Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210423
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414210423.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:
D. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom O. B. Č.. XXX, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598,vkonaníozaplatenie630,84
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 595,36 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15 %
ročne zo sumy 89,89 € od 25.08.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo
sumy505,47€od25.08.2014dozaplatenia,všetkovlehote3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 88,8 %.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 35,50 € na účet tunajšieho
súdu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 630,84 € s úrokom z
omeškania vo výške 8,15 % ročne z tejto sumy od 25.08.2014 do zaplatenia tvrdiac, že v žalovanej
sume sa na jeho úkor žalovaný bezdôvodne obohatil, keďže mu poskytol úver na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.09.2007, no zmluva neobsahovala zákonné náležitosti, najmä ročnú
percentuálnu mieru nákladov. V dôsledku toho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovanému uhradil celkovo sumu 1.095,56 €, teda o 630,84 € viac než mal žalovaný
nárok, keďže predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 14.000,- Sk, čo je 464,71 €.
Žalovanú sumu mu žalovaný neuhradil ani po písomnej výzve, ktorou ho žiadal o úhradu do 24.08.2014.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že nenastala ani jedna z foriem

bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca plnil na základe
platne uzavretej zmluvy o úvere. Namietal, že vo veci existuje prekážka res iudicata, nakoľko plnenie zo
zmluvy mu bolo voči žalobcovi priznané rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR/03857/08.
Preto plnenie, ktoré na základe rozhodcovského rozsudku od žalobcu dostal, nemožno považovať za
bezdôvodné obohatenie, keďže platnosť rozsudku ako exekučného titulu bola prejudiciálne posúdená
exekučným súdom a exekučné konanie riadne prebehlo. Okrem toho je navrátenie do predošlého stavu

v exekučnom konaní vylúčené s poukazom na § 61 Exekučného poriadku.3. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.12.2014 č. k. 6C/121/2014 - 52 tak, že
žalobný návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie žalobcu
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30.06.2016 č. k. 17Co/635/2015 - 76 napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie poukazujúc v odôvodnení na to, že sa nemožno
stotožniť s názorom okresného súdu, že pokiaľ žalobca plnil žalovanému na základe exekúcie, čo
mu prikazovalo právoplatné rozhodnutie, že nemožno toto podradiť pod § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a preto nemohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23.04.2014 sp. zn. 31Cdo/3309/2011

(23Cdo/2174/2014), podľa ktorého ak žalovaný či už dobrovoľne alebo v rámci vykonávacieho konania
splnil na základe právoplatného rozsudku uloženú povinnosť, potom v prípade, že táto povinnosť
podľa hmotného práva skutočne existovala zaniká splnením. Ak však táto povinnosť neexistovala,
získava žalobca na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie, a to platí bez ohľadu na to aký motív,
resp. pohnútka vedie žalovaného na splnenie uloženej povinnosti. Odvolací súd ďalej uviedol v
zrušujúcom uznesení, že je potrebné podrobiť úverovú zmluvu zo dňa 13.09.2007 prieskumu, či bola

založená právomoc rozhodcovského súdu, je potrebné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a
pokiaľ bude rozhodcovská doložka platne dohodnutá, je potrebné podrobiť prieskumu rozhodcovský
rozsudok. Následne je potrebné preskúmať zmluvu o úvere v zmysle zákonných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a zistiť, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti úverovej zmluvy, či teda vzťah

medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským podľa citovaného zákona. Rozsudok je potrebné náležite
odôvodniť.

4. Po vrátení veci na ďalšie konanie tunajší súd zopakoval dokazovanie, ktoré doplnil o všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré na pojednávaní predložil právny zástupca žalobcu. Pojednávania

dňa 08.09.2016 sa žalovaný nezúčastnil, i keď predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 25.08.2016.
Vzhľadom na to, že bola splnená päťdňová lehota na prípravu pojednávania a žalovaný nežiadal odročiť
pojednávanie, ani sa z pojednávania neospravedlnil, súd konal a rozhodol vo veci bez jeho účasti s
poukazom na § 180 Civilného sporového poriadku.

5. V konaní bolo potom jednoznačne preukázané (čo nebolo ani medzi stranami sporné), že žalobca
ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 13.09.2007 zmluvu o úvere č. 6730085, na základe ktorej
bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 14.000,- Sk za poplatok 13.360,- Sk. Teda celkovo sa zaviazal
zaplatiť žalobca sumu 27.360,- Sk, a to v dvanástich mesačných splátkach po 2.280,- Sk počnúc dňom
23.09.2007.

6. V prípade stranami uzavretej zmluvy ide o tzv. formulárovú zmluvu, o vopred pripravené tlačivo s
nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou identifikačných údajov dlžníka, sumy úveru, poplatku
za jeho poskytnutie a intervalu splácania úveru. V závere zmluvy je uvedené, že dlžník súhlasí so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

7. Súdu boli tiež predložené všeobecné podmienky poskytnutia úveru a tieto v bode 17. obsahujú
rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešiť: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
stranapodážalobunarozhodcovskomsúdealebopob)predpríslušnýmsúdomSlovenskejrepubliky,ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občiansky súdny
poriadok). Tiež sa v tomto bode uvádza, že sa zmluvné strany dohodli, že ak ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním

žalobynasúdebolapodanážalobanarozhodcovskýsúdvoveci,ktorejjetoutorozhodcovskoudoložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právom rozhodcovského súdu.

8. V nadväznosti na to potom bolo na návrh žalovaného vedené voči žalobcovi rozhodcovské konanie
Stálym rozhodcovským súdom zriaďovateľa Slovenská rozhodcovská, a. s. a jednalo sa o konanie sp.

zn. SR/03857/08, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok menovaného rozhodcovského súdu
zo dňa 06.05.2008 a týmto bolo uložené žalobcovi zaplatiť v prospech žalovaného sumu 30.160,- Sk
s príslušenstvom.9. Nebolo sporným, že následne na základe tohto rozhodcovského rozsudku prebiehala na tunajšom
súde exekúcia. Z priloženého prehľadu splátok (č. l. 7 p. v. spisu) vyplýva, že celkovo, či už v rámci
exekúcie alebo mimo nej, uhradil žalobca v prospech žalovaného z titulu úverovej zmluvy sumu 1.060,07

€. Žalobca síce tvrdil, že uhradil žalovanému sumu 1.095,56 €, no toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom
nepreukázal, pretože aj z tohto ním predloženého prehľadu, vyplýva, že uhradil na úver celkovo len
1.060,07 € a nie viac. Iný dôkaz o výške uhradenej sumy súdu predložený ani označený nebol.

10. Z vykonaného dokazovania je potom podľa názoru súdu zrejmé, že sa v prípade predmetnej zmluvy

o úvere jedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa jeho
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný
vystupoval ako dodávateľ, žalobca ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 01.01.2008, resp. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení). Súd
vychádzal pri tomto právnom posúdení z prechodného ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka,

ktoré hovorí, že ustanoveniami tohto zákona, teda novelou účinnou od 01.01.2008 sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, no vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

11. I keď sa jednalo o úverovú zmluvu upravenú v § 497 Obchodného zákonníka (ktorá je tzv.

absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do
31.01.2013) neznamená to, že za splnenia ďalších podmienok nemožno na úverovú zmluvu aplikovať
aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej
zmluvy sporovými stranami.

12. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
ku dňu uzavretia úverovej zmluvy zo dňa 13.09.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

14. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

15. Vyhodnotením vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca bol v rámci úverového vzťahu
spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže úver mu nebol poskytnutý

na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Opak tvrdený ani preukázaný nebol. Žalovaný mal
postavenie veriteľa v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 13.09.2007,
jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o ročnej percentuálnej miere

nákladov (ďalej len ako „RPMN“), ktorý slúži spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych
finančných inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Ak tento údaj
v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje podľa tohto
ustanovenia za bezúročný a bez poplatkov.

17. Po vykonanom dokazovaní súd musí konštatovať, že účastníkmi uzavretá zmluva takúto náležitosť
(t.j. RPMN) neobsahuje. Z toho potom je nutné vyvodiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a teda
žalobca bol povinný žalovanému vrátiť len poskytnutú sumu 14.000,- Sk, čo je v prepočte 464,71 €. Ako
užbolouvedené,žalobcauhradilviacnež464,71€,konkrétnebolopreukázané,žežalobcauhradilsumu
1.060,07 € v zmysle pripojeného prehľadu splátok. Uhradil tak viac o 595,36 € než mu bolo poskytnutých

zo strany žalovaného.

18. Preto pokiaľ žalobca podľa predloženého prehľadu uhradil na podklade uzavretej zmluvy
žalovanému viac než 464,71 €, čiastka uhradená ním nad uvedenú sumu predstavuje bezdôvodnéobohatenie sa žalovaného na jeho úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu. Žalovaný sa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverového vzťahu na úkor žalobcu

bezdôvodne obohatil o sumu 595,36 € a túto je povinný mu zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje,
že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého
sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Súd preto čo do sumy
595,36 € žalobe vyhovel a vo zvyšku žalovanej istiny ju ako nedôvodnú zamietol.

19. Čo sa týka námietky žalovaného o tom, že sa jedná o prekážku veci právoplatne rozsúdenej v
podobe rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vyššie uvedený, je potrebné uviesť, že o prekážku res
iudicata podľa § 230 Civilného sporového poriadku (predtým podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku) ide len v prípade ak už bolo právoplatne rozhodnuté (a to prípadne aj rozhodcovským
súdom ako na to poukazoval aj žalovaný) v „tej istej veci“. Totožnosť veci je charakterizovaná nielen
totožnosťou účastníkov konania ale aj totožnosťou predmetu konania. O totožnom predmete konania

možno hovoriť len vtedy, ak je založený na tých istých skutkových okolnostiach, ktoré už raz boli
predmetom právoplatne skončeného konania. V rozhodcovskom konaní sp. zn. SR/03857/08 boli
predmetom nároky žalovaného z predmetnej zmluvy o (spotrebiteľskom) úvere spočívajúce podľa
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 06.05.2008 zo skutkového hľadiska v tom, že žalobca si
nesplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy. V tomto konaní bol však predmet konania založený na tom

skutkovom základe, že žalovaný sa prijatím plnenia nad zákonom stanovený rozsah na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil. Preto nebola daná prekážka podľa § 230 Civilného sporového poriadku, ktorej
dôsledkom by malo byť zastavenie tohto súdneho konania podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

20. Navyše, z obsahu predloženej úverovej zmluvy a súvisiacich všeobecných podmienok (ich
bod 17.) vyplýva, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie sporu voči žalobcovi ako spotrebiteľovi bola obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, ktoré žalobca musel automaticky akceptovať tým, že podpísal úverovú zmluvu.
Ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach, na ktoré úverová zmluva

odkazuje, početná spotrebiteľská judikatúra (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/217/2012 zo
dňa 21.03.2013) konštantne uvádza, že rozhodcovská doložka zakotvená vo všeobecných obchodných
podmienkach je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatnou a rozhodcovský rozsudok vydaný na
jej podklade je nulitným právnym aktom. Od týchto záverov súd nemá dôvod odchýliť sa ani v tomto
prejednávanom prípade, lebo je evidentné, že žalobca tieto všeobecné podmienky nepodpísal a nebol

s nimi oboznámený preukázateľným spôsobom. V dôsledku toho potom nemohol žalovaný uplatniť svoj
nárok voči žalobcovi z titulu určitých nedoplatkov z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, keďže
takýto súd nemal právomoc vo veci konať.

21. Súd preto uzatvára, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR/03857/08 zo dňa 06.05.2008, ktorý je

nulitným právnym aktom netvoril žiadnu prekážku brániacu prejednaniu tejto sporovej veci. Pritom aj
tunajší súd poukazuje na krajským súdom uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, že aj
keď by existovalo (súdne) rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené, neznamená to, že ak došlo k
plneniu a táto povinnosť uložená rozhodnutím neexistovala, že by sa nemohlo jednať o bezdôvodné
obohatenie.

