Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/322/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308201043
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1308201043.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľa: R. W., G. X, Q.,
zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Falisom, Lermontovova 14, Bratislava, proti odporcom: 1/ R. U.,
Š. XX, Q., zastúpený Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina
Benku 9, Bratislava, 2/ Bytové družstvo „Centrum" v Bratislave, Záhradnícka 25, Bratislava, zastúpený
advokátom JUDr. Dušanom Jovankovičom, Doležalova 5, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho
úkonu a určenie vlastníctva, na odvolanie pôvodnej navrhovateľky Márie Hokinovej, naposledy bytom Pri
trati 47, Bratislava, zomr. 22.11.2012, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 7C/13/2008-165,

zo dňa 10.3.2010, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva bytu č. XX na Š. XX, Q., uzavretej dňa 11.12.2000 medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ a
zamietol návrh o určenie, že vlastníkom predmetného bytu je odporca 2/. Odporcom 1/ a 2/ nepriznal
náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že na požadovanom určení mala pôvodná navrhovateľka

naliehavý právny záujem z dôvodu skúmania absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode členských
práv a povinností, keď rozsudkom v konaní sp. zn. 18C/142/2004 bol návrh na určenie neplatnosti
tejto zmluvy zamietnutý pre absenciu naliehavého právneho záujmu pôvodnej navrhovateľky na tomto
určení. Súd prvého stupňa uviedol, že prejudiciálne skúmal platnosť zmluvy o prevode členských
práv a povinností, ktorá predchádzala uzavretiu napadnutej zmluvy. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že zmluvou bez uvedenia dátumu, overenou notárom dňa 27.3.1996 a podanou odporcovi
2/ dňa 25.4.1996 previedla pôvodná navrhovateľka svoje členstvo a s ním spojené členské práva

a povinnosti k družstevnému bytu č. XX na Š. ul. č. XX v Q. na odporcu 1/. Zmluvou č. XXXX
zo dňa 20.6.2000 odporca 2/ ako prevádzajúci a odporca 1/ ako nadobúdateľ uzavreli zmluvu o
prevode vlastníctva predmetného bytu, ktorého nájomcom bol nadobúdateľ, s poukazom na zákon č.
42/1992 Zb. a zákon č. 182/1993 Z.z. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 11.12.2000 pod č. V
2387/00. Pôvodná navrhovateľka podala dňa 27.7.2004 voči odporcovi 1/ návrh o určenie neplatnosti
zmluvy o prevode členstva a členských práv a povinností, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn.
18C/142/2004. Rozsudkom č.k. 18C/142/2004-103, zo dňa 7.2.2008, konajúci súd zamietol návrh pre

nepreukázanie naliehavého právneho záujmu pôvodnej navrhovateľky na požadovanom určení. Krajský
súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co/129/2008-128, zo dňa 30.9.2009, odvolacie konanie zastavil pre
späťvzatie odvolania pôvodnou navrhovateľkou.Súd prvého stupňa uviedol, že pôvodná navrhovateľka v konaní hodnoverne nepreukázala tvrdené
konanie v omyle, pričom jej tvrdenie, že nevedela čo podpisuje, že podpisovala listinu u notára, ktorej
obsah jej odporca 1/ prekryl, je nevieryhodné a to aj s poukazom na jej výpoveď v konaní, že takáto

snaha zo strany jej sestry (správne dcéry) a vnuka bola už v minulosti, keď sa jednalo o dva a pol izbový
byt na R. ul. v Q., kedy pôvodná navrhovateľka podľa svojho tvrdenia nedala takýto súhlas a následne
došlo k výmene bytov. Súd prvého stupňa mal preukázané, že v roku 1996 došlo k riadnemu uzavretiu
zmluvy o prevode členských práv a povinností medzi odporcom 1/ ako nadobúdateľom a pôvodnou
navrhovateľkou ako členkou družstva a nájomníčkou sporného bytu, na základe čoho odporcovi 1/ ako

