Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 3, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/167/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815203493
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815203493.3

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci navrhovateľky: W. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T.I., G. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka,
advokát, Námestovo, Mieru 312, proti druhému účastníkovi: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX,
zastúpený splnomocneným zástupcom: STEHURA & partners, s.r.o., Žilina, Dolný val 574/7, v konaní
o uloženie povinnosti prispievať na výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie v časti o zaplatenie 120 EUR mesačne od 01.10.2015 do budúcna z a s t a v u j e .

II/ Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

III/ Žiaden účastník n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu 5. 6. 2015 navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal druhého účastníka,
aby prispieval na jej výživu sumou 120 EUR mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila
tým, že s druhým účastníkom boli manželia, pričom ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu
v Námestove sp.zn. 1P/21/2014 zo dňa 26. 5. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. 6. 2015,
rozvedené. Ona je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s mal. I. Y., ktorý pochádza z manželstva s
druhým účastníkom. Jej príjmom je rodičovský príspevok 203,20 EUR mesačne a prídavok na dieťa

23,52 EUR mesačne. Druhý účastník prispieva na výživu mal. I. Y. 130 EUR mesačne, pričom má
vedomosť, že si na mal. I. Y. uplatňuje daňový bonus, ktorý si ponecháva na vlastnú potrebu. Jej hlavné
mesačné výdavky sú : poplatok za byt 72 EUR, hygienické potreby 20 EUR, strava 250 EUR, príspevok
rodičom na chod domácnosti 50 EUR, oblečenie 50 EUR, lieky 10 EUR, telefón 15 EUR, cestovné 30
EUR, hračky 8 EUR a iné. Jej výdavky vo výške cca 500 EUR nie je možné pokryť jej súčasným príjmom.
Mal. I. Y. má zvýšené náklady na stravu, z dôvodu jeho zdravotných problémov. Počas rodičovskej

dovolenky sa viackrát pokúšala zamestnať, avšak aj z dôvodu, že sa osobne stará o maloleté dieťa, tak
sa jej nepodarilo uplatniť na trhu práce. Z dôvodu svojej zlej ekonomickej situácie sa presťahovala do
rodičovského domu v X., kde jej pomáhajú rodičia. Má vedomosť, že bývalý manžel žije nadštandardne,
nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, preto je názoru, že je spravodlivé, aby jej prispieval na výživu do
času, kým bude schopná sa zamestnať.

2. K návrhu sa vyjadril druhý účastník. Uviedol, že s ním nesúhlasí. Navrhovateľka je poberateľkou
rodičovského príspevku, má schopnosť sama sa živiť. Má pravidelný príjem, ktorý jej musí postačovať
na zabezpečenie životných potrieb. Pokiaľ jej mesačný príjem nestačí, tak sa môže zamestnať, začať
žiť skromnejším spôsobom života alebo požiadať o dávku sociálneho zabezpečenia. Počas manželstva
s navrhovateľkou nadobudli viaceré pasíva, ktoré po rozvode manželstva spláca výlučne on. Konkrétne
sa jedná o hypotekárny úver z VÚB, a.s., ktorý spláca mesačne po 218,70 EUR, spotrebný úver z VÚB,

a.s., ktorý spláca mesačne po 43,46 ERU a spotrebný úver z CETELEM SLOVENSKO, a.s., ktorý spláca
mesačne po 48,22 EUR. Tieto úvery spláca výlučne sám. Počas manželstva s navrhovateľkou nadobudli3-izbový byt v T., pričom mesačné úhrady za užívanie bytu 145 EUR mesačne platí on. Navrhovateľka
mu na tieto úhrady prispela len čiastočne. Priznanie príspevku by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

3. Na pojednávaní dňa 3. 5. 2017 navrhovateľka zobrala návrh čiastočne späť, a to v časti o určenie
výživného 120 EUR mesačne od 1. 10. 2015 do budúcna, súd preto v tejto časti konanie zastavil, v
súlade s ust. § §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

4. Súd vo veci uskutočnil pojednávania 22. 3. 2017 a dňa 15. 3. 2017, na ktorých vykonal dokazovanie

výsluchom navrhovateľky a druhého účastníka a oboznámením listinných dôkazov, založených v
súdnom spise a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

5. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon o rodine „ ) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľka po čiastočnom späťvzatí návrhu žiada, aby
súd uložil druhému účastníkovi ako jej bývalému manželovi, aby prispieval na jej výživu sumou 120
EUR mesačne od 5. 6. 2015 do 30. 9. 2015. Tvrdila, že v tomto období bol jej jediným príjmom
rodičovský príspevok 203 EUR mesačne a okrem toho poberala prídavok na dieťa 23,52 EUR mesačne
a výživné na dieťa 130 EUR mesačne. Tvrdila, že vzhľadom na to, že sa osobne starala o dieťa mladšie

ako 3 roky ( mal. I. Y., nar. XX. X. XXXX ), nemohla si prostriedky na svoju výživu zabezpečiť tak,
že by sa zamestnala. Druhý účastník s návrhom nesúhlasil - dôvodil jednak tým, že navrhovateľka
mala pravidelný mesačný príjem, z ktorého si mohla zabezpečiť svoje životné potreby, bola schopná
sama sa živiť a jednak určenie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože v rámci
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré prebehlo po ich rozvode,

on prevzal záväzky vo väčšom rozsahu, než bola hodnota majetku, ktorý prevzal do výlučného
vlastníctva, po rozvode splácal všetky spoločné záväzky výlučne sám, s výnimkou 530 EUR, ktoré
zaplatila navrhovateľka, on však splácal spoločné úvery mesačne vo výške 313,80 EUR a ešte aj
nájomné za byt, ktorý nadobudli spoločne s navrhovateľkou 143,32 EUR mesačne a od navrhovateľky
nežiadal v rámci vyporiadania BSM ani nahradiť polovicu platieb, ktoré na spoločné záväzky po

rozvode platil výlučne sám; naopak, ešte jej vyplatil na účely vyporiadania BSM sumu 1800 EUR.
Súd považuje obranu druhého účastníka za dôvodnú. Súd je rovnako ako druhý účastník tiež názoru,
že navrhovateľka v rozhodnom období bola schopná sama sa živiť, keď mala pravidelný mesačný
príjem - rodičovský príspevok, z ktorého mala možnosť zabezpečiť svoje živobytie. V rámci svojho
výsluchu uviedla, že rodičom prispievala na elektrinu a stravu spolu 100 ERU, platila si telefón 45 EUR

a lieky 20 EUR mesačne. Súd konštatuje, že z rodičovského príspevku navrhovateľka aj v rozhodnom
období bola schopná si z vlastného príjmu zabezpečiť svoje životné potreby. Navyše navrhovateľka
vynakladala výdavok, ktorý nebol nevyhnutný - výdavok na mobilný telefón 45 EUR mesačne, ktorého
nadštandardnú výšku odôvodnila len tým, že musela odpovedať na SMS-správy druhého účastníka.
Ako bolo uvedené, súd tento výdavok nepovažuje za taký, ktorý by bolo nevyhnutné vynaložiť a preto

naň neprihliadal. Navrhovateľka v rámci svojho výsluchu zdôrazňovala najmä výdavky na výživu mal.
I. Y., ktorý pochádza z manželstva s druhým účastníkom, súd však podotýka, že výdavky na výživu
tohto dieťaťa možno zohľadniť len v rámci určenia výživného na mal. dieťa, nie v rámci rozhodovania
o príspevku na výživu rozvedenej manželky. Súd sa stotožňuje so stanoviskom druhého účastníka,
že účelom príspevku na výživu rozvedeného manžela nie je dosiahnuť rovnakú životnú úroveň oboch

manželov, ako je to u manželského výživného; nie je preto relevantné, akú životnú úroveň v období,
za ktoré si navrhovateľka uplatňuje príspevok na výživné, dosahoval jej bývalý manžel. Súd súhlasí so
stanoviskom druhého účastníka, že platí zásada, že bývalí manželia by mali byť po rozvode samostatní
aj po ekonomickej stránke ; určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela by malo byť len celkom
výnimočné. Medzi potrebou získať príspevok na výživu rozvedeného manžela a rozvodom by mala byť

príčinná súvislosť, teda potreba príspevku od rozvedeného manžela by mala byť spôsobená zmenenými
životnými podmienkami po rozvode, tie však navrhovateľka ani netvrdila. Súd nepriznal príspevok na
výživu rozvedeného manžela aj z dôvodu, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Druhý účastník
tvrdil, že po rozvode manželstva s navrhovateľkou až na výnimku 530 EUR výlučne sám platil splátkyspoločných úverov a za tieto splátky od navrhovateľky nežiadal v rámci vyporiadania BSM ani náhradu,
hoci, ako spoločne zaviazaná z týchto záväzkov, mala by znášať polovicu. Tiež uviedol, že v rámci
konania o vyporiadanie BSM prevzal majetok v hodnote nižšej, než bola výška záväzkov, ktoré prevzal

ako výlučne zaviazaný a ešte vyplatil navrhovateľke 1800 EUR. Navrhovateľka tieto jeho tvrdenia účinne
nerozporovala, súd preto dospel k záveru, že skutočne navrhovateľka v rámci konania o vyporiadanie
BSM ( skončilo schválením zmieru účastníkov ) nenahradila druhému účastníkovi polovicu splátok
úverov, ktoré spoločne zobrali a ktoré druhý účastník po rozvode splácal sám, čím bola voči nemu
výraznou mierou zvýhodnená. Súdu sa potom javí ako rozporné s dobrými mravmi, aby druhý účastník

navrhovateľke ešte platil príspevok na jej výživu. Súd preto návrh zamietol.

7. trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že náhradu trov
konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku ( CSP ) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP:

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších.