Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223088
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2111223088.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: ISS Facility Services,

spol. s r. o., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 31 345 212, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Matejka Friedmannová s. r. o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, proti žalovanej: K..
A. T. (predtým B.), nar. X.X.XXXX, bytom Na H. XX, T., zastúpenej advokátom: JUDr. Jozef Zámožík,
PhD., so sídlom Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie 16.354,61 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2011 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť

mu sumu 16.354,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 16.354,61 eur od
1.9.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná bola u neho
zamestnaná na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 21.1.1997, na pozícii objektový vedúci a od 1.2.2009
na pozícii oblastný vedúci. U žalobcu sa dopúšťala neodbornej a podvodnej činnosti, ktorú vykonávala
úmyselne, keď spracovávala a predkladala nesprávne a vykonštruované podklady na výplatu odmeny
z dohody o pracovnej činnosti zamestnanca pána O. T. v období január 2009 až júl 2011, a to napriek
skutočnosti, že uvedený zamestnanec v danom období na určenom objekte u zamestnávateľa prácu

nevykonával. Týmto žalovaná spôsobila žalobcovi škodu vo výške 16.999 eur. Žalovaná sa k zisteným
podvodným praktikám písomne priznala a zaviazla sa spôsobenú škodu nahradiť v plnej výške. Na
tento účel uzavreli žalobca a žalovaná dňa 5.8.2011 Dohodu o uznaní záväzku podľa § 179 ods. 1 a
2 a § 191 ods. 3 Zákonníka práce, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala na úhradu prvej splátky
spôsobenej škody vo výške 644,39 eur formou zrážky zo mzdy a na úhradu druhej splátky spôsobenej
škody vo výške 16.354,61 eur, najneskôr do 31.8.2011. Napriek písomnej výzve žalobcu, žalovaná
doteraz neuhradila žalobcovi druhú splátku spôsobenej škody vo výške 16.354,61 eur. Žalovaná bola

oboznámená s dôvodmi a rozsahom škody, ktorú svojou neodbornou činnosťou pri výkone svojho
zamestnaniažalobcovispôsobila,pooboznámenísozistenýmipraktikamipriznalasvojuvinuanásledne
sa zaviazala na náhradu spôsobenej škody podľa dohodnutého splátkového kalendára podľa Dohody
o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011. Od 1.9.2011 je v omeškaní s náhradou škody, na ktorú sa podľa
Dohody o oznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 zaviazala. Žalobca preto žiadal priznať i úroky z omeškania
zo žalovanej sumy.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to Pracovnú zmluvu
žalovanej zo dňa 21.1.1997, Pracovnú zmluvu žalovanej zo dňa 1.3.1997, Poverenie (popis činnosti) zo
dňa 1.2.2009, Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 a Splátkový kalendár zo dňa 5.8.2011.3. Súd žalobe žalobcu pôvodne vyhovel v celom rozsahu platobným rozkazom č. k. 7Ro/93/2011-23 zo
dňa 2.12.2011, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím v súlade
s v tom čase platným a účinným ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, došlo k

zrušeniu vydaného platobného rozkazu v plnom rozsahu.

4. Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že žalobcom uvádzané skutočnosti sa nezakladajú na pravde.
Pán O. T. je otcom žalovanej, v danom období prácu pre žalobcu riadne vykonával, čo vedia okrem neho
potvrdiť viacerí svedkovia, vrátane iných zamestnancov žalobcu. Výplata pánovi O. T. nešla výlučne

na základe podkladov žalovanej, tieto podklady musel skontrolovať a schváliť ďalší zamestnanec.
Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 je neplatný dokument, pretože v ňom nie je dostatočne
konkretizovaný právny titul, z ktorého by sa mal uznať záväzok zamestnankyne, ani dôvod vzniku
nároku zamestnávateľa na náhradu škody v tam určenej výške, pričom sú aj iné dôvody neplatnosti
tejto dohody. Pri náhrade škody v pracovnoprávnych vzťahoch sa subsidiárne nepoužije Občiansky
zákonník (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce). Občiansky zákonník sa subsidiárne použije len na právne vzťahy

upravené v prvej časti Zákonníka práce. Problematika náhrady škody v pracovnoprávnych vzťahoch
je upravená v ôsmej časti Zákonníka práce, preto sa na tieto vzťahy Občiansky zákonník nepoužije.
Účinkom dohody o uznaní záväzku nie je tzv. obrátenie dôkazného bremena (ako je to pri uznaní dlhu
podľa Občianskeho zákonníka). V pracovnoprávnych vzťahoch sa nepredpokladá, že záväzok v čase
uznania trvá, pokiaľ uznávajúci nepreukáže opak. Dôkazné bremeno ohľadom žalovaného nároku je

na žalobcovi, ktorý je zamestnávateľom. Podľa kogentného ustanovenia § 179 ods. 1 Zákonníka práce
je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
§ 185 Zákonníka práce. Pretože žalobca nepreukázal žiaden z predpokladov na náhradu škody, t. j.
1. porušenie povinnosti žalovanou, 2. vznik škody, 3. príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody a 4. zavinenie žalovanej, neuniesol dôkazné bremeno, preto žalovaná žiadala žalobu

zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov Mgr. X. I., Q. D., S. V., O. T., I.
D., D. N., T. T. a F. J., výpisom z obchodného registra žalobcu, oboznámením listinných dokladov, a
to jednak tých, ktoré žalobca pripojil k podanej žalobe a ďalej C. žalovanej k dohode o uznaní záväzku

z 11.8.2011, Dohodou o skončení pracovného pomeru z 5.8.2011, Dohodou o zvýšení kvalifikácie
z 3.1.2011, Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 18.3.2011, Odvolaním menovacieho dekrétu z
31.3.2011, Oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 4.10.2011, Plnomocenstvom pre X. I. z
3.1.2011, Organizačnou štruktúrou žalobcu platnou od 1.4.2011, mzdovými listami O. T. za roky 2009
- 2011, dohodami o vykonaní práce a dohodami o pracovnej činnosti p. O. T. za roky 2009 - 2011,

doručenkou podpísanou O. T., Potvrdením spoločnosti Hansol Technics Europe s. r. o. zo dňa 9.5.2016,
Potvrdením spoločnosti Samsung Display Slovakia, spol. s r. o. zo dňa 9.5.2016, potvrdením UniCredit
bank Czech republic and Slovakia, a.s. zo dňa 7.12.2016 a výpisom z účtu č. 6712971005 za obdobie
február 2009 až január 2011, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
12Cpr/1/2011.

6. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaná žalobcovi spôsobila škodu, keď v období od januára 2009 až do
júla 2011 úmyselne predkladala svojmu zamestnávateľovi nesprávne podklady na vyplácanie odmeny
z dohody o pracovnej činnostX. T., ktorý je jej otcom. Týmto svojím konaním žalovaná spôsobila, že
žalobca bez právneho dôvodu vyplatil O. T. pracovné odmeny za obdobie od januára 2009 do júla 2011,

čím mu vznikla skutočná škoda vo výške 16.999 eur. Žalovaná sa pod ťarchou dôkazov dobrovoľne
priznala k svojmu konaniu, písomne uznala výšku spôsobenej škody a túto sa zaviazala zaplatiť
žalobcovi najneskôr do 31.8.2011. Časť škody bola žalovanou uhradená formou zrážky zo mzdy, pričom
zostávajúcu časť škody 16.354,61 eur neuhradila. Žalovaná nepreukázala dôvody neplatnosti Dohody
o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011, nie je zrejmé v čom vidí nedostatočnosť konkretizácie právneho

titulu, z ktorého sa mal uznať záväzok žalovanej. V Dohode o uznaní záväzku je uvedené za akú dobu
je uplatňovaná náhrada škody - od januára 2009 do júla 2011. Žalovaná vedela koľko zamestnanec na
základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti má za jednu hodinu dostať - t. j. asi 200,-Sk za hodinu,
čiže vedeli v akej výške vznikla škoda za uvedené obdobie a v dohode o uznaní záväzku sa dohodli
so žalovanou na tejto výške škody. Nie je pritom predpísané ako presne má dohoda vyzerať. Dohoda

bola vyhotovená v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca
za škodu, je tu uvedený spôsob a výška náhrady škody, ako aj dodržaná písomná forma. Žalovaná sa
iba účelovo vyhýba splneniu povinnosti nahradiť žalobcovi škodu, ktorú mu spôsobila svojím úmyselným
konaním.Žalobca predovšetkým poukazoval na to, že odmena za vykonanú prácu bola vyplácaná osobe, ktorá
nemala čipovú kartu. Dňa 5.8.2011 došlo k stretnutiu medzi žalobcom a žalovanou, aby táto vysvetlila
ako sa osoba, ktorá nemá čipovú kartu, mohla dostať do objektu, kde mala prácu vykonávať, aby uviedla

akú prácu vykonávala táto osoba, ktorá vykazovala veľký počet odpracovaných hodín, až 200 hodín
za mesiac, a to na základe dohody o vykonaní práce. Žalovaná pracovala v objekte ako objektová
vedúca a mala kontrolovať prácu za žalobcu a taktiež uzatvárala dohody so zamestnancami, vyplnila
a viedla dochádzku do práce. Žalovaná však nevedela vysvetliť akú prácu dotyčný vykonával. Mala
pritom priestor na vysvetlenie týchto skutočností, pretože sa viedlo rokovanie 1,5 hodinu. Mala možnosť

aj vyjadriť sa k jej vzťahu k dotyčnému zamestnancovi, z čoho vyplynulo, že to bol jej otec. Priznala sa,
že spôsobila škodu žalobcovi, nakoľko dochádzka tohto zamestnanca nezodpovedala reálnemu stavu.
Žalovaná sa zaviazala k náhrade škody, ktorá bola vyčíslená, ktorú skôr sporovala, uvádzala, že dotyčná
osoba pracovala v tomto objekte. Nevedela však uviesť akú prácu vykonávala. Bola spísaná dohoda o
uznaní záväzku. Žalovaná čakala na spísanie tejto dohody, takže nie je pravdivé jej tvrdenie, že bola
v tiesni a pritlačená k uzavretiu dohody. Zaviazala sa túto škodu uhradiť v dvoch splátkach. Touto

dohodou o uznaní záväzku sa založil nový záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou, vyčísleniu
škody predchádzalo rokovanie medzi žalobcom a žalovanou.

7. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že údajný nárok žalobcu na náhradu škody nebol v predmetnej
dohode špecifikovaný. Žalobca podľa nej nepreukázal všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej

za vyčíslenú škodu, nie je zrejmé, v čom táto škoda spočíva, nebolo preukázané akú povinnosť
žalovaná porušila, vznik škody, príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody a zavinenie
žalovanej. Žalobca nepreukázal, aké povinnosti žalovaná porušila, tieto porušenia nešpecifikoval. Toto
porušenie malo byť uvedené v Dohode o uznaní záväzku, tu mal byť uvedený dôvod, pre ktorý vznikol
žalobcovi nárok na náhradu škody a škoda tu mala byť špecifikovaná, t. j. vyčíslená z čoho pozostáva.

Žalobca tvrdí, že má ísť údajne o neoprávnene vyplatenú mzdu pánovi O. T., avšak neuvádza, za ktoré
mesiace by táto škoda mala vzniknúť, v akej výške za jednotlivé mesiace, či ide o celú mzdu za príslušný
mesiac, alebo iba za časť mzdy, pričom žalobca si uplatňuje túto neoprávnene vyplatenú mzdu ako
náhradu škody, pričom by malo ísť o bezdôvodné obohatenie, ktoré by si mal v prípade, že vzniklo,
uplatniť od zamestnanca, ktorý prácu neodviedol. Ak žaluje žalovanú titulom náhrady škody, zostáva

mu ešte možnosť uplatniť si z toho istého titulu bezdôvodné obohatenie od zamestnanca, ktorému
mala byť vyplatená mzda napriek tomu, že prácu nevykonal. Podľa žalovanej bola predmetná Dohoda
o uznaní záväzku uzavretá v tiesni, pod nátlakom. Skutočnosť, že predmetný zamestnanec prácu v
danom objekte vykonával, môžu potvrdiť svedkovia, ktorí ho tam videli a prichádzali s ním do styku.
Rovnako výška škody je sporná, pretože žalobca neuviedol z čoho predmetná škoda pozostáva, ktorú

prácu nevykonal predmetný zamestnanec, či je to z celej odmeny zamestnanca za odpracovanú dobu,
ktorú mal podľa výkazov odpracovať, alebo za časť tejto doby. Žalovaná mala za to, že túto sumu si
má žalobca vymáhať od toho, komu bola odmena bezdôvodne vyplatená. Nesprávne je ustanovenie v
predmetnej Dohode, že má ísť o nový právny vzťah, nemôže ísť o nový právny vzťah, môže ísť iba o
zmenu aktuálneho vzťahu.

8. K okolnostiam uzavretia Dohody, žalovaná v konaní vypovedala, že v deň kedy bola predmetná
dohoda podpísaná, bola zavolaná za účelom porady nadriadenými. Pani I. sa jej všeobecne spýtala, kto
je daná osoba, ktorá mala byť zamestnávaná. Žalovaná povedala, že je to jej otec a to, že nemal čipovú
kartu, ani ju nepotreboval, pretože práce vykonával v spoločnosti Hansol Voderady, kde túto čipovú

kartu nepotreboval. Dohoda o vykonaní práce s jej otcom bola konzultovaná aj s X.. T., nakoľko takto
bolo treba zabezpečovať 21 objektov a zabezpečovať presun pracovníkov do týchto objektov, v čom jej
pomáhal jej otec na základe predmetnej dohody a realizoval mimoriadne práce. Odvážal týchto ľudí do
objektov, kde to potrebovali za účelom napríklad opravy strojov. Ona bola objektovou vedúcou, mala
vtedy na starosti 21 objektov. Firmu s týmito činnosťami nezaťažovala. Jeho odpracované hodiny boli v

poriadku, aj dochádzka. Keď sa žalovaná opýtala aká je to suma v predmetnej dohode, právnik prítomný
na porade uviedol, že bude lepšie, ak to podpíše, lebo inak môže byť trestne zodpovedná. Žalovaná
uviedla, že bola vtedy v ťažkej životnej situácii, bola po rozvode, nevedela čo podpisovala. Hoci žalobca
tvrdí, že porada trvala 1,5 hodiny, pre ňu to mohlo byť desať minúť. Na výplatných páskach mal jej otec
uvedené, že je to od zamestnávateľa Samsung Voderady, alebo Hansol Voderady. Spoločnosť žalobcu

mala na starosti údržbárske práce, mala uzavreté zmluvy s jednotlivými odberateľmi a na základe toho
zamestnanci žalobcu vykonávali tieto práce pre jednotlivých odberateľov. Podľa toho koľko sa platilo
za údržbárske práce, pokiaľ nemohli na tento objekt, kde sa práce vykonávali napísať podľa zmluvy
celú dĺžku výkonu práce, napísali to na iný objekt. Zamestnanci žalobcu boli len vedení, že vykonávajúpráce v objekte Hansol Voderady, na ktorý objekt mohol byť výkon týchto prác napísaný. Bola to iba
vnútro-firemná evidencia a viedlo sa to podľa dohody s vedúcim. Miesto výkonu práce bolo uvedené v
dohode o vykonaní pracovnej činnosti, ktorá bola uzavretá asi na rok. V objekte, kde zamestnanec práce

vykonávalboladochádzkovákniha,kdesizamestnanecuviedolkoľkočasuodpracovalvdanomobjekte.
Podklady na dochádzku a odpracovaný čas boli dávané nadriadenému žalovanej, ktorý to podpisoval a
kontroloval. V danom dni slúžila na kontrolu spokojnosť zákazníka. Konkrétny počet hodín odpracovaný
zamestnancom kontroloval objektový vedúci, ktorým bola aj žalovaná, prípadne jej predáčka, keďže
žalovaná mala na starosti 21 objektov.

9. Súd vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č. k. 17C/19/2012-90 zo dňa 27.9.2012, ktorým žalobu
zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania žalovanej, keď dospel k záveru, že s uzavretím
Dohody o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 zákon nespája domnienku existencie dlhu v čase uznania,
pričomžalobcasivýškuškodyodvodilodvýškymzdy,ktorámalabyťpodľanehoneoprávnenevyplatená
otcovi žalovanej O. T., ako jeho zamestnancovi za obdobie od januára 2009 do júla 2011, pričom v tom

prípade, si žalobca mal vrátenie tejto mzdy uplatňovať priamo od tohto zamestnanca. Súd mal tiež za
to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie skutočnosti, že predmetnú škodu
mu spôsobila žalovaná zavinením porušením povinností pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej
súvislosti s ním, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom tejto škody a porušením povinností zo
strany žalovanej a nepreukázal ani samotný vznik škody pretože skutočnosť, že zamestnanec nemal

čipovú kartu ešte neznamená, že práce nevykonával a nepreukázal ani výšku škody, ktorá mu mala
takto vzniknúť.

10. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca. Dôvodil, že uzatvoreniu Dohody o uznaní záväzku
predchádzalo časovo rozsiahle rokovanie zástupcov žalobcu a žalovanej, ktorého obsahom bola debata

o okolnostiach vzniku škody, porušení povinností, o výške škody a príčinách, ako aj príčinnej súvislosti
medzi porušením pracovných povinností a vznikom škody. V priebehu tejto debaty sa potvrdilo, že
vznik škody žalobcu zavinila svojím neodborným konaním a porušovaním svojich pracovných povinností
práve žalovaná. Žalobca vyplatil otcovi žalovanej odmenu za prácu na základe dochádzky vedenej
práve žalovanou, za obdobie od januára 2009 do júla 2011 napriek skutočnosti, že zamestnanec

prácu reálne nevykonával. Odmena bola vyplatená z dôvodu, že žalovaná viedla a predkladala na
vyplatenie odmeny dochádzku o fiktívnej práci tohto zamestnanca. Na stretnutí dňa 5.8.2011 existovali
rozpornosti v názoroch a tvrdeniach medzi žalobcom a žalovanou. Počas tohto rokovania boli spory
medzi žalobcom a žalovanou vydiskutované, výsledkom rokovania bolo, že žalovaná uznala, že konala
podvodne, keď viedla fiktívnu dochádzku svojho otca a po predložení vyčíslenia takto spôsobenej škody

uznala svoju vinu za spôsobenú škodu a zaviazala sa škodu nahradiť. Účastníkmi tohto rokovania boli
Q. D., prokurista žalobcu a X.. X. I. manažérka ľudských zdrojov a nadriadená žalovanej. Vzhľadom
na to mala Dohoda o uznaní záväzku účinky dohody o sporných nárokoch, pretože uzavretiu tejto
dohody predchádzalo rokovanie o sporných nárokoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V
tomto smere žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.3.1968, sp. zn. 6Cz

7/68 uverejnené pod č. 97 v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1968. Medzi žalobcom
a žalovanou uzatvorením Dohody zo dňa 5.8.2011 vznikol nový právny vzťah - dohoda o sporných
nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce, pretože uzatvoreniu Dohody predchádzalo náležité rokovanie o
jej obsahu a o jednotlivých predpokladoch zodpovednosti za škodu. Podľa ustanovenia § 15 Zákonníka
práce treba prejav vôle, t. j. právny úkon, v pracovnom práve vykladať tak, ako to so zreteľom na

okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Pokiaľ sa zamestnávateľ preukazovaním
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zaoberal už na rokovaní so zamestnancom, ktoré
predchádzalo uzatvoreniu dohody o uznaní záväzku, výsledkom čoho je ujasnenie si rozporov medzi
zamestnancom a zamestnávateľom ohľadom záväzku zamestnanca voči zamestnávateľovi z titulu
zodpovednosti za škodu a následne uzatvorenie dohody o splnení tohto záväzku zamestnancom,

zamestnávateľ pri súdnom uplatňovaní nároku na plnenie z tejto dohody o uznaní záväzku preukazuje,
že dohoda o uznaní záväzku a okolnosti, za ktorých bola uzatvorená, spĺňa predpoklady na vznik
nového záväzku. Ak by Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 vyvolala účinky Dohody o sporných
nárokoch spočívajúce vo vzniku nového právneho vzťahu medzi zúčastnenými subjektmi, nemusel by
žalobca preukazovať naplnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu, pretože

vznikol nový pracovnoprávny záväzkový právny vzťah majúci charakter dohody o sporných nárokoch
a spočívajúci v záväzku žalovanej plniť peňažný záväzok žalobcovi za podmienok určených v Dohode
o uznaní záväzku z 5.8.2011. Ak by sa nepodarilo preukázať, že Dohoda o uznaní záväzku zo dňa
5.8.2011 bola s ohľadom na okolnosti jej uzatvárania takou dohodou, žalobcu by zaťažovalo dôkaznébremeno preukazovania predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu. Žalobca poukazoval na
to, že na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 12Cpr/1/2011 prebiehalo konanie o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru žalovanej, v ktorom konaní boli vypočutí svedkovia, prítomní pri rokovaní

so žalovanou na ktorom bola uzavretá Dohoda o uznaní záväzku. Žalobca uvádzal, že rokovanie
predchádzajúce uzavretiu Dohody prebiehalo viac ako 1 hodinu a žalovaná pri tomto rokovaní pôsobila
kľudným vyrovnaným dojmom a nemala problém, že by bola pod nejakým nátlakom, alebo časovým
stresom. V deň rokovania o uzavretí Dohody, došlo aj k uzavretiu dohody o skončení pracovného
pomeru, pričom uzavretie tejto dohody predchádzalo uzavretiu Dohody o uznaní záväzku. Preto má

žalobca za to, že pri uzatváraní predmetnej Dohody o uznaní záväzku už žalovaná nebola v postavení
zamestnankyne žalobcu, preto posudzovanie Dohody podľa Zákonníka práce neobstojí a mala by sa
posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Žalobcova požiadavka na náhradu škody vo výške 16.999
eur pritom predstavuje tzv. hrubú mzdu. Dohodu za žalobcu podpísala p. Siváková, z pozície riaditeľky
ľudských zdrojov, resp. manažérky, oprávnenej vystupovať v mene žalobcu v pracovnoprávnych
vzťahoch, a pán Bacigál, ktorý je vedúci úseku upratovačiek, kam spadala žalovaná ako čatárka, okrem

toho je z pohľadu obchodného práva aj prokuristom, takže je z pohľadu hierarchie žalobkyne najvyšším
riadiacim pracovníkom spoločnosti. Hoci bolo v Dohode o uznaní záväzku uvedené, že ju podpisuje
ako prokurista, nemení to nič na platnom uzavretí Dohody, pretože rozhodujúce je jeho oprávnenie
zastupovať zamestnávateľa podľa Zákonníka práce. Oprávnenie p. Sivákovej vyplýva z podpisového
poriadku žalobcu, ako aj z udeleného plnomocenstva.

11. Žalovaná k tomuto odvolaniu uviedla, že rozporuje tvrdenia žalobcu o priebehu predmetného
stretnutia. Zo stretnutia nebola vyhotovená žiadna zápisnica, či zápis. Akákoľvek debata medzi
žalobcom a žalovanou je pre platnosť Dohody o uznaní záväzku irelevantná. Podľa § 191 ods. 3
Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný uzatvoriť takúto dohodu písomne, inak je neplatná. Keďže v

predloženejDohodenieježiadenodkaznaakékoľvekstretnutiežalobcuažalovanej,sútietoskutočnosti
bezvýznamné. Podľa žalovanej v danej veci nie je možné aplikovať judikát Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
6Cz/7/68 z 28.3.1968, pretože ide o odlišnú právnu úpravu pôvodného Zákonníka práce, skutkový stav
bol odlišný a žalobca nesprávne z kontextu judikátu vytrhol pár viet. Súd v judikáte uviedol, že uznanie
záväzku treba uskutočniť ešte pred pristúpením k dohode o spôsobe náhrady škody. Uznanie záväzku

je náležitosť dohody o uznaní záväzku a spôsobe náhrady škody. V opačnom prípade, ak zamestnanec
písomne neuzná svoj záväzok, ale sa iba dohodne so zamestnávateľom o spôsobe náhrady škody, súd
musí skúmať, či je dohoda neplatná, alebo či nemožno dohodu o spôsobe náhrady škody považovať za
dohodu o sporných nárokoch. Samotné pristúpenie zamestnanca k dohode o spôsobe náhrady škody
nemožno považovať za uznanie záväzku, pretože sa vyžaduje písomná forma. Súd ďalej judikoval,

že v prípade ak bola zamestnancovi písomne oznámená výška škody a následne príde ku konaniu,
ktorým si strany vyjasňujú svoje rozdielne stanoviská (a o tomto jednaní existujú písomné záznamy),
možno takéto konanie považovať za uzatvorenie dohody o sporných nárokoch (ak je uzatvorená v
písomnej forme), ak súd dospeje ,,po náležitém zhodnocení povahy písemného ujednání účastníků“ k
záveru, že úmyslom strán bolo urovnanie sporných otázok medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

V spore medzi žalobcom a žalovanou však ide o odlišnú právnu situáciu, nakoľko priamo v Dohode je
obsiahnutý výslovný písomný uznávací prejav. Nejde teda o prípad, že by zamestnanec najskôr pristúpil
k dohode o spôsobe náhrady škody a až po jej uzatvorení by uznal záväzok. Z písomnej Dohody o
uznaní záväzku je zrejmé, že úmyslom strán nebolo uzatvorenie dohody o sporných nárokoch. Žalobca
nesprávne zamieňa dohodu o uznaní záväzku a o spôsobe náhrady škody s dohodou o sporných

nárokoch. Dohoda o uznaní záväzku a spôsobe náhrady škody má vždy rovnaké účinky, ktoré nezávisia
od obsahu predchádzajúceho prerokovania so zamestnancom (prerokovanie je podmienkou platnosti
dohody podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce). Dohoda o uznaní záväzku a spôsobe jej náhrady nikdy
nezakladá nový právny vzťah. Podľa žalovanej je potrebné rozlišovať medzi dohodou o uznaní záväzku
a spôsobe náhrady škody a dohodou o sporných nárokoch. S dohodou o sporných nárokoch je spojený

zánik pôvodného záväzku na náhradu škody a vznik nového záväzku, ktorého právny dôvod spočíva
v dohode (urovnaní, pokonávke) a nie v zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu. S dohodou
o uznaní záväzku a spôsobe jej náhrady nie je spojený vznik nového záväzku, ale iba modifikácia
(zmena) pôvodného záväzku spočívajúca v dohodnutí spôsobu náhrady škody, samotný záväzok na
náhradu škody vyplýva zo zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu. Na základe tejto dohody

neprichádzaanikvytvoreniudomnienkyoexistenciizáväzku.Navyšedohodaospornýchnárokochmusí
byť písomná, inak je neplatná. Strany musia písomne prejaviť vôľu uzatvoriť dohodu, ktorou urovnajú
sporné nároky. Preto musia byť v tejto zmluve písomne uvedené náležitosti: a) ktoré nároky sú medzi
zamestnancom a zamestnávateľom sporné (presne a určito); b) vôľa strán urovnať tieto sporné nároky;c) nový záväzok, ktorým sa nahrádzajú sporné záväzky. Ak by aj prebehli nejaké rokovania medzi
zamestnancom a zamestnávateľom o sporných otázkach a nie je z týchto rokovaní žiaden písomný
záznam o ich výsledku, nie je splnená podmienka písomnosti náležitostí a) a b). Z písomnej Dohody o

uznaní záväzku totiž nemožno s určitosťou vyvodiť, ktoré záväzky by mali byť urovnávané a ani vôľa
strán urovnať záväzky medzi stranami. Dohoda o uznaní záväzku ani len neodkazuje na akékoľvek
rokovania medzi stranami.
Okrem toho žalovaná poukazovala na to, že tvrdenia žalobcu ohľadom zamestnávania O. T. sa
nezakladajú na pravde. Pán O. T., ktorý je otcom žalovanej, v danom období prácu pre žalobcu riadne

vykonával, čo vedia potvrdiť mnohí svedkovia. Navyše výplata O. T. nešla výlučne na základe podkladov
žalovanej, tieto podklady musel skontrolovať a schváliť ďalší zamestnanec žalobcu. Dohoda o uznaní
záväzku je neplatný dokument, pretože v nej nie je dostatočne konkretizovaný ani právny titul, z ktorého
by sa mal uznať záväzok zamestnankyne, ani dôvod vzniku nároku zamestnávateľa na náhradu škody
v tam učenej výške. Na to, aby išlo o platnú dohodu, museli by byť v dohode určito a zrozumiteľne
konkretizované skutkové okolnosti spôsobenej škody tak, aby neboli zameniteľné s inými skutkami. Z

dohody by mali vyplývať všetky predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu, t. j. 1. porušenie
povinnosti, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a 4.
zavinenie žalovanej. Veta, že „zamestnanec v období január 2009 až júl 2011 úmyselne predkladal
zamestnávateľovi nesprávne podklady na vyplácanie odmeny z dohody o pracovnej činnosti pána O.a
T. napriek tomu, že T. O. prácu na pridelenom objekte v tomto období nevykonával,“ je podľa žalovanej

vágna, neurčitá a zameniteľná. Nie je zrejmé, o ktoré konkrétne podklady ide, v čom spočívala ich
nesprávnosť a prečo vznikla v dôsledku porušenia tejto povinnosti zamestnávateľovi škoda. Nie je ani
zrejmé, o ktorý pridelený objekt sa jedná (žalovanej bolo pridelených 21 objektov). Tieto skutočnosti mali
byť konkretizované v dohode nezameniteľným spôsobom. To spôsobuje neplatnosť Dohody o uznaní
záväzku.

Ďalejžalovanápoukazovalanato,žeakspôsobenáškodamalaspočívaťvtom,žežalobcaneoprávnene
vyplácal mzdu O. T., žalobcovi vznikol nárok proti tomuto zamestnancovi na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorý nárok si mal žalobca uplatniť voči zamestnancovi, ktorý prácu neodviedol. Ak si
takýto nárok uplatňuje proti žalovanej, zostáva mu zachovaný aj nárok proti zamestnancovi, ktorý
údajne nevykonal prácu. Žalovaná však nemá možnosť regresu proti O. T., ktorý zodpovedá z

pracovnoprávnych vzťahov iba zamestnávateľovi. O spôsobenej škode, zavinenej žalovanou by sa dalo
teoreticky hovoriť iba vtedy, ak by zamestnávateľ riadne uplatnil nárok proti O. T., zamestnávateľ by bol
v konaní pred súdom úspešný, ale nepodarilo by sa mu vymôcť tento nárok. Žalovaná teda nespôsobila
žiadnu škodu zamestnávateľovi, žalobca žiadnu škodu nepreukázal.
Námietku žalobcu, že k uzavretiu Dohody o uznaní záväzku došlo až po skončení pracovného pomeru a

že by sa na jej režim mal vzťahovať režim Občianskeho zákonníka, žalovaná považovala za nedôvodnú.
V konaní pred Okresným súdom Bratislava II nebolo potvrdené, že otec žalovanej nevykonával práce
pre žalobkyňu vôbec, keď potvrdil len to, že ich nevykonával na tom objekte, ako sa podávalo z
výkazov. Podľa žalovanej je podstatné, že z rokovania medzi žalobcom a žalovanou nebol urobený
písomný záznam. V prípade priznania žalovanej sumy žalobkyni, nastal by stav trojakého obohatenia

sa žalobkyne, pretože okrem požiadavky uplatnenej voči žalovanej, požiadavky uplatniteľnej voči O. T.,
by žalobkyňa dostala ešte aj bezplatný výkon prác. Pokiaľ Dohodu o uznaní záväzku podpisoval p. D.
ako prokurista, t. j. podľa ustanovení Obchodného zákonníka, konal mimo rozsahu svojho oprávnenia
vyplývajúceho z prokúry, preto treba Dohodu o uznaní záväzku považovať za neplatnú.

12. Na základe odvolania žalobcu, Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co/11/2013-137 zo dňa
10.9.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 10Co/11/2013-143 zo dňa 10.11.2014, rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 17C/19/2012-90 zo dňa 27.9.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie predovšetkým sa zaoberať otázkou platnosti
Dohody o uznaní záväzku (keďže ju na strane žalobcu dojednali osoby v inej konfigurácii, ako

zodpovedalo konaniu štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti zapísanému v obchodnom registri
a predložené poverenie pre Ing. I. bolo datované až 16.8.2011), následne zvážiť potrebu ďalšieho
dokazovania, zhodnotiť výsledky celého konania a vo veci znova rozhodnúť.

13. V ďalšom konaní žalobca argumentoval tým, že je potrebné zaoberať sa právnou kvalifikáciou

Dohodyouznanízáväzku,čiidelenodohoduouznanízáväzku,aleboajodohoduospornýchnárokoch,
ďalej či ide o právny úkon uzatvorený podľa pracovného práva, alebo občianskeho práva. Ak by išlo o
právny úkon podľa občianskeho práva, dôkazné bremeno na preukázanie neplatnosti tohto právneho
úkonu by bolo na žalovanej. V tom prípade by na základe tejto dohody platilo, že záväzok v čase uznaniatrval. Ak by Dohoda o uznaní záväzku bola právnym úkonom podľa pracovného práva, bolo by na
žalobcovi preukázať všetky predpoklady o zodpovednosti žalovanej za škodu. Žalobca mal za to, že
na predmetnom rokovaní bola najskôr podpísaná dohoda o skončení pracovného pomeru a následne

Dohoda o uznaní záväzku. Ak najskôr došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, a to momentom
podpisu dohody a následne bola uzatvorená dohoda o uznaní záväzku a splátkový kalendár, potom v
čase uzatvorenia dohody o uznaní záväzku žalobca a žalovaná už neboli v pracovnoprávnom vzťahu,
a preto na tento úkon nemožno aplikovať pracovné právo. Svedkovia môžu vypovedať o okolnostiach,
za ktorých boli obe dohody uzatvorené t.j. o skončení pracovného pomeru a uznaní záväzku. Môžu

tiež potvrdiť, že rozsah povinností žalovanej nahradiť škodu žalobcovi je výsledkom konsenzu, ktorý
vznikol na základe rozsiahlej diskusie o rozsahu tohto nároku, ktorý bol sporný, teda podľa žalobcu
uzatvorená dohoda o uznaní záväzku je tiež dohodou o sporných nárokoch, resp. dohodou o urovnaní
podľa Občianskeho zákonníka.
Na dohode o uznaní záväzku sú za žalobcu podpisy Q. D. a X. I., ktorí sú oprávnení konať v mene
žalobcu v zmysle pracovnoprávnych predpisov a v zmysle občianskoprávnych predpisov. Pán D. bol v

tom čase prokuristom a pani I. bola splnomocnená konateľom na jeho zastupovanie pri konaní v mene
spoločnosti. Oprávnenie konať v mene žalobcu im vyplývalo aj z ich funkčného postavenia v spoločnosti.
Pani I. bola v tom čase personálnou riaditeľkou pre celú SR a pán D. bol prevádzkový riaditeľ pre celé
Slovensko. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robia právne
úkony za zamestnávateľa aj iní zamestnanci, ak im to vyplýva z ich funkcií určených organizačnými

predpismi. Obdobne potom aj Občiansky zákonník pozná spôsob konania v mene právnickej osoby
obdobným spôsobom. Podľa dokladov - Dohoda o zvýšení kvalifikácie zo dňa 3.1.2011, táto bola
uzatvorená so žalovanou, pričom za zamestnávateľa konala Mgr. I., ďalej podľa Dohody o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 18.3.2011 uzavretej so žalovanou, za zamestnávateľa sú podpísaní pán D.
a pani I. a podľa dokladu - Odvolanie menovacieho dekrétu zo dňa 31.3.2011 voči žalovanej, boli za

žalobcu podpísaní p. D. a K.. I.. Žiaden z týchto dokumentov žalovaná nesporovala. V zmysle § 20 ods. 2
Občianskeho zákonníka, právne úkony v mene právnickej osoby môžu robiť aj iné osoby, ak to vyplýva z
vnútorných predpisov, alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Vzhľadom na pracovné
zaradenia pána D. a pani I. bolo obvyklé, že konali v mene žalobcu nielen v pracovných vzťahoch,
ale aj v obchodných, občianskych, verejnoprávnych vzťahoch. U žalobcu je aplikačnou praxou, že

plnomocenstvo na konanie v mene žalobcu sa udeľuje na ohraničené obdobie a potom sa udeľujú nové
plnomocenstvá. Takže ak žalobca náhodou v tomto konaní predložil plnomocenstvo pre pani I., ktoré je
datované neskorším dátumom, než je uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku, doloží plnú moc, ktorá bola
udelená v tom čase. Navyše ich oprávnenie konať v mene žalobcu vyplývalo aj z právnych predpisov.
PodľaargumentáciežalovanejmaljejpracovnýpomervzmysleDohodyoskončenískončiťdňa5.8.2011

o 24.00 hod., čo podľa žalobcu nie je pravda. V dohode o skončení pracovného pomeru sa konštatuje,
že pracovný pomer sa skončí dňa 5.8.2011 bez akéhokoľvek časového určenia, ak teda nie je dohodou
zmluvných strán dohodnuté iné skončenie pracovného pomeru, pracovný pomer končí momentom
uzatvorenia dohody v nadväznosti na § 60 Zákonníka práce. Aj podľa listu žalovanej zo dňa 4.10.2011,
adresovaného žalobcovi, v ktorom žalovaná uvádza, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru

dňa 5.8.2011, je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovanou nebol žiaden spor o tom, že pracovný pomer
medzi nimi skončil 5.8.2011. Žalovaná v konaní pred Okresným súdom Bratislava II napadla neplatnosť
dohody o skončení pracovného pomeru, kde však po vykonanom dokazovaní vzala žalobu späť. Z toho
vyplýva, že pracovný pomer strán skončil dohodou dňa 5.8.2011, a to momentom uzatvorenia dohody.
Následne na to došlo k uzatvoreniu dohody, ktorá je formálne nazvaná Dohodou o uznaní záväzku

podľa § 191 Zákonníka práce, avšak v momente jeho uzatvárania neboli zmluvné strany v postavení
zamestnanca a zamestnávateľa. V rámci dokazovania na Okresnom súde Bratislava II viacerí svedkovia
potvrdili, že Dohoda o uznaní záväzku bola uzatvorená až po dohode o skončení pracovného pomeru.
Podľa žalobcu je z listiny Vyjadrenie k dohode o uznaní záväzku zo dňa 11.8.2011 zrejmé, že žalovaná
v ňom skončenie pracovného pomeru nespochybňuje. Ďalej poukazoval na listiny - Dohoda o skončení

pracovného pomeru zo dňa 5.8.2011, Dohoda o zvýšení kvalifikácie, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 18.3.2011, Odvolanie menovacieho dekrétu a Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní.
Predložil originál Plnomocenstva od žalobcu pre X. I. na konanie v pracovných veciach zo dňa 3.1.2011,
uviedol, že ide o štandardný formulár, ktorý sa v spoločnosti bežne používa a vyplýva z neho oprávnenie
pani I. konať v mene žalobcu ku dňu 5.8.2011. Na uzatvorenie Dohody o skončení pracovného pomeru

so žalovanou, resp. Dohody o uznaní záväzku, nebolo pre pani I., udelené žiadne plnomocenstvo.
Oprávnenie pána D. a pani I. podpisovať v mene spoločnosti právne úkony takéhoto charakteru vyplýva
jednak z § 9 Zákonníka práce a § 20 Občianskeho zákonníka a súvisí s ich funkčným zaradením.
Riaditeľka ľudských zdrojov má nad rámec zákonného oprávnenia udelené plnomocenstvo konať vpracovnoprávnych vzťahoch, nie je možné, aby po každé, pri každom jednotlivom právnom úkone, bolo
udeľované individuálne plnomocenstvo.

14. Žalovaná sa proti tomuto procesnému útoku žalobcu bránila tým, že žalobca najskôr tvrdil, že
Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011, je dohodou o uznaní záväzku podľa § 191 Zákonníka práce.
Následne začal tvrdiť, že táto dohoda má byť posudzovaná ako dohoda o sporných nárokoch podľa
ust. § 32 Zákonníka práce. Vychádzal pritom z judikátu č. 97/1968, ktorý nie je možné aplikovať na
súčasný právny stav. V tomto judikáte sa totiž hovorí o právnej kvalifikácii dohody o splátkach, keď

neprišlo k tzv. uznaniu záväzku podľa Zákonníka práce. Žalobca však nevie preukázať, že bola uzavretá
dohoda o sporných nárokoch, preto začal neskôr tvrdiť, že táto dohoda nebola uzatvorená podľa
Zákonníka práce, ale podľa Občianskeho zákonníka, pričom buď ide o dohodu o urovnaní, alebo ide o
uznanie záväzku. Dohoda však bola uzavretá medzi zamestnancom a zamestnávateľom, upravuje preto
pracovnoprávne vzťahy. Nie je možné, aby sa posudzovala podľa Občianskeho zákonníka, aj keby bola
dohoda uzatvorená po skončení pracovného pomeru. V Dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa

5.8.2011, ktorý má žalovaná k dispozícii je jasne napísané, že pracovný pomer sa skončí dňa 5.8.2011.
K skončeniu pracovného pomeru tak prišlo až uplynutím dňa 5.8.2011, preto dohoda o uznaní záväzku
bola uzatvorená počas trvania pracovného pomeru. Podstatné je, či osoby konajúce údajne v mene
žalobcu mali oprávnenie túto Dohodu podpisovať. Túto dohodu podpísal Q. D. ako prokurista, pričom z
výpisu z obchodného registra vyplýva, že mal podpisové oprávnenie výlučne s konateľom spoločnosti.

V plnomocenstve K.. X. I. je dátum podpísania plnomocenstva neskorší, ako dátum uzavretia Dohody
o uznaní záväzku. X. I. preto v čase uzatvárania Dohody nemala oprávnenie túto dohodu uzatvoriť.
Dohoda preto nie je platná. Ak chce žalobca preukazovať, že dohoda bola uzatvorená podľa vnútorno-
organizačných predpisov, tak musí preukázať, že s týmito predpismi bola žalovaná oboznámená.
PodľažalovanejvzmyslerozhodnutiaodvolaciehosúdudohodabolauzatvorenápodľaZákonníkapráce

a má sa skúmať iba to, či ide o dohodu o sporných nárokoch, alebo dohodu o uznaní záväzku a spôsobe
náhrady škody. V ustanovení § 60 Zákonníka práce, upravujúcom dohodu o skončení pracovného
pomeru sa uvádza, že ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom, to znamená neskončí sa okamihom uzatvorenia dohody,
ale až uplynutím toho dňa. Podľa žalovanej nedošlo k platnému skončeniu pracovného o pomeru dňa

5.8.2011.
Žalovaná trvala na tom, že Dohodu o uznaní záväzku nepodpísali osoby oprávnené konať za žalobcu.
Predovšetkým pán D. Dohodu o uznaní záväzku podpísal ako prokurista, pričom prokurista nie je
oprávnený konať v pracovnoprávnych vzťahoch, ale iba v obchodnoprávnych vzťahoch. N. D. ako
prokurista mal v zmysle výpisu z obchodného registra oprávnenie konať za žalobcu iba spoločne s

konateľom spoločnosti. Konateľ spoločnosti však predmetnú Dohodu nepodpísal, preto dohoda je nielen
neplatná, ale je nulitná, treba na ňu hľadieť akoby neexistovala.

15. Žalobca oprávnenie osôb, ktoré podpísali za žalobcu Dohodu o uznaní záväzku odôvodňoval tým,
že na konanie žalobcu v pracovnoprávnych veciach sa vzťahuje § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle

ktorého v pracovnoprávnych vzťahoch robia právne úkony aj iní zamestnanci zamestnávateľa ako
štatutárne orgány, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, ktorí sú oprávnení urobiť právne úkony
vyplývajúce z ich funkcií, určené organizačnými predpismi. Pani I. v tom čase bola riaditeľskou ľudských
zdrojov žalobcu a z tejto pozície jej vyplýva kompetencia uzatvárať napr. pracovné zmluvy, brigádnicke
dohody, dohody o zmenách v pracovnom pomere. N. D. v tom čase bol u žalobcu v pozícii výkonného

riaditeľa pre celé Slovensko, do jeho kompetencie spadá možnosť robiť právne úkony v pracovných
vzťahoch voči zamestnancom žalobcu. Skutočnosť, že bol v pozícii výkonného riaditeľa vyplýva z
interných predpisov. Žalobca tiež predložil doklady, z ktorých je zrejmé, že právne úkony v mene žalobcu
voči žalovanej podpisovali práve Q. D. a X. I.. Žalovaná nemala žiadnu pochybnosť o tom, že pán D. a
pani I. boli jej nadriadenými. V zmysle § 20 Občianskeho zákonníka právne úkony v mene právnickej

osoby sú oprávnené robiť štatutárne orgány, alebo zamestnanci podľa ich zaradenia. Vzhľadom na
pracovné zaradenia pána D. a pani I. bolo bežné, aby robili navonok voči tretím osobám v mene žalobcu
právne úkony, napríklad dohody o uznaní záväzku atď. Podľa Organizačnej štruktúry žalobcu platnej
k 5.8.2011, generálnym riaditeľom spoločnosti bol X.. S. D., pán Q. D. bol zástupcom generálneho
riaditeľa , prokuristom a šéfom operatívy, pod ním bol X.. V. a pod ním bola žalovaná.

16. Žalovaná v konaní ohľadom okolností, za ktorých bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku
vypovedala, že v spoločnosti žalobcu vykonávala funkciu oblastnej vedúcej. Dňa 4.8.2011 jej zavolal
priamy nadriadený - Ing. V. za účelom porady, aby sa porozprávali o objektoch. Iné skutočnosti, ktorémali byť predmetom rokovania neuvádzal. Dňa 5.8.2011 žalovaná prišla do miestnosti, kde bol prítomný
právny zástupca žalobcu, pán V. pán D. a pani I.. Za zatvorenými dverami pri množstve papierov sa
jej pani I. spýtala, kto je pán T.. O otázke objektov, za ktorým účelom bola zavolaná sa nebavili. Debatu

viedla pani I.. Žalovaná povedala, že pán T. pre ňu pracuje, uviedla, že je to jej otec. Bol riadne prihlásený
do Sociálnej poisťovne. Žalovaná uviedla, že nemala dôvod niečo tajiť, nevedela, že je nejaký problém
ohľadom pána T., zamestnávala ho na dohodu ako ostatných zamestnancov. Niekedy prišla zákazka
zo dňa na deň a žalovaná musela formou dohody zabezpečiť zamestnancov na výkon práce. Pani I. a
právny zástupca žalobcu sa snažili žalovanú presvedčiť, že pán T. nepracuje. Žalovaná im odpovedala,

žepracuje,ževykonávalopravy,všetko,čopotrebovalapomôcť.Všetkydochádzkovélistinyavýplatnice
boli odsúhlasené nadriadeným žalovanej. Pán T. vykonával aj mimoriadne práce. V deň uzávierky prišli
s dochádzkovými listinami za pánom V., kde sa všetko predebatovalo, aj mimoriadne práce, on potom
podpisoval tieto dochádzkové listiny. Podpisovala ich aj žalovaná a potom to išlo na mzdové oddelenie.
Pani I. trvala na tom, že pán T. nepracuje, že žalovaná stratila ich dôveru. Právnik žalobcu povedal,
že žalovaná pôjde do lochu, sadzba osem rokov. Zo strany prítomných žalovanej nebolo odôvodnené,

prečo sa domnievajú, že pán T. nepracuje. Žalovaná uviedla, že argumentovala, vysvetľovala, že pracuje
pre ňu a čo robí. Žalovaná uviedla, že pre firmu pracovala svedomite, mala dobré výsledky. Pani I.
predložila žalovanej papiere, ktoré mala podpísať a žalovaná v tom rozpoložení, ako aj vzhľadom na
súkromné záležitosti, ich podpísala. Neprečítala si čo podpisuje, bola z toho v šoku a zrútená. Podpísala
im dokumenty, že stratila ich dôveru a že nechcú, aby pre nich pracovala. Bolo jej naraz predložených

viacero listín, bola to výpoveď a bol tam aj záväzok. Žalovaná sa pýtala ako a čím spôsobila ten záväzok,
nakoľko práca pána T. bola riadne podpísaná a odsúhlasená. Na stole bolo veľa papierov, išlo to veľmi
rýchlym spôsobom. Žalovaná nevedela uviesť, ktorú listinu podpísala skôr. Na rokovaní boli prítomní
pán D., p. I., p. V. a právny zástupca žalobcu. Žiadnu zápisnicu z toho žalovaná nepodpisovala. Nevie
posúdi, ako dlho trvalo toto rokovanie, pre ňu to bolo desať minút. Rozviazanie pracovného pomeru jej

bolo odôvodnené tým, že stratila ich dôveru. U. uviedla, že sa pýtala, čo je spôsobená škoda, avšak
do dnešného dňa jej to nebolo preukázané. Najskôr začala debata o jej otcovi. Potom sa debatovalo o
sume, ktorú je žalovaná dlžná firme, že 700 eur sa jej stiahlo z výplaty, a že je dlžná už iba sumu cca
16.000 eur. Túto sumu jej oznámila pani I.. V predloženom dokumente o záväzku bola uvedená suma a
tú žalovaná pod tým tlakom podpísala, pričom bola v takom psychickom rozpoložení, že nerozmýšľala

správne. Pýtala sa na škodu, čo je v tých 17.000 eur, ale nebolo jej to špecifikované. Bola jej oznámená
len suma, nič tam nebolo rozpísané. Žalovaná predpokladala, že keďže jej vyčítali, že jej otec nepracuje,
je to jeho výplata za uvedené obdobie. Žalovaná sa snažila uviesť, že jej otec vo firme pracuje a
pán právnik s pani I. tvrdili, že vo firme nepracuje. Tento nátlak na žalovanú trval moc dlho, preto to
podpísala. Žalovaná uviedla, že sa rozvádzala, nebola v psychickej pohode. Neriešila výšku tejto sumy z

hľadiska, či ju bude schopná zaplatiť, neuvažovala nad tým. Išla potom k lekárovi, dala sa do psychickej
pohody a išla za právnikom. Pokiaľ ide o pracovnú náplň O. T., žalovaná v jeho dohode o pracovnej
činnosti uviedla vykonávanie a realizácia mimoriadnych prác. Tento čistil priestory Slovenskej pošty po
bezdomovcoch, opravoval pokazený stroj, ako aj kopec iných činností, čo mohol, to robil. Žalovaná
uviedla, že ako jedna z objektových vedúcich mala veľmi dobré výsledky. Nie je si vedomá škody, ktorú

spôsobila. Každý zamestnanec vo firme bol zaradený pod určitým objektom. Žalovaný bol zaradený pod
SamsungVoderady,avšakvykonávalpráceprevšetkých21objektoch,ktoréžalovaná spravovala.Robil
pre Samsung Voderady vonkajšie úpravy, pre vedľajšiu firmu Hansol, na objekte pošty, v Baumaxe. Mal
dohodu o pracovnej činnosti, kde boli dodržované hodiny, plus mal nárok na odmenu. Evidenciu jeho
dochádzky viedla žalovaná a predáčka I. H., ktorá kontrolovala prácu aj dochádzku. Práca musela byť

vykonaná,inakbyzákazníknepodpísalprácu. PánV.vedelokaždejčinnosti,ajomimoriadnychprácach
na objektoch, pretože bol v tom čase regionálny riaditeľ, priamy nadriadený žalovanej. Tieto práce s
ním žalovaná telefonicky a počas mesiaca aj fyzicky predebatovávala. Pán V. kontroloval dochádzku
všetkých zamestnancov, aj pána T.. Žalovaná bola pri tom, keď to kontroloval, bolo to v uzávierkový deň,
keď to ním bolo schválené. Pokiaľ ide o kontrolu dochádzky zamestnancov pánom V., žalovaná uviedla,

že niečo muselo prebiehať aj na dôvere, pretože určité činnosti nemohol skontrolovať, napríklad, keď
jej otec o piatej ráno odhŕňal sneh. Nakoľko práca bola vykonaná a odsúhlasená zákazníkom, takýmto
spôsobom bola kontrolovaná dochádzka v uzávierkový deň. Žalovaná uviedla, že jej otec bol pridelený
na stredisko Samsung Voderady, avšak pracoval vo všetkých objektoch, ktoré žalovaná spravovala,
kde bolo potrebné, tam ho poslala, čo bolo potrebné, to realizoval. Na dohode o pracovnej činnosti bol

uvedený výkon práce Trnava a okolie. Podľa žalovanej boli aj iní zamestnanci, ktorých miesto výkonu
práce bol Samsung Voderady, ale vykonávali prácu aj v iných objektoch.17. Žalobca svoj nárok ďalej odôvodňoval tým, že žalovaná porušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z
pracovnej zmluvy resp. z pracovného pomeru, vzhľadom na ustanovenie § 47 Zákonníka práce, podľa
ktorého bola povinná vykonávať práce podľa pokynov zamestnávateľa, pracovnej náplne určenej v

jej pracovnej zmluve a dodržiavať pracovnú disciplínu. Žalovaná porušila povinnosti vyplývajúce jej z
jej postavenia, resp. zaradenia, ako vedúceho zamestnanca, a to hlavne povinnosť evidovať prácu
zamestnancov, ktorí pod ňu spadali, predkladať žalobcovi podklady pre vyplácanie mzdy zamestnancov,
v zmysle pracovnej zmluvy mala svoje pracovné povinnosti vykonávať s dôrazom na kontrolu mzdových
nákladov. Žalovaná však evidovala prácu pána T., ktorú on nevykonal. Daný zamestnanec prekračoval

zákonom dovolený rozsah prác. Vznik škody žalobca preukazuje mzdovými listami pána T., za obdobie
1/2009 až 7/2011. Za r. 2009 žalovaná pánovi T. evidovala prácu v takom rozsahu, že celková cena
jeho práce mala dosiahnuť sumu 3360,58 eur, za r. 2010 sumu 7781,87 eur, a za obdobie 1 - 7/2011
sumu 5856,51 eur. Spolu tieto sumy predstavujú sumu 16.999 eur. Žalovaná sa svojim konaním
dopúšťala v priebehu troch rokov podvodnej činnosti, ktorú vykonávala úmyselne, a týmto spôsobom
žalobcovi spôsobila škodu vo výške 16.999 eur. Predložené mzdové listy vychádzajú z podkladov, ktoré

vyhotovovala žalovaná. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že p. T. neodpracoval hodiny tak, ako
boli uvedené žalovanou a sám pán T. v predchádzajúcom konaní uviedol, že pracoval približne dve
hodiny denne. Ďalej túto skutočnosť žalobca preukazuje tým, že dohody, ktoré boli údajne uzatvárané s
p.T.zaobdobierokov2009 až2011podpisovalasamotnážalovanáaniepánT.,čovyplývazdoručenky,
na ktorej je uvedený podpis pána T., ktorý sa ani nepodobá na podpis na dohodách. Toto preukazuje

úmysel žalovanej evidovať prácu pána T. v rozpore s jej povinnosťami. Ak dohody boli podpísané
žalovanou, ide o neplatné dohody, na základe takýchto dohôd nemohla byť vykázaná práca pána T., čo
preukazuje, že žalovaná úmyselne evidovala prácu, ktorá nebola vykonaná.

18. Žalovaná sa proti týmto argumentom bránila tým, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti

za škodu podľa Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ neoprávnene vyplácal mzdu pánovi T., tak má
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od neho, preto tu neexistuje príčinná súvislosť medzi
tvrdeným porušením povinností žalovanou a vznikom údajnej škody. Nárok na náhradu škody by mohol
vzniknúť iba v prípade, ak by zamestnávateľ vymáhal vydanie bezdôvodného obohatenia od pána T.
a pri vymáhaní by uspokojenie tohto nároku nebolo úspešné. V pracovnoprávnych vzťahoch neexistuje

solidárna zodpovednosť osôb za náhradu škody resp. vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa ust. §
187 Zákonníka práce, ak sa o spôsobenú škodu pričinilo viacero osôb, tak škoda sa medzi nich rozdelí
pomerne, podľa miery ich zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je potrebné, aby existovala
priamapríčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnosti aspôsobenouškodou.Akbybolžalobcavymáhal
svoj údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od pána T., a ak by preukázal všetky zákonné

skutočnosti, v takom prípade by bol úspešný a žiadna škoda by tu nebola vznikla.
K údajnej výške škody, ktorá mala byť spôsobená žalovaná dôvodila, že nie je vôbec preukázané,
že by tu nejaká škoda zamestnávateľovi vznikla, pretože pán T. predmetné práce vykonával. Mzdové
listy žalobcu sú irelevantné, z výpovedí svedkov pritom vyplýva, že oni nikdy neskúmali skutočnosť,
či pán O. T. vykonával prácu pre zamestnávateľa. Tvrdenia o nevykonávaní práce pánom T. sú iba

domnienkyžalobcu.Skutočnosť,žetubolavykonávanáprácapotvrdilnielenpánT.,aleajpaniI.H.,ktorá
bola predáčkou. Ak by aj nejaké dohody o vykonaní práce neboli platné, tak určite tu vznikol pracovný
pomer konkludentne tým, že bola vykonávaná práca pre zamestnávateľa a za ňu odvádzaná mzda.
Podpisy na dohodách nie sú relevantné. Zo strany žalovanej nedošlo ani k porušeniu jej povinnosti,
že by zákonom dovolený rozsah prác pána T. bol prekročený. Žalobca musí konkrétne uviesť, ktorú

prácu pán T. nevykonával, ktorý doklad bol predložený na výplatu mzdy nesprávne. Všetky doklady
pritom boli predkladané nie žalovanou, ale pánom V., ktorý ich schvaľoval a predkladal, pričom žalovaná
iba pripravovala podklady pre neho z titulu svojej pozície. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku, na
základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia sumy 16.354,61 eur s príslušenstvom, nie je preukázané,
že tu neexistovala vážna vôľa žalovanej uskutočniť prejav vôle na tejto dohode. Z výsluchu svedka X..

D. vyplynulo, že žalovanej sa pred podpísaním tejto dohody vyhrážalo, že buď podpíše túto dohodu a
ďalšie dokumenty, alebo voči nej bude vedené trestné konanie. Táto skutočnosť robí dohodu absolútne
neplatnou. Výpoveď svedkyne I. je nedôveryhodná, pretože v konaní pred Okresným súdom Bratislava
II, uvádzala úplné odlišné skutočnosti. Žalovaná trvala na tom, že pán T. vykonal všetku prácu, ktorá mu
bola evidovaná. Pán T. nevstupoval do objektu spoločnosti Hasol Voderady, avšak prácu vykonával.

Rovnako svedkyňa I. H. mala uvedenú prácu v Samsung Voderady, avšak nemala odtiaľ čipovú kartu.
Žalovaná poukazovala na to, že nie je podstatné, či dohody podpisoval pán T., ale či vykonával prácu,
pretože ak aj dohoda nebola platne uzavretá, platila ústna pracovná zmluva. Žalovaná tvrdila, že
pán T. vykonával údržbu v Slovenskej sporiteľni, pri SPP na Kollárovej ulici, vykonával organizáciumimoriadnych upratovacích prác, čo mal uvedené priamo v zmluve, robil nátery podláh. Svedkyňa
I. H., už predtým potvrdila, že pána T. videla pracovať v týchto objektoch, bola tiež predáčkou, čiže
pripravovala podklady pre odporkyňu. Tiež pani J., ktorá bola upratovačkou potvrdila, že sa s ním

stretávala na týchto objektoch.
Žalobca sa v konaní pôvodne domáhal zaplatenia sumy z údajnej Dohody o uznaní záväzku zo
dňa 5.8.2011, v žalobe sa nespomína nič o tom, že by malo ísť o práce vykonávané v spoločnosti
Hansol. Žalovaná nemá vedomosť o nejakej jej priamej povinnosti vykonávať evidenciu poctivo a
pravdivo. Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 je neplatná, bola uzatvorená pod hrubým nátlakom

zamestnávateľa, resp. osôb, ktoré zaňho konali. Neskôr sa začal žalobca domáhať náhrady škody z
titulu, že pán T. nevykonával žiadnu prácu pre žalobcu. Prípadne, že údajná škoda vzniknúť tým, že
žalovaná mala údajne nesprávne viesť evidenciu dochádzky. Pokiaľ ide o negatívnu dôkaznú teóriu, z
ustanovení § 179 ods. 1,2 a § 191 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ má povinnosť
v pracovnoprávnych vzťahoch preukázať všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, medzi ktoré
patrí aj porušenie povinnosti. Žiadnou teóriou žalobcu nemôže byť prenesené dôkazné bremeno na

zamestnanca. Zo skutočností, že pán T. nemal vstupnú kartu do priestorov spoločnosti Hansol, nemožno
vyvodzovať žiaden skutkový záver. Bolo preukázané, že pani I. H. bola tiež evidovaná na objekt kde
nemala vstupnú kartu. Vstup do tejto spoločnosti sa okrem iného dal uskutočniť aj s občianskym
preukazom. Žalobca nepreukázal, že žalovaná mala viesť evidenciu dochádzky, ako mala pritom
postupovať, ako mala viesť túto evidenciu tak, aby spoločnosť dosahovala zisk a na ktorý objekt má byť

zamestnanec evidovaný a obdobné skutočnosti. Počas celého konania žalobca nebol schopný predložiť
čo i len jeden relevantný vnútroorganizačný dokument, ktorý mal byť žalovanej známy a podľa ktorého
mala postupovať. Ani nadriadený pán V. nevedel, kto vykonával evidenciu dochádzky, neexistovalo ani
riadne usmernenie o evidencii dochádzky, nie je zrejmé, ani z čoho žalobca vyvodzuje skutočnosť, že
bez evidencie dochádzky by nebola vyplatená mzda. V konaní bolo preukázané, že pán T. vykonával

prácu pre žalobcu a dostával za ňu mzdu. Nebol preukázaný ani systém odmeňovania zamestnancov
spoločnosti, ktorý by mala žalovaná dodržiavať.

19. Žalobca zotrval na tom, že škodu spôsobila priamo žalovaná svojim konaním, keď porušila svoje
pracovné povinnosti. Keby žalovaná neevidovala prácu pána T. v rozpore so skutkovým reálnym

stavom, nepredkladala by žalobcovi podklady pre vyplatenie mzdy, žalobca by neodviedol povinné
platby a odvody príslušným inštitúciám, nepoukazoval by mzdu alebo odmenu pánovi T.. Žalobca
tak robil jedine v nadväznosti na žalovanou predložené mzdové podklady, ktoré mala ona povinnosť
evidovať a predkladať žalobcovi. V tomto smere nenesie zodpovednosť pán V., pretože žalovaná bola
zodpovedná za prípravu podkladov, pán Orlík ako nadriadený žalovanej ich kontroloval už iba formálne.

Mzdové listy potom preukazujú výšku škody. Žalobca sporuje odvedenie práce pánom T., tak ako je
evidovaná v predložených mzdových listoch, čiže v celom rozsahu. Z výpovede pána D. nevyplýva,
že by sa žalovanej vyhrážal trestným konaním, len ju informoval v rámci dobrých vzťahov, o možných
následkoch jej konania. Žalobca má za to, že všetky podklady pre mzdové listy za roky 2009 až 2011 boli
predložené ako nesprávne. Ak dohody s pánom T. podpisovala za pána T. žalovaná, tak na ich základe

bola vyplácaná mzda neoprávnene, čím žalovaná porušila svoje pracovné povinnosti a svojím konaním
spôsobila žalobcovi škodu. Medzi uvedeným je jednoznačne príčinná súvislosť a úmysel žalovanej
vyplýva z jej konania, ktorým počas doby troch rokov úmyselne evidovala prácu na základe fiktívnych
dohôd.VkonanípredOkresnýmsúdomBratislavaIIpánT.uviedol,žepracovaldvehodinydenne.Podľa
potvrdení spoločností Hansol a Samsung, pán O. T. nemal vôbec žiadny prístup do spoločnosti Hansol,

nemohol teda vykonávať práce pre spoločnosť Hansol, nemal ani uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce,
sinýmmiestomvýkonupráceakoHansolVoderady.Jedinépodkladynazákladektorýchbolavypočítaná
jehomzda,bolipodkladyod žalovanej.Pretoišlooúmyselžalovanejviesťhofiktívneapoškodiťžalobcu.
Žalobca sa domáha náhrady vyplatenej mzdy z dôvodu, že pán T. nepracoval v spoločnosti Hansol
Voderady, čiže dané mzdy boli vyplatené neoprávnene práve na základe evidencie žalovanej, ktorá mala

povinnosť vykonávať evidenciu poctivo, pravdivo a v rámci pracovnej zmluvy. Ak teda pán T. vykonával
nejaké práce mimo, o ktorých žalobca nevie a nemá o nich vedomosť, dané tvrdenia musí preukázať
žalovaná. Povinnosť žalovanej viesť riadne evidenciu jej vyplývala z jej pracovnoprávneho postavenia
nadriadenej pánovi T. a teda mala viesť evidenciu dochádzky a pracovného času v zmysle povinnosti
uvedených v pracovnej zmluve a Zákonníka práce, a teda je tu priama príčinná súvislosť medzi tým,

že žalovaná vykonala danú evidenciu, na základe ktorej sa vyplácali mzdy pánovi T. a vznikom škody
žalobcovi. Pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť preukázať skutočnosť, že pán T. pre žalobcu nepracoval,
žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/161/2011, v
ktorom sa uvádza, že treba rešpektovať negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej neexistencia určitejprávnej skutočnosti majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje. Žalobca preukázal, že pán T. v
Hansole Voderady nikdy nepracoval, pretože nemal vstup do ich priestorov, napriek tomu bol evidovaný
v dochádzke do tejto spoločnosti, na základe ktorého mu bola vyplácaná mzda, čiže išlo o fiktívne

vedenie dochádzky a vykonaných prác. Túto dochádzku viedla žalovaná, na základe čoho bola pánovi
T. vyplácaná mzda a tým vznikla škoda žalobcovi. Ak aj pán T. mal dohodu, na základe ktorej mal
pracovať v Hansole, ale pracoval niekde celkom inde, nemohol byť vedený v dochádzke pre klienta
Hansol, pretože daným spôsobom by v podstate bol ukracovaný daný klient, resp. znižovaný zisk tam,
kde bol dosahovaný a tam kde nebol dosahovaný, by bol zvyšovaný. Žalovaná vedela o spôsobe, akým

má evidovať dochádzku, dochádzka pána T. v Hansole je fiktívna. Dohoda o uznaní záväzku zo dňa
5.8.2011 je o tom, že žalovaná spôsobila škodu tým, že viedla fiktívnu evidenciu pána T.. Vznik škody bol
vovyplateníprotiprávnychmiezdpánaT..Protiprávnekonaniežalovanejspočívavtom,ževiedlafiktívnu
prácu, ktorú pán T. nevykonával pre spoločnosť Hansol Voderady. Príčinná súvislosť spočíva v tom, že
bez toho, aby viedla fiktívnu evidenciu, v čom je zrejme aj jej úmysel, škoda by žalobcovi nevznikla.
V prevádzke Hansol pán T. nepracoval, čo sám uviedol. Taktiež pán T. uviedol, že jeho dochádzku v

rámci dobrých vzťahov s dcérou, vykonávala ona a nie on sám. Žalobca teda preukázal vznik škody,
ako aj protiprávne konanie žalovanej a príčinnú súvislosť, nakoľko bez evidencie dochádzky by nebola
vyplatená mzda. Skutočnosť, že pán T. pracoval niekde celkom inde, nie je podkladom na vyplácanie
mzdy za práce, ktoré fiktívne vykonal v Hansole.
20. Svedkyňa K.. X. I., vypovedala, že žalobca si uplatňuje náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť

konaním žalovanej, a to zamestnávaním „čiernej duše“. Vedúca spracovania miezd pravidelne mesačne
kontroluje, či existujú nejaké odchýlky, v rámci toho sa zistilo, že p. T. má odpracovaných veľa hodín, a
to aj vzhľadom na jeho vek. Tieto hodiny boli odpracované na dohodu a nie na pracovnú zmluvu. Preto
predpokladali, že došlo k výraznému porušeniu zákona. Preto sa predvolala žalovaná na centrálu, aby
vysvetlila prácu p. T.. Prvá otázka bola, či p. T. reálne môže vykonávať takúto prácu a kde ju vykonáva.

To žalovaná nevedela vysvetliť, stále tvrdila, že prácu robí. Išlo pritom o výrobné závody, kde majú
zamestnancivstupnačipovúkartu,pričomp.T.takútokartunemalanevedelatopreukázaťanižalovaná.
Išlo preto o dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, jednak z dôvodu porušenia interných
predpisov, ako aj Zákonníka práce. Počas rozhovoru sa potvrdilo podozrenie, že ide o otca žalovanej. Na
otázku,akomôže80ročnýčlovek,odpracovaťdo300hodínmesačne,žalovanánajskôrtrvalanatom,že

to odpracoval, keď poukázali na to, že nemal čipovú kartu, nevedela túto prácu vysvetliť. Počas toho, ako
trvali na tom, že ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, žalovaná predložila možnosť skončenia
pracovného pomeru dohodou. Poukazovala na to, že s okamžitým skončením pracovného pomeru
sa nezamestná, preto pripravili dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú na mieste podpísala.
Porušenie pracovnoprávnych povinností žalovanej spočívalo jednak v tom, že na dohodu nemožno

odpracovať toľko hodín a tiež vzhľadom na to, že p. T. nemal preukázané vstupy do výrobných závodov,
preto mali za to, že to nemal ako odpracovať. Žalovaná so slzami v očiach tvrdila, že sa poučila, že
sa nebude môcť zamestnať a že chce skončiť pracovný pomer dohodou. Na rokovaní bola prítomná
svedkyňa, vedúci operatívy p. D., S.. K. a prvý nadriadený žalovanej p. V.. Pracovnoprávne dokumenty,
ktoré žalovaná na danom rokovaní podpísala, vypracovala vedúca personálneho a mzdového oddelenia

p. R.. Spoločnosť si iným spôsobom neprešetrovala, či p. T. pracoval, alebo koľko hodín odpracoval,
pretože sa pýtali žalovanej, aby uviedla niekoho, kto je schopný potvrdiť, že p. T. v uvedených závodoch
pracoval, žalovaná nevedela nikoho uviesť. Pýtali sa p. V., ktorý však p. T. nepoznal. Neoslovovali
upratovačky, mali za to, že je to nie je vhodné, keďže malo ísť o ich nadriadenú. Rokovanie po podpísaní
skončenia pracovného pomeru prebiehalo ďalej tak, že svedkyňa odovzdala tieto dokumenty p. R.. Na

rokovaní museli otvoriť otázku, čo vlastne s vyplatenou mzdou p. T., čiže cenou práce, ktorá vznikla ako
škoda zamestnávateľovi. Žalovanej ponúkli obdobie dvoch týždňov, aby preukázala odpracované hodiny
p. T.. Cena tejto práce bola okolo 17.000 eur. Od žalovanej chceli, aby preukázala, či p. T. odpracoval
uvedené hodiny, chceli, aby podpísala záväzok o uhradení tejto ceny práce s tým, že ak v priebehu
dvoch týždňov preukáže, že p. T. tieto práce odpracoval, záväzok sa nebude uplatňovať. Keďže to

žalovaná v priebehu 2 týždňov nepreukázala, začal sa uplatňovať záväzok s tým, že sa vykonala zrážka
z poslednej mzdy, k ďalším platbám od žalovanej neprišlo. Ide o štandardizovaný postup spoločnosti,
že úhrada záväzkov alebo škody zamestnanca sa rieši v rámci výstupného procesu. Výška škody bola
vyčíslená z celkovej ceny práce p. T. za obdobie roka a pol, kedy poberal odmenu za výkon práce.
Celková cena práce bola daná ako škoda, ktorá vznikla spoločnosti, zahŕňalo to aj odvody, ktoré boli

vyplatené. Túto sumu vyčíslila vedúca personálneho a mzdového oddelenia p. R. na základe mzdového
listu. Rozoberali so žalovanou, že ide o škodu okolo 17.000 eur. Predložili jej dve možnosti, že buď
žalovaná vie preukázať odpracovanú prácu, alebo má 2 týždne na to, aby to preukázala, ale že uznanie
záväzkumusímaťpodpísané,pretožetoneviepreukázať,aktodo2týždňovpreukáže,uznaniezáväzkusa bude považovať za neplatné. Žalovaná to nevedela preukázať, odchádzala s tým, že do 2 týždňov
to preukáže. Dokument o uznaní záväzku podpísala.
V tom období mali v spoločnosti korporátne pravidlá, ktoré upravovali, kto môže podpisovať

pracovnoprávne vzťahy, tzv. Corporate governance guide lines, ktoré platia pre všetky krajiny, kde
spoločnosť ISS pôsobí. Z tohto dokumentu vyplýva, že personálnemu riaditeľovi, ktorým bola svedkyňa,
vyplýva oprávnenie podpisovať pracovnoprávne dokumenty z jeho popisu práce. Zároveň je tam
uvedené, že musia podpisovať vždy dvaja s tým, že druhou osobou musí byť ďalší nadriadený
zamestnanca. Od spoločnosti mala svedkyňa plnú moc, ktorú jej udelil p. D. ako konateľ spoločnosti

a p. D., ktorý bol prokurista a vedúci operatívy. V zmysle tejto plnej moci svedkyňa mohla konať za
spoločnosť spolu s ďalšou osobou, boli to p. D., p. D., p. F..
Spoločnosť ISS sa venuje poskytovaniu externých služieb pre iné spoločnosti, ktoré sa venujú napr.
výrobe a žalobca im zabezpečuje upratovanie, technickú správu budov, alebo strážnu službu, príp. iné
podporné činnosti. Žalovaná mala na starosti upratovanie. Žalobca má s týmito spoločnosťami zmluvy
o poskytovaní služieb. Žalobca má svojich zamestnancov, ktorých posiela vykonávať tieto upratovacie

služby a sú zamestnanci, ako žalovaná, ktorá upratovačky organizovala, riadila. Spoločnosť má s týmito
odberateľmi dohodnutý paušál a je na žalobcovi, aby zvládol túto prácu so svojimi zamestnancami.
Pohovor so žalovanou trval asi hodinu. Pán D. bol druhým nadriadeným žalovanej. Vstupoval pravidelne
do riadenia operatívy, mali pravidelné porady, navštevoval zákazky, riešil problematické veci s danými
ľuďmi. Bolo bežné, že p. Bacigál podpisoval pracovnoprávne dokumenty žalovanej. V ten deň, keď

so žalovanou podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru, žalovaná nezotrvala v práci po celú
pracovnú dobu, odovzdala všetky dokumenty, nebolo potrebné, aby tam sedela ďalších 5 hodín. Bolo
bežné, že v mene ISS podpisoval p. D. dokumenty s tretími subjektmi, napr. odberateľmi. Podľa
organizačnej štruktúry, rozdiel medzi country manager a deputy country manager znamená, že p. Ing.
D. je konateľom spoločnosti, avšak je to český štátny občan, počas jeho neprítomnosti bol riadením

slovenskej ISS poverený p. D.. Dohodu o uznaní záväzku svedkyňa podpísala na základe plnej moci,
ktorá jej bola udelená spoločnosťou, na základe toho, že vykonávala funkciu personálneho riaditeľa,
pod ktorého takáto činnosť spadala. Všetky pracovnoprávne dokumenty podpisovala vždy svedkyňa,
o čom žalovaná vedela. Plné moci sú voľne prístupné pre zamestnancov, pretože ich využívajú,
keď potrebujú napr. podpísať faktúry, objednávky, či zmluvy, tak musia vedieť, s kým môžu takéto

podpisy riešiť. Je verejne komunikované, kto čo môže podpisovať, žalovaná bola na pozícii, že musela
mať o tom vedomosť, vzhľadom na komunikovanie s tretími subjektmi. Dohodu o uznaní záväzku
pripravovala p. R., vedúca personálneho, je to štandardizovaný formulár. Svedkyňa pripravovala
formuláre týchto pracovnoprávnych dokumentov, ale dopisovanie osobných údajov zamestnanca
vykonáva personalistka. Na predmetnom rokovaní pôsobila žalovaná na začiatku veľmi kľudne. Tvrdila,

že daná práca bola odpracovaná, neuznávala, že by bolo nejaké podozrenie, že p. T. neodpracoval
prácu. Až následne, keď sa jej začali pýtať hlbšie, ako môže človek v takom veku odpracovať toľko
práce bez vstupov do príslušných závodov, tak začala znervóznievať, ale nepriznávala ani to, že ide o
jej otca. Pôsobila tak, že ona to do tých 2 týždňov preukáže, že kľudne ten záväzok podpíše, pretože to
vie preukázať. Žalovaná bola utrápená počas rozhovoru o skončení pracovného pomeru, kedy prosila,

aby nešli na okamžité skončenie pracovného pomeru, ale na skončenie pracovného pomeru dohodou.
Inak bola pokojná, s tým, že ona to preukáže. Pánovi T. sa mzda stupňovala, každý mesiac viac a viac.
Pokiaľ ide o počet odpracovaných hodín pánom T., hrubú mzdu vydelili počtom odpracovaných hodín
a takto sa vypočítala jeho odmena. Žalovaná to nevykazovala ako hodiny, ale snažila sa to schovať
pod sumárnu odmenu, na čo zamestnancovi pri takejto pozícii ani nevzniká nárok. Pýtali sa žalovanej,

aby preukázala dané odpracované hodiny. Pri mzde 1.000 eur nie je možné odpracovať 30 hodín. Na
rokovaní mali k dispozícii mzdový list p. T.. Žalovanej sa pýtali, ako môže mať niekto na tejto pozícii
priemernúhodinovúmzdu25eur.Uzatvoriťdohoduovykonaníprácesp.T.bolavtomobdobíoprávnená
žalovaná, štandardné dohody pri robotníckych pozíciách nepodpisujú členovia manažmentu, ide zhruba
o 3,5 tisíc ľudí. Rovnako ako jeho nadriadená bola oprávnená stanoviť jeho odmenu, avšak existujú na

to interné pravidlá, nesmie dochádzať k diskriminácii, zamestnanci sú preškoľovaní zo Zákonníka práce,
interné pravidlá sú v kódexe správania, v ostatnom sú preškoľovaní, ide o regionálne porady. Svedkyňa
nevedela uviesť, kto vykonával zimnú údržbu na objekte Slovenskej sporiteľne v Trnave. Uviedla, že ak
sneží, niekto to musí odhrnúť. Nemá prehľad o tom, ktorý zamestnanec na akom objekte a akú prácu
vykonáva, pána T. svedkyňa osobne nepozná. Svedkyňa uviedla, že nechali na žalovanú, aby do dvoch

týždňovpreukázala,akúprácupánT.vykonával.Mohlatopreukázaťexistujúcimipreberacímiprotokolmi
od zákazníka, svedkami výkonu práce, vstupnými kartami do budovy. Žalobca si nevymáhal vrátenie
mzdy od p. T., pretože výkon práce potvrdila žalovaná, jeho priama nadriadená, žalobca očakával od nej,
aby preukázala, na základe čoho dala pokyn na výplatu miezd. Svedkyňa uviedla, že so zamestnancomsa podpisuje dohoda o uznaní záväzku, tento právny úkon brala tak, že žalovaná uhradí škodu, ktorú
spôsobila spoločnosti, ak nepreukáže, že ku škode neprišlo.

21. Svedok Q. D., vypovedal, že žalovaná bola zamestnaná ako regionálna riaditeľka, mala na
starosti upratovacie služby. On bol prevádzkový riaditeľ. V roku 2010 sa firma spojila s českou a
svedok bol zástupcom generálneho riaditeľa pre SR, bol teda nadriadeným pre všetkých takmer 4.500
zamestnancov na Slovensku. Žalovaná mala na starosti určité objekty, boli u nej zistené nezrovnalosti
ohľadom vykazovania počtu hodín na počet zamestnancov na objektoch v Trnavskom kraji. Išlo o

viac ako jeden prípad. V Samsungu Voderady preverovali vstupy, boli však vykazovaní traja, štyria
zamestnanci, ktorí nemali vstupy. V spoločnosti sa kontrolovali tieto výstupy, keďže zistili nezrovnalosti
hlásili to svedkovi, pretože tu bolo podozrenie z trestného činu, volali to „čierne duše“. Žalovanú si
predvolali, aby podala vysvetlenie, pretože nejaký pán vzhľadom na svoj vek robil nenormálny počet
hodín. So žalovanou vzhľadom na tieto zistenia mali iba jedno stretnutie, v priebehu ktorého vyšlo
najavo, že uvedený pán je jej otec. Nemal vstupy do Samsungu. Žalovaná nevedela odpovedať na

položené otázky. Nakoniec z toho vyplynulo, že si uvedomuje nedostatky vo svojej činnosti a dohodli sa
na rozviazaní pracovného pomeru. Napočítala sa suma, ktorá nebola preukázaná. Spoločnosti vznikla
škoda, ktorú buď by svedok v zmysle svojej kompetencie uplatnil v trestnom konaní, alebo sa to mohlo
riešiť dohodou. Žalovaná uznala, že nevie vysvetliť, prečo jej otec, ktorý nemá vstupy do objektu odrobil
také hodiny. Mali k dispozícii výplatné pásky za dané obdobie. Tieto hodiny dávali sumu, čo bola čistá

škoda žalobcu, pretože zákazník túto činnosť vo svojej kalkulácii neplatil, platil dohodnutú čiastku.
Svedok žalovanú poznal dlhé roky, bol z toho zhrozený. Povedal jej, že je možnosť, že buď si to bude
spoločnosť vymáhať v trestnom konaní, alebo sa dohodnú na náhrade škody, ak to uzná a bude s tým
súhlasiť. Ešte jej navrhovali určitú dobu, aby preukázala, že daný zamestnanec mal vstupy do daného
objektu. Žalovaná povedala, že nemá šancu to dokázať a že to podpíše. Potom sa spravilo tlačivo, ktoré

podpísali. Pretože žalovaná porušila z titulu svojej funkcie svoje povinnosti, dohodli sa na rozviazaní
pracovného pomeru. Ďalšie rokovanie sa viedlo o spôsobenej škode. Na začiatku žalovaná tvrdila, že
to nie je jej otec, potom to priznala. Tvrdila, že tam stále pracoval, že pracoval vonku, zametal zastávky.
Toto sú však veci, ktoré si klient neobjednal. Keď žalovaná videla, že sa do toho zamotáva, vzdala to.
Po fúzii bol jeden konateľ pre Slovenskú republiku, svedok bol prokurista, dánska matka vyžadovala

systém dvoch párov očí, všetko podpisovali dvaja, čiže mali interné predpisy, že konateľ splnomocnil
svojho zástupcu, jednou z nich bola pani I. za pracovnoprávne vzťahy, svedok bol v pozícii prokuristu,
mal oprávnenie na všetko, z titulu zástupcu generálneho riaditeľa pre SR. Tento interný predpis kopíruje
pravidlá z Dánska, ide o podpisovaný poriadok, ktorý sa každý rok upgraduje. Na predmetnom rokovaní
bola žalovaná zo začiatku sebavedomá, že je všetko v poriadku. Postupne však tápala, zavádzala, keď

sa zistilo, že to nesedí, už si nebola istá. Až do momentu, keď povedala, že nebude nič dokazovať,
podpíše to, dohodnú sa. Urobili tiež ústupok, aby to mohla splácať. Ďalší priebeh už bol pokojný.
Podľa svedka ju to aj mrzelo. Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 podpisoval ako prokurista, ako
najvyššia splnomocnená osoba spoločnosti. To, že je prokurista tam napísala pracovníčka. Podpisoval
to s vedomím ako splnomocnená osoba na všetky veci , t.j. aj na pracovnoprávne, ktorá nahrádza

generálneho riaditeľa. Bol oprávnený rozhodnúť aj o tom, či dajú žalovanú stíhať, alebo sa dohodnú.
Svedok mal za to, že bol oprávnený podpísať takúto dohodu, a to na základe interného predpisu.
Žalovaná interné predpisy ovládala, vedela s kým jedná. Ak by mala pochybnosti, mohla namietať. Tento
internýpredpisviselnaintranete,bolprístupnýkaždémuzamestnancovi,žalovanáakoriadiacipracovník
vedela komu má dať čo podpisovať. Svedok tam bol 10 rokov štatutár. Mal oprávnenie predmetný

dokument podpísať podľa interného podpisového poriadku. Svedkyňa bola pozvaná na rokovanie v
období, kedy sa ukončujú uzávierky. Detailný postup sa vyvinul pri rokovaní, situácia sa riešila podľa
toho, čo sa tam udialo. Cieľom bolo dosiahnuť vysvetlenie, prečo spoločnosť vykazuje stratu. Na každý
objekt bola prepracovaná kalkulácia miezd, keďže u žalovanej sa to prekročilo, u žalobcu išlo o stratu.