22. Napokon sa súd nemohol stotožniť ani s argumentáciou a obranou žalovaného ohľadne § 61
Exekučného poriadku, podľa ktorého je navrátenie do predošlého stavu vylúčené v exekučnom konaní.
Ide totiž o ustanovenie, ktoré upravuje len zákaz takzvaného restitutio in integrum v rámci exekučného
konania, čo sa však nijako nedotýka iných osobitných sporových konaní ako bolo práve toto súdne

konanie. Inými slovami, uvedenie do pôvodného stavu je vylúčené len v rámci exekučného konania, v
ktorom došlo k vymoženiu splnenia určitej povinnosti, avšak neznamená to, že by nebolo možné viesť
aj iné súdne spory a prostredníctvom nich dosiahnuť nápravu stavu, ktorý nastal v dôsledku exekúcie.

23. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania

obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c
uvedeného nariadenia, resp. § 3 nariadenia pokiaľ išlo o plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému po
01.02.2013. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

24. Podľa prehľadu na č. l. 7 p. v. spisu zaplatil žalobca sumu prevyšujúcu poskytnutých 14.000,- Sk
prvýkrát dňa 08.06.2009, kedy už celkovo na úver zaplatil 528,68 €, t.j. uvedeného dňa zaplatil o 63,97 €
viac než mal žalovaný nárok a následne dňa 22.12.2009 a dňa 25.01.2010 zaplatil po 12,96 €, čo spolu
predstavuje89,89€.Výškaúrokovzomeškaniasapretospravujeúpravouplatnoudo31.01.2013.Podľa
§ 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Potom v období po 01.02.2013 uhradil žalovanému
zvyšok v sume 505,47 € v niekoľkých platbách, z nich bola poslednou platba v sume 11,83 € uhradená
dňa 30.05.2014. Výška úroku z omeškania je preto podľa § 10c a § 3 nariadenia v znení účinnom od
01.02.2013 o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 89,89 € od 25.08.2014
do zaplatenia. Do omeškania so zaplatením žalovanej sumy sa žalovaný dostal podľa § 563 OZ
dňom nasledujúcim po uplynutí dňa 24.08.2014 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie
sumy 630,84 €, ktorá mu bola zaslaná právnym zástupcom žalobcu e-mailom dňa 21.08.2014 (výzva

č.l. 4 spisu). Čas plnenia totiž nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou
účastníkov. Dňa 25.08.2014 predstavovala úroková sadzba ECB 0,15 % ročne, čo po zvýšení o osem
percentuálnych bodov potom predstavuje úrok z omeškania 8,15 % ročne. Vo zvyšku ohľadne sumy
505,47 €, ktorú žalobca uhradil žalovanému po 01.02.2013 platí už výška úrokov z omeškania o
päť percentuálnych bodov vyššia ako bola platná k prvému dňu omeškania, preto súd priznal úrok z

omeškania z tejto sumy 5,15 % ročne od 25.08.2014 do zaplatenia.

26. Z uvedených dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

nakoľko tak žalobca ako aj žalovaný mali úspech čiastočný a preto bolo potrebné náhradu trov pomerne
rozdeliť. Zo žalovanej sumy úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom vyjadrení hodnotu 94,4 %
(595,36 € zo žalovanej sumy 630,84 €). Vo zvyšku ide o úspech žalovaného v rozsahu 5,6 %. Čistý
úspech žalobcu tak predstavuje rozdiel 88,8 %.

28. Pretože žalobca bol ako spotrebiteľ v konaní od súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2
písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súd jeho žalobe sčasti vyhovel, je žalovaný
vzhľadom na tento výsledok povinný s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 cit. zákona zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 35,50 € (6 % zo sumy 595,36 € po zaokrúhlení súdneho
poplatku v súlade s § 7a citovaného zákona).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.