Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216220120
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216220120.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Ingrid Doležajovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnej: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX, XXX XX X. O. X., o vymoženie pohľadávky v sume 3.209,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/1481/2016-15 zo dňa 31.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Anetty Demešovej, súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu 1. mája 1053, Vráble, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. Ex 10593/16. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 44 ods.
2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 73 ods.
3, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1,2,3,5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka. Poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spisových značiek 3Cdo 146/2011, 6Cdo
105/2011 a 3Cdo 122/2011. Súd z úradnej povinnosti skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Po preskúmaní

zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy zistil, že povinná uzavrela s oprávneným dňa
02.04.2013 zmluvu o revolvingovom č. 8500023468, ktorá založila medzi nimi záväzkovoprávny vzťah,
ktorý je potrebné posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a toho istého dňa uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. 8500023468.

2. Exekučným titulom v tejto veci bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-2190/15-MK zo dňa

10.05.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina,
ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie istiny 3.209,90 eura spolu so zmluvnou pokutou, úrokom
z omeškania, s náhradou nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a trovami
konania. Súd urobil záver, že nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi

brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na
rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci
kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie
oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval

za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanúzmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách). Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej

neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že ak v určitej
veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemohol spor prejednať
a vydať rozhodcovský rozsudok. Takýto rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným
titulom, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak teda neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z

hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne vydať poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods.

1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“)
a namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že rozhodcovská zmluva uzatvorená
medzí účastníkmi predstavuje individuálnu dohodu, ktorá podľa bodu 2 rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník nie je povinný
prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Dlžník mohol od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote 14 dní

odjejuzavretia,atakmoholdosiahnuťzánikrozhodcovskejzmluvybeztoho,abytomalovplyvnatrvanie
zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a
nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že obsahuje
poučenie o možnosti, a nie o povinnosti zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej
zmluvy, dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú

zmluvu ukončiť. Oprávnený zdôraznil to, že konanie pred rozhodcovským súdom v rozhodcovskej
zmluve bolo upravené len alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred
arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Ďalej
poukázal na smernicu Rady 93/19/EHS a na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej a Českej republiky.
V závere odvolania uviedol, že exekučný titul bo vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa

podmienok stanovených zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to
rozhodcovským súdom, ktorý bol v čase podania žaloby oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory na
základe poverenia MSSR zo dňa 19.03.2016 č. SRS 002.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. V konaní postupoval v súlade
s ustanovením § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku zákona v znení zákona č. 2/2017 Z.
z., podľa ktorého ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred

1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Zároveň odvolací súd
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia ako aj s jeho

odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými zákonnými ustanoveniami. Na dôvažok odvolací súd
dodáva nasledovné:

5. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého uznesenia. Exekučné konanie bolo začaté dňa 21.11.2016, kedy oprávnený doručil
súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, uvedeného v odôvodnení
napadnutého uznesenia. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor
dňa 28.11.2016 na súd, ktorý ju napadnutým uznesením zamietol, keď sa predtým zaoberal obsahom

zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy.

6. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení Exekučného poriadku a ďalších právnych
predpisov, ktoré súd prvej inštancie citoval vo svojom rozhodnutí. Exekučný poriadok pre exekučnékonanie vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho
charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť
súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom.

Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok bráni
prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre
exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať
súlad exekučného titulu so zákonom, súd prvej inštancie správne skúmal, či sú tu dôvody neprípustnosti
exekúcievykonávanejnazákladerozhodcovskéhorozsudkutak,akovyplývajúzpríslušnýchustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zistenia uvedených dôvodov musí súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Súd skúma aj to, či exekučný titul vydal orgán, ktorý mal na
jeho vydanie právomoc, či teda nejde o nulitný akt, na podklade ktorého by sa mala exekúcia vykonať.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere (Zmluvu o
RÚ) a súčasne aj rozhodcovskú zmluvu vo forme osobitnej zmluvy, z ktorej rozhodcovský súd odvodil

svoju právomoc. Zmluva o revolvingovom úvere, jej príloha a aj rozhodcovská zmluva boli vyhotovené
miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom. Povinná s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasila a podľa
predtlačeného znenia zmluvy jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom
úvere. V bode 3 rozhodcovskej zmluvy je predtlačené, že veriteľ vopred poučil povinnú o dôsledkoch jej
uzatvorenia, a to tak, že dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov

vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným,
ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením
či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory podľa zmluvy môžu byť riešené aj
v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenom. Podľa
bodu 5. rozhodcovskej zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami

vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z rozhodcovských súdov podľa ich rokovacieho poriadku, konkrétne: 1. Slovenský
arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 52189/B,

a 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826
460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného
súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 16626/S. Podľa bodu 7. zmluvy je dlžník oprávnený písomne
odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy.

8. Súd prvej inštancie v odôvodní napadnutého uznesenia správne poukázal na ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený

rozhodcovskú zmluvu v podanom odvolaní prezentoval tak, že povinná mala možnosť návrh zmluvy
prijať alebo neprijať. Tomu však s ohľadom na ustanovenia § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, 2 a § 44
ods. 1 Občianskeho zákonníka nekorešponduje skutočnosť, že rozhodcovskú zmluvu podpisovala ako
prvá práve povinná dňa 25.03.2013. Oprávnený ju podpisoval až o niekoľko dní, čo by logicky z
týchto časových údajov znamenalo, že oprávnený prijímal návrh povinnej; je však nesporné, že návrh

vyhotovoval oprávnený. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc, je neprijateľnou a teda neplatnou podmienkou, lebo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej, ktorá vystupovala
v postavení spotrebiteľa, znemožnením zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechaním ho
výlučne na vôli dodávateľa, avšak ďalšie rozhodujúce skutočnosti nevyhodnotil.

9. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvnéustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“ V tomto prípade si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi
účastníkmi z uvedenej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil
správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc
rozhodcovskéhosúdu.Rozhodcovskázmluvanezodpovedalavyššiecitovanýmzákonnýmpodmienkam

v smere individuálneho dojednania. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná
adekvátne poučená o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mala reálnu možnosť
znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil
a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva
vyhotovená drobným, takmer nečitateľným spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s
ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka táto doložka za individuálne dojednanú nepovažuje.

Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom
a v takom vyhotovení, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov aj v rozhodcovskom konaní, a tiež jej poskytnúť
jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v
konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť

rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd na základe listinných dôkazov urobil správny
právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať