Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 18, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/735/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515224168
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515224168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v spore žalobcu: TELECOM CORP.

a.s., IČO: 36 464 074, so sídlom Cesta na Kamzík 14, 831 01 Bratislava, zastúpenom: Advokátska
kancelária Jana Peschlová, s.r.o., IČO: 47 250 747, so sídlom Žižkova 1/A, 811 02 Bratislava, proti
žalovanému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. XX, XXX XX G., o zaplatenie 401,60 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 71,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 17,90 € od 22.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,90 € od 22.05.2015 do zaplatenia, zo
sumy 17,90 € od 22.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,90 € od 22.07.2015 do zaplatenia, všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 62,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2015 žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by
žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 401,60 € so zákonným úrokom z omeškania
vo výške 8,05% ročne zo sumy 47,90 € od 22.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,90 € od 22.05.2015 do

zaplatenia, zo sumy 17,90 € od 22.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 17,90 € od 22.07.2015 do zaplatenia
a zo sumy 300 € od 22.09.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobný návrh odôvodnil tým, že ako obchodná spoločnosť poskytujúca verejné služby
Optická televízia a Optický internet a ďalšie služby prostredníctvom optickej siete, uzavrel so
žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXX dňa 13.05.2014, ktorou sa zaviazal
poskytnúť žalovanému pripojenie do verejnej siete žalobcu, resp. zriadiť službu, poskytnúť žalovanému

koncové zariadenie do dočasného užívania formou nájmu, poskytovať verejnú službu a ďalšie služby
špecifikované v článku 5 zmluvy, pričom žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi cenu za služby vo výške a
spôsobom podľa čl. 6 zmluvy. Z dôvodu zvýšených nákladov na zriadenie služby bola zmluva v súlade s
ustanovením§44ods.4zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchdohodnutáakozmluva
so záväzkom užívateľa využívať verejnú službu počas určitého minimálneho obdobia - doby viazanosti,
24 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy. Pre prípad porušenia záväzku užívateľa využívať službu počas
doby viazanosti si v súlade s čl. 8 (Zmluvná pokuta) ods. 1 zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške

300 €. Žalovaný neuhradil riadne a včas cenu za službu špecifikovanú ako Balíček Duoplay z faktúr zo
dňa 01.04.2015, 04.05.2015, 01.06.2015, 01.07.2015. Žalovaný na výzvy formou e-mailov nereagoval.
Žalobca v súlade s ustanovením čl. 17 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej služby a ďalších
služiebprostredníctvomoptickejsietebodu17.6písm.b)odzmluvyodstúpil.Kukončeniuzmluvydošlovdôsledku zavineného porušenia zmluvy zo strany žalovaného, preto si žalobca uplatnil voči žalovanému
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty faktúrou z 02.09.2015 v sume 300 €.

3. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi, predovšetkým Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb uzatvorenou v súlade so zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
z 13.05.2014 (č.l. 7-11); Všeobecnými podmienkami verejnej služby a ďalších služieb prostredníctvom
optickej siete účinné od 01.02.2014 (č.l. 12-25); faktúrou č. XXXXXXXXX z 01.04.2015 na sumu
47,90 € (služby 17,90 € + poplatok znovu zapojenie po prerušení), splatnou 21.04.2015 (č.l. 26);

faktúrou č. XXXXXXXXX zo 04.05.2015 na sumu 17,90 € (služby), splatnou 21.05.2015 (č.l. 27);
faktúrou č. XXXXXXXXX z 01.06.2015 na sumu 17,90 € (služby), splatnou 21.06.2015 (č.l. 28); faktúrou
č. XXXXXXXXX z 01.07.2015 na sumu 17,90 € (služby), splatnou 21.07.2015 (č.l. 29); e-mailovou
komunikáciou žalobcu -Výzvou k úhrade - upozornenie pred odpojením z 27.05.2015 (č.l. 30); Výzvou
k úhrade - pokus o zmier z 27.07.2015 (č.l. 33); Odstúpením od zmluvy a výzva na úhradu záväzku z
02.09.2015 - deaktivácia služieb ku dňu 31.06.2015 (č.l. 35-37); faktúrou č. XXXXXXXXX z 02.09.2015

na sumu 300 € (zmluvná pokuta), splatnou 21.09.2015 (č.l. 38); Výzvou na zaplatenie z 26.10.2015,
adresovanou na adresu I. XX, G., zásielka vydaná žalovanému na pošte 30.10.2015 (č.l. 39-41).

4. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) zrušený a nahradil ho zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5.Žalovanýsavmiestehlásenéhotrvaléhopobytuaninaadreseprezriadenieprípojkynezdržuje.Úkony
súdu potrebné na zistenie adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 13.10.2016 zverejnil
súd na jeho úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle

§ 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Podľa § 265 CSP - (1) Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných

dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj
platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnúpohľadávkualebojejčasťanahradiltrovykonaniaaleboabyvtejistejlehotepodalodpor.Výrok
o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. (2) Ak žalobca
predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho

webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je
zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia
týchto podmienok. (3) Ak súd nevydá platobný rozkaz, postupuje podľa § 168 ods. 1.

7. Žalobca žiadal aby súd vydal platobný rozkaz podľa § 265 ods. 2 CSP. Ak sa uplatňuje právo na

zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd platobný rozkaz
nevydá, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou
obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Žalobca svojou žalobou uplatnil okrem ceny služieb
aj zmluvnú pokutu vo výške 300 €, ako dohodnutú zmluvnú pokutu z dôvodu zvýšených nákladov na
zriadenie služby so záväzkom užívateľa využívať verejnú službu počas určitého minimálneho obdobia

- doby viazanosti, 24 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy, pre prípad porušenia záväzku užívateľa
využívať službu počas doby viazanosti, a poplatok za znovu zapojenie po prerušení, pričom ako dôkaz
nebol predložený cenník žalobcu. Vzhľadom na uplatnený nárok/zmluvnú pokutu, o ktorom mal súd
pochybnosti, platobný rozkaz nevydal a štandardnú formulárovú zmluvu podrobil súdnej kontrole.

8. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 92029/B súd zistil, že od
09.04.2015 došlo k zmene sídla obchodnej spoločnosti. Žalobca má v predmete činnosti poskytovanie
sietí, služieb a/alebo sietí a služieb v oblasti elektronických komunikácií. Nároky, ktoré si žalobca v tomto
konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľského právneho vzťahu, keďže žalovaný uzavrel Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb ako fyzická osoba, spotrebiteľ.

9. Súd v zmysle § 297 ods. 2 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej
veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.10. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu,
predovšetkým štandardnou formulárovou Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. 100108 zo

dňa 13.05.2014, uzatvorenou medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako fyzickou osobou/
spotrebiteľom, užívateľom služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadiť pre žalovaného/
užívateľa pripojenie do verejnej siete podniku, resp. zriadiť službu, poskytnúť v prípade, ak sa na tom
strany dohodnú koncové zariadenie do dočasného užívania formou nájmu, poskytovať verejnú službu a
ďalšie služby špecifikované v zmluve a žalovaný sa zaviazal platiť podniku cenu za služby v dohodnutej

výške a spôsobom. Na základe zmluvy bol žalovanému aktivovaný Balíček Duoplay (optická televízia a
optický internet) balíček štandard, parametre produktu optický internet 20/2, bez doplnkových služieb k
službe optická televízia v parametri produktu štandard, typ koncového zariadenia Set top box - Motorola
1003 VIP, ONT - HuaweiEcholife HG8240, vo výlučnom vlastníctve podniku/žalobcu, pričom podpisom
zmluvy došlo zároveň k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Doba viazanosti bola dohodnutá na 24 mesiacov.
Z predmetnej zmluvy nevyplývajú žiadne zvýšené náklady na zriadenie služby. V článku 8 pod názvom

„Zmluvná pokuta - 1. V prípade, ak užívateľ zmluvu v rozpore s touto zmluvou ukončí pred uplynutím
doby, na ktorú bola v rozsahu konkrétnej špecifikácie služby uzatvorená alebo zánik, resp. ukončenie
zmluvy spôsobí (najmä, nie však výlučne zavineným porušením povinností z tejto zmluvy vyplývajúcimi),
zaväzuje sa podniku zaplatiť zmluvnú pokutu 300 €. 2. Užívateľ sa rovnako zaväzuje zaplatiť podniku
zmluvnú pokutu v prípadoch porušenia zmluvy v jednotlivých prípadoch stanovených stanovených v

cenníku a to vo výške podľa cenníka. 3. Zmluvná pokuta podľa tohto článku zmluvy je splatná na
základefaktúrypodnikuspôsobomavlehotáchsplatnosticenyzaslužbusplatnejvofakturačnomobdobí
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom k vzniku nároku podniku na zaplatenie zmluvnej pokuty došlo.“ V
čl. 10 bod 3 zmluvy je stanovené, že „3. Táto zmluva sa riadi zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v platnom znení a zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na práva a

povinnosti explicitne neupravené touto zmluvou sa vzťahujú príslušné ustanovenia platných právnych
predpisov Slovenskej republiky. Práva a povinnosti uložené touto zmluvou, ako aj pojmy ňou používané,
sa budú vykladať a aplikovať v súlade s príslušnými ustanoveniami platných právnych predpisov, ako aj
obchodných zvyklostí a praxe.“ Všeobecné podmienky poskytovania verejnej služby založené do spisu
nadobudli platnosť a účinnosť 01.02.2014.

11. Podľa § 43 ods. 1, písm. a), ods. 9, 12 písm. a), b), zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení účinnom od 01.01.2014 do 31.08.2014 - (1) Podnik má právo a) na úhradu
za poskytnutú verejnú službu, ..... (9) Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní
verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo

verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c). ..... (12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

12. Podľa § 44 ods. 1, 4, 8 písm. b), ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. - (1) Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníkamožnodojednaťlenvpísomnejforme......(4)Aksaúčastník,ktorýmjefyzickáosoba,zaviaže
využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri
prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň

povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto
obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy
neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb. .... (8) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, ak účastník b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po

dni splatnosti. ..... (12) Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v
súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak
nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať
alebo meniť bez súhlasu druhej strany.13. Súd po oboznámení sa so zmluvou o poskytovaní služieb, Všeobecnými podmienkami a faktúrami
rozhodol tak, že žalobe čiastočne v časti uplatneného nároku na zaplatenie ceny služieb v celkovej

sume 71,60 € vyhovel. Z predložených listinných dôkazov je preukázané, že uzatvorením zmluvy vznikol
spotrebiteľský záväzkový vzťah medzi účastníkmi zmluvy dňom 13.05.2014. Žalovaný za poskytnuté
služby nezaplatil fakturovanú cenu 17,90 € x 4, prvý krát v čase splatnosti faktúry 21.04.2015 (po 10-
tich mesiacoch). V tejto časti súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel a žalovaného na zaplatenie
ceny poskytnutých služieb zaviazal spolu s úrokom z omeškania stanoveného v zmysle § 517 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo
dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úroku z omeškania v čase od 10.09.2014 do
15.03.2016 predstavovala 5% + 0,05%, t.j. 5,05%. 5% bolo stanovených od 01.02.2013 ak záväzkový
vzťah vznikol po 01.02.2013. Aj v zmysle § 369 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len ObchZ), ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť
úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (§ 517 OZ).

Žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne. Záväzkový vzťah vznikol 13.05.2014, teda po
01.02.2013. Súd v časti úroku z omeškania prevyšujúcej zákonnú výšku návrh zamietol.

14. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 300 €, vyfakturovanej žalovanému faktúrou č. 201500947
z 02.09.2015 v sume 300 € (zmluvná pokuta), splatnou 21.09.2015, doručenou žalovanému spolu s

odstúpením od zmluvy z 02.09.2015, súd žalobu zamietol po posúdení tejto zmluvnej podmienky ako
neprijateľnej a teda v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatnej.
15. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho
zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť

ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách.
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica"). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné
na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy
výber služby a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.

Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ - (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 4, písm. k), ods. 5, ods. 10 OZ - (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré ....... k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho

záväzku, ......... (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. ..........
(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
18. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých

zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13") vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. K tvrdeniu žalobcu ohľadom
dohodnutej zmluvnej pokuty z dôvodu zvýšených nákladov na zriadenie služby, pričom zvýšenie

nákladov na zriadenie „štandardnej“ služby zo zmluvy ani z iného dôkazu nevyplýva, súd dospel k
záveru, že je skôr koncipovaná ako paušálna sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti bez ohľadu na
trvanie zmluvy, resp. ako zabezpečovací prostriedok za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaný
si bude plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu po dobu viazanosti. Súd poukazuje na to,že žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov bez ohľadu na to, o aké zmluvné

porušenie, resp. z akého dôvodu dôjde k zániku zmluvy, hrozba pokuty tu existuje, čo je v rozpore s
ustanovením § 44 ods. 4 zákona č. č. 351/2011 Z.z. Navyše spotrebiteľ sa zaväzuje podľa čl. 8 bod 2.
zaplatiť podniku zmluvnú pokutu v prípadoch porušenia zmluvy v jednotlivých prípadoch stanovených
stanovených v cenníku a to vo výške podľa cenníka. Cenník žalobca nepredložil. Slovné spojenie
v prípadoch porušenia zmluvy v jednotlivých prípadoch stanovených v cenníku signalizuje neurčitý

okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ
označí len v cenníku, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca
uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí
23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní
žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku

existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných
zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým
aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde
k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Problémová zmluvná pokuta
nielenžespôsobujehrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechslabšejzmluvnejstrany,

ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na
trhu. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu
nad spotrebiteľom, ktorý svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k
spotrebiteľom sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu
dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu a takémuto konaniu nemožno

poskytnúť právnu ochranu.
19. Žalovaný síce porušil zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu a môže sa javiť, že v jeho
prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je
však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice,
ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že

problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie
je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.
20. Pre úplnosť v rozpore so zákonom je i ustanovenie čl. 10 bod 3 zmluvy, v časti, v ktorej je
stanovené, že zmluva o poskytovaní verejných služieb uzatvorená so žalovaným ako spotrebiteľom sa
riadi zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodným zákonníkom (ObchZ).

21. Rovnako súd zamietol ako nepreskúmateľný uplatnený nárok na zaplatenie 30 € spolu s DPH z
faktúry č. 201500323 z 01.04.2015, označený ako znovuzapojenie po prerušení.
22. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov
konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca uplatňoval ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 413,77 € (istina spolu
s príslušenstvom), súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie 76,84 €. Žalobca bol úspešný v podiele

18,60%, žalovaný v podiele 81,40%. Žalovaný bol úspešnejší v spore, preto má právo na náhradu trov
konania v podiele 62,80% (81,40 - 18,60). O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.
1 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).