Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202981
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116202981.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Ivan Kvaššay - EURO, so
sídlom Považská Bystrica, SNP 1434/21, IČO: 35 230 703, zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom,
advokátom so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, proti žalovanému: OIL SLOVAKIA, spol. s r.o.,
so sídlom Nitra, Palackého 3, IČO: 46 235 949, zastúpenému JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou
so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, o zaplatenie 9.912 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra z 20. júna 2016, č. k. 14C/80/2016-53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalobcu do vyhovujúcej časti o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.832 eur od 06. 10. 2015 do 07. 03. 2016, zo sumy 2.832
eur od 06. 11. 2015 do 07. 03. 2016, zo sumy 1.416 eur od 06. 12. 2015 do 22. 12. 2015, zo sumy
1.416 eur od 23. 12. 2015 do 07. 03. 2016, zo sumy 25,22 eura od 30. 12. 2015 do 26. 01. 2016,
zo sumy 2.832 eur od 06. 01. 2016 do 09. 02. 2016, a zmluvnú pokutu vo výške 18,25% ročne zo
sumy 2.832 eur od 06. 10. 2015 do 07. 03. 2016, zo sumy 2.832 eur od 06. 11. 2015 do 07. 03. 2016,

zo sumy 1.416 eur od 06. 12. 2015 do 22. 12. 2015, zo sumy 1.416 eur od 23. 12. 2015 do 07.
03. 2016, zo sumy 25,22 eura od 30. 12. 2015 do 26. 01. 2016, zo sumy 2.832 eur od 06. 01. 2016
do 09. 02. 2016, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom žalobu vo zvyšku,
čo do úroku z omeškania nad 5,05% ročne a zmluvnej pokuty nad 18,25 % ročne, zamietol. Tretím
výrokom konanie v časti istiny vo výške 9.912 eur, zastavil a ďalším výrokom žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 60,50 eura na účet Okresného súdu Nitra do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil na samostatné rozhodnutie po

právoplatnosti vo veci samej. Argumentoval, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
9.912 eur spolu so zmluvnou pokutou 0,1 % denne a s úrokom z omeškania 0,1 % denne zo sumy
2.832 eur od 06. 10. 2015 do zaplatenia, s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 2.832 eur od
06. 11. 2015 do zaplatenia, s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 1.416 eur od 06. 12. 2015 do
22. 12. 2015, s 0,1 %úrokom z omeškania denne zo sumy 1.416 eur od 23. 12. 2015 do zaplatenia, s
0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 25,22 eura od 30. 12. 2015 do 26. 01. 2016, s 0,1% úrokom
z omeškania denne zo sumy 2832 eur od 06. 01. 2016 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že na

základe zmluvy o nájme (ďalej aj „Zmluva“), uzatvorenej stranami sporu dňa 14. 07. 2014, predmetom
ktorej bol prenájom skladu č. XXX - zastavaná plocha o výmere 434 m2, zapísaný na LV č. XXXX, bol
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v stanovenej lehote nájomné. Nájomné bolo fakturované faktúrou
č. 15010066 vystavenou dňa 01. 10. 2015, splatnou dňa 05. 10. 2015 na sumu 2832 eur, faktúrou č.15010072 vystavenou dňa 01. 11. 2015, splatnou dňa 05. 11. 2015 na sumu 2.832 eur, faktúrou č.
15010078 vystavenou dňa 01. 12. 2015, splatnou dňa 05. 12. 2015 na sumu 2832 eur a úhradu za
verejnú kanalizáciu faktúrou č. 15010082 vystavenou dňa 15. 12. 2015, splatnou dňa 29. 12. 2015 na

sumu 25,22 eura. Žalobca argumentoval, že podľa čl. III. bodu 9 Zmluvy má prenajímateľ právo uplatniť
si voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a
v zmysle článku III. bod 8 Zmluvy je nájomca povinný zaplatiť v prípade omeškania s platením dlžnej
sumy podľa Zmluvy úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy až do úplného zaplatenia.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 3 ods. 1, 3, § 5 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a

podnájme nebytových priestorov; § 517 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 545a Občianskeho zákonníka (ďalej aj
„OZ“); § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ako aj zisteným skutkovým stavom. Zistil, že žalobca,
ako prenajímateľ, a žalovaný, ako nájomca, dňa 14. 07. 2014 uzatvorili Zmluvu o nájme podľa zákona č.
116/1990 Zb. a § 663a OZ, podľa ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania vyššie identifikovanú
nehnuteľnosť. V bode 1 zmluvy bola dohodnutá cena nájomného v sume 28320 eur bez DPH. V
bode 4 bolo uvedené, že nájomca zloží prenajímateľovi na účet zábezpeku vo výške trojmesačného

nájomného a služieb spojených s užívaním predmetu nájmu, čo spolu predstavovalo sumu 7.080 eur
bez DPH. Zábezpeka poskytovala prenajímateľovi finančné zabezpečenie voči akémukoľvek porušeniu
nájomnej zmluvy zo strany nájomcu. Zmluvné strany sa dohodli, že prenajímateľ môže, nie je však
povinný, uspokojiť zo zloženej zábezpeky len svoje peňažné nároky vyplývajúce z tejto nájomnej zmluvy
voči nájomcovi. V bode 8 bolo uvedené že v prípade ak nájomca neuhradí nájomné a úhrady za

služby vo výške a lehote určenej vyššie, je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej
sumy za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia. V bode 9 sa zmluvné strany dohodli, že
prenajímateľ je v prípade porušenia akéhokoľvek peňažného záväzku nájomcu vyplývajúceho z tejto
zmluvy(najmäavšaknielennájom,poplatkyzaslužby,zábezpeka,doplneniezábezpeky,náhradaškody
a pod.) oprávnený uplatniť si voči nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý

deň omeškania, až do zaplatenia. Žalobca podaním zo dňa 10. 02. 2016 zobral žalobu späť čo do istiny
2832 eur a príslušných úrokov a dňa 24. 03. 2016 do zostávajúcej istiny 7.080 eur, nakoľko žalovaný
dňa 07. 03. 2016 uhradil aj zostatok istiny vo výške 7.080 eur. Súd prvej inštancie o späťvzatí žaloby
v uvedených častiach rozhodol v zmysle ust. § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj OSP) a
konanie v tejto časti zastavil. Čo sa týkalo požadovaného úroku z omeškania vo výške 0,1% denne,

zastal názor, že napriek tomu, že strany sporu zmluvu uzatvárali ako podnikatelia, medzi účastníkmi
ide o občianskoprávny vzťah, keďže nájomná zmluva je upravená v § 663 a nasl. OZ a Obchodný
zákonník nájomný vzťah medzi podnikateľmi neupravuje, preto aj úrok z omeškania, ako príslušenstvo
nároku, vyplývajúceho z tohto nájomného vzťahu, posudzoval v zmysle ustanovení OZ. Nesporne zistil,
že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením, pričom výška úroku z omeškania s poukazom na ust. 3

ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. bola v čase omeškania, t.j. od 06. 10. 2015 vo výške 5,05 %.
Dodal, že úrok z omeškania plynie odo dňa splatnosti jednotlivých vyššie uvedených faktúr a to až do
zaplatenia istiny (09. 02. 2016 a 07. 03. 2016). K dojednanej zmluvnej pokute v zmysle bodu 9 zmluvy
o nájme vo výške 0,1% denne uviedol, že táto je neprimerane vysoká s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Opierajúc sa o ust. § 545a OZ, ktorý zakotvuje právo súdu znížiť

zmluvnú pokutu v prípade zmluvnej pokuty neprimerane vysokej, a to vo vzťahu k hodnote a významu
zabezpečovanej povinnosti dodal, že je pri znížení zmluvnej pokuty limitovaný a to výškou škody, ktorá
vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná
pokuta. Limit zníženia zmluvnej pokuty má zabrániť, aby oprávnená strana nebola poškodená tým, že
bude znášať škodu, ktorá nie je krytá zmluvnou pokutou. Prezentoval názor, že uvedené zmierňovacie

právo súdu má zmysel v tom, že môže korigovať stav, ak by v dôsledku zmluvnej pokuty malo dôjsť
k neúmernému obohateniu veriteľa a súčasne k bezdôvodnému hospodárskemu poškodeniu dlžníka.
Dodal, že určitým regulátorom je aj § 39 OZ, v zmysle, ktorého právny úkon (aj dohoda o zmluvnej
pokute) priečiaci sa dobrým mravom je neplatný. Vyzdvihol, že z dokazovania vyplynulo, že v zmysle
zmluvy o nájme nájomca zložil prenajímateľovi - žalobcovi i finančnú zábezpeku vo výške 7.080 eur,

ktorá mala poskytnúť prenajímateľovi zabezpečenie voči akémukoľvek porušeniu nájomnej zmluvy zo
strany nájomcu. Z uvedeného vyplývalo, že žalobca mohol svoje nároky uspokojiť aj z tejto zloženej
finančnej zábezpeky. Práve s ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj výšku
zloženej zábezpeky, považoval výšku zmluvnej pokuty 0,1 % denne (36,50 % ročne) za neprimerane
vysokú, a preto ju s poukazom na § 545a OZ znížil na polovicu a zaviazal žalovaného na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 18,25 % ročne.

2. Proti prvému a druhému výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho prvom a druhom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštanciena nové konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby v napadnutých častiach rozsudok zmenil a vyhovel
jeho žalobe v plnom rozsahu. Mal za to, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta mu mali byť priznané
v žalovanej výške, pretože je zrejmé, že žalovaný si svoju povinnosť úhrady nájomného z nájomnej

zmluvy neplnil riadne a včas, pričom sa jedná o dva podnikateľské subjekty. Tieto záväzky majú riadne
zaevidované vo svojom účtovníctve a teda aj sankcie vyplývajúce z ich neuhradenia majú spadať pod
režim Obchodného zákonníka. Uvedené tvrdenie oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2M Obdo
4/2007 zo dňa 15. 04. 2009, kde bolo konštatované, že v prípade, ak nájomný vzťah upravený v civilnom
práve vytvárajú dva podnikateľské subjekty, na tento ich vzťah sa vzťahujú ustanovenia Obchodného

zákonníka.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok považuje v napadnutých
častiach za vecne správny, zákonný a navrhol ho potvrdiť.

4. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.

07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti

procesnoprávnych noriem, a teda sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom
účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470
ods. 2 CSP.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcuniejedôvodné,apretorozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej zamietajúcejčastiakovecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a odvolanie žalobcu do vyhovujúcej časti podľa § 386 písm. b)

CSP odmietol. Výrok o zastavení konania a zaplatení súdneho poplatku nadobudol právoplatnosť pre
absenciu podaného odvolania.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 9.912 eur spolu so

zmluvnou pokutou 0,1 % denne a úrokmi z omeškania 0,1 % denne zo sumy 2.832 eur 06. 10. 2015
do zaplatenia, s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 2.832 eur od 06. 11. 2015 do zaplatenia, s
0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 1.416 eur od 06. 12. 2015 do 22. 12. 2015, s 0,1%úrokom
z omeškania denne zo sumy 1.416 eur od 23. 12. 2015 do zaplatenia, s 0,1% úrokom z omeškania
denne zo sumy 25,22 eura od 30. 12. 2015 do 26. 01. 2016, s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy

2.832 eur od 06. 01. 2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že strany sporu uzavreli dňa 14. 07.
2014 Zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol prenájom skladu č. XXX. - zastavaná plocha o výmere 434
m2, zapísaný na LV č. XXXX. Žalovaný bol povinný zaplatiť za prenájom v stanovenej lehote nájomné,
fakturované faktúrou č. 15010066 vystavenou dňa 01. 10. 2015, splatnou dňa 05. 10. 2015 na sumu vovýške 2832 eur, faktúrou č. 15010072 vystavenou dňa 01. 11. 2015, splatnou dňa 05. 11. 2015 na sumu
vo výške 2832 eur, faktúrou č. 15010078 vystavenou dňa 01. 12. 2015, splatnou dňa 05. 12. 2015 na
sumu vo výške 2.832 eur a úhradu za verejnú kanalizáciu vystavenú faktúrou č. 15010082 dňa 15. 12.

2015, splatnou dňa 29. 12. 2015 na sumu vo výške 25,22 eura. Žalobca dôvodil, že v zmysle čl. III.
bod 9 Zmluvy má prenajímateľ právo uplatniť si voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne
z dlžnej sumy za každý deň omeškania a v zmysle článku III. bod 8 Zmluvy je nájomca povinný zaplatiť
v prípade omeškania s platením dlžnej sumy podľa Zmluvy úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z
dlžnej sumy až do úplného zaplatenia. Podaním zo dňa 10. 02. 2016 zobral žalobu späť čo do istiny 2832

eur a príslušných úrokov a dňa 24. 03. 2016 čo do zostávajúcej istiny 7080 eur z dôvodu, že žalovaný
zaplatil dvoma splátkami žalovanú istinu vo výške 9.912 eur a to tak, že dňa 09. 02. 2016 zaplatil sumu
2.832 eur a dňa 07. 03. 2016 sumu 7.080 eur. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

9. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa
plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna,

objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako
aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní
proti zamietajúcemu výroku rozsudku vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom
rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože
prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady

konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

11. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne

odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne

vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení
rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť

preskúmateľné.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce
sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutianevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie

nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, ako aj tie
pre ktoré dôvody žalobu zamietol.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutom druhom zamietajúcom

výroku ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako
na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie správnosti odvolací
súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

14. Nájom a podnájom nebytových priestorov sa v Občianskom zákonníku radí medzi osobitné prípady
nájmu. § 720 Občianskeho zákonníka odkazuje na jeho vlastnú úpravu, ktorá je obsiahnutá v osobitnom

zákonne č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Vzťah medzi Občianskym
zákonníkom a Zákonom č.116/1990 Zb. je lex specialis k lex generalis. To znamená, že ustanovenie
zákona č.166/1990 Zb., sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasledovné Občianskeho
zákonníka špeciálne a na vzťahy vyplývajúce z nájomnej zmluvy o nájme a podnájme nebytových
priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný zákon.

15. V siedmej hlave, v jej ôsmej časti, v ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, je upravená nájomná
zmluva ako najrozšírenejší zmluvný typ, na základe ktorej dochádza k odovzdaniu individuálne určenej
hnuteľnej veci, alebo nehnuteľnosti do dočasného užívania, ktoré ustanovenia obsahujú predovšetkým
všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy, nájomného a skončenia nájmu, v ktorej všeobecnej úprave má

osobitnú povahu nájom a podnájom nebytových priestorov podľa zák. č. 116/90 Zb,, ktorému právnemu
režimu je podriadený aj právny vzťah založený medzi účastníkmi konania zmluvou zo dňa 14. 07. 2014.
Keďže je nájom nebytového priestoru je občianskoprávny vzťah, a to aj v tom prípade, ak sú výlučne
jeho účastníkmi podnikatelia alebo právnické osoby (§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka), sa na právne
úkony účastníkov vrátane zmlúv o nájme vzťahujú ustanovenia prvej časti štvrtej hlavy Občianskeho

zákonníka § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

16. S ohľadom na uvedené teda súd prvej inštancie pri svojom posudzovaní o priznaní, resp. zamietnutí
nároku žalobcu na úrok z omeškania a zmluvnej pokuty správne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

17. Podľa § 5 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.22. Sankcie pre prípad omeškania dlžníka si môžu účastníci dohodnúť v zmluve. Zákon však zakotvuje
určité práva pre veriteľa a povinnosti pre dlžníka, ktoré sa môžu uplatniť v prípade, ak sa dlžník dostane
do omeškania. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. v dohodnutom

množstve, kvalite, rozsahu a na dohodnutom mieste) a ak dlh veriteľovi alebo osobe oprávnenej dlh
prevziať nesplní včas (t.j. v dohodnutom čase). V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona
k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Nie je
rozhodujúce ani to, či dlžník nie je schopný dlh splniť. Práva z tohto ustanovenia však možno uplatniť iba
za podmienky, že záväzok je platný. Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo; a/ požadovať splnenie

v dodatočnej primeranej lehote, ktorú poskytne dlžníkovi na splnenie (odsek 1); ak dlžník splnil dlh
čiastočne, veriteľ môže požadovať splnenie toho, čo chýba, b/ odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní
svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol. Ak veriteľ po uplynutí dodatočne
poskytnutej lehoty od zmluvy neodstúpil a podal žalobu na plnenie, nemôže už od zmluvy jednostranne
odstúpiť. Tu neplatí ustanovenie § 497.

23. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania,
pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z
omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995
Z. z., v znení nariadenia vlády č. 586/208 Z. z.. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky
splnením (§ 559).

24. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je upravená v § 544 a § 545 OZ.
Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní
svoju zmluvnú povinnosť, i keď porušením takto zabezpečenej povinnosti nevznikne veriteľovi škoda (§
544 ods. 1 OZ). Zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú)

povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo iného plnenia. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať
obligatórne písomnú formu. Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty, prípadne aspoň
spôsob akým bude stanovená (§ 544 ods. 2 OZ). Výška zmluvnej pokuty nie je v OZ upravená,
nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky alebo spôsob určenia je teda vecou
dohody účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu

splnenia záväzku. Zmluvná pokuta tak predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní
svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie. Zmluvná
pokuta má v prvom rade čeliť porušeniu povinnosť (funkcia prevenčná), jej vznikom je tiež reparovať
na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vzniká v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka (funkcia
uhradzovacia) a tiež má i funkciu sankčnú pre toho, kto povinnosť porušil. Zmluvná pokuta je teda

peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť
na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vzniká veriteľovi škoda.

25. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška je v zásade vecou vzájomnej dohody strán, pretože
Občiansky zákonník obmedzenie výšky zmluvnej pokuty neustanovuje. Výška zmluvnej pokuty by preto

vovšeobecnostimalazodpovedaťpovaheavýznamupovinnosti,ktorejnesplneniesazmluvnoupokutou
zabezpečuje. Na zamedzenie zneužívania inštitútu zmluvnej pokuty a nesprávneho rozdelenia rizika
nebezpečenstva škody medzi dlžníka a veriteľa bolo zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.
01. 2008 do Občianskeho zákonníka zahrnuté ustanovenie § 545a ktoré zakotvuje oprávnenie súdu,
aby neprimerane vysokú zmluvnú pokutu vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu primerane znížil.

Do tejto doby Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka nemal úpravu o moderačnom
práve súdu, a preto súd dojednanie o neprimerane vysokej zmluvnej pokute mohol vyhlásiť len za
neplatné podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi, obdobne ako postupujú i české súdy doposiaľ, kde
moderačné právo súdu nebolo do občianskeho kódexu zakotvené. Keďže ustanovenie § 545a OZ má
povahu kogentnej právnej normy, nemožno ho vylúčiť dohodou strán a nemožno ani meniť podmienky

uplatnenia tohto práva. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posudzovať v každom prípade
individuálne vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu; závery o primeranosti, či neprimeranosti
výšky zmluvnej pokuty možno preto len veľmi obtiažne zovšeobecniť a iné súdne rozhodnutia môžu
byť len určitým vodítkom pri rozhodovaní súdu v konkrétnymi okolnosťami determinovanej veci. Zákon
súdu ukladá prihliadať len na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom limituje možnosť

zníženia zmluvnej pokuty až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením
zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Pri rozhodovaní o miere neprimeranosti
zmluvnej pokuty sa však neprihliada na osobné, majetkové a sociálne pomery povinného.26. S poukazom na citované zákonné ustanovenia právny výklad odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vo svetle zhora uvedených teoreticko-právnych východísk i postupoval, v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správne právne závery. Žiadna zo strán sporu totiž

ani nespochybňovala, že dňa 14. 07. 2014 uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov, na
základe ktorej žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrami nájomné, ktorí žalovaný neuhradil v dobe
ich splatnosti, ale istinu z týchto faktúr predstavujúcu nájomné žalovaný uhradil v priebehu konania, v
dôsledku čoho zobral aj žalobca svoju žalobu v časti nárokovanej istiny späť. Odvolací súd zhodne so
záverom súdu prvej inštancie zastal názor, že v prípade žalobcom požadovaného úroku z omeškania

vo výške 0,1% denne, že ide o občianskoprávny vzťah a výška úroku z omeškania s poukazom na
ust. 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je v čase omeškania, t.j. od 06. 10. 2015 vo výške
5,05 %, pričom úrok z omeškania správne priznal odo dňa splatnosti jednotlivých vyššie uvedených
faktúr a to až do zaplatenia istiny v dňoch 09. 02. 2016 a 07. 03. 2016. Odvolací súd sa tiež stotožnil s
aplikáciou ust. § 545a OZ pri posudzovaní nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, ktorú si strany sporu v
zmysle bodu 9 zmluvy o nájme dohodli vo výške 0,1% denne. Zmluvná pokuta dohodnutá v tejto výške

je dohodnutá v neprimeranej výške s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Súd prvej inštancie správne pristúpil ku korigovaniu výšky zmluvnej pokuty, aby nenastal stav, že by
sa na jednej strane žalobca neúmerne obohatil a na druhej strane žalovaný bezdôvodne a neúmerne
nepoškodil. Zníženie výšky zmluvnej pokuty z 36,50 % ročne na polovičnú výšku 18,25% ročne je
súladné so zákonnými predpismi a zároveň adekvátne porušenému právu a povinnosti. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil ako vecne správny
v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

27. Žalobca sa odvolal aj proti prvému výroku rozsudku, ktorým bolo jeho žalobe vyhovené.

28. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

29. V civilnom sporovom konaní platí zásada, že ten, komu bola rozhodnutím spôsobená ujma má
právo na riadne opravné konanie, ktoré je iniciované podaním riadneho opravného prostriedku, ktorým
je odvolanie. Toto právo však nie je bezvýnimočné, preto zákon podmieňuje vykonanie odvolacieho

konania naplnením tzv. procesných podmienok prípustnosti odvolania. Preto je prvotnou úlohou
odvolacieho súdu prv, než pristúpi k posudzovaniu dôvodnosti podaného odvolania z jeho vecnej stránky
posúdiť, či odvolateľ splnil všetky zákonom vyžadované podmienky, ktoré odvolaciemu súdu umožnia
odvolanie meritórne prejednať. Ak to tak nie je, rozhodne o odmietnutí odvolania bez toho, aby skúmal
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

30. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ust. § 359 - § 361
CSP. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Je preto povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím
bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia

ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska
procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním.

31. V predmetnej veci podal odvolanie žalobca proti I. výroku. rozsudku. Tento výrok rozhodnutia
vyjadruje úspech žalobcu v spore, v žiadnom prípade nevyznieva v neprospech žalobcu. Neprospech sa

spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre
stranu sporu ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty,
nepriznanie náhrady trov konania a pod.). Keďže týmto výrokom žalobca nebol po procesnej stránke
negatívne dotknutý a nebola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery, preto odvolací súd jeho
odvolanie do vyhovujúcej časti odmietol ako podané neoprávnenou osobou v zmysle ust. § 386 ods.

1 písm. b/ CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).