členovi družstva vzniklo právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k spornému bytu. Tvrdenia
pôvodnej navrhovateľky, že podpisovala listinu u notára, ktorej obsah bol rukou odporcom 1/ prekrytý,
teda nevedela čo podpisuje, tak isto jej tvrdenia v rámci konania vedeného pod sp. zn. 18C/142/2004
(zmluvu u notára podpisovala v domnení, že sa jedná o zmluvu týkajúcu sa len pobytu odporcu 1/ v jej
byte), ďalej tvrdenia, že nejde o jej podpis a iné (podpísanie pred hospitalizáciou, teplota), súd prvého
stupňa vyhodnotil nedôveryhodné, rozporuplné a účelové. Súd prvého stupňa uviedol, že skúmal podpis

pôvodnej navrhovateľky na zmluve o prevode členských práv a povinností s jej podpismi prezentovanými
v rámci konania a dospel k záveru, že nie je rozdiel medzi týmito podpismi; na uvedenom základe mal
za to, že nie je potrebné znalecké dokazovanie a preto tento návrh nepripustil. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti návrh ako nedôvodný s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p., § 228, § 229 ods. 1 a § 230
Obchodného zákonníka a § 34, § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka zamietol. O náhrade trov konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko sa odporca 1/ náhrady trov konania výslovne vzdal a
právny zástupca odporcu 2/ náhradu trov konania v zákonnej lehote nevyčíslil, súd prvého stupňa im
túto náhradu nepriznal.

Proti rozsudku podala odvolanie pôvodná navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť

na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrhu vyhovieť. Zároveň žiadala rozšírenie návrhu o určenie, že
zmluva o prevode členských práv a povinností uzavretá medzi pôvodnou navrhovateľkou a odporcom
1/ bez uvedenia dátumu podpísania, s overenými podpismi jej účastníkov pred notárom JUDr. P. Q.
dňa 27.3.1996, je neplatná od počiatku. Uviedla, že od počiatku, kedy zistila, že už nie je nájomcom
predmetného bytu a že jeho vlastníkom je odporca 1/, začala uskutočňovať právne kroky smerujúce

k náprave vzniknutého stavu. Skutočnosť, že na odporcu 1/ malo byť prevedené vlastníctvo bytu toto
nemôže zmeniť, nakoľko podmienkou platnosti tejto zmluvy muselo byť rešpektovanie § 16, § 28 zákona
č. 182/1993 Z.z. Nakoľko členkou bytového družstva a nájomcom bytu je stále pôvodná navrhovateľka,
nemožno z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka považovať za platnú ani zmluvu o prevode
vlastníctva bytu. Uviedla, že v predmetnej veci má naliehavý právny záujem, nakoľko neexistuje iná

možnosť domáhania sa ochrany jej práva. Nedostatok naliehavého právneho záujmu nemožno vyvodiť
len zo skutočností, že odporca 1/ už nie je nájomcom predmetného bytu, ale vlastníkom. Predmetom
konanie nie je predmetný byt, ale členské práva a povinností u odporcu 2/. Ak by bola posúdená
absolútna neplatnosť zmluvy o prevode členských práv a povinností, odporca 1/ by nemohol platne
nadobudnúť vlastnícke právo k bytu kúpnou zmluvou. Uviedla, že neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho

zákonníka je treba rozumieť aj taký úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Nepochybne je takým
aj zneužitie dôvery osoby, ktorá je už vyššieho veku s tým, že podpíše v dobrej viere listinu, ktorá je jej
predložená s tým, že v skutočnosti podpíše niečo iné. O presvedčení, že podpisuje niečo iné svedčí aj
skutočnosť, že naďalej platila všetky platby od zmeny osoby nájomcu a právne kroky začala robiť až
od času, keď sa o prevode dozvedela od pracovníkov úradu. Namietla skutočnosť, že z jej strany boli

navrhnuté dôkazy, o ktorých vykonaní, resp. nevykonaní súd prvého stupňa nerozhodol samostatným
uznesením. Navrhované dôkazy neboli ani vykonané, čím nebol ani náležite zistený skutkový stav.
Výsluch svedka R. W., p. F., ako aj znalecký posudok grafológa mohli objasniť tvrdenie o tom, že nikdy
nemala v úmysle previesť na odporcu 1/ členské práva k bytu. Na svoju dcéru totiž previedla dva a pol
izbový byt na R. ul. v Bratislave. Nakoľko jej syn R. W. sa o ňu riadne staral, bolo jej úmyslom odkázať

predmetný byt na Š. ul. jemu. Jeho výpoveď mohla objasniť, či o prevode členských práv pôvodná
navrhovateľka vedela, či to plánovala, ako aj ostatné okolnosti dôležité pre rozhodnutie. Pracovníčka
odporcu 2/ p. Vargová mohla potvrdiť okolnosti, ktoré predchádzali a nasledovali prevedeniu členských
práv na odporcu 1/ a takto aspoň nepriamo potvrdiť alebo vyvrátiť výpoveď pôvodnej navrhovateľky.
Tvrdenie súdu prvého stupňa o tom, že odlišne vypovedala v konaní a v iných právoplatne skončených

konaniach neobstojí s ohľadom na jej vysoký vek XX rokov, pre ktorý si už objektívne nemôže z dôvodu
zlého zdravotného stavu pamätať všetky podrobnosti, no s určitosťou vždy vypovedala, že nikdy nemala
vôľu previesť na odporcu 1/ členské práva. Návrh na vykonanie dôkazu grafológom bol podaný z
opatrnosti, nakoľko na rozdiel od súdu prvého stupňa mala za to, že podpis na napadnutej zmluve nieje jej podpisom a mohlo sa stať, že podpísala naozaj u notára zmluvu o podnájme, ako jej to odporca
1/ deklaroval, avšak podpis sa overil na inej listine, ktorú tam mohol predložiť odporca 1/. Sudkyňa
na pojednávaní teda skúmala niečo, na čo nemá odborné znalosti a to je posudzovanie, či podpis

na napadnutej zmluve je rovnaký ako 10 podpisov, ktoré navrhovateľka napísala na pojednávaní na
porovnanie, čím zmarila dôslednejšie objasnenie skutkového stavu. Na túto nezhodu v podpisoch pritom
upozornila pracovníčka odporcu 2/ p. F..

Odporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu, žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že zmluva o prevode

členstva členských práv v družstve nemôže byť neplatná z dôvodov uvedených § 16 a § 28 zákona
č. 182/1993 Z.z., nakoľko na zmluvu o prevode členstva a členských práv v družstve sa vzťahujú
ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. bolo dodržané,
pričom odporca 1/ ako nájomca bytu mohol žiadať o prevod vlastníctva bytu do vlastníctva. Vo
vzťahu k navrhovaným dôkazom uviedol, že výsluch R. W. nemôže objasniť rozhovor medzi pôvodnou
navrhovateľkou a odporcom 1/, nakoľko tento navrhovaný svedok nebol prítomný pri rozhovore ako ani

pri podpise zmluvy u notára. Svedkyňa F. s pôvodnou navrhovateľkou nekomunikovala vôbec, pričom
táto navštívila sídlo odporcu 2/ až v roku 2003; je preto nepochopiteľné, ako môže označený svedok
objasniť zmýšľanie pôvodnej navrhovateľky v roku 1996. Odporca 1/ záverom poukázal na skutočnosť,
že pôvodná navrhovateľka reálne a fakticky vypovedala rozdielne v oboch konaniach (nejedná sa teda o
tvrdenie súdu prvého stupňa), kde svoje tvrdenia s postupom času viac a viac obmieňala a pritvrdzovala,

pričom dokonca v odvolaní tvrdila, že notár v spolupáchateľstve s odporcom 1/ spáchali trestný čin
podvodu.

Pôvodná navrhovateľka L. W. dňa 3.11.2013 zomrela. Z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom
JUDr. P. Q. pod sp. zn. 46D/787/2012, D not 128/2012, zo dňa 15.4.2013, ktoré nadobudlo účinky

právoplatného uznesenia 15.4.2013, odvolací súd zistil, že jediným dedičom zo závetu po nebohej L.
W., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, je R. W., G. 1, Bratislava. Nakoľko hmotnoprávna povaha
predmetu konania nebránila ďalšiemu pokračovaniu v konaní, odvolací súd v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p.
v dôsledku univerzálnej sukcesie pokračoval v konaní s dedičom L. W., R. W..

Odvolací súd uznesením č.k. 6Co/322/2010-261, zo dňa 29.4.2016, zmenu návrhu spočívajúcu v jeho
rozšírení o určenie, že zmluva o prevode členských práv a povinností uzavretá podľa § 203 Obchodného
zákonníka medzi pôvodnou navrhovateľkou a odporcom 1/ bez uvedenia dátumu podpísania s
overenými podpismi jej účastníkov pred notárom JUDr. P. Q. dňa 27.3.1996, je neplatná od počiatku,
nepripustil.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 písm.
a) O.s.p. na pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu uzavretej medzi odporcami dňa 20.6.2000 a zmluvy o prevode členstva a
členských práv a povinností uzavretej medzi pôvodnou navrhovateľkou a odporcom 1/ a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Určovací návrh v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení proti odporcovi, resp. odporcom. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde
by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho

právne postavenie neistým. To znamená, že u navrhovateľa musí buď o právny vzťah či právo existujúce
alebo o takú jeho procesnú či hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom
vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej
ujme.

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v
konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver
o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa teda predpokladá posúdenie, či podaný
určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje

a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak navrhovateľ
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z dôvodu
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustnýmprostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej
a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla v prípade, keď nie je možné
domáhať sa priamo plnenia, ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté.
Určujúca žaloba tak má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnutie ochrany právneho postavenia
navrhovateľa skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva; nie je opodstatnená v prípade,
keď právny vzťah alebo právo už porušené boli a je možné domáhať sa ich ochrany žalobou na plnenie.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení môže byť daný v prípade, kedy možno žalovať
splnenie povinnosti len vtedy, ak by sa určujúcou žalobou vytvoril pevný právny základ pre právne vzťahy
účastníkov sporu a predišlo by sa prípadným žalobám na plnenie.

V prípade, ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe žaloby o určenie, povahu
otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto

predbežnej otázky, ak je možné priamo žalovať na určenie existencie alebo neexistencie samotného
práva. Z uvedeného vyplýva, že tam, kde možno žalovať určenie vlastníckeho (či iného) práva, nemožno
spravidla žalovať určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Samotné určenie neplatnosti
zmluvy totiž často nevyjasňuje právne postavenie účastníkov.

Odvolací súd v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval na pojednávaní zástupcov účastníkov na vyjadrenie
sa k danosti naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníctva bytu a na požadovanom určení, že odporca 2/ je vlastníkom bytu, t.j. k aplikácii
§ 80 písm. c) O.s.p.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že naliehavý právny záujem v predmetnej veci je daný, nakoľko
bez rozhodnutia súdu nie je možné dopracovať sa k pôvodnému stavu, ktorý tu bol pred podpisom
zmluvy o prevode členských práv a povinností. Následne potom došlo k prevodu vlastníckeho práva.
V rámci konania o určenie vlastníckeho práva a určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu
si súd predbežne posúdi aj platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o prevode členských práv a povinností.

Z uvedeného teda vyplýva stav právnej neistoty, keď zmluva o prevode o členských práv a povinností
bola uzavretá neplatne. Pravdivosť tvrdenia pôvodnej navrhovateľky vyplýva z toho, že od začiatku byt
prezentovala ako pripravený pre syna. Je nelogické, aby jednému dieťaťu dala všetko a druhé dieťa
opomenula. Žiadnym iným určením nemožno dosiahnuť navrátenie do pôvodného stavu.

Právny zástupca odporcu 1/ uviedol, že naliehavý právny záujem nie je daný ani na jednom určení,
nakoľko ani v prípade úspechu navrhovateľa by nedošlo k zmene jeho právneho stavu, nedostal by sa do
pozície vlastníka členských práv a povinností, nakoľko určenie neplatnosti zmluvy o prevode členských
práv a povinností nebolo súdom pripustené.

Právny zástupca odporcu 2/ uviedol, že naliehavý právny záujem v predmetnej veci nie je daný, nakoľko
ani v prípade úspechu by nedošlo k zmene právneho postavenia navrhovateľa.

Odvolací súd v súvislosti s otázkou danosti naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na
požadovaných určeniach dospel k záveru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva, keď otázka jej platnosti či neplatnosti predstavovala predbežnú
otázku pre určenie vlastníckeho práva, ktorého sa rovnako navrhovateľ domáhal. Požadovaný určujúci
výrok ohľadom neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu by bol nadbytočný a do budúcnosti by sa
samotným takýmto požadovaným určením právne postavenie navrhovateľa nezlepšilo a nevytvoril by
sa tak pevný právny rámec medzi účastníkmi konania; potvrdením uvedeného je návrh navrhovateľa

na určenie vlastníctva. Ani prípadná neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu by teda nemala v
predmetnejvecivplyvnadanosťčiabsenciunaliehavéhoprávnehozáujmupripožadovanomurčeníana
zamietnutienávrhunaurčenieneplatnostizmluvyoprevodevlastníctvabytuprenedostatoknaliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení.

Ak sa domáha účastník konania určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ohľadne ktorej je v katastri
nehnuteľností vedený ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Navrhovateľ sa však v predmetnej veci domáhal určenia, že vlastníkom
bytu je odporca 2/.Podľa odvolacieho súdu potom navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem ani na tomto určení, nakoľko
samotným určením vlastníckeho práva odporcu 2/ by sa právne postavenie navrhovateľa bez ďalšieho

nezlepšilo a naďalej by vo vzťahu k danosti jeho nájomného vzťahu a členstva v bytovom družstve ostalo
neisté. Aj v prípade predbežného posúdenia možnej neplatnosti zmluvy o prevode členských práv a
povinností uzavretej medzi pôvodnou navrhovateľkou a odporcom 1/ a následnom určení vlastníckeho
práva odporcu 2/ by totiž nebolo bez ďalšieho zrejmé, že navrhovateľ je v súčasnosti nájomcom bytu
a členom bytového družstva.

Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovaných určeniach v zmysle § 80
písm. c) O.s.p. sú potom odvolacie námietky pre rozhodnutie o podanom odvolaní irelevantné.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že navrhovateľ na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 26.5.2016
založildospisudohoduoprevodečlenskýchprávapovinnostíuzavretúmedzipôvodnounavrhovateľkou

anavrhovateľomdňa19.11.2007.Podľa§120ods.1vetaprváO.s.p.jeúčastníkpovinnýoznačiťdôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Účastník je pritom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. povinný všetky dôkazy a
skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p. Dohoda o

prevode členských práv a povinností uzavretá medzi pôvodnou navrhovateľkou a navrhovateľom dňa
19.11.2007 nebola označená ani predložená do vyhlásenia uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým
skončil dokazovanie (na pojednávaní dňa 10.3.2010), pričom navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti,
na základe ktorých by bol uvedený dôkaz odvolacím dôvodom v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. (keď
pôvodná navrhovateľka bola súdom prvého stupňa riadne poučená v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. a

netvrdil, že by tento dôkaz bez svojej viny nemohla označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa - poukaz
právneho zástupcu navrhovateľa na vysoký vek pôvodnej navrhovateľky už v čase začatia konania
a skutočnosť, že on o tejto dohode skôr nevedel, nepredstavuje skutočnosť, na základe ktorej by bol
uvedený dôkaz odvolacím dôvodom v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p.). Nakoľko pôvodná navrhovateľka
uvedený dôkaz neoznačila najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končilo dokazovanie na súde

prvého stupňa, na uvedený dôkaz nemožno v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. prihliadať.

Na základe uvedených skutočností (t.j. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na
požadovaných určeniach v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.) odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešní odporcovia 1/ a 2/ by mali právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však trovy odvolacieho konania neuplatnili, odvolací súd im ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.