(31) Súd určil, že žalovaný je otcom maloletého P.Š. T.. Otcovstvo žalovaného je preukázané nepriamo,
výpoveďami účastníkov, ktorí obaja potvrdili, že mali v čase rozhodnom pre počatie maloletého ( v
období od 03.03.2009 do 01.07.2009 , 300 - 180 dní pred jeho narodením) nechránený pohlavný styk,
ale aj priamo, výsledkami znaleckého dokazovania, podľa ktorých je pravdepodobnosť, že žalovaný je

otcom maloletého, určená na 100%. V konaní teda bolo nepochybne preukázané, že žalovaný je otcom
maloletého P..
(32) S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu.
(33) Súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Rozhodol tak z dôvodu, že maloletý je od svojho narodenia v osobnej starostlivosti matky, ktorá
sa o neho riadne stará. V jeho záujme je, aby sa jeho výchovné prostredie nemenilo. Súd prihliadal aj na
zhodný návrh oboch strán, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Súd preto rozhodol
tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.
(34) O vyživovacej povinnosti súd rozhodol tak, že žalovanému určil výživné na maloletého s účinnosťou

od 28.12.2009 do 28.12.2010 sumou 2 800,- Kč mesačne a s účinnosťou od 29.12.2010 sumou 2
300,- Kč mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky. V konaní ide o
výživné pre maloleté dieťa, preto je možné výživné priznať najviac tri roky spätne pred podaním návrhu.
Návrh bol podaný dňa 29.3.2012, výživné je teda možné priznať spätne odo dňa narodenia maloletého
(28.12.2009). Súd priznal maloletému výživné už odo dňa jeho narodenia. Za dôležité dôvody pre spätné

priznanie výživného hodné osobitného zreteľa považoval to, že ide o výživné určené pre mal. dieťa,
ktoré je a bolo v takom veku, že nárok na výživné mohla uplatniť len jeho matka. Skutočnosť, či a
kedy matka maloletého nárok na určenie otcovstva a na určenie výživného uplatnila a z akých dôvodov
na jej strane tieto nároky uplatnila až s časovým odstupom od narodenia maloletého by nemala byť
skutočnosťou v neprospech maloletého a v rozpore s jeho záujmom. Za ďalší dôvod hodný osobitného

zreteľa súd považoval to, že matka sa o maloletého od narodenia stará sama a sama zabezpečuje
jeho potreby. Z dôvodu, že sa o maloletého od jeho narodenia musela sústavne starať, nemohla sa
zamestnať a jediným zdrojom jej príjmov boli štátne sociálne dávky. Žalovaný o maloletého neprejavil
žiadny záujem, ani v čase, keď zistil, že sa maloletý narodil, ani po začatí tohto konania, a to ani
vtedy, keď už bolo znaleckým dokazovaním nepochybne preukázané, že je otcom. Na jeho výživné

od jeho narodenia žiadnym spôsobom neprispel. Súd preto určil vyživovaciu povinnosť aj spätne. Za
obdobie od 28.12.2009 do 28.12.2010 súd určil výživné sumou 2 800,- Kč mesačne ( 103,466 €, po
zaokrúhlení 103,47 €). Rozhodol tak z toho dôvodu, že počas prvého roku života maloletého mala matka
na maloletého zvýšené výdavky, najmä na zabezpečenie výbavičky a ostatných potrieb súvisiacich s
jeho narodením. Na úhradu výbavičky a týchto potrieb súd určil žalovanému výživné počas prvého roka

života maloletého v sume o 500,-Kč mesačne vyššej ako bežné výživné , čo spolu predstavuje sumu
6000,-Kč ( 221,713 €). Súd túto sumu maloletému priznal s prihliadnutím na to, že žalobkyňa iné
deti okrem maloletého nemá a z tohto dôvodu nepochybne musela pre maloletého zakúpiť aspoň
základné veci ako sú oblečenie, postieľka, kočík , plienky a pod. Súd mal za to, že jej v súvislosti so
zabezpečením základných vecí pre maloletého vznikli výdavky minimálne v sume 6000,-Kč. Od prvého

roku života maloletého sa jej výdavky na maloletého stabilizovali. Súd dospel k záveru, že možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého zodpovedá výživné vo výške 2 800,-
Kč mesačne a od 29.12.2010 vo výške 2 300,- Kč mesačne ( 84,99 € ). Po prepočte na menu euro ku
dňu vyhlásenia rozsudku (kurz 27,062 Kč / 1 Euro) ide o sumu 103,47 €, respektíve od 29.12.2010 osumu 84,99 €. Súd dospel k záveru, že žalovaný bude vzhľadom k svojím príjmom schopný výživné
v takejto výške platiť. Súd prihliadal aj na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov,
rodičia majú povinnosť si v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom a následne platiť svoje

ostatné výdavky. Suma výživného 2 300,- Kč skoro zodpovedá sume, v ktorej žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu navrhol na maloletého určiť výživné, preto súd dospel k záveru, že žalovaný
bude schopný výživné v súdom určenej výške platiť. Dĺžka konania ani uplatňovanie procesných práv
žalobkyňou pritom na vznik ani výšku vyživovacej povinnosti nemajú vplyv, preto súd na tieto okolnosti
neprihliadal. Pre vznik a výšku vyživovacej povinnosti nie sú podstatné ani okolnosti, za akých bolo

dieťa počaté. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že môže dôjsť k počatiu dieťaťa a napriek tomu
mal so žalobkyňou nechránený pohlavný styk, preto je za počatie maloletého rovnako zodpovedný ako
žalobkyňa. Súd preto na tvrdenia žalovaného odôvodňujúce priznanie výživného až od právoplatnosti
rozhodnutia súdu neprihliadal.
(35) Zročné výživné za obdobie od priznania výživného, teda za obdobie od 28.12.2009 do 28.12.2010
vo výške 33 600 Kč (2 800 Kč x 12 mesiacov), od 29.12.2010 do 31.12.2010 vo výške 222,57 Kč (2

300 Kč / 31 dní x 3 dni), od 1.1.2011 do 31.12.2015 vo výške 138 000 Kč (2 300 Kč x 60 mesiacov),
od 1.1.2016 do 30.6.2016 vo výške 13 800 Kč (2 300 Kč x 6 mesiacov), spolu vo výške 185 622,57
Kč je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v mesačných splátkach vo výške 1 500,- Kč mesačne spolu
s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia. Rozhodol tak z dôvodu, že príjmy a majetkové pomery žalovanému neumožňujú zaplatiť celé

zročné výživné naraz. Súd preto povolil žalovanému zročné výživné zaplatiť v splátkach s tým, že v
prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas sa stane zročným celé zročné výživné. Zročné
výživné má žalovaný povinnosť platiť spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku.
(36) Styk žalovaného s mal. P. súd neupravil, pretože účastníci úpravu styku s maloletým súdom
nepovažovali za potrebnú.

(37) Vo zvyšku t.j. v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala priznať náklady na výbavičku a kočík pre maloletého
v sume vyššej ako 6000,-Kč a v časti, v ktorej žiadala určiť výživné v sume vyššej ako 2800,-Kč
od 28.12.2009 do 28.12.2010 a 2300,-Kč od 23.12.2010 súd jej žalobu zamietol. V časti, v ktorej sa
žalobkyňa domáhala priznania príspevku na zaobstaranie výbavičky a kočíka v sume vyššej ako 6000,-
Kč súd návrh zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala výšku nákladov, ktoré na kúpu výbavičky

a kočíka vynaložila, resp. , že vynaložila náklady vyššie ako 6000,-Kč na základné potreby a výbavičku
maloletého. Súd zvýšené výdavky súvisiace so zaobstaraním výbavičky zohľadnil pri určení vyššieho
výživného počas prvého roku života maloletého. V časti, v ktorej žiadala žalobkyňa výživné určiť vyššou
sumouako2800,-Kč od28.12.2009do28.12.2010avsume2300,-Kčod29.12.2010súdnávrhzamietol
z dôvodu, že výživné v súdom určenej výške súd považuje za primerané možnostiam, schopnostiam,

majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ale aj odôvodneným potrebám maloletého.
(38) O príspevku za zvýšené náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom súd nerozhodoval, pretože v
tejto časti bol návrh vylúčený na samostatné konanie.
(39) Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa

výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov
konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
(40) Žalobkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku. Súd jej žalobe v časti o určenie otcovstva v

plnom rozsahu vyhovel, preto má povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovaný. Výška súdneho
poplatku je v súlade s Položkou 9 Sadzobníka súdnych poplatkov 66 €.
(41) Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu

súd priznal.
(42) Žalobkyňa bola v konaní v časti o určenie otcovstva úspešná a bola oslobodená od súdnych
poplatkov, preto súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu žalovanému. Trovy konania štátu
spočívajú vo vyplatenom znalečnom nekrytom preddavkami zaplatenými žalovaným a vo vyplatenej
odmene prekladateľa.

(43) Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.(44) Žalobkyňa bola v konaní v časti o určenie otcovstva v celom rozsahu úspešná. Vzhľadom k tomu, že
si trovy konania nevyčíslila a zo spisu jej vznik žiadnych trov nevyplýva, súd o trovách konania rozhodol
tak, že žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Partizánske, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať na súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko, návrh na výkon rozhodnutia.