22. Svedok S. V. vypovedal, že bol nadriadeným odporkyne. Mal na starosti objekty v rámci západného
Slovenska. Žalovaná sa starala o tieto objekty ako objektová vedúca. Z času na čas ju kontroloval.
Pozerá sa na ekonomickú stránku objektu, či je, alebo nie je ziskový. Kontroluje sa spotreba materiálu,
mzdové podklady, či spĺňajú percento z celej fakturácie, aby spoločnosť na tom neprerobila. Žalovaná
mala na starosti konkrétnych zamestnancov v pridelených objektoch. Žalovaná si počas svojho

pôsobenia u žalobcu uvádzala svojho otca, že pracuje na určitom objekte. Svedok požiadal pani
zo spoločnosti, pre ktorú robili upratovacie služby, aby dala zoznam ľudí, pre ktorých boli vydané
vstupné karty a on sa tam nenachádzal. Raz do mesiaca objektový vedúci pripravovali podklady
pre mzdy pre svojich zamestnancov. Vedeli, ako je každý objekt nakalkulovaný, koľko ľudí tam mápracovať. Konkrétne sa nekontrolovalo akí ľudia a koľko ich tam pracuje, pretože 1000 ľudí sa nedá
skontrolovať. Vychádzali zo stanoveného vzorca. Nie je dosah skontrolovať zamestnancov na všetkých
objektoch. Bolo to na zodpovednosti konkrétnych objektových vedúcich. Zistilo sa, že žalovaná má

priezvisko za sloboda rovnaké ako pán, ktorý dostával na svoj účet mesačne určitý obnos. Svedok žiadal
od kontaktných osôb zoznam zamestnancov, ktorým boli vydané vstupné karty, on tam nefiguroval.
Následne si zavolali žalovanú do zasadačky, kde jej oznámili, čo sa zistilo. Tá v prvom momente poprela,
že je to jej otec, že sa nedopustila tohto konania. V priebehu pár minút si však uvedomila, čo spôsobila
a priznala sa. Podpísala splátkový kalendár, aby sa vrátila suma, ktorá bola zasielaná na meno jej otca.

Bol s ňou rozviazaný pracovný pomer. Táto suma bola vyčíslená na mzdovom oddelení. Rokovanie bolo
viac menej vedené štatutármi. Zasahovalo do toho personálne oddelenie. Za štatutárov tam bol pán D.
a pani I.. Svedok iba potvrdil to, čo zistil na danom objekte, že tam ten pán nebol. Podklady, ktoré mu
dávala žalovaná na výplatu miezd nebola šanca skontrolovať. Úlohou svedka bolo odkontrolovať aká
suma bola vynaložená na tieto mzdy, aby vedeli dosiahnuť stanovené percento. Svedok nemal šancu
overiť, či človek, ktorý tam bol uvedený, tam naozaj je. Jeho podpis na tomto dokumente slúžil na to,

aby sa dosiahla suma, ktorá sa rovná percentu nákladov na mzdy podľa kalkulácie objektu. Svedok
uviedol, že nevie, či pán T. na niektorých objektoch pracoval, alebo nepracoval. Overoval iba, či mu bola
vydaná vstupná karta. Predložené podklady od žalovanej zasielali na mzdové oddelenie. Skutočnosť,
že sa môžu peniaze vyplatiť, podpisovali štatutári. Svedok podpisoval za spoločnosť aj zákazkové listy,
išlo o jednorázové brigády, ktoré sa robia nad rámec zmluvy, keď o to klient požiada. Zabezpečuje to

objektový vedúci, ktorý má poznatok o tom, čo od neho zákazník chce. Svedok uviedol, že si nevie
overiť, kto tam robí, vie si iba porovnať, aký náklad bol na danú službu a či je tento prípustný. Nemôže
vedieť, či prácu vykonal pán T., od toho je objektový vedúci. Svedok sledoval iba z čisto ekonomickej
stránky, aby sa nepresiahlo percento kalkulované na dané objekty.

23. Svedok O. T. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval pre spol. ISS Facility Services s. r. o. a
pre žalovanú, ktorá je jeho dcérou. Žalovaná pripravovala dohodu o práci, svedok si ju preštudoval,
vykonával práce podľa pracovnej náplne. V spoločnosti pracoval asi 2 - 3 roky. Pokiaľ ide o podpisovanie
dohôd o vykonaní práce, svedok uviedol, že dcéru poveril tým, aby všetky písomnosti robila za neho,
uviedol, že si nepamätá, či takúto dohodu podpisoval viackrát, alebo len raz. Pokiaľ ide o pracovnú

náplň, robil drobné údržbárske práce, napr. opravoval alumíniové lišty na prahu, opravoval kľučky, prahy,
tepoval koberce v dcérinej kancelárii, toto robil pravidelne, asi raz týždenne. V zime mal štyri veľké
objekty - Slovenská sporiteľňa, a.s., sporiteľňa č. 2, SPP a parkovisko Slovenskej sporiteľne vzadu.
Chodil denne ráno o piatej s lopatou odhrabávať sneh, končil o desiatej a potom išiel znovu poobede
o piatej do ôsmej, najskôr si to posypal soľou a potom s lopatou odhrabával sneh. Potom išiel podľa

potreby, kam ho poslali, tepovať koberce, odpratával popadané haluze, zametal objekty. Mali asi 15
objektov, svedok nebol vo všetkých, pracoval v týchto štyroch objektoch, bol aj pred Samsungom, kde
bolo rozbité sklo, popadané haluze. Bol tepovať koberce v Samsungu alebo v Hansole, po Trnave bol
tepovať asi dve miestnosti s tepovačom. Opravoval vysávače, ktoré iskrili. V zime trávil v práci 7 - 8
hodín denne, možno aj viac. V lete väčšinou robil upratovanie, keď bolo niečo treba opraviť, v lete

toho bolo menej, ale v zime pracoval veľa hodín. V lete nepracoval každý deň, mohlo to byť každý
druhý, niekedy pracoval 5 hodín, keď opravoval vysávače. Jeho pracovná doba bola podľa potreby.
Poveril dcéru, aby všetko evidovala za neho, dochádzku zaznačovala dcéra. Svedok túto dochádzku
nikam neznačil, dcéra robila všetko. Na vstup do objektov nepotreboval žiadnu kartu, iba do Samsungu,
kde išli čistiť koberce, čakal ich tam vedúci. Svedok uviedol, že pracoval sám, neprichádzal s nikým

do kontaktu. Do objektov, kde pracoval išiel pešo. Dcéra mala kanceláriu v nemocnici, tam chodil za
ňou, nikdy s nikým nepracoval spoločne. Aj koberce tepoval sám. Bol v kontakte iba s dcérou. Jeho
prácu kontrolovala dcéra. Svoju prácu zvládal hravo, v zimných mesiacoch to bolo horšie. Výplatné
pásky dávala dcéra manželke. Svedok uviedol, že nevie, aká mzda mu bola vyplácaná, táto mu bola
poukazovaná na účet. Svedok uviedol, že nepracoval v objekte Slovenskej pošty, ani v Baumaxe,

ani v objekte Hansol Voderady, nezabezpečoval presuny iných pracovníkov, vždy pracoval sám. Po
predložení na nahliadnutie uzavretých dohôd o vykonaní práce, resp. dohôd o pracovnej činnosti
založenýchžalobcomdospisu,svedokuviedol,ženatýchtodohodáchsúdcérinepodpisy,ktorúvšetkým
poveril. Svedok uviedol, že pani I. H. bola objektová vedúca, bola to kamarátka jeho dcéry, mala na
starosti objekty v Bratislave. Stretával ju u dcéry. Pri výkone svojej práce pre žalobcu ju nestretával, ani

ho nekontrolovala, svedok k nej nepatril, táto bola v Bratislave. Pokiaľ ide o osoby D. N. a F. J., svedok
uviedol, že mu to nič mu to nehovorí. N. J. bola možno upratovačkou v Sporiteľni. Svedok do objektov
chodil pešo, alebo ho tam priviezla dcéra, nikomu sa nehlásil, všetko vybavovala dcéra, pretože bola
vedúca.Pokiaľ ide o obsah Dohody o vykonaní práce, svedok si nepamätal, čo bolo jej obsahom, uviedol, že
ho nezaujímalo, aká bola jeho mzda, manželka zobrala peniaze. Všetky písomnosti mu robila dcéra.
Nepodpisoval ani jednu dohodu. Keď pracoval v SPP, po vykonaní práce to nahlásil vedúcej, dcéra

chodila do Slovenskej sporiteľne, na obe parkoviská a kontrolovala, či to je dobre urobené. Výplata
chodilasvedkovinaúčetdobankypriMestskejveži.Onpeniazezúčtunevyberal,vyberalaichmanželka.
Prístup k účtu mali oni dvaja. Dcéra mu neoznamovala ani zmenu hodnoty práce, svedkovi bolo jedno,
za akú sumu pracuje. Na zimnú údržbu svedok potreboval lopaty a veľa soli, lopaty zabezpečovala dcéra
a soľ priniesla H. z Bratislavy. Svedok mal tiež svoje nástroje. S pani H. prichádzal do styku len takýmto

spôsobom, asi raz za rok. Svedok uviedol, že so všetkými písomnosťami, ktoré uzavrela dcéra súhlasí,
dcére absolútne dôveruje.

24. Svedkyňa I. D., rod. H., v konaní uviedla, že pre žalobcu pracovala asi 8 rokov dozadu, pracovala tam
2,5 - 3 roky. Žalovaná bola jej nadriadená. Svedkyňa bola predáčka, žalovaná bola objektová vedúca.
Miesto výkonu mala svedkyňa vedený Samsung Voderady, ale mala na starosti viacero objektov po

celom západnom Slovensku, napr. Senica, Trnava, Hlohovec, Veľké Kostoľany, Galanta. V Bratislave
nepracovala. V Samsungu Voderady nepracovala. Samsung Voderady mala vedené ako nákladové
stredisko, pretože mala na starosti viacero objektov a musela byť vedená pod nejakým objektom.
Chodievala tam za kolegyňami, ale neriadila Samsung, iba ak v rámci nejakej pomoci. V Trnave mala
na starosti chod prevádzok, riadenie ľudí, zabezpečenie chémie, robenie podkladov pre výplaty a

zabezpečenieľudínaprevádzky.Totobolovšeobecnenavšetkyobjekty,ktorémalanastarosti.VTrnave
mala na starosti Slovenskú sporiteľňu, poštu a SPP. Pokiaľ ide o Slovenskú sporiteľňu, išlo o budovy
na Vajanského a Hlavnej ulici, neskôr aj na Starohájskej ulici. Svedkyňa kontrolovala aj dochádzku
ľudí, ktorých mala na starosti, na základe toho vypracovávala podklady pre výplaty. Zamestnanci mali
evidenčné listy, niektorí mali dochádzkové knihy, sami sa tam zaznačili. Svedkyňa mala na starosti

zhruba 30 - 40 ľudí. Týchto ľudí nedokázala naraz skontrolovať. Zákazník si vedel odsledovať, či títo
ľudia boli alebo neboli na objekte a či vykonali prácu. Zamestnanci mali uvedené konkrétne miesto
výkonu práce v zmluve, ak mali jedno miesto výkonu práce. Ak mali viacero miest výkonu práce, uvádzal
sa najvyťaženejší objekt, resp. objekt, na ktorý bolo najviac peňazí, aby človeka vedeli zaplatiť. V
niektorých objektoch museli mať zamestnanci čipové karty, niekde bol voľný vstup, alebo to nahlasovali

zákazníkovi a tí ich nahlasovali do svojho systému. Dochádzku zamestnancov kontrolovala svedkyňa a
zákazník. Pani T. kontrolovala dochádzku, keď mala svedkyňa dovolenku alebo zozbierala tieto listy, keď
svedkyňa nestihla všetko obehnúť, potom kontrolovala, ako bola vykázaná dochádzka. Iným spôsobom
sa to nekontrolovalo. Pani T. dávala svedkyni pokyny, čo má urobiť, čo má zabezpečiť, ak boli nejaké
mimoriadne práce. Pána O. T. svedkyňa pozná, uviedla, že bol jej zamestnancom. Pracoval priamo

pod ňou. Robil letnú a zimnú údržbu na objektoch. Svedkyňa kontrolovala výsledky jeho práce. Tento
pán pracoval na objektoch Slovenskej sporiteľne na ulici Hlavná a Vajanského, na pošte a v SPP.
Nevykonával prácu denne, ale podľa potreby. Práce vykonával celoročne. S pánom T. bola v kontakte
vždy, keď mu priniesla nejaké veci, alebo keď zákazník niečo potreboval. Keď zákazník zavolal, že vonku
sneží, zamestnanec musel nabehnúť. Stretávala ho v práci viackrát do týždňa. Pána T. kontrolovala

ona a zákazník. Musel sa zapisovať do dochádzkovej knihy a vždy, keď si bral soľ, evidovalo sa, koľko
minul. Kým zamestnanci majú presnú pracovnú dobu, pán T. pracoval podľa toho, ako bolo potrebné.
Keď v zime nasnežilo, chodieval tam priebežne. Ťažko uviesť, či rozsah jeho práce bol porovnateľný s
inými zamestnancami, nakoľko tento niekedy nemusel ísť do práce, inokedy tam chodil častejšie. Okrem
odhŕňania snehu, robil letnú údržbu, t.j. zametanie, na pošte mali miesto po bezdomovcoch, ktoré bolo

treba upratať. Dochádzka pána T. bola vedená v dochádzkovej knihe, zapisoval si ju tam on sám, bol
v dochádzkovej knihe a podľa toho aj zákazník vedel, či prácu odpracoval. Svedkyňa uviedla, že pána
T. priamo videla pri odhŕňaní snehu, pri zametaní, robil aj nejaké opravy. Svedkyňa nevie o tom, že by
pán T. mal nejaké problémy so zvládaním množstva práce. Občas mu pomáhal vnuk. Pracovno-právne
dokumenty pána T. mala na starosti pani T..

Pokiaľ ide o vstup do areálu Hansol Voderady, svedkyňa uviedla, že kolegyne, ktoré tam pracovali 7,5
hodiny, mali čipové karty. Svedkyňa nemala čipovú kartu a vstupovala tam. V týchto dvoch objektoch
Samsung a Hansol podľa svedkyne mohli byť aj zamestnanci žalobcu, ktorí tam pracovali a nemali
čipové karty. Predkladali občiansky preukaz a následne ich tam pustili. Zamestnanci, ktorí vykonávali
práce v Slovenskej sporiteľni a SPP boli evidovaní. Podľa svedkyne, pán Tomašovič mal uvedené miesto

výkonu práce Hansol Voderady, pretože pracoval vo viacerých objektoch, nielen v Slovenskej sporiteľni,
tí zamestnanci, ktorí mali v zmluve uvedené miesto výkonu práce Slovenská sporiteľňa, pracovali len v
Slovenskejsporiteľni.AkmaluvedenémiestovýkonupráceHansol,bolototaktouvedené,pretožekaždý
musel byť niekde vedený, aj svedkyňa bola vedená pod nákladovým strediskom Samsung Voderady,aj keď tam nepracovala. Aj keď pán Tomašovič pracoval v Slovenskej sporiteľni, na pošte alebo niekde
inde, musel byť vykazovaný ako človek na nejakom stredisku, bolo to kvôli evidencii. Podľa svedkyne
sa mohlo stať, že zamestnanec bol vedený na objekt, v ktorom nikdy nepracoval, ak nevychádzali

financie. Nebolo to pravidlo, museli sa dohodnúť s nadriadeným, pani B. to konzultovala s nadriadeným
priamo v Bratislave. N. T. nebol jediný zamestnanec, ktorý vykonával prácu vo viacerých objektoch.
Svedkyňa preberala prácu pána T. podľa toho, ako si to vyžadovala situácia, keď odhŕňa sneh, tak asi
dvakrát do týždňa. Pán T. na týchto objektoch nebol sám, bol tam s vnukom, mali potom ešte jedného
živnostníka p I., ktorý vypomáhal, ak by nestíhal pán T.. Priemerný počet pracovných hodín dohodárov

bol 10 hodín týždenne. Mzda za vykonanú prácu závisela od toho, aká bola zmluva so zákazníkom.
Napr. od Slovenskej sporiteľne na Hlavnej bolo viacej peňazí, na Starohájskej menej, mzda sa potom
pokrývala z objektu na Hlavnej, kde bol väčší objem peňazí. Každý zamestnanec je úplne inak platený.
V Samsungu mali minimálnu mzdu, aj keď pracovali 7,5 hodiny, v Slovenskej sporiteľni bola mzda
vyššia, keďže tam nevedeli nikoho zohnať, svedkyňa preto nevie povedať, aká bola priemerná mzda
dohodára. Mohlo sa stať, že na niektorom objekte za menej hodín zarábali viac peňazí, ako na druhom.

Svedkyňa vypracovávala len podklady pre mzdy. Dohodári mali iba jednu zmluvu, napriek tomu, že
prácu vykonávali na viacerých objektoch, prípadne vo väčšom rozsahu ako 10 hodín týždenne, s tým,
že to vždy vedeli aj nadriadení v Bratislave. Pán T. chodil do jednotlivých objektov so svojim vnukom,
ktorý mal auto, vozili si tam aj pracovné náradie. Svedkyňa potvrdila, že pán T. mal poväčšine viacej
odpracovaných hodín. Kým ostatní zamestnanci dohodári pracovali dve hodiny denne, tak pán T. mal

viac, ako dve hodiny denne, hlavne v zimnom období. Mal denne aj 10 alebo 7 hodín, bolo to rôzne.

25. Svedok D. N. vypovedal, že žalovanú pozná od detstva, jeho matka bola jej zamestnankyňou, ešte
keď sa spoločnosť volala Piepenbrock. Svedkova bývalá priateľka I. H. bola tiež jej zamestnankyňou.
Svedok pracoval v spoločnosti ISS Facility Services na dohodu, ak bolo treba vykonať nejaké práce, ako

napr. tepovanie stoličiek v Slovenskej sporiteľni, upratovanie vo fabrike v Dunajskej Strede. Pracoval
pre nich asi 20-krát, na dohodu o vykonaní práce, v rokoch 2010 - 2011. Jeho nadriadenou bola jeho
priateľka, ktorá mala na starosti jednotlivé objekty a jej nadriadenou bola žalovaná. Svedok uviedol, že
pracoval na nočnej zmene v Dunajskej Strede v spoločnosti Šindler, vo viacerých objektoch Slovenskej
sporiteľne a v MAX-e, párkrát jej tiež pomáhal tak, že to nebolo na dohodu, napr. bolo potrebné prevziať

soľ na posyp, boli tiež na pošte a v SPP. Išlo o objekty v Trnave. Priateľka mala na starosti aj objekty
Samsung a Hansol. Tieto práce v Trnave robili sami dvaja, prípadne tam boli upratovačky, ktoré tam boli
zamestnané. V Dunajskej Strede to bola väčšia akcia, bolo tam asi 20 ľudí. Bol tam nejaký rozpočet na
prácu, do toho sa muselo zmestiť všetko, aj práca, aj dovoz, priateľka napratala do kufra vedrá, mopy,
syn žalovanej viezol upratovačky a nejaké veci, a priateľka tiež viezla nejakých ľudí, mala plné auto, bola

tam aj žalovaná. Pán O. T. je otec žalovanej. Svedok potvrdil, že ho videl párkrát, keď robil zimnú údržbu
na objektoch, čiže odhadzoval sneh, dával posypovú soľ. To, že pán T. je otec žalovanej, mu povedala
priateľka, alebo žalovaná, keď bol na tých objektoch. Pána T. svedok videl v Slovenskej sporiteľni na
Hlavnej ulici v Trnave, na Hlavnej pošte, ako robil zimnú údržbu. Ďalej ho videl na SPP tiež pri zimnej
údržbe, svedok tam bol vtedy priateľke pomôcť vyložiť posypovú soľ. Videl ho celkom možno 40-krát.

Na spomenutých objektoch, ho videl určite viackrát, tiež mohol byť spomenutý, že odhŕňal, alebo to bol
odhrnúť. Pán T. riešil zimnú údržbu, odhŕňal sneh, dával soľ. Pracovný čas svedka evidovala pani H..
Pri práci v Dunajskej strede dochádzku evidovala žalovaná. Svedok si dochádzku nikam nezapisoval,
zapisovali ju pani H. alebo žalovaná. Pokiaľ ide o Hansol Voderady, svedok tam nikdy nepracoval, chodil
tam pozerať. Pri vstupe je evidencia, je tam SBS, predkladá sa občiansky preukaz.

26. Svedkyňa T. T., v konaní uviedla, že jej manžel si na dôchodku si privyrábal aj v spoločnosti žalobcu.
Dcéra pracovala v spoločnosti ISS. V tejto spoločnosti pracoval aj manžel svedkyne, asi 5 rokov dozadu,
ako dohodár. Chodieval tam denne, ráno okolo 5.00 - 6.00 hod., okolo obeda chodieval domov, podľa
potreby aj dvakrát v niektoré dni. Príjem z tejto práce mohol mať okolo 600 - 700 eur. S manželom majú

spoločný účet, ktorý je na meno svedkyne, podpisové právo má manžel a dcéra Miriam, ktorá im tento
účet zakladala, pretože pracovala v Unicredit Bank. Výplata chodila manželovi na tento spoločný účet.
Peniaze vyberala z účtu väčšinou svedkyňa, podľa potreby na domácnosť. Na tento účet chodili aj ich
dôchodky. Svedkyňa uviedla, že manžel pracoval väčšinou od 6.00 - 12.00 hod., a potom podľa potreby,
často išiel aj poobede o tretej, o štvrtej vykonávať nejaké údržbárske práce. Cez zimu odhadzoval sneh

a robil v dielni nejaké drobné práce. Pracoval v Slovenskej sporiteľni, v plynárňach, ešte v Hansole, kde
mali upratovanie a keď potrebovali, tak aj tam chodil. Na vstup do Hansolu nemal kartičku, dcéra keď
potrebovala mimoriadne práce, tak poňho prišla a doviezla ho. Prácu si neevidoval sám, robila to za
neho dcéra. Účet na, ktorý mu chodila výplata zakladali asi 10 rokov dozadu.27. Svedkyňa F. J., uviedla, že upratovala v banke oproti evanjelického domu. Chodila do roboty na
siedmu. Robila upratovačku na dve hodiny, robí tam doteraz. Všimla si pár-krát, že pán T. odhŕňa sneh,

myslela si, že patrí k banke. Videla tam aj takého chlapca, pýtala sa naňho a pán T. povedal, že to
je jeho vnuk. Svedkyňa videla toho mladého chlapca s tým pánom, pýtala sa pani, čo robí v banke,
že kto sú. Vnuk pána T. bol synom žalovanej. Pána T. videla odhŕňať sneh, potom začala chodiť do
roboty neskoršie, už ju to nezaujímalo. S pánom T. sa nerozprávala, len sa pozdravili. Je to asi 4 roky
dozadu, videla ho tam odhŕňať sneh, bolo to viackrát. Keď chodila svedkyňa neskôr do práce, sneh bol

vždy odhrnutý. Svedkyňa uviedla, že si svoju dochádzku neznačila, evidovali ju úradníčky, jej dochádzku
sledovala vedúca pani I.. Svedkyňa uviedla, že pána T. videla len v zime, avšak nerobia spolu, ona sa
o nikoho nestará, ide na druhé poschodie, robí si svoju robotu. Pre žalobcu pracuje na dohodu za 2,60
eur na hodinu. Pred štyrmi rokmi mala nižšiu mzdu. Mala tiež odmeny, napr. keď sa umývali okná.

28. Podľa Dohody o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011, táto bola uzavretá podľa § 179 ods. 1 a 2 a podľa §

191 ods. 3 Zákonníka práce medzi zamestnávateľom ISS Facility Services spol. s r. o. a zamestnancom
- žalovanou. Účelom dohody bol vznik právneho vzťahu z už existujúceho pracovnoprávneho
vzťahu, ktorého obsahom je povinnosť zamestnanca, ktorý spôsobil škodu, nahradiť vzniknutú škodu
zamestnávateľovi a právo zamestnávateľa túto náhradu škody požadovať od zamestnanca. Škoda
vznikla zamestnávateľovi tým, že zamestnanec v období január 2009 až júl 2011 úmyselne predkladal

zamestnávateľovi nesprávne podklady na vyplácanie odmeny z dohody o pracovnej činnosti pána T.a
O. napriek tomu, že Tomašovič O. prácu na pridelenom objekte v tomto období nevykonával, ktorým
konaním vznikla spoločnosti ISS Facility Services spol. s r.o. škoda vo výške 16.999 eur. Zamestnanec
písomne uznáva, že zaplatí zamestnávateľovi spôsobenú škodu v plnej výške, t. j. v sume 16.999 eur,
zároveňvyhlasuje,ženárokzamestnávateľanepopieraatentovčaseuznaniaapodpísaniatejtodohody

trvá. Zamestnanec sa zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi škodu ním spôsobenú vo výške 16.999 eur
v pravidelných splátkach uvedených v splátkovom kalendári, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť dohody.
V závere obe strany tejto dohody prehlasujú, že jej obsah si riadne a pozorne prečítali, porozumeli
mu a túto dohodu uzatvárajú vážne, zrozumiteľne a jasne, nie za nápadne nevýhodných podmienok
a nie v tiesni, na znak čoho ju obe strany podpisujú. Za zamestnávateľa bola dohoda popísaná Q. D.

prokuristom a K.. X. I. M.A., HR Director.

29. Podľa Splátkového kalendára zo dňa 5.8.2011, sa žalovaná zaviazala uhradiť zamestnávateľovi
(žalobcovi) škodu na základe Dohody o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 tak, že prvú splátku 644,39 eur
uhradí formou priamej zrážky zo mzdy 7/2011 a ďalšiu splátku v sume 16.354,61 eur uhradí do 31.8.2011

30. Pracovnou zmluvou uzavretou dňa 21.1.1997 medzi organizáciou: Piepenbrock Servis spol. s r. o,
Bratislava a pracovníkom: A. B., došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru na dobu neurčitú, s dňom
nástupu do práce 21.1.1997, druhom práce - vedúca smeny - čatárka, s miestom výkonu práce - objekty
v Trnave, so skúšobnou dobou 3 mesiace do 20.4.1997.

31. V zmysle Pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.3.1997 medzi spoločnosťou Piepenbrock Servis, spol. s
r. o. a pracovníkom A. B., sa stáva žalovaná pracovníkom spoločnosti Piepenbrock servis spol. s r. o., s
nástupom do práce dňa 1.3.1997 na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace, s tým, že pracovník
bude vykonávať funkciu vedúci objektu s popisom pracovnej činnosti v zmysle Prílohy č. 1 pracovnej

zmluvy. Miestom výkonu práce bol Piepenbrock Servis s. r. o., Trnava.

32. Podľa listiny Poverenie (popis činnosti) zo dňa 1.2.2009, mala žalovaná v spoločnosti žalobcu
postavenie - funkciu oblastný vedúci, jej priamym funkčne nadriadeným bol regionálny riaditeľ
prevádzkových činností, pričom podľa všeobecného popisu funkcie, žalovaná zodpovedala za efektívnu

- hospodárnu realizáciu výkonných prevádzkových činností a v zmysle záväzných vnútropodnikových
pravidiel, noriem ISS a uzatvorených zmlúv. Jej pracovným miestom boli objekty v oblasti Skalica,
Trnava, Galanta, Nové Zámky, Štúrovo, Nitra, Dunajská Streda, Piešťany.

33. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, spoločnosť Piepenbrock Servis, spol. s r. o. zanikla

bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou žalobcu, pričom celé jej imanie, práva a záväzky a pohľadávky
prebrala spoločnosť ISS Servisystem, spol. s r. o. (predchádzajúce obchodné meno žalobcu).34. Podľa listiny Vyjadrenie ku dohode o uznaní záväzku z 11.8.2011, žalovaná oznamuje Q. D. a Mgr. X.
I., resp. žalobcovi, že pri podpise Dohody o uznaní záväzku bola pod psychickým tlakom a nepripravená
na otázky, ktoré jej boli kladené. Vzhľadom na to nemohla poskytnúť dostačujúce vysvetlenia, ktorými

by objasnila podklady na vyplácanie odmien z dohody o pracovnej činnosti p. T. za obdobie január 2009
až júl 2011. Žalovaná v liste žiada o vysvetlenie spôsobu výpočtu škody a konkretizovanie strediska,
nakoľko si nie je vedomá, že by p. O. T. pre spoločnosť ISS nepracoval, vykonával všetky mimoriadne
práce v súlade s riadne podpísanou dohodou o pracovnej činnosti a preto mal nárok na vyplatenie
odmien, ktoré mu boli poukazované na bankový účet. Žalovaná necíti vinu pre úmyselné spôsobenie

finančnej škody.

35. Podľa listiny - Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 5.8.2011, sa zamestnávateľ (žalobca)
a zamestnanec (žalovaná) dohodli na skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce;
pracovný pomer sa skončí dňa 5.8.2011. Listina je podpísaná za žalobcu Q. D., prokuristom a X. I., HR
Director CZ & SK.

36. Podľa Dohody o zvýšení kvalifikácie uzavretej podľa § 155 Zákonníka práce medzi žalobcom a
žalovanou dňa 3.1.2011, dohodli sa zmluvné strany na umožnení zvýšenia si kvalifikácie žalovanou. Za
žalobcu bola Dohoda podpísaná K.. X. I., M.A., HR Director CZ&SK.

37. Podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18.3.2011 sa zamestnávateľ zastúpený Q. D.,
prokuristom a Mgr. X. I., M.A., HR Director CZ&SK a žalovaná dohodli na zmene pracovnej zmluvy od
1.4.2011 - zmena výšky mzdy a osobného ohodnotenia.

38. Podľa listiny Odvolanie menovacieho dekrétu zo dňa 31.3.2011, túto listinu podpísali za žalobcu Q.

D., prokurista spoločnosti a Mgr. IR. I., M.A., HR riaditeľ.

39. Podľa listu - Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 4.10.2011, žalovaná sa voči
žalobcovi dovolala neplatnosti Dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že bola uzatvorená
v omyle a je neplatná aj z iných dôvodov. Rovnako sa žalovaná dovolala z dôvodu omylu, neplatnosti

Dohody o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011. Zároveň oznámila, že odstupuje od týchto zmlúv, pretože
boli uzatvorené v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

40. Podľa Plnomocenstva udeleného dňa 3.1.2011 žalobcom, v zastúpení konateľom Ing. S. D. a
Q. D., prokuristom, bola splnomocnená X. I. okrem iného na všetky právne úkony vo vzťahu k

pracovnoprávnom vzťahom. V týchto veciach bola oprávnená konať, len ak právny úkon spolupodpíše
1) X.. S. D. konateľ spoločnosti, 2) Q. D., prokurista spoločnosti, 3) U. F., finančný kontrolór spoločnosti.
Plnomocenstvo bolo udelené na dobu jedného roka od vystavenia.

41. Podľa Organizačnej štruktúry žalobcu platnej od 1.4.2011, odsúhlasenej X.. S. D. - country manager,

ktorý bol na čele spoločnosti ISS Slovakia; priamym nadriadeným žalovanej (area supervisor), bol X..
S. V. ( regional director - west), jeho nadriadeným bol Q. D. (deputy country manager). I. nadriadeným
Q. D. a K.. X. I. (M. A. HR Director) bol X.. S. D. (country manager).

42. Podľa Mzdového listu zamestnanca O. T. za rok 2009, tento mal v januári 2009 čistú mzdu 141,13

eur, vo februári 2009 mal čistú mzdu 80,65 eur, v marci 2009 mal čistú mzdu 120,97 eur, v apríli 2009
mal čistú mzdu 69,86 eur, v máji 2009 mal čistú mzdu 104,79 eur, v júni 2009 mal čistú mzdu 87,32 eur,
v júli 2009 mal čistú mzdu 279,94 eur, v auguste 2009 mal čistú mzdu 227,78 eur, v septembri 2009 mal
čistú mzdu 242 eur, v októbri 2009 mal čistú mzdu 636,86 eur, v novembri 2009 mal čistú mzdu 212,41
eur, v decembri 2009 mal čistú mzdu 491,29 eur. Hrubá mzda za rok 2009 bola 3.327,08 eur, celková

cena práce za rok 2009 bola 3.360,58 eur, čistá mzda za rok 2009 bola 2.695 eur.

43. Podľa mzdového listu zamestnanca O. T. za rok 2010, tento mal v januári 2010 čistú mzdu 375,84
eur, vo februári 2010 mal čistú mzdu 970,10 eur, v marci 2010 mal čistú mzdu 872,49 eur, v apríli 2010
mal čistú mzdu 322,66 eur, v máji 2010 mal čistú mzdu 581,42 eur, v júni 2010 mal čistú mzdu 204,35

eur, v júli 2010 mal čistú mzdu 333,43 eur, v auguste 2010 mal čistú mzdu 401,30 eur, v septembri 2010
mal čistú mzdu 640,71 eur, v októbri 2010 mal čistú mzdu 451,73 eur, v novembri 2010 mal čistú mzdu
474,83 eur, v decembri 2010 mal čistú mzdu 610,36 eur. Hrubá mzda za rok 2010 bola 7.702,67 eur,
celková cena práce za rok 2010 bola 7.781,87 eur, čistá mzda za rok 2010 bola 6.239,22 eur.44. Podľa mzdového listu zamestnanca O. T. za obdobie január 2011 až jún 2011, tento mal v januári
2011 čistú mzdu 539,46 eur, vo februári 2011 mal čistú mzdu 814,05 eur, v marci 2011 mal čistú mzdu

939,60 eur, v apríli 2011 mal čistú mzdu 777,60 eur, v máji 2011 mal čistú mzdu 585,12 eur, v júni 2011
mal čistú mzdu 765,78 eur. Hrubá mzda za 1 -6/2011 bola 5.795,80 eur, celková cena práce za rok 2011
bola 5.856,51 eur, čistá mzda za rok 2011 bola 4.694,61 eur.

45. Dňa 25.1.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi

žalobcom a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 28.1.2009 - 31.1.2009, s dojednaným druhom práce
- organizácia mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20
hod. týždňovým pracovným časom, s dojednanou odmenou 24,89 eur/deň brutto. Dohodnutý rozsah
pracovného času bol 350 hodín celkovo.
Dňa 28.1.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi žalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.2.2009 - 28.2.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia

mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým
pracovným časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času
bol 350 hodín v roku.
Dňa 28.2.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi žalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.3.2009 - 31.3.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia

mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým
pracovným časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času
bol 350 hodín celkovo.
Dňa 30.3.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi žalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.4.2009 - 30.4.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia

mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým
pracovným časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času
bol 350 hodín celkovo.
Dňa 28.4.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi žalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.5.2009 - 31.5.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia

mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým
pracovným časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času
bol 350 hodín v roku.
Dňa 28.5.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi žalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.6.2009 - 30.6.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia

mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým
pracovným časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času
bol 350 hodín v roku.
Dňa 28.6.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi žalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.7.2009 - 31.7.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia

mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým
pracovným časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času
bol 350 hodín celkovo.
Dňa 28.7.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi žalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.8.2009 - 31.8.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia

mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým
pracovným časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času
bol 350 hodín v roku.
Dňa 28.8.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi žalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.9.2009 - 30.9.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia

mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým
pracovným časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času
bol 350 hodín v roku.
Dňa 28.9.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi žalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.10.2009 - 31.10.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia

mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým
pracovným časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času
bol 350 hodín celkovo.Dňa29.10.2009bolauzavretáDohodaovykonaníprácepodľa§226anasl.Zák.práce,medzižalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.11.2009 - 30.11.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia
mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým prac.

časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času bol 350
hodín celkovo.
Dňa 28.11.2009 bola uzavretá Dohoda o vykonaní práce podľa § 226 a nasl. Zák. práce, medzi žalobcom
a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.12.2009 - 31.12.2009, s dojednaným druhom práce - organizácia
mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 20hod. týždňovým prac.

časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného času bol 350
hodín celkovo.
Dňa 28.11.2009 bola uzavretá Dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a) a nasl. Zák. práce, medzi
žalobcom a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.1.2010 - 31.12.2010, s dojednaným druhom práce -
organizácia mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 10hod.
týždňovým prac. časom, s dojednanou odmenou 6,6388 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného

času bol 10 hodín týždenne.
Dňa 1.1.2011 bola uzavretá Dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a) a nasl. Zák. práce, medzi
žalobcom a O. T., nar. XX.X.XXXX, na dobu 1.1.2010 - 31.12.2010, s dojednaným druhom práce -
organizácia mimoriadnych upratovacích prác, s miestom výkonu práce Hansol Voderady, s 10hod.
týždňovým prac. časom, s dojednanou odmenou 3,3 eur/hod. brutto. Dohodnutý rozsah pracovného

času bol 10 hodín týždenne.

46. Podľa Potvrdenia spoločnosti Hansol Technics Europe, s. r. o. zo dňa 9.5.2016, pán O. T. nebol
evidovaný v dochádzkovom systéme ich spoločnosti.
47. Podľa Potvrdenia spoločnosti Samsung Display Slovakia, spol. s r. o. zo dňa 9.5.2016, pán O. T.

nedisponoval čipovou vstupnou kartou ich spoločnosti v období od januára 2010 di júla 2011, čo v
podstate znamená, že v danom období nebol pridelený na prácu v Samsungu vo Voderadoch, ani mu
nebol umožnený pravidelný vstup do tohto areálu.

48. Podľa potvrdenia UniCredit bank Czech republic and Slovakia, a.s., účet č. XXXXXXXXXX (na ktorý

bola vyplácaná žalobcom mzda O. T.), bol zriadený T. T., vlastníkom účtu je T. T., disponentmi na účte
boli: T. T., K. J. a O. T..

49. Podľa výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na tento účet bola pripísaná od ISS Facility Services
dňa 10.2.2009 suma 141,13 eur, dňa 10.3.2009 suma 141,13 eur, dňa 9.4.2009 suma 60,49 eur,

dňa 12.5.2009 suma 69,86 eur, dňa 11.6.2009 suma 104,79 eur, dňa 10.7.2009 suma 87,32 eur, dňa
11.8.2009 suma 279,94 eur, dňa 14.9.2009 suma 227,78 eur, dňa 12.10.2009 suma 242 eur, dňa
12.11.2009 suma 636,86 eur, dňa 10.12.2009 suma 212,41 eur, dňa 12.1.2010 suma 491,29 eur, dňa
12.2.2010 suma 375,84 eur, dňa 11.3.2010 suma 615,13 eur, dňa 12.4.2010 suma 872,49 eur, dňa
11.5.2010 suma 322,66 eur, dňa 11.6.2010 suma 581,42 eur, dňa 12.7.2010 suma 204,35 eur, dňa

11.8.2010 suma 333,43 eur, dňa 13.9.2010 suma 401,30 eur, dňa 12.10.2010 suma 640,71 eur, dňa
11.11.2010 suma 451,73 eur, dňa 13.12.2010 suma 474,83 eur, dňa 12.1.2011 suma 610,36 eur.

50. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12Cpr/1/2011 bolo zistené, že v tomto
konaní sa žalobkyňa A. T. (vtedy B.), proti žalovanému ISS Facility Services, s. r. o. domáhala určenia

neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo dňa 5.8.2011 ako aj náhrady mzdy. Toto konanie bolo
zastavené uznesením č. k. 12Cpr/1/2011 - 317 zo dňa 3.12.2013 z dôvodu späťvzatia podanej žaloby
v celom rozsahu.
V tomto konaní bola vypočutá A. T. (vtedy B.), ktorá na pojednávaní dňa 12.6.2012 uviedla, že dňa
5.8.2011juzavolaljejnadriadenýX..V.zaúčelomporady.PrítomníbolipánD.,prokurista,paniI.,vedúca

ľudskýchzdrojov,pánV.,regionálnyriaditeľaadvokátS..K..PýtalisajejnaO.T.,žalobkyňaoznámila,že
je jej otcom. S.. K. spochybňoval, že tento pracoval v spoločnosti, že nemohol toľko pracovať u žalobcu,
že je to trestná činnosť, žalobkyňa pôjde do lochu, kde je trestná sadzba 8 rokov. Žalobkyňa uviedla, že
na ňu boli traja, vzdala to a podpísala im všetky papiere. Všetky papiere, ktoré podpisovala boli vopred
pripravené. Žiadny zápis z tohto jednania sa nespisoval.

Na pojednávaní dňa 22.12.2012 bola vypočutá svedkyňa X. I., ktorá uviedla, že pri kontrolách miezd
bolo zistené, že pán T. pracuje v spoločnosti na dohodu o pracovnej činnosti vyše 300 hodín za mesiac,
čo sa im zdalo pri vysokom veku zamestnanca (cca 70 ročného), nereálne. Pani B. na otázky výkonu
práce pána T. nevedela jasne odpovedať, nevedela preukázať výkon práce, keďže nebola zaznamenanádochádzka pána T. v spoločnosti Hansol. Keďže došlo k strate dôvery, bolo jej navrhnuté okamžité
skončenie pracovného pomeru dohodou, ak uhradí škodu, ktorá spoločnosti vznikla. Pani B. dohodu
podpísala. Pokiaľ ide o porušenia pracovnoprávnej povinnosti pani B., svedkyňa uviedla, že to bolo

nedodržanie maximálneho počtu hodín výkonu práce na dohodu. Podpísaniu dohody predchádzal asi
hodinový rozhovor, kde sa snažili zistiť u žalobkyne všetky okolnosti výkonu práce pána T.. Najskôr
bola spísaná dohoda o skončení pracovného pomeru a potom o 10-15 minút dohoda o uznaní záväzku.
Výška škody bola vyčíslená na základe mzdového listu pána T. a žalobkyňa bola vyzvaná, aby do
konca mesiaca predložila nejaké dôkazy, že pán T. prácu reálne vykonával. Žalobkyňa výšku škody

nerozporovala, podpísala priamo uznanie záväzku.
Na pojednávaní dňa 22.12.2012 bol vypočutý svedok S. V., ktorý uviedol, že žalobkyňa nevedela
vysvetliť, aké činnosti boli pánom T.om vykonané, nevedela zdôvodniť finančné prostriedky poskytnuté
na jeho účet, tajila aj svoje príbuzenstvo s ním, preto jej bolo navrhnuté uhradenie čiastky poskytnutej
na účet pána T. ako aj skončenie pracovného pomeru dohodou. N. T. vzhľadom na svoj vek nemohol
vykonávať práce v takom časovom rozsahu. U. nevedela jednoznačne vysvetliť, aké konkrétne činnosti

pán T. vykonával, priznala, že na danom objekte nepracoval. Nebol na ňu vykonávaný žiadny nátlak,
dobrovoľne podpísala dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ako aj návrh splátkového kalendára.
Podľa svedka vzhľadom k pravidelným mesačným príjmom, musel svedok vykonávať prácu denne cca
10 hodín.
Na pojednávaní dňa 5.2.2013 bol vypočutý svedok O. T., ktorý uviedol, že v roku 2009 nastúpil u

žalovaného na základe dohody o vykonaní práce. Jednalo sa o drobnú údržbu, zametanie, odhŕňanie
snehu. Túto prácu vykonával v rozmedzí 10 hodín. Vykonával ju v Slovenskej sporiteľni jednej aj druhej,
v SPP. V zime chodil do práce už o piatej, robil do ôsmej a potom od jednej do 15-tej. V lete dostal metlu
a upratoval. Opravoval vysavače, kľučky. Nevie akú mal mzdu, chodila mu na účet. Prácu v objektoch
vykonával sám, 2,5 roka. Ak vykonával prácu nad 10 hodín týždenne, mal odmeny. Žalobkyni nedával

žiadnu časť odmeny.
Na pojednávaní dňa 5.2.2013 bola vypočutá aj svedkyňa I. H., ktorá uviedla, že pracovala ako predáčka,
žalobkyňa bola jej nadriadená. Podľa svedkyne bola žalobkyňa psychicky zrútená z toho, že dostala
výpoveď. Svedkyňa uviedla, že mala vedomosť o tom, že otec žalobkyne pracoval v spol. ISS, mal na
starosti zimnú a letnú údržbu, zabezpečoval opravy strojov podľa potreby. Pracoval cca 2 hodiny denne.

Pracoval na dohodu o pracovnej činnosti. To že pracoval v Slovenskej sporiteľni by vedela dosvedčiť
upratovačka Krchnáková. Podľa vedomostí svedkyne p. T. robil s Slovenskej sporiteľni, v SPP.
Na pojednávaní dňa 3.10.2013 bol vypočutý svedok Q. D., ktorý uviedol, že po kontrole mzdovej
uzávierky, zistili neprimeraný počet odpracovaných hodín na dohodu, čo hraničilo so skrytým pracovným
pomerom. Cez dochádzkové systémy spoločností Hansol a Samsung Voderady sa zistilo, že meno pána

T. v nich nie je. Preto zavolali pani Uhlíkovú na stretnutie, aby to vysvetlila. Tvrdila, že tento nevchádzal
do týchto závodov, pretože zametal pred nimi zastávky autobusu, že vykonával len pomocné práce mimo
závodu. Potom uviedla, že pracoval 2 hodiny denne na objektoch v Trnave. Bolo jej oznámené že hrubo
porušila manažérske povinnosti. Dohodli sa na dohode o skončení pracovného pomeru. Škoda bola
vyčíslená v hodinách po dobu pôsobenia pána T. v spol. Hansol a Samsung vo Voderadoch. Pri podpise

dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyňa pôsobila vyrovnane, návrh dohody o skončení
pracovného pomeru si prečítala a podpísala ho. Potom priniesla pani R. výpočet kvázi škody, počet
hodín x sadzba x počet mesiacov, ktorá bola neoprávnene vyplatená pánovi T.. Žalobkyňa podpísala
splátkový kalendár, uznala dlh s tým, že svedok jej zopakoval, že všetky hodiny, ktoré preukáže, že pán
T. odpracoval, budú odpočítané z celkovej sumy. I. uviedol, že množstvo vykonanej práce potvrdzuje

na konci mesiaca zodpovedný objektový vedúci za príslušný objekt. Množstvo vykonaných hodín sa
zapisujedodochádzkovéhomesačnéhovýkazu.ZaHansolaSamsunghoschvaľovalapaniB.adoručila
ho na oddelenie ľudských zdrojov, kde sa výkaz spracoval a na jeho základe bola posielaná výplata
dohodárom. Organizácia si u dohodárov odsúhlasovala vstupy a výstupy z objektov Hansol a Samsung,
nakoľko zamestnanci mali magnetické karty a do nahrádzalo dochádzkovú dennú knihu. Pán T. nebol

vôbec evidovaný v systéme. Zo strany žalobkyne došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny,
pretože v prípade, že by pán T. odpracoval uvedené hodiny, dohoda je skrytý pracovný pomer, mal
mať trvalý pracovný pomer, tento by nepodpisovala pani B., ale pani I.. Na trvalý pracovný pomer by
nezamestnávali 70 ročného človeka na 10 hodín denne. Svedok tiež uviedol, že nevie, kto je pani H.,
nevie o tom, že by boli iní zamestnanci, ktorí mali pracovať v objekte vo Voderadoch a nemali magnetickú

kartu.

51. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.52. Podľa § 9 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba,

koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci
zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa
robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi
(1). Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne
úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah

oprávnenia povereného zamestnanca (2). Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány
( odsek 1), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch
riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa
pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny (3).

53. Podľa § 20 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach

robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány) (1). Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia,
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné
zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej
osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o

prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť (2).

54. Podľa § 122 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom,
ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

55. Podľa § 37 Zákonníka práce v znení účinnom k 5.8.2011, doba, na ktorú boli obmedzené práva alebo
povinnosti, a doba, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom
a končí sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.

56. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom k 5.8.2011, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec

dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

57. Podľa § 32 Zákonníka práce v znení účinnom k 5.8.2011, účastníci si môžu upraviť svoje sporné
nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

58. Podľa § 82 Zákonníka práce v znení účinnom k 5.8.2011, vedúci zamestnanec je okrem povinností
uvedených v § 81 povinný najmä
a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
b) utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
c) zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,

kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú
prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a,
d) utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich
sociálnych potrieb,
e) zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,

f) zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

59. Podľa § 99 Zákonníka práce v znení účinnom k 5.8.2011, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu
pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec

vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

60. Podľa § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom k 5.8.2011, zamestnanec zodpovedá
zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie

okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 (1). Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil
úmyselným konaním proti dobrým mravom (2).61. Podľa § 186 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce v znení účinnom k 5.8.2011, zamestnanec, ktorý
zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch,
ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od

zamestnanca požaduje (1). Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje
od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie
neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda
spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok (2). Ak

bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu
ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom (3).

62. Podľa § 191 ods. 1,2,3 a 4 Zákonníka práce v znení účinnom k 5.8.2011, Zamestnávateľ môže
požadovaťodzamestnancanáhraduškody,zaktorúmuzamestnaneczodpovedá.Požadovanúnáhradu
škody určí zamestnávateľ (1). Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom

a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu
zamestnanec zodpovedá (2). Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s
ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne,
inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená
(3). Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody

nepresahujúcej 33,19 eura je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov
(4).

63. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

64. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu
i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

65. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok
sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

66. Podľa § 558 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť

práva medzi nimi sporné alebo pochybné.

67. Podľa § 222 ods. 1, 2, 3 a 6 Zákonníka práce v znení účinnom k 5.8.2011, ak sa zamestnanec
bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na
úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať (1). Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je

majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu,
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
(2). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať
všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (3). Vrátenie neprávom vyplatených súm

môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov
od ich výplaty (6).

68. Podľa § 226 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s

fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára,
nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca
vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce (1). Dohoda o
vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená
pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a

predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná
dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce (2).69. Podľa § 228a ods. 1 a 2 Zákonníka práce, na základe dohody o pracovnej činnosti možno
vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne (1). Dohodu o pracovnej činnosti je
zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť

uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného
času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi (2).

70. Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na

ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu
škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

71. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej, ako svojej bývalej zamestnankyni, domáha náhrady
škody, ktorú mu mala spôsobiť svojou úmyselnou neodbornou a podvodnou činnosťou, ktorej
sa dopúšťala ako vedúca zamestnankyňa - objektová vedúca, keď podľa žalobcu spracovávala a

predkladala nesprávne a vykonštruované podklady na výplatu odmeny z dohody o pracovnej činnosti
zamestnanca pána O. T. v období január 2009 až júl 2011, a to napriek skutočnosti, že menovaný
zamestnanec v danom období na určenom objekte Hansol Voderady u zamestnávateľa - žalobcu prácu
nevykonával. Touto činnosťou mala žalovaná spôsobiť žalobcovi škodu vo výške 16.999 eur, ktorá suma
predstavuje celkovú cenu práce O. T. podľa jeho mzdových listov za roky 2009 - 2011 (podľa mzdového

listu za rok 2009 bola celková cena práce A. T. 3.360,58 eur; podľa mzdového listu za rok 2010 bola
celková cena práce A. Tomašoviča 7.781,87 eur a podľa mzdového listu za rok 2011 bola celková cena
práce A. T. 5.856,51 eur, čo je spolu 16.998,96 eur). Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v
rozhodnom období, žalovaná pracovala v spoločnosti žalobcu na pozícii objektovej vedúcej, mala na
starosti zamestnancov žalobcu pracujúcich v jednotlivých objektoch jeho klientov, pravidelne mesačne

predkladala dochádzkové listiny na účely spracovania miezd zamestnancov a s tým súvisiacej kontroly
nákladov žalobcu na jednotlivé strediská. Časť z uplatnenej náhrady škody bola uhradená formou zrážky
zo mzdy vo výške 644,39 eur, zvyšnú časť vo výške 16.354,61 žalovaná neuhradila, napriek tomu, že sa
k tomu zaviazala v Dohode o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 a v splátkovom kalendári. Pracovný pomer
žalovanej u žalobcu sa skončil na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 5.8.2011

uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, ktorej neplatnosti sa žalovaná pôvodne domáhala v konaní pred
Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 12Cpr/1/2011, ktorú žalobu však vzala späť, na základe čoho
bolo konanie zastavené, preto sa tento pracovný pomer považuje ďalej za platne skončený.

72. V predmetnom spore bolo v prvom rade nevyhnutné správne kvalifikovať právny úkon Dohoda o

uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011. Medzi stranami bolo predovšetkým sporné, či túto dohodu uzavreli
a popísali v mene žalobcu osoby oprávnené vykonať takýto právny úkon a ďalej či išlo o právny úkon
podľapracovnéhoalebopodľaobčianskehopráva.Žalobcatotižpoukazovalnato,ženajskôrbolamedzi
žalobcom a žalovanou podpísaná Dohoda o skončení pracovného pomeru, okamihom jej podpísania sa
tak pracovný pomer žalovanej u žalobcu skončil, preto následne podpísaná Dohoda o uznaní záväzku je

právnym úkonom podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Zákonníka práce, pretože medzi stranami
už nebol pracovnoprávny vzťah. Takáto právna argumentácia žalobcu je však nesprávna a Dohodu o
uznanízáväzkujepotrebnépodriadiťrežimuZákonníkapráce.Skutočnosť,žeDohodaouznanízáväzku
bolastranamipodpísanáažpopodpiseDohodyoskončenípracovnéhopomeruvyplynulapredovšetkým
z výpovede svedkov Mgr. X.C. a Q. D.. Ak by aj došlo k podpisu týchto dohôd v uvedenom poradí, nie

je sporné, že obe boli podpísané v rovnaký deň, t. j. 5.8.2011, teda v deň, keď ešte pracovný pomer
žalovanej u žalobcu trval.

73. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru (§ 60 Zákonníka práce) sa pracovný pomer
skončí v dohodnutý deň. Deň skončenia pracovného pomeru môže byť v dohode vyjadrený rôznym

spôsobom nevyvolávajúcim pochybnosti, najčastejšie kalendárnym dňom, ale aj určením určitej právnej
udalosti, ktorá má nastať, napríklad dobou skončenia práceneschopnosti zamestnanca (R 5/1974).
Podľa predloženého listinného dôkazu - Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 5.8.2011, sa
zamestnávateľ (žalobca) a zamestnanec (žalovaná) dohodli na skončení pracovného pomeru podľa §
60 Zákonníka práce s tým, že pracovný pomer sa skončí dňa 5.8.2011. Z tejto Dohody o skončení

pracovného pomeru, ako aj zo znenia ustanovenia § 60 Zákonníka práce je jednoznačné, že takto
skončený pracovný pomer sa končí až uplynutím dohodnutého dňa a nie okamihom podpisu Dohody
o skončení pracovného pomeru, ako sa vo svojej obrane snažil presadiť žalobca. V ustanovení § 37
Zákonník práce upravuje počítanie pracovnoprávnych dôb. Doby začínajú plynúť prvým dňom a ichplynutie končí uplynutím posledného dňa stanovenej alebo určenej doby, a to bez ohľadu na to, či
posledný deň dohodnutej doby pripadne na sviatok, deň pracovného voľna a pod. Na pracovnoprávnu
úpravu lehôt sa s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce použijú všeobecné ustanovenia

Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenie § 122. Deň je základnou jednotkou právnického
počítania času. Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri lehotách určených podľa
dní, lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok, tým je
zároveň určený aj koniec lehoty, ktorým je uplynutie jej posledného dňa. Občiansky zákonník expresis
verbis neustanovuje, že začiatok lehoty podľa dní treba počítať od 00.00 hod. a jej koniec o 24.00 hod.

príslušného dňa, avšak na základe formulácie „začína sa dňom“ sa táto interpretácia zásadne prijíma v
teórii občianskeho práva i v právnej praxi (viď Občianske právo hmotné, Ján Lazar a kol.). Ustanovenie
§ 122 Občianskeho zákonníka sa pritom použije aj na počítanie času v pracovnom práve. Lehoty určené
podľa dní a väčších časových jednotiek sa nepočítajú od okamihu k okamihu, ale podľa celých dní, takže
končia pravidelne niektorou polnocou. V doktríne aj praxi sa zhodne zastáva názor, že ak uplynutím
lehoty právo zaniká, alebo ak nastáva iný nepriaznivý následok pre subjekt občianskeho práva, lehota

uplynie až koncom posledného dňa lehoty, t. j. v posledný deň až o 24.00 hod. S ohľadom na tento
výklad ako aj doslovné znenie § 60 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom k 5.8.2011, podľa ktorého
sa pracovný pomer „skončí dohodnutým dňom,“ skončil sa aj pracovný pomer žalovanej u žalobcu o
24.00 hod. dňa 5.8.2011. Preto v čase podpisu Dohody o uznaní záväzku dňa 5.8.2011, túto žalovaná
podpisovala ešte v pozícii zamestnankyne žalobcu, t. j. v čase trvania jej pracovného pomeru u žalobcu,

preto právny úkon - Dohoda o uznaní záväzku, treba posudzovať podľa ustanovení Zákonníka práce.

74. Za žalobcu Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 popísali Q. D. ako prokurista a K.. X. I. M.A.,
HR Director. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že táto Dohoda je neplatný právny úkon, pretože Q. D.
bol oprávnený ako prokurista konať len spoločne s konateľom spoločnosti, ďalej, že K.. X. I. predložila

plnomocenstvo s dátumom neskorším, ako dátum uzavretia Dohody o uznaní záväzku, nemala teda
oprávnenie túto dohodu uzatvoriť. Žalobca v konaní predložil schému Organizačnej štruktúry žalobcu
platnej od 1.4.2011, podľa ktorej na čele spoločnosti bol Ing. S. D. - country manager; priamym
nadriadeným žalovanej (area supervisor), bol Ing. S. V. (regional director - west), jeho nadriadeným
bol Q. D. (deputy country manager). Spoločným nadriadeným Q. D. a Mgr. X. I. (M. A. HR Director)

bol Ing. S. D. (country manager). V zmysle zápisu v Obchodnom registri, podľa stavu ku dňu 5.8.2011,
konateľom spoločnosti bol Ing. S. D., prokuristom spoločnosti bol Q. D., pričom v tom čase bol konateľ
oprávnený konať v mene spoločnosti spoločne s prokuristom a prokurista bol rovnako oprávnený konať
v mene spoločnosti spoločne s konateľom. Žalobca ďalej v konaní predložil Plnomocenstvo udelené dňa
3.1.2011 žalobcom, v zastúpení konateľom Ing. S. D. a Q. D., prokuristom, ktorým bola splnomocnená

X. I. okrem iného na všetky právne úkony vo vzťahu k pracovnoprávnom vzťahom. V týchto veciach
bola oprávnená konať, len ak právny úkon spolupodpíše buď 1) Ing. S. D. konateľ spoločnosti, 2)
Q. D., prokurista spoločnosti, alebo 3) U. F., finančný kontrolór spoločnosti. Plnomocenstvo bolo
udelené na dobu jedného roka od vystavenia. Predmetné plnomocenstvo na všetky právne úkony v
pracovnoprávnych vzťahoch pre K.. X. I., tak bolo tejto udelené osobami oprávnenými konať v mene

žalobcu v zmysle zápisu v Obchodnom registri, pričom bol dodržaný aj spôsob konania týchto osôb, t. j.
konateľ spoločne s prokuristom. K.. X. I., tak bola osobou oprávnenou vykonávať v mene žalobcu všetky
právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, a to spoločne s niektorou z osôb buď 1) X.. S. D. konateľ
spoločnosti, 2) Q. D., prokurista spoločnosti, alebo 3) U. F., finančný kontrolór spoločnosti. Pokiaľ tak
predmetnú Dohodu o uznaní záväzku podpísala K.. X. I. spoločne s Q. D. prokuristom, konala v mene

žalobcu v zmysle plnomocenstva jej udeleného dňa 3.1.2011.
Zákonník práce vo svojom ustanovení § 9 vymedzuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené robiť právne úkony
za zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. V mene zamestnávateľa právnickej osoby, robí v
pracovnoprávnych vzťahoch právne úkony prioritne štatutárny orgán, resp. člen štatutárneho orgánu.
Namiesto štatutárneho orgánu, resp. člena štatutárneho orgánu zamestnávateľa právnickej osoby

môžu v pracovnoprávnych vzťahoch vykonávať právne úkony nimi poverení zamestnanci. V takomto
prípade ide o splnomocnenie vystavené štatutárnym orgánom, resp. členom štatutárneho orgánu
zamestnávateľa právnickej osoby, ktorým sa štatutárny orgán, resp. člen štatutárneho orgánu necháva
zastúpiť splnomocnencom pri úkonoch patriacich štatutárnemu orgánu, resp. členovi štatutárneho
orgánuzamestnávateľaprávnickejosoby.Nazákladesplnomocneniavznikajúprávaapovinnostipriamo

zastúpenému a ide o takzvané priame zastúpenie.
Plnomocenstvo udelené K.. X. I. dňa 3.1.2011 konateľom a prokuristom spoločnosti, teda zodpovedalo
zneniu ustanovenia § 9 ods. 1 Zákonníka práce, K.. X. I., bola oprávnená spoločne s prokuristom Q. D.
vykonávať právne úkony za zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch.Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že prokurista nebol oprávnený konať samostatne, ale len spoločne
s konateľom spoločnosti, podstatné v danej veci je konanie K.. X. I., ktorá bola riadne splnomocnená
štatutárnym orgánom spoločnosti na konanie v pracovnoprávnych vzťahoch, pričom spôsob jej konania

bol upravený vždy spoločne s ďalšou určenou osobou, pričom jednou z nich bol aj prokurista Q. D..
Žalobca pritom dôvodil, že oprávnenie K.. X. I. a Q. D. konať v mene žalobcu v pracovnoprávnych
vzťahoch, vyplývalo aj z ich pracovného zaradenia, keď K.. X. I. bola v tom čase personálnou riaditeľkou
pre celú SR a Q. D. bol prevádzkový riaditeľ pre celé Slovensko, teda už len z ich funkcií a vnútorných
organizačných predpisov vyplývalo ich oprávnenie konať v mene žalobcu v pracovnoprávnych vzťahoch.

Svedkyňa I. potvrdila, že oprávnenie konať v mene žalobcu v pracovnoprávnych vzťahoch upravovali
v tom čase korporátne pravidlá - Corporate governance guide lines, podľa ktorých personálnemu
riaditeľovi, ktorým bola, vyplýva oprávnenie podpisovať pracovnoprávne dokumenty z jeho popisu práce,
pričom však podpisovať museli vždy dvaja s tým, že druhou osobou musel byť ďalší nadriadený
zamestnanca, pričom pán D. bol nielen prokurista, ale aj vedúci operatívy. Svedok Q. D. uviedol,
že bol zástupcom generálneho riaditeľa pre SR, a teda nadriadeným pre všetkých takmer 4.500

zamestnancov na Slovensku, pričom materská spoločnosť vyžadovala systém dvoch párov očí, všetko
podpisovali dvaja, čiže v zmysle interných predpisov -pracovného poriadku, bola pani I. splnomocnená
napracovnoprávnevzťahy,svedokD.bolvpozíciiprokuristu,maloprávnenienavšetko,ztituluzástupcu
generálneho riaditeľa pre SR. Spôsob konania v pracovnoprávnych vzťahoch za žalobcu v zastúpení K..
I. a Q. D. potvrdil aj zamestnanec S. V.. Tiež z ostatných predložených pracovnoprávnych dokumentov

žalovanej, t. j. Dohody o zvýšení kvalifikácie uzavretej zo dňa 3.1.2011, Dohody o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 18.3.2011 a Odvolania menovacieho dekrétu zo dňa 31.3.2011, je zrejmé, že za žalobcu
v pracovnoprávnych vzťahoch bežne konala K.. X. I., M.A., HR Director CZ&SK spoločne s Q. D.,
prokuristom.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zákonníka práce, sú v mene zamestnávateľa oprávnení robiť právne

úkony aj iní zamestnanci, a to najmä vedúci jeho organizačných útvarov, ktorí v takomto prípade
konajú ako orgány zamestnávateľa a v rozsahu vyplývajúcom z ich funkcií určených organizačnými
predpismi zamestnávateľa právnickej osoby. Právne úkony týchto osôb v pracovnoprávnych vzťahoch
zaväzujú priamo zamestnávateľa. Oprávnenie na pracovnoprávne úkony, ktoré okrem štatutárneho
orgánu zamestnávateľa robia iní jeho zamestnanci, najmä vedúci organizačných útvarov, ak to vyplýva

z ich funkcií určených organizačnými predpismi, vyplýva priamo z ustanovenia § 9 ods. 1 Zákonníka
práce, a preto nie je potrebné, aby uvedení zamestnanci mali na tieto právne úkony osobitné písomné
poverenie. Vzhľadom na preukázané postavenie K.. X. I. ako riaditeľky/manažérky ľudských zdrojov
a Q. D. ako vedúceho operatívy a zástupcu generálneho riaditeľa pre SR, má súd za to, že títo boli
aj zo svojho postavenia vedúcich organizačných útvarov zamestnávateľa, vzhľadom na svoje funkčné

zaradenie, oprávnení vykonávať pracovnoprávne úkony v mene zamestnávateľa.
Nie je pritom podstatné, že Q. D. sa podpisoval ako prokurista. Konanie prokuristu konať v
mene spoločnosti spoločne s konateľom v zmysle zápisu v Obchodnom registri sa vzťahuje na
oblasť obchodnoprávnych vzťahov spoločnosti. Zákonník práce výslovne nerieši otázku, či v mene
zamestnávateľa právnickej osoby môže vykonávať v pracovnoprávnych vzťahoch právne úkony aj

prokurista. Prokúrou sa chápe osobitný druh zákonného splnomocnenia podľa Obchodného zákonníka,
keď prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri
činnosti podniku, vrátane tých právnych úkonov, na ktoré je potrebné splnomocnenie. Prokurista je
oprávnený konať aj pracovnoprávne úkony za podnikateľa, najmä ak vnútorný organizačný predpis
zamestnávateľa (najčastejšie organizačný poriadok) vymedzuje prokuristovi kompetenčný rozsah jeho

právomocí v pracovnoprávnych vzťahoch. Z predloženej schémy Organizačnej štruktúry žalobcu platnej
od 1.4.2011, schválenej Ing. D., generálnym riaditeľom spoločnosti vyplýva, že Q. D. bol nadriadeným
žalovanej, okrem toho, že bol prokuristom, bol aj vedúcim operatívy. Skutočnosť, že bolo obvyklé, že
konal v pracovnoprávnych vzťahoch bola potvrdená aj svedkami. Ako však už bolo vyššie uvedené,
v danom prípade je podstatné konanie K.. X. I., ktorá v zmysle plnomocenstva zo dňa 3.1.2011 bola

oprávnená konať v pracovnoprávnych vzťahoch spoločne s prokuristom. Vzhľadom na uvedené uzavreli
Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 osoby oprávnené konať za žalobcu v pracovnoprávnych
vzťahoch, v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 Zákonníka práce.

75. V ďalšom bolo nevyhnutné posúdiť, či Dohoda o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 je právnym úkonom

podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, alebo Dohodou o sporných nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce,
pretože s týmito právnymi úkonmi sa spájajú rozličné právne následky.76. Ustanovenie Zákonníka práce o dohode o sporných nárokoch (§ 32) je obdobou občianskoprávnej
úpravy dohody o urovnaní. Ide teda o pracovnoprávnu pokonávku. Účastníci pracovnoprávnych vzťahov
si môžu dohodou medzi sebou upraviť nároky, ktoré sú medzi nimi sporné. Dohoda musí byť uzatvorená

písomne pod sankciou neplatnosti. Predmetom takejto dohody môžu byť aj nároky zamestnávateľa na
náhradu škody voči zamestnancovi. Dohoda o sporných nárokoch má charakter takzvanej privatívnej
novácie záväzkového vzťahu, pretože pôvodný záväzok zaniká a nahrádza sa novým záväzkom.
Zákonník práce nešpecifikuje žiadne náležitosti dohody o sporných nárokoch, no z obsahu a účelu
právnej úpravy dohody o sporných nárokoch je zrejmé, že dohoda o sporných nárokoch musí obsahovať

dostatočnú identifikáciu účastníkov dohody, dostatočnú identifikáciu nároku, ktorý je sporný, jeho
spornosť a dostatočne zreteľnú a jasnú špecifikáciu právneho stavu, ktorý sa má medzi účastníkmi
dohody nastoliť. Nárok je sporný v prípade, ak účastníci majú rozdielne názory na obsah nároku, najmä
na to, čo má byť plnené, v akom rozsahu, v akom čase, na akom mieste. Dohodu o sporných nárokoch
treba odlišovať od dohody, predmetom ktorej je uznanie povinnosti zamestnanca nahradiť škodu.

77. V § 191 ods. 3 Zákonník práce upravuje dohodu o spôsobe náhrady, ktorá sa uzatvára za
predpokladu, že zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu určenej sume a zamestnávateľ s ním
dohodne spôsob náhrady V prípade dosiahnutia dohody o spôsobe náhrady škody podľa § 191 ods.
3 je zamestnávateľ povinný so zamestnancom uzatvoriť túto dohodu v písomnej forme pod sankciou
neplatnosti. Ustanovenie § 191 ods. 3 Zákonníka práce upravuje jednak jednostranný právny úkon,

ktorým je prípadné uznanie dlhu zo zodpovednosti za škodu, a jednak dvojstranný právny úkon, ktorým
je dohoda o spôsobe náhrady škody. Dohoda o spôsobe náhrady škody by mala obsahovať uznanie
zamestnanca nahradiť škodu v určenej výške, ako aj dohodu o spôsobe náhrady škody. Vymedzenie
dôvodu záväzku je splnené vtedy, ak je z uznania celkom jednoznačné, akého nároku sa týka, resp.
v čom, t. j. v akých skutkových reálnych okolnostiach spočíva nárok. Táto zaužívaná prax však sama

osobe nemá vplyv na právne následky dohody o spôsobe náhrady škody podľa § 191 ods. 3 Zák. práce.
Uznanie záväzku na náhradu škody podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, nie je samostatným
zaväzovacím dôvodom, ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania. Zásadne
ho treba odlišovať od uznania dlhu, aké pozná § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie záväzku na
náhradu škody nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť len

zavinené protiprávne konanie zamestnanca, s ktorým Zákonník práce spája zodpovednosť za vzniknutú
škodu. Ak sa tak stalo písomnou formou, má však ten právny dôsledok, že pre uplatnenie uznaného
peňažného nároku na náhradu škody zamestnávateľom platí 10-ročná premlčacia lehota. V tomto
smere Zákonník práce chráni zamestnanca, pretože napriek právnemu úkonu, ktorého obsahom je
uznanie zodpovednosti za škodu a zaviazanie sa k jej náhrade, toto uznanie zamestnanca nedáva

zamestnávateľovi do rúk nárok na vymáhanie uznaného dlhu. Takéto uznanie záväzku nahradiť škodu
nemá za následok uľahčenie dôkaznej povinnosti zamestnávateľa v konaní o náhradu škody voči
zamestnancovi.Zamestnávateľjepovinnývsúdnomkonanípreukázaťvšetkypredpokladyprezaloženie
zodpovednosti za škodu, v závislosti od druhu zodpovednosti zamestnanca za škodu.
Podľa ustanovenia § 191 ods. 4 Zákonníka práce, je zamestnávateľ tiež povinný prerokovať výšku

požadovanej náhrady škody a obsah celej dohody o spôsobe jej náhrady so zástupcami zamestnancov.
Táto povinnosť však má len poriadkový charakter a jej nesplnenie nemá za následok zánik práva
zamestnávateľa na náhradu škody, ani mu nebráni uplatniť nárok na súde. V danom prípade pritom
žalobca nepreukazoval a ani netvrdil, že by požadovanú náhradu škody a obsah dohody o uznaní
záväzkuprerokovalsozástupcamizamestnancov,čovšakvzmysleuvedeného,nerobíDohoduouznaní

záväzku zo dňa 5.8.2011 neplatnou.

78. Z hľadiska právnej teórie, teda uznanie záväzku na náhradu škody podľa § 191 ods. 3 Zákonníka
práce nie je považované za tzv. privatívnu nováciu, ktorej podstatou by bolo urovnanie doterajších
sporných nárokov zo zodpovednosti za škodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom a založenie

nového záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom - zamestnávateľom a dlžníkom - zamestnancom.
Iná situácia je v prípade, keď zamestnanec a zamestnávateľ uzavrú dohodu o sporných nárokoch podľa
§ 32 Zákonníka práce. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu ČR z 28.3.1968, sp. zn. 6 Cz 7/68, na ktoré
poukazovali aj strany v konaní, dohoda podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce, ktorá má povahu dohody
o urovnaní, má za následok vznik nového záväzku, ktorý nahrádza pôvodný záväzok zamestnanca na

náhradu škody, ktorého právny titul spočíva v dohode (urovnaní) a nie v zodpovednosti zamestnanca
za škodu. Uznanie záväzku zamestnancom, ktorému predchádzalo prerokovanie všetkých vzájomných
rozporov ohľadom predpokladov zodpovednosti za škodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom,
možno považovať za dohodu o sporných nárokoch s následkom vzniku nového záväzku. Preto v prípadeuplatňovania nároku zamestnávateľom na základe dohody o spôsobe náhrady škody podľa § 191 ods.
3 Zákonníka práce, ktorej obsahom je uznanie záväzku zamestnanca, je potrebné skúmať, či vzhľadom
na okolnosti uzatvorenia dohody a prerokovania nároku na jej náhradu medzi zamestnancom a

zamestnávateľom, nedošlo medzi zamestnancom a zamestnávateľom k uzatvoreniu dohody o sporných
nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce.
Ak dôjde ešte pred tým, ako zamestnanec uzná svoj záväzok na náhradu škody v určenej výške
a uzavrie dohodu o spôsobe jej náhrady, medzi účastníkmi k rokovaniu, ktorým si vyjasňujú svoje
rozdielne stanoviská k otázkam zodpovednosti zamestnanca alebo jej rozsahu, výške škody alebo

príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním zamestnanca a vzniknutou škodou, teda k rokovaniu
smerujúcemu k odstráneniu pochybností, rozporov a docieleniu vzájomných ústupkov, ide o dohodu,
ktorou si účastníci upravili nároky medzi nimi sporné. S takouto dohodou, majúcou povahu urovnania, je
spojený zánik pôvodného záväzku zamestnanca na náhradu škody a jeho nahradenie novým záväzkom,
ktorého právny dôvod spočíva v dohode (urovnaní), nie v zodpovednosti zamestnanca za škodu
(Rozhodnutie sp. zn. 21 Cdo 2697/2003, SRNS, zväzok č. 29, C 2578).

79. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým na základe výsluchu svedkov mal súd za preukázané,
že vzhľadom na okolnosti uzatvorenia Dohody o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011, sa nemôže jednať
o dohodu o sporných nárokoch. Už v samotnej Dohode, ktorú pripravoval zamestnávateľ, je pritom
uvedené, že ide o právny úkon podľa § 191 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa proti žalovanej,

ako zamestnancovi, a teda slabšiemu účastníkovi právneho vzťahu, nemôže dovolávať toho, že ide
o iný právny úkon, s odlišnými právnymi následkami. V Dohode je definované, že škoda mala
zamestnávateľovi vzniknúť tým, že zamestnanec v období január 2009 až júl 2011 úmyselne predkladal
zamestnávateľovi nesprávne podklady na vyplácanie odmeny z dohody o pracovnej činnosti pána
T. O.a napriek tomu, že T. O. prácu na pridelenom objekte v tomto období nevykonával, ktorým

konaním vznikla žalobcovi škoda vo výške 16.999 eur. Zamestnanec v Dohode písomne uznáva, že
zaplatí zamestnávateľovi spôsobenú škodu v plnej výške, t. j. v sume 16.999 eur, zároveň vyhlasuje,
že nárok zamestnávateľa nepopiera a tento v čase uznania a podpísania tejto dohody trvá. Touto
formuláciou pripravenou zamestnávateľom, sa zamestnávateľ snaží obísť špeciálne ustanovenie §
191 ods. 3 Zákonníka práce a používa formuláciu ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré

však vzhľadom na znenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce na oblasť pracovnoprávnych vzťahov nemožno
aplikovať. Zamestnanec sa ďalej v Dohode zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi škodu ním spôsobenú vo
výške 16.999 eur v pravidelných splátkach uvedených v splátkovom kalendári, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť dohody. Ďalej bola v dohode použitá formulácia: „Účelom dohody bol vznik právneho vzťahu
z už existujúceho pracovnoprávneho vzťahu, ktorého obsahom je povinnosť zamestnanca, ktorý

spôsobil škodu, nahradiť vzniknutú škodu zamestnávateľovi a právo zamestnávateľa túto náhradu škody
požadovať od zamestnanca,“ ktorou formuláciou sa zamestnávateľ snaží vyvolať dojem, že týmto
právnym úkonom má dôjsť k nahradeniu doterajšieho záväzku z nároku na náhradu škody, záväzkom
vzniknutým z predmetnej Dohody. Takéto účinky by však predmetný právny úkon zo dňa 5.8.2011 mohol
mať len vtedy, ak by išlo o dohodu o sporných nárokoch uzavretú podľa § 32 Zákonníka práce, ktorou

si účastníci pracovnoprávnych vzťahov upravujú medzi sebou nároky, ktoré sú medzi nimi sporné a
ktorá má charakter takzvanej privatívnej novácie záväzkového vzťahu, pretože pôvodný záväzok zaniká
a nahrádza sa novým záväzkom. Z priebehu rokovania medzi žalovanou a zástupcami žalobcu dňa
5.8.2011všakvyplýva,žemedzinimikuzavretiudohodyospornýchnárokoch vdanomprípadenedošlo.

80. Žalovaná totiž k okolnostiam uzavretia Dohody, uviedla, že na rokovanie bola zavolaná Ing. V.
za účelom porady, aby sa porozprávali o objektoch, pričom nevedela, že predmetom bude nárok
zamestnávateľa na náhradu škody v súvislosti so zamestnávaním O. T.. Z toho vyplýva, že žalovaná
prichádzala na toto rokovanie bez toho, aby vedela že medzi ňou a žalobcom sú nejaké sporné
skutočnosti. Žalovaná ďalej uviedla, že počas rokovania trvala na tom, že tento zamestnanec prácu pre

zamestnávateľa riadne vykonával, pričom všetky dokumenty žalobcovi podpísala pod tlakom okolností,
ako aj vzhľadom na neľahkú osobnú situáciu. Z jej výpovede teda nevyplýva, že by medzi stranami v
závere rokovania došlo k odstráneniu rozporov.
Tiež predovšetkým z výpovede svedkyne X.. X. I. vyplynulo, že na rokovaní neboli medzi stranami
odstránené všetky sporné skutočnosti. Svedkyňa totiž uviedla, že žalovaná nevedela vysvetliť prácu

pána T., preto jej bolo oznámené, že z pohľadu žalobcu ide o dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru, s tým, že na rokovaní bola tiež otvorená otázka, čo so mzdou vyplatenou p. T., ktorá
predstavovala škodu zamestnávateľa vo výške 17.000 eur. Svedkyňa uviedla, že od žalovanej chceli,
aby preukázala, či p. T. odpracoval uvedené hodiny, chceli, aby podpísala záväzok o uhradení tejto cenypráce s tým, že ak v priebehu dvoch týždňov preukáže, že p. Tomašovič tieto práce odpracoval, záväzok
sa nebude uplatňovať. Pretože to žalovaná v priebehu 2 týždňov nepreukázala, začal sa uplatňovať
záväzok s tým, že sa vykonala zrážka z jej poslednej mzdy. Svedkyňa uviedla, že v priebehu rokovania

mala žalovaná buď preukázať odpracovanú prácu p. T., alebo mala 2 týždne na to, aby to preukázala, v
každom prípade od nej požadovali podpísanie uznania záväzku s tým, že ak to do 2 týždňov preukáže,
uznanie záväzku sa bude považovať za neplatné. Svedkyňa uviedla, že žalovaná dokument o uznaní
záväzku podpísala, odchádzala s tým, že do 2 týždňov to preukáže. Samotná svedkyňa uviedla, že
právny úkon dohody o uznaní záväzku, brala tak, že žalovaná podpisuje záväzok, že uhradí škodu,

ktorú spôsobila spoločnosti, ak nepreukáže, že ku škode neprišlo. Z výpovede tejto svedkyne, konajúcej
za žalobcu pri uzatváraní Dohody vyplýva, že k odstráneniu spornosti nároku žalobcu na náhradu
škody spôsobenej porušením pracovných povinností žalovanej, v priebehu rokovania dňa 5.8.2011
nedošlo. Nárok zamestnávateľa na náhradu škody bol medzi stranami naďalej sporný, zamestnávateľ
požadoval podpísanie Dohody o uznaní záväzku ako výstupného dokumentu v súvislosti so skončením
pracovného pomeru so žalovanou. Zamestnávateľ požadoval od žalovanej preukázanie výkonu práce

pánom T., pričom mala platiť nepísaná dohoda, že ak žalovaná výkon tejto práce do dvoch týždňov
preukáže, podpísaná Dohoda o uznaní záväzku sa nebude uplatňovať. Následne žalovaná zaslala
žalobcovi listinu Vyjadrenie k dohode o uznaní záväzku zo dňa 11.8.2011, kde uvádza, že si nie je
vedomá, že by p. O. T. pre žalobcu nepracoval, keď vykonával všetky mimoriadne práce v súlade s
riadne podpísanou dohodu o pracovnej činnosti a preto mal nárok na vyplatenie odmien za vykonanú

prácu, žalovaná necíti vinu pre úmyselné spôsobenie finančnej škody a žiada tiež o vysvetlenie spôsobu
výpočtu škody. Z výpovede svedkyne I. a následného listu žalovanej zo dňa 11.8.2011 je zrejmé, že
uzavretiu Dohody o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 nepredchádzalo také rokovanie, na ktorom by
si strany vyjasňovali svoje rozdielne stanoviská k otázkam zodpovednosti zamestnanca za škodu, jej
rozsahu, výške škody alebo príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním zamestnanca a vzniknutou

škodou, teda k rokovaniu smerujúcemu k odstráneniu pochybností, rozporov a docieleniu vzájomných
ústupkov a ktorej výsledkom by bola nová úprava medzi nimi sporných nárokov. Napriek podpísaniu
Dohody o uznaní záväzku, totiž podľa vyjadrenia svedkyne I., ako aj vyjadrenia žalovanej, bol medzi
zamestnancom a zamestnávateľom nárok žalobcu na náhradu škody naďalej sporný. Rovnako svedok
Q. D. uviedol, že žalovanej povedal, že buď si bude žalobca vymáhať tento svoj nárok v trestnom

konaní, alebo sa dohodnú na náhrade škody, ak to žalovaná uzná a bude s tým súhlasiť s tým, že
žalovanej ponúkli ešte určitú dobu, aby preukázala, že daný zamestnanec mal vstupy do daného
objektu. Tiež uviedol, že detailný postup sa vyvinul až pri rokovaní, kde od nej chceli vysvetlenie, prečo
spoločnosť vykazuje stratu. Z toho vyplýva, že rokovanie nemalo charakter odstraňovania sporných
nárokov, žalovaná prichádzala na poradu bez toho, aby vedela, čo bude jeho obsahom, nebola naň

pripravená,poskončenírokovaniabolnárokžalobcuzostranyžalovanejnaďalejsporný.Medzistranami
uzavretím Dohody o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 tak nedošlo k dohode o urovnaní - pokonávke,
s ktorou by bol spojený zánik pôvodného záväzku zamestnanca na náhradu škody a jeho nahradenie
novým záväzkom, ktorého právny dôvod spočíva v dohode (urovnaní). Uzavretím Dohody, spornosť
medzi stranami ohľadom toho, či sa žalovaná dopustila protiprávneho konania odstránená nebola.

Z výpovedí žalovanej a svedkov I. a D. nevyplýva, že by na rokovaní boli postupne prerokovávané
jednotlivépredpokladyzodpovednostizamestnankynezaškodu,žebymedzistranamivrámcirokovania
dochádzalo k urovnávaniu ich záväzkov, alebo že by strany jednoznačne prejavili vôľu záväzky medzi
nimi sporné konečným spôsobom urovnať. Z výpovede svedka D. vyplynulo, že až v priebehu rokovania
žalobca vyčíslil svoju škodu, ktorú žalovanej oznámil avšak bližšie nešpecifikoval. Medzi stranami

Dohody, nebol jasne špecifikovaný právny stav, ktorý sa má uzavretím dohody ohľadom medzi nimi
sporných nárokov nastoliť, pretože nebolo jednoznačne uvedené, ktoré nároky sú medzi sporné a akým
záväzkom sa nahrádzajú, nie je v nej jasne uvedená ani vôľa strán urovnať sporné nároky. Právny úkon
Dohody o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 tak môže mať iba charakter dohody uzavretej podľa § 191
ods. 3 Zákonníka práce, ktorým došlo k dohode o spôsobe náhrady škody, ktorý nie je samostatným

zaväzovacím dôvodom, ani sa ním nezakladá domnienka o existencii dlhu v čase uznania, ktorý má za
následok, že zamestnávateľ má pre uplatnenie nároku na náhradu škody 10-ročnú premlčaciu lehotu
a napriek ktorému úkonu, je zamestnávateľ v súdnom konaní povinný preukázať všetky predpoklady
zodpovednosti zamestnanca za škodu.

81. Žalovaná v liste adresovanom žalobcovi nazvanom - Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní
zo dňa 4.10.2011, uviedla, že z dôvodu omylu sa dovoláva neplatnosti Dohody o uznaní záväzku zo
dňa 5.8.2011 a odstupuje od tejto zmluvy, pretože bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok. Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to Zákonníku práce alebo v inom zákoneustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje
(ex tunc), ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa §
49 Občianskeho zákonníka má účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných

podmienok, právo od zmluvy odstúpiť. Zákonník práce obsahuje osobitné ustanovenie, ktoré upravuje
odstúpenie od zmluvy. Podľa § 19 ods. 1 Zákonníka práce má účastník, ktorý konal v omyle, ktorý
druhému účastníkovi musel byť známy, právo od zmluvy odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by
bez neho k zmluve nedošlo. Za právne relevantný omyl sa v pracovnom práve považuje „omyl, ktorý v
čase robenia právneho úkonu bol skrytý, konajúci o ňom nevedel, ktorý druhému účastníkovi bol známy

a ktorý sa musí dotýkať takej okolnosti, bez ktorej by nebolo došlo ku zmluve. Súd má za to, že v
danom prípade, k platnému odstúpeniu žalovanej od Dohody o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 nedošlo,
pretože žalovaná v tomto písomnom odstúpení od zmluvy, ako ani v rámci uplatnených prostriedkov
procesnej obrany v konaní dôvody svojho omylu presne nevymedzila, nepreukázala, že žalobca jej
omyl vyvolal, rovnako nebolo preukázané jej konanie v tiesni, pretože, žalovaná tvrdila, že bol na ňu
vyvíjaný počas rokovania nátlak a nachádzala sa v neľahkej rodinnej situácii, avšak konanie žalovanej v

tiesni vyvrátili výpovede svedkov I., D. a V., ktorí potvrdili, že žalovaná pôsobila kľudne, bola si vedomá
svojhokonania,rozrušenábolalenpriuzatváranídohodyoskončenípracovnéhopomeru.Navyševtejto
právnej veci je otázka odstúpenia žalovanej od Dohody o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 irelevantná,
pretože ako bolo vyššie uvedené, tento právny úkon nezakladá domnienku o existencii dlhu v čase
uznania, nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku záväzku žalovanej voči žalobcovi

môžebyťlenjejzavinenéprotiprávnekonanieazamestnávateľjepovinnýpreukázaťvšetkypredpoklady
zodpovednosti zamestnanca za škodu.

82. V ďalšom je potrebné vysporiadať sa s argumentáciou žalovanej, že nárok žalobcu voči nej
je nedôvodný preto, že ak žalobca si voči nej uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej v

neoprávnene vyplatenej mzde O. T. v tom prípade má žalobca proti tomuto zamestnancovi nárok na
vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktorýsimávprvomradeuplatňovaťvočizamestnancovi,ktorýprácu
neodviedol. Takáto obrana žalovanej však v danom prípade neobstojí. V praxi môžu nastať situácie,
že môže dôjsť k súbehu, resp. konkurencii právnych nárokov, ktorými možno dosiahnuť obnovenie
narušenej majetkovej rovnováhy, t. j. môže popri sebe exitovať viacero hmotnoprávnych inštitútov

súkromného práva, ktorými možno dosiahnuť reparáciu spôsobenej majetkovej nerovnováhy. V zmysle
skutkových tvrdení žalobcu, tento mal utrpieť majetkovú škodu vo výške celkovej ceny práce O. T.,
ktorého fiktívny pracovný výkon mala evidovať žalovaná, čiže táto mala svojím protiprávnym konaním
pri výkone svojich pracovných činností spôsobiť žalobcovi škodu. Žalovaná zase poukazovala na to,
že v tom prípade sa mal žalobca v prvom rade domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od toho,

kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Jadrom sporu medzi stranami tak bolo náležité posúdenie,
či nárok zamestnávateľa na náhradu škody voči zamestnancovi podľa Zákonníka práce, vzniká až
potom, ako si neúspešne uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto sa na
základe plnenia vykonaného zamestnávateľom v dôsledku protiprávneho úkonu jeho zamestnanca
bezdôvodne obohatil, alebo či ide o konkurenciu týchto dvoch nárokov, pričom je na vôli poškodeného

zamestnávateľa, či bude požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo náhradu škody.
Podľa ustanovenia § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu,
ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním.
Podľa ustanovenia § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor

zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať. Podľa ustanovenia § 222 ods. 2 Zákonníka práce, bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu,
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Zásadne platí, že nároky z bezdôvodného obohatenia majú subsidiárny charakter. Vo všeobecnosti

možno požadovať plnenie na základe bezdôvodného obohatenia len vtedy, ak nemožno požadovať
plnenie z iného titulu. Primárny je preto vždy inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno pričítať
zodpovednosť za protiprávne konanie. Rovnako právny inštitút bezdôvodného obohatenia podľa §
222 Zákonníka práce a jeho aplikácia v pracovnoprávnych vzťahoch má vo vzťahu k právnej úprave
zodpovednosti za škodu v pracovnom práve zásadne subsidiárnu povahu. Použitie ustanovení o

bezdôvodnom obohatení nastupuje až vtedy, keď nie je možné založiť konkrétny druh pracovnoprávnej
zodpovednosti za škodu. Majetková ujma, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch, je predpokladom ako pre
vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako i nároku zo zodpovednosti za škodu. Zo
všeobecne uznávanej subsidiarity inštitútu bezdôvodného obohatenia však vyplýva, že podľa § 222Zákonníka práce môže byť nárok posúdený len vtedy, ak nie sú dané predpoklady zodpovednosti za
škodu. Ak majetková ujma bola spôsobená porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v
priamejsúvislostisním,jetrebanárokposúdiťpodľaustanoveníozodpovednostizaškodu(viďrozsudok

Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21 Cdo 2113/2001, zo dňa 17.7.2002). Predmetná právna vec bola pritom
špecifická v tom, že v zmysle tvrdení žalobcu, zavineným porušením povinností žalovanej pri plnení jej
pracovných úloh malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu tretej osoby, t. j. pána O. T.. Súd má za to, že v
danom prípade bolo na vôli žalobcu, či sa bude domáhať náhrady spôsobenej škody od žalovanej, alebo
vydania bezdôvodného obohatenia od Alojza Tomašoviča. V tomto smere neobstojí tvrdenie žalovanej,

že táto nemá možnosť regresu voči O. T., pretože podstatné je, že škoda žalobcovi mala vzniknúť
zavineným porušením jej pracovných povinností, následkom čoho je povinnosť škodcu škodu svojím
konanímspôsobenúnahradiť.Bezvýznamuje,čisiškodcaspôsobenúškodumôže,alebonemôžeďalej
vymáhať. K súbehu nárokov, zaznamenala judikatúra viacero názorov, medzi inými tiež ten, že právo
na náhradu škody vôbec nevznikne, kým poškodený má možnosť žiadať najprv vydanie bezdôvodného
obohatenia, a to až do uplynutia premlčacej doby pre jeho vydanie (viď Zborník IV, str. 423, Najvyšší súd

SR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo dňa 16.4.1985, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 199/2005,
resp. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 16/2011 zo dňa 27.9.2012). Z ustanovenia § 222
ods. 3 Zákonníka práce pritom vyplýva, že vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od
zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty. V tomto prípade

sa aplikuje objektívna trojročná premlčacia lehota plynúca od momentu vyplatenia peňažného plnenia
zamestnancovi(t.j.nepoužijesaust.§107ods.1Občianskehozákonníka).Ztohovyplýva,ževzhľadom
na skutkový stav v predmetnej sporovej veci, žalobcovi už trojročná premlčacia lehota na domáhanie
sa vydania bezdôvodného obohatenia od O. T. t. č. už márne uplynula, v spore s ním by žalobca bol
neúspešný, aj z tohoto dôvodu je jeho žaloba na náhradu spôsobenej škody voči žalovanej odôvodnená.

Platí teda, že pri kolízii nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia a nároku na náhradu škody
má, vzhľadom na subsidiárnu povahu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, prednosť nárok
poškodeného na náhradu škody, ak táto škoda v čase vyhlásenia rozhodnutia nebola uhradená tým
subjektom, ktorý sa na úkor poškodeného obohatil (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.12.2010,
sp. zn. 1 Cdo 123/2009). Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na márne uplynutie premlčacej

lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia od O. T., je žalobca žalobcu na základe ním tvrdených
skutočností, titulom nároku na náhradu škody proti žalovanej v tomto smere namieste a žalovaná
sa svojej zodpovednosti za škodu nemôže zbaviť poukazom na iný právny titul - z bezdôvodného
obohatenia, ktorý mal žalobca tiež pôvodne k dispozícii. Navyše súd prvej inštancie poukazuje tiež na
to, že jeho prvým rozsudkom v tejto veci č. k. 17C/19/2012-90 zo dňa 27.9.2012, bola žaloba zamietnutá

práve z toho dôvodu, že žalobca sa mal domáhať vrátenia mzdy priamo oA. T., ktorý argument odvolací
súdnezohľadnilauznesenímč.k.10Co/11/2013-137zodňa10.9.2014vspojenísopravnýmuznesením
č. k. 10Co/11/2013-143 zo dňa 10.11.2014, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

83. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je potrebné nárok žalobcu uplatnený v tomto

konaní posúdiť podľa ustanovenia § 179 Zákonníka práce, ktorý upravuje všeobecnú zodpovednosť
zamestnanca za škodu. Zamestnávateľa - žalobcu teda v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno
preukázať všetky predpoklady všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorá vznikla
zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním, a ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to: a) protiprávne konanie zamestnanca spočívajúce v

porušení povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,
b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d)
zavinenie zamestnanca.
Protiprávne konanie je v oblasti pracovného práva konaním škodcu, ktoré je v rozpore s právnou
povinnosťou vyplývajúcou pre neho z pracovnoprávneho vzťahu. Následkom protiprávneho úkonu je

škoda, ktorá sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného, ako ujma ktorá nastala a je objektívne
vyjadriteľná peniazmi, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa vec
uviedla do pôvodného stavu. Ustanovenie § 186 potom upravuje maximálnu hranicu rozsahu škody,
keď zamestnávateľom umožňuje uplatňovať si nárok na náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti
maximálne vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca s výnimkou osobitných

druhov zodpovednosti. V prípade škody spôsobenej zamestnancom úmyselne, má zamestnávateľ nárok
na náhradu skutočnej škody bez zákonnej limitácie. V tomto konaní žalobca preukazoval, že žalovaná
mu škodu spôsobila úmyselne. Príčinná súvislosť sa chápe ako súvislosť medzi dvoma javmi, ktorá
spočíva v tom, že jeden jav (protiprávny úkon) je takej povahy, že by bez neho druhý jav (napr.škoda) nebol vznikol, resp. nastal. V kauzálnom priebehu predstavuje prvý jav príčinu, druhý následok.
Zavinenie je subjektívna právna kategória, predstavuje vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku
konaniu a k výsledkom tohto konania. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu

a nedbanlivosti. Zavinenie ako predpoklad zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu musí
zamestnávateľ preukazovať iba v prípade aplikácie všeobecnej zodpovednosti, ktorá nastupuje, ak
neboli splnené okolnosti pre založenie osobitnej zodpovednosti podľa § 182 - § 185 Zákonníka práce.
Ustanovenie § 179 ods. 2 Zákonníka práce potom obsahuje samostatnú skutkovú podstatu
zodpovednosti za škodu, ktorou je vznik škody v dôsledku úmyselného konania zamestnanca v

rozpore s dobrými mravmi. Ide o relatívne samostatný druh zodpovednosti zamestnanca. Na rozdiel
od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, kde sa vyžaduje protiprávne konanie, tu je
predpoklad protiprávneho konania nahradený existenciou úmyselného konania v rozpore s dobrými
mravmi. V tomto prípade teda možno založiť zodpovednosť zamestnanca za škodu bez toho, aby
bolo potrebné protiprávne konanie zamestnanca. Zamestnanca však možno brať na zodpovednosť
za škodu spôsobenú v dôsledku jeho konania v rozpore s dobrými mravmi len vtedy, ak je na

strane zamestnanca preukázané zavinenie vo forme úmyslu. Táto osobitná kategória všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca prichádza do úvahy, ak zamestnanec úmyselne koná napríklad nemravne,
obscénne či vulgárne, a spôsobí tak škodu zamestnávateľovi. Súd má za to, že vzhľadom na skutkové
tvrdenia žalobcu, v predmetnej sporovej veci nejde o tento prípad zodpovednosti za škodu, hoci v
Dohode o uznaní záväzku zo dňa 5.8.2011 sa uvádza aj ustanovenie § 179 ods. 2 Zák. práce. Podstatné

je, že škoda mala žalobcovi vzniknúť zavineným porušením povinností žalovanej vyplývajúcich z jej
pracovnoprávneho vzťahu so žalobcom, preto je namieste na danú právnu vec aplikovať ustanovenie §
179 ods. 1 Zák. práce. Tiež je na tomto mieste potrebné uviesť, že ak v dôsledku zavineného porušenia
povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu zamestnancom vznikla zamestnávateľovi škoda,
okolnosť, že pracovný pomer zamestnanca skončil, sama o sebe neznamená, že by vec nemala byť

naďalej posudzovaná podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.

84. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v danom prípade nepreukázal
základný predpoklad zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a to žalobcom tvrdené protiprávne

konanie, t. j. že sa žalovaná zo svojej pracovnej pozície dopúšťala úmyselnej podvodnej činnosti, keď
zamestnávateľovi predkladala vykonštruované podklady o dochádzke na výplatu odmeny z dohody o
pracovnej činnosti zamestnanca O. T. v období január 2009 až júl 2011, hoci uvedený zamestnanec v
danom období na určenom objekte u zamestnávateľa reálne žiadnu prácu nevykonával.
Žalovaná podľa žalobcu mala predkladať doklady o fiktívnej práci tohto zamestnanca, čím porušila svoje

povinnostizpracovnejzmluvy,z§47Zák.práce,akoajpovinnostivyplývajúcejejzpostaveniavedúceho
zamestnanca, keď mala povinnosť evidovať prácu zamestnancov, ktorí pod ňu spadali a predkladať
žalobcovi riadne podklady pre vyplácanie mzdy zamestnancov. Žalobca tvrdil, že O. T. nevykonával
pre neho žiadnu prácu, sporoval odvedenie práce pánom T. v zmysle predložených mzdových listov v
celom rozsahu. Mal za to, že všetky podklady pre mzdové listy za roky 2009 až 2011 boli predložené

ako nesprávne, pretože žalovaná počas doby troch rokov úmyselne evidovala jeho prácu na základe
fiktívnych dohôd, v rozpore so skutkovým reálnym stavom. Na základe evidencie vedenej žalovanou,
žalobca potom odviedol povinné platby a odvody príslušným inštitúciám a poukazoval mzdu alebo
odmenu pánovi T., čím mu vznikla škoda.
Skutočnosť, že O. T. pre žalobcu nevykonal žiadnu prácu, žalobca preukazoval najmä tým, že tento

nemal čipovú kartu, ktorá by ho oprávňovala k vstupu do príslušných podnikov, na preukázanie
ktorej skutočnosti, žalobca predložil potvrdenie spoločnosti Hansol Technics Europe, s. r. o. zo dňa
9.5.2016, podľa ktorého pán O. T. nebol evidovaný v dochádzkovom systéme ich spoločnosti a
potvrdenie spoločnosti Samsung Display Slovakia, spol. s r. o. zo dňa 9.5.2016, podľa ktorého pán O.
T. nedisponoval čipovou vstupnou kartou ich spoločnosti v období od januára 2010 do júla 2011. Ďalej

dôvodil, že žalovaná sa na rokovaní dňa 5.8.2011 k tejto podvodnej činnosti priznala, keď nevedela
vysvetliť, ako sa osoba, ktorá nemá čipovú kartu, mohla dostať do objektu, kde mala prácu vykonávať,
nevedela uviesť, akú prácu vykonávala táto osoba, ktorá vykazovala veľký počet odpracovaných hodín
na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti. Škodu, ktorú žalovaná touto
svojou činnosťou mala žalobcovi spôsobiť, podľa žalobcu predstavovala celková cena práce O. T.

za obdobie rokov 2009 - 2011. Ďalej žalobca poukazoval na výpovede svedkov, mal za to, že nimi
bolo preukázané, že p. T. neodpracoval hodiny tak, ako boli uvedené žalovanou, keď sám pán T. v
predchádzajúcom konaní na Okresnom súde Bratislava II uviedol, že pracoval približne dve hodiny
denne. Žalobca tiež tvrdil, že dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti údajneuzatvárané s p. T., podpisovala samotná žalovaná a nie pán T., čo žalobca zistil z doručenky, na ktorej
je uvedený podpis pána T., ktorý nie je ani podobný s podpismi na dohodách. Táto skutočnosť má
preukazovať úmysel žalovanej evidovať prácu pána T. v rozpore s jej povinnosťami, pretože ak dohody

boli podpísané žalovanou, ide o neplatné dohody, na základe takýchto dohôd nemohla byť vykázaná
práca pána T., čo preukazuje, že žalovaná evidovala prácu, ktorá nebola vykonaná, teda jej úmyselné
konanie. Pokiaľ ide o dôkaznú povinnosť preukázať skutočnosť, že pán T.re žalobcu nepracoval, žalobca
poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/161/2011, v ktorom
sa uvádza, že treba rešpektovať negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej neexistencia určitej právnej

skutočnosti majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje. Podľa žalobcu, ak aj pán T. mal dohodu,
na základe ktorej mal pracovať v Hansole, ale pracoval niekde celkom inde, nemohol byť vedený v
dochádzke pre klienta Hansol, preto je jeho dochádzka v Hansole fiktívna, nakoľko v prevádzke Hansol
pán T. nepracoval, čo sám uviedol, tiež potvrdil, že jeho dochádzku v rámci dobrých vzťahov s dcérou,
vykonávala žalovaná a nie on sám.
V konaní vypočutá svedkyňa K.. X. I. k protiprávnemu konaniu žalovanej uviedla, že v spoločnosti sa

zistilo, že p. T. má odpracovaných veľa hodín, a to napriek svojmu vysokému veku, pričom došlo k
prekročeniu rozsahu hodín možných odpracovať na dohodu, takže mali za to, že došlo k výraznému
porušeniu zákona. Svedkyňa tiež uviedla, že žalovaná na rokovaní nevedela vysvetliť jeho prácu, stále
tvrdila, že prácu robí. Avšak keďže išlo o výrobné závody, kde majú zamestnanci vstup na čipovú
kartu, zisťovalo sa, či takúto mal aj p. T. a bolo zistené, že ju nemal. Svedkyňa uviedla, že keďže p. T.

nemal preukázané vstupy do výrobných závodov, mali za to, že to nemal ako odpracovať. Svedkyňa
tiež uviedla, že spoločnosť si iným spôsobom neprešetrovala, či p. T. pracoval, alebo koľko hodín
odpracoval, pretože chceli, aby to preukázala žalovaná, ktorej na to ponúkli obdobie dvoch týždňov.
Mali za to, že žalovaná to mohla preukázať existujúcimi preberacími protokolmi od zákazníka, svedkami
výkonu práce, vstupnými kartami do budovy. K spôsobu činnosti žalobcu svedkyňa uviedla, že sa

venuje poskytovaniu externých služieb pre iné spoločnosti, ktoré sa venujú napr. výrobe a žalobca im
zabezpečuje upratovanie, technickú správu budov, alebo strážnu službu, príp. iné podporné činnosti.
Žalovaná mala na starosti upratovanie. Žalobca má s týmito spoločnosťami zmluvy o poskytovaní
služieb, má svojich zamestnancov, ktorých posiela vykonávať upratovacie služby, pričom žalovaná
upratovačky riadila. Spoločnosť má s týmito odberateľmi dohodnutý paušál a je na žalobcovi, aby zvládol

túto prácu so svojimi zamestnancami. Svedkyňa nemá prehľad o tom, ktorý zamestnanec na akom
objekte akú prácu vykonáva.
Svedok Q. D. k protiprávnej činnosti žalovanej uviedol, že v spoločnosti boli zistené nezrovnalosti
ohľadom vykazovania počtu hodín na počet zamestnancov na objektoch v Trnavskom kraji, pričom išlo
o viac ako jeden prípad. V Samsungu Voderady preverovali vstupy, boli však vykazovaní traja, štyria

zamestnanci, ktorí nemali vstupy, vzniklo podozrenie z trestného činu, volali to „čierne duše“. Žalovanú si
predvolali, aby podala vysvetlenie. Zistilo sa, že otec žalovanej, vzhľadom na svoj vek robil nenormálny
počet hodín, pričom nemal vstupy do Samsungu. Žalovaná nevedela vysvetliť, prečo jej otec, ktorý nemá
vstupydoobjektuodrobiltakéhodiny,tvrdila,žetamstálepracoval,žepracovalvonku,zametalzastávky.
Svedok S. V. uviedol, že žalovaná si počas svojho pôsobenia u žalobcu uvádzala svojho otca, že pracuje

na objekte, ku ktorému mu však nebola vydaná vstupná karta. Sám svedok nevedel uviesť, či pán T. na
iných objektoch pracoval, alebo nepracoval, overoval iba, či mu bola vydaná vstupná karta.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12Cpr/1/2011 vyplýva, že na pojednávaní dňa
5.2.2013, svedok O. T. uviedol, že v roku 2009 nastúpil u žalovaného na základe dohody o vykonaní
práce, vykonával drobnú údržbu, zametanie, odhŕňanie snehu, túto prácu vykonával v rozmedzí 10

hodín, pracoval v Slovenskej sporiteľni jednej aj druhej, v SPP.

85. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že by vykazovala fiktívnu prácu O.a T. popierala, trvala na
tom, že O. T., otec žalovanej, v danom období prácu pre žalobcu riadne vykonával, pričom poukazovala
na výpovede svedkov, vrátane iných zamestnancov žalobcu. Uviedla, že jej otec vykonával mimoriadne

práce, pracoval aj pre Hansol Voderady, kde pre svoj vstup nepotreboval čipovú kartu. Uviedla, že
tento zamestnanec bol vedený na objekt Hansol Voderady, pričom išlo len o vnútro-firemnú evidenciu
po dohode s vedúcim, nakoľko spoločnosť žalobcu mala na starosti údržbárske práce, mala uzavreté
zmluvy s jednotlivými odberateľmi a na základe toho zamestnanci žalobcu vykonávali tieto práce pre
jednotlivých odberateľov. Podľa toho, koľko sa platilo za údržbárske práce, boli na objekt vedení potrební

zamestnanci, pokiaľ nemohli na tento objekt, kde sa práce vykonávali, napísať podľa zmluvy celú dĺžku
výkonu práce, napísali to na iný objekt. V objekte, kde zamestnanec práce vykonával bola dochádzková
kniha, kde si zamestnanec uviedol koľko času odpracoval v danom objekte a podľa toho sa uvádzal aj
čas, ktorý odpracoval. Konkrétny počet hodín odpracovaný zamestnancom kontroloval objektový vedúci,ktorým bola aj žalovaná, prípadne jej predáčka, keďže žalovaná mala na starosti 21 objektov. Žalovaná
tiež dôvodila, že výplata O. T. nešla výlučne na základe podkladov od nej, ale tieto podklady musel
skontrolovať a schváliť ďalší zamestnanec žalobcu, že všetky dochádzkové listiny a výplatnice boli

odsúhlasené nadriadeným žalovanej. V deň uzávierky prišli s dochádzkovými listinami za pánom V.,
kde sa všetko predebatovalo, aj mimoriadne práce, on potom podpisoval tieto dochádzkové listiny. K
okolnostiam podpísania Dohody o uznaní záväzku žalovaná uvádzala, že prítomným vysvetľovala, že O.
T. prácu vykonával, uvádzala, čo pre spoločnosť robil, avšak pani I. trvala na tom, že pán T. nepracuje, že
žalovaná stratila ich dôveru, potom právnik žalobcu mal uviesť, že žalovaná pôjde do lochu. Predložené

papiere podpísala vzhľadom na svoje aktuálne rozpoloženie. Pokiaľ ide o pracovnú náplň O. T. tento
podľa žalovanej vykonával mimoriadne práce, čistil priestory Slovenskej pošty po bezdomovcoch,
opravoval pokazené stroje, hoci bol zaradený pod jeden objekt, vykonával práce pre všetkých 21
objektov, ktoré žalovaná spravovala, robil pre Samsung Voderady vonkajšie úpravy, pre vedľajšiu firmu
Hansol, v objektoch Slovenskej sporiteľne, v SPP, robil nátery podláh. Mal dohodu o pracovnej činnosti,
kde boli dodržované hodiny, plus mal nárok na odmenu. Evidenciu jeho dochádzky viedla žalovaná a

predáčka I. H., ktorá kontrolovala prácu aj dochádzku. Podľa žalovanej boli aj iní zamestnanci, ktorých
miesto výkonu práce bol Samsung Voderady, ale vykonávali prácu aj v iných objektoch. Žalovaná trvala
na tom, že pán T. vykonal všetku prácu, ktorá mu bola evidovaná, uviedla, že nevstupoval do objektu
spoločnosti Hasol Voderady, avšak prácu vykonával. Rovnako ako keď svedkyňa I. H. mala uvedenú
prácu v Samsung Voderady, avšak nemala odtiaľ čipovú kartu. Žalovaná poukazovala na to, že nie je

podstatné, či dohody podpisoval pán T., ale či vykonával prácu, pretože ak aj dohoda nebola platne
uzavretá, platila ústna pracovná zmluva. Pokiaľ ide o negatívnu dôkaznú teóriu poukazovala na to, že,
z ustanovení § 179 ods. 1,2 a § 191 ods. 3 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ má povinnosť
v pracovnoprávnych vzťahoch preukázať všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, medzi ktoré
patrí aj porušenie povinnosti, žiadnou teóriou žalobcu nemôže byť prenesené dôkazné bremeno na

zamestnanca. Zo skutočností, že pán T. nemal vstupnú kartu do priestorov spoločnosti Hansol, nemožno
vyvodzovať žiaden skutkový záver, pretože pani I. H. bola tiež evidovaná na spol. Hansol a taktiež
tam nemala vstupnú kartu. Vstup do tejto spoločnosti sa okrem iného dal uskutočniť aj s občianskym
preukazom. V danej veci nebolo tiež vôbec preukázané, že žalovaná mala viesť evidenciu dochádzky
a ako mala pritom postupovať, ohľadom čoho nebol žalobcom predložený žiaden vnútroorganizačný

dokument.

86. Medzi stranami sporu bolo teda sporná základná skutočnosť, či pán O. T. vykonával práce pre
žalobcu v období január 2009 až jún 2011, keď žalobca tvrdil, že menovaný nevykonával v tomto
období žiadne práce, žalovaná naopak tvrdila, že tento práce pre zamestnávateľa vykonával, pričom

jeho dochádzka bola riadne evidovaná. Žalobca svoje skutkové tvrdenie opieral najmä o skutočnosť, že
O. T. nemal vstupnú čipovú kartu do objektu Hansol Voderady, ktorý mal byť miestom výkonu jeho práce.
Keďže žalobca tvrdil, že menovaný zamestnanec práce nevykonával, mal za to, že dôkazné bremeno
preukázať prácu O. T. je na žalovanej. U. na preukázanie tejto skutočnosti navrhla výsluch svedkov.
Vypočutí boli I. H., F. J., D. N.. Žalobca navrhol vypočuť svedkov O. T. a T. T.. C. výpovedí všetkých

týchto svedkov, dospel súd k záveru, že žalovanej sa podarilo preukázať, že O. T. prácu pre žalobcu
reálne vykonával, i keď nie nepretržite na objekte Hansol Voderady, ale na iných jeho objektoch.
Samotný O. T. vypovedal, že pracoval pre spol. ISS Facility Services s. r. o. asi 2 - 3 roky, robil drobné
údržbárske práce, opravoval alumíniové lišty na prahu, opravoval kľučky, prahy, tepoval koberce, v zime
mal dva objekty Slovenskej sporiteľne, a.s., SPP a parkovisko Slovenskej sporiteľne vzadu. Ráno o

piatej chodil s lopatou odhrabávať sneh, končil o desiatej a potom išiel znovu poobede o piatej do ôsmej,
vykonával posyp soľou a potom s lopatou odhrabával sneh. Chodil tam denne. Potom išiel podľa potreby,
kam ho poslali, tepovať koberce, odpratával popadané haluze, zametal objekty. Bol aj pred Samsungom,
kde bolo rozbité sklo, popadané haluze. Bol tepovať koberce v Samsungu alebo v Hansole, po Trnave
bol tepovať asi dve miestnosti s tepovačom. Opravoval vysávače, ktoré iskrili. V zime trávil v práci 7 -

8 hodín denne, možno aj viac. V lete väčšinou robil upratovanie, keď bolo niečo treba opraviť, v lete
toho bolo menej, ale v zime pracoval veľa hodín. V lete nepracoval každý deň, mohlo to byť každý
druhý, niekedy pracoval 5 hodín, keď opravoval vysávače. Jeho pracovná doba bola podľa potreby. Jeho
dochádzku zaznačovala dcéra. Na vstup do objektov nepotreboval žiadnu kartu, iba do Samsungu, kde
išli čistiť koberce, čakal ich tam vedúci. Jeho prácu kontrolovala dcéra.

Svedkyňa I. D., rod. H., v konaní uviedla, že pre žalobcu pracovala ako predáčka, miesto výkonu mala
vedený Samsung Voderady, ale tu nepracovala, mala na starosti viacero objektov po celom západnom
Slovensku, napr. Senica, Trnava, Hlohovec, Veľké Kostoľany, Galanta. Samsung Voderady mala vedené
iba ako nákladové stredisko, mala na starosti viacero objektov a preto musela byť vedená pod nejakýmobjektom. Potvrdila, že zamestnanci mali uvedené konkrétne miesto výkonu práce v zmluve, ak mali
iba jedno miesto výkonu práce. Ak mali viacero miest výkonu práce, uvádzal sa najvyťaženejší objekt,
resp. objekt, na ktorý bolo najviac peňazí, aby človeka vedeli zaplatiť. V niektorých objektoch museli mať

zamestnanci čipové karty, niekde bol voľný vstup, alebo to nahlasovali zákazníkovi a tí ich nahlasovali
do svojho systému. Dochádzku zamestnancov kontrolovala svedkyňa a zákazník. Pani T. kontrolovala
dochádzku, keď mala svedkyňa dovolenku alebo zozbierala tieto listy, keď svedkyňa nestihla všetko
obehnúť, potom kontrolovala, ako bola vykázaná dochádzka. Iným spôsobom sa to nekontrolovalo.
Svedkyňa potvrdila, že O. T. bol jej zamestnancom, uviedol, že pracoval priamo pod ňou, robil letnú

a zimnú údržbu na objektoch, svedkyňa kontrolovala výsledky jeho práce. Pracoval na objektoch
Slovenskej sporiteľne na ulici Hlavná a Vajanského, na pošte a v SPP. Prácu nevykonával denne, ale
podľa potreby, a to celoročne. S pánom T. bola v kontakte vždy, keď mu priniesla nejaké veci, alebo keď
zákazník niečo potreboval. Stretávala ho v práci viackrát do týždňa, kontrolovala ho ona a zákazník.
Keď v zime nasnežilo, chodieval tam priebežne, ako bolo potrebné. Okrem odhŕňania snehu, robil letnú
údržbu, t.j. zametanie, na pošte mali miesto po bezdomovcoch, ktoré bolo treba upratať. Svedkyňa

uviedla,žepánaT.priamovidelapriodhŕňanísnehu,prizametaní,robilajnejakéopravy.PánoviT.občas
pomáhal aj vnuk. Jeho pracovno-právne dokumenty mala na starosti pani T.. Pokiaľ ide o vstup do areálu
Hansol Voderady, svedkyňa uviedla, že sama nemala čipovú kartu a vstupovala tam. V týchto dvoch
objektoch Samsung a Hansol podľa svedkyne mohli byť aj zamestnanci žalobcu, ktorí tam pracovali a
nemali čipové karty, predkladali občiansky preukaz a následne ich tam pustili. Podľa svedkyne, pán T.

mal uvedené miesto výkonu práce Hansol Voderady, pretože pracoval vo viacerých objektoch, nielen
v Slovenskej sporiteľni, tí zamestnanci, ktorí mali v zmluve uvedené miesto výkonu práce Slovenská
sporiteľňa, pracovali len v Slovenskej sporiteľni. Ak mal uvedené miesto výkonu práce Hansol, bolo to
takto uvedené, pretože každý musel byť niekde vedený. Aj keď pán T. pracoval v Slovenskej sporiteľni,
na pošte alebo niekde inde, musel byť vykazovaný ako človek na nejakom stredisku, bolo to kvôli

evidencii. Podľa svedkyne sa mohlo stať, že zamestnanec bol vedený na objekt, v ktorom nikdy
nepracoval, ak nevychádzali financie. Nebolo to pravidlo, museli sa dohodnúť s nadriadeným, žalovaná
to konzultovala s nadriadeným priamo v Bratislave. Pán T. nebol jediný zamestnanec, ktorý vykonával
prácu vo viacerých objektoch. Svedkyňa potvrdila, že pán T. mal poväčšine viacej odpracovaných hodín.
J.ostatnízamestnancidohodáripracovalidvehodinydenne,takpánTomašovičmalviac,akodvehodiny

denne, hlavne v zimnom období. Mal denne aj 10 alebo 7 hodín, bolo to rôzne.
Svedok D. N., bývalý zamestnanec žalobcu potvrdil, že O. T. videl párkrát, keď robil zimnú údržbu na
objektoch, čiže odhadzoval sneh, dával posypovú soľ, videl ho v Slovenskej sporiteľni na Hlavnej ulici v
Trnave, na Hlavnej pošte, ako robil zimnú údržbu. Ďalej ho videl na SPP tiež pri zimnej údržbe, celkom
ho videl možno 40-krát. Svedok tiež uviedol, že on sám si dochádzku nikam nezapisoval, zapisovali ju

pani H. alebo B.. Pokiaľ ide o Hansol Voderady, svedok tam nikdy nepracoval, chodil tam pozerať, keď
pri vstupe je evidencia, je tam SBS, predkladá sa občiansky preukaz.
SvedkyňaT.T.,manželkaO.T.rovnakopotvrdila,žejejmanželsinadôchodkuprivyrábalajvspoločnosti
žalobcu, pracoval tam ako dohodár. chodieval tam denne, pracoval väčšinou od 6.00 - 12.00 hod.,
a potom podľa potreby, často išiel aj poobede o tretej, o štvrtej vykonávať nejaké údržbárske práce.

Cez zimu odhadzoval sneh a robil v dielni nejaké drobné práce. Pracoval v Slovenskej sporiteľni, v
plynárňach,eštevHansole,kdemaliupratovanieakeďpotrebovali,takajtamchodil.Prácusineevidoval
sám, robila to za neho dcéra.
Svedkyňa F. J., zamestnankyňa žalobcu uviedla, že upratovala v banke oproti evanjelického domu.
Všimla si pár-krát, že pán T. odhŕňa sneh, videla ho tam aj s jeho vnukom. Táto svedkyňa rovnako

uviedla, že sama si svoju dochádzku neznačila, evidovali si ju úradníčky, sledovala ju vedúca I..

87. Na základe výpovedí týchto svedkov bolo preukázané, že O. T. práce pre žalobcu vykonával, a
hoci v predložených dohodách o výkone práce a dohodách o pracovnej činnosti mal uvedené miesto
výkonu práce Hansol Voderady, vykonával práce predovšetkým na iných objektoch, a to objektoch

Slovenskej sporiteľne v Trnave, Slovenského plynárenského priemyslu, pred objektom Slovenskej
pošty, pred objektom Samsung Voderady, prípadne aj v iných objektoch podľa potreby, pričom nie je
vylúčené, že vykonával nejaké práce aj v objekte Hansol Voderady, keď podľa výpovedí svedkov, tu
pracovali nielen zamestnanci, ktorý mali čipové karty, ale práce tam mohli vykonávať aj iní pracovníci,
ktorí vstupovali na občiansky preukaz. Táto skutočnosť zodpovedá aj druhu práce, ktorá bola s O. T.

dohodnutá, a to vykonávanie mimoriadnych upratovacích prác, čomu zodpovedá skutočnosť, že takéto
práce nevykonával len v jednom určenom objekte, ale vo viacerých objektoch, a to podľa potreby. Z
výpovede predovšetkým svedkyne I. D., vyplynulo, že v prípade, ak mali zamestnanci viacero miest
výkonu práce, uvádzal im sa ten objekt, na ktorý bolo najviac peňazí. Z výpovede D. N. a F. J.vyplynulo, že ani títo zamestnanci si nezapisovali dochádzku sami, ale viedli im ju ich nadriadené. Týmto
dokazovaním bolo vyvrátené skutkové tvrdenie žalobcu, že O. T. reálne prácu pre žalobcu nevykonával.
Hoci žalobca tvrdil v konaní negatívnu skutočnosť, že O. T. prácu pre neho nevykonával, žalobca bol

povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré preukazujú jeho porušené právo. Na druhej strane bola
žalovaná povinná tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré uplatnený nárok žalobcu vylučujú. V závislosti
od procesnej situácie potom dochádza k presunu bremena tvrdenia a bremena dôkazu na druhú sporovú
stranu. Hoci teda žalobca tvrdil negatívnu skutočnosť (neexistencia pracovného výkonu O. T.), ktorá
sa spravidla nedokazuje, mohol svoj nárok v danom prípade preukazovať aj prostredníctvom tvrdenia

iných pozitívnych skutočností, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k záveru, že negatívna skutočnosť
je daná. Ak teda žalobca ako zamestnávateľ tvrdil, že O. T. práce v skutočnosti nevykonával, mohol
tvrdiť a preukazovať aj iné pozitívne skutočnosti, ako napr. že na uvedených objektoch v danom období,
vykonávali uvedené práce iní jeho zamestnanci, prípadne navrhnúť ako dôkaz výsluch zamestnancov
pracujúcich v danom období na daných objektoch, ktorí by potvrdili, že tam O. T. nepracoval. Na druhej
strane však žalovaná uniesla svoje bremeno tvrdenia o tom, že O. T. práce pre žalobcu vykonával, čo

potvrdili svedkovia I. D., D. N., F. J., T. T. ako aj sám O. T.. Týmto znova preniesla dôkazné bremeno
na žalobcu.
Žalobca tiež mohol tvrdiť, že vedenie dochádzky O. T. žalovanou bolo nesprávny aj z iných dôvodov.
Žiadne takéto skutočnosti však žalobca netvrdil, rozporoval celkovú dochádzku O. T. zaevidovanú
žalovanou, jediným dôkazom nesprávnosti vedenia tejto dochádzky bolo, že O. T. nemal vstupnú kartu

do závodu Hansol Voderady, avšak svedkovia I. D. a D. N. potvrdili, že do tohto závodu sa dalo vstupovať
aj na občiansky preukaz (žalobca nepreukázal, že to tak nebolo), pričom svedkyňa D. potvrdila, že
bolo bežné, že zamestnanci boli vedení na objekty, kde nepracovali, alebo že vykonávali práce aj v
iných objektoch, ako mali uvedené. V predmetnej sporovej veci pritom nie je podstatné, že žalovaná
ako vedúca zamestnankyňa prípadne porušila pracovnoprávne predpisy, keď O. T. vykonával práce nad

rozsah stanovený Zákonníkom práce pre dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,
prípadne že poručila vnútro-firemné predpisy o spôsobe akým mali byť prideľovaní zamestnanci na
jednotlivé objekty a ako správne mala byť vedená ich evidencia. Týmto síce žalovaná porušila svoje
pracovnoprávne povinnosti, ale to bol dôvod pre skončenie pracovného pomeru s ňou, avšak nie dôvod,
pre žalobcom uplatnenú náhradu škody, ktorej sa žalobca v danom prípade domáha na základe tvrdenia

skutočnosti, že vedením fiktívnej dochádzky O. T., bola tomuto poukazovaná mzda a vykonané odvody,
čím žalobcovi vznikla škoda. Vykonaným dokazovaním bolo naopak preukázané, že O. T. v spoločnosti
žalobcupracoval,skutočnosť,žeprípadnepracovalnadzákonomdovolenýrozsah,alebožepracovalna
inom mieste výkonu práce, ako mal uvedené v dohodách o vykonaní práce či v dohodách na pracovnej
činnosti, nezakladá nárok žalobcu, z ním tvrdeného protiprávneho konania žalovanej.

88. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že v konaní bolo zistené, že dohody o vykonaní práce
a dohody o pracovnej činnosti podpisovala za O. T. žalovaná. Žalobca v konaní tvrdil, že podpis na
predložených dohodách nepatrí O. T., pretože je výrazne odlišný od ním vlastnoručne podpísanej
doručenky. I. O. T. potvrdil, že dcéru poveril tým, aby všetky písomnosti robila za neho, že predložené

dohody o vykonaní práce nepodpisoval on, potvrdil, že podpisy na dohodách patria jeho dcére. Uviedol
tiež, že so všetkými písomnosťami, ktoré uzavrela dcéra súhlasí. Žalovaná skutočnosť, že podpisy
na dohodách O. T. nie sú jej, vyslovene nepoprela, čiže v súlade s ustanovením § 151 ods. 1
Civilného sporového poriadku je táto skutočnosť je medzi sporovými stranami nesporná. Žalovanú, ktorá
neskôr v konaní viac odoprela vypovedať, súd pritom poučil, že ak ďalej odmieta vypovedať, bude

vec rozhodovaná na základe ostatných dôkazov a bude na nej, aby inými dôkaznými prostriedkami
uniesla dôkazné bremeno, ktoré leží na jej strane. Žalovaná toto poučenie zobrala na vedomie. Napriek
tomu neuviedla žiadne skutočnosti, k tvrdeniu žalobcu, že podpisy na dohodách za zamestnanca sú
jej. Toto skutkové tvrdenie žalobcu bolo pritom potvrdené svedeckou výpoveďou O. T., ktorý uviedol,
že podpisy na dohodách sú jeho dcéry. Z tohto dôvodu súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie

dokazovania znaleckým dokazovaním znalcom z odboru písmoznalectva, pretože ďalšie dokazovanie
žalovanou nepopretého skutkového tvrdenia, ktoré sa tým považuje za nesporné, by bolo celkom
nadbytočné a nehospodárne. Zároveň pokiaľ žalobca sporuje podpis O. T. na dohodách o vykonaní
práce, nepreukazuje to ešte neodvedenie práce O. T..
89. Skutočnosť, že O. T. uzavreté dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti sám

nepodpísal, robí tieto dohody absolútne neplatné. Ustanovenia § 226 a § 228a Zákonníka práce totiž pod
sankciou neplatnosti vyžadujú, aby tieto dohody boli uzavreté písomne. Právnym následkom neplatnosti
týchto právnych úkonov, pre nedodržanie ich písomnej formy, je podľa § 222 ods. 1 a 2 Zákonníka práce
vznik bezdôvodného obohatenia na strane zamestnávateľa alebo na strane zamestnanca. Predmetombezdôvodného obohatenia na strane zamestnávateľa bolo potom získanie výsledku pracovného výkonu
zamestnanca O. T.. Zamestnávateľ bol teda povinný poskytnúť zamestnancovi úplnú peňažnú náhradu
za využitý predmet bezdôvodného obohatenia. V súlade s ustanovením § 17 ods. 3 Zákonníka práce,

zamestnanec neplatnosťou právneho úkonu zásadne nemôže nič stratiť, neplatnosť právneho úkonu, ak
ju nespôsobil sám, mu nemôže byť na ujmu, a to ani vtedy, ak prípadné plnenie prijaté formou odmeny
za vykonanú prácu by sa v dôsledku neplatnosti právneho úkonu hodnotilo ako bezdôvodné obohatenie
na jeho strane, ktoré by bol povinný vydať zamestnávateľovi. V danom prípade však bolo preukázané,
že zamestnávateľ obdržal pracovný výkon zamestnanca O. T.. Možno tiež dospieť k záveru, že ak došlo

k prekročeniu povoleného rozsahu zákonom ustanoveného pracovného výkonu na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimopracovného pomeru, v okamihu prekročenia zákonom stanoveného limitu
výkonu danej práce, je potrebné vzťah medzi žalobcom a O. T. následne hodnotiť ako pracovný pomer
sui generis, so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi následkami. Ako bolo vyššie uvedené, O. T.
práce pre žalobcu vykonával, žalobca získal výsledok v podobe jeho pracovného výkonu, O. Tomašovič
teda mal nárok na peňažnú náhradu za vykonanú prácu. V prípade, keď dôjde k reálnemu výkonu práce

bez formálne uzatvorenej pracovnej zmluvy a za prácu bude vyplatená mzda, nejde o bezdôvodné
obohatenie, ale o tzv. faktický pracovný pomer, pri ktorom má zamestnanec nárok na odmenu, ktorej
výška zodpovedá mzde, ktorú ty inak za ním vykonanú prácu dostal, a to aj napriek tomu, že pracovná
zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme. U. vo faktickom pracovnom pomere patria v podstate
rovnaké nároky ako zamestnancovi v platnom pracovnom pomere.

90. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania opakovaným výsluchom svedkov I., D. a V.,
na preukázanie skutočnosti, ako mala byť správne vedená evidencia dochádzky, pretože preukazovanie
tejto skutočnosti by mohlo viesť len k tomu, že žalovaná nevykonávala správne svoje povinnosti vedúcej
zamestnankyne, čo je však dôvod pre skončenie pracovného pomeru, avšak nevyvracia to preukázanú
skutočnosť, že O. T. pre žalobcu prácu v skutočnosti odviedol. Navyše k spôsobe vedenia dochádzky

sa vyjadril svedok D. v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 12Cpr/1/2011. V konaní bolo
preukázané, že skutočným miestom výkonu práce O. T. nebol Hansol Voderady, ale iné objekty. To
však nevyvracia preukázanú skutočnosť, že O. T. práce pre žalobcu vykonával. Navyše títo svedkovia
boli v konaní vypočutí, žalobca mal možnosť ich na tieto skutočnosti vyťažiť, prípadne predložiť
platné vnútorno-organizačné predpisy, z ktorých by predpísaný spôsob vedenia dochádzky vyplýval. Z

výpovedí svedkov I., V. a D. pritom vyplýva, že títo nemali reálny prehľad o tom, ktorí zamestnanci na
akých objektoch pracujú. Svedkyňa I. uviedla, spoločnosť má so svojimi odberateľmi dohodnutý paušál
a je na žalobcovi, aby zvládol túto prácu so svojimi zamestnancami. Táto svedkyňa nevedela uviesť,
kto vykonával zimnú údržbu na objekte Slovenskej sporiteľne v Trnave, uviedla, že nemá prehľad o
tom, ktorý zamestnanec na akom objekte, akú prácu vykonáva. Svedok Q. D. uviedol, že na každý

objekt bola prepracovaná kalkulácia miezd, keďže u žalovanej sa to prekročilo, u žalobcu išlo o stratu.
Svedok S. V. uviedol, že on kontroluje iba ekonomickú stránku objektu, či je, alebo nie je ziskový, mzdové
podklady kontroluje z hľadiska, či spĺňajú percento z celej fakturácie, aby spoločnosť na tom neprerobila,
uviedol, že žalovaná vedela, ako je každý objekt nakalkulovaný, koľko ľudí tam má pracovať, konkrétne
sa nekontrolovalo akí ľudia a koľko ich tam pracuje, vychádzali zo stanoveného vzorca. Tento svedok

uviedol, že nevie, či pán T. na niektorých objektoch pracoval, alebo nepracoval, overoval iba, či mu
bola vydaná vstupná karta do objektu Hansol. Svedok tiež uviedol, že skutočnosť, že sa môžu peniaze
vyplatiť, podpisovali štatutári. To znamená že spoločnosť (resp. nadriadení žalovanej) mohli každý
mesiac zistiť, že zamestnanec T. prekračuje rozsah práce povolený Zákonníkom práce, prípadne že
sú mu priznávané neprimerané odmeny, napriek tomu si nadriadení žalovanej pri kontrole mzdových

podkladov a zadávaní príkazu na vyplatenie miezd nesplnili svoje povinnosti, čo v tom prípade zakladá
ich spoluzodpovednosť za porušovanie príslušných pracovnoprávnych predpisov. Ohľadom zaužívanej
praxe v spoločnosti žalobcu vypovedala bývalá predáčka I. D., ktorá tiež potvrdila, že hoci mala vedené
miesto výkonu práce Samsung Voderady, v tomto objekte nepracovala. Zamestnanec, ktorý vykonával
práce pre viacero objektov bol evidenčne vedený pod určitým objektom, na ktorý vychádzali financie. Z

tejto výpovede vyplynulo, aká bola prax v spoločnosti. Preukazovanie predpísanej evidencie dochádzky
bytedabolonadbytočné,malobyvýznamvsporeoneplatnosťskončeniapracovnéhopomeružalovanej
pre porušenie pracovných povinností a nie v konaní o náhradu škody, ktorá mala vzniknúť tvrdeným
nevykonaním práce O. T..
91. Vychádzajúc tak z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu

škody spôsobenej zavineným porušením povinností žalovanej pri plnení pracovných povinností za
neopodstatnený. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaná
úmyselne viedla fiktívnu dochádzku O. T., ktorý v období od januára 2009 do júna 2011 u žalobcu v
skutočnosti nepracoval t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu žalovanej, preto nemôže byťani splnená podmienka vzniku škody žalobcu (preukázané bolo, že O. T. u žalobcu pracoval), ako ani
príčinnej súvislosti medzi tvrdeným protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody. Pretože žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania protiprávneho konania žalovanej, resp. vzhľadom

na to, že žalovaná v konaní uniesla dôkazné bremeno, že sa protiprávneho konania nedopustila, súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

92. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku a vo veci v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu

trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný

poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z. z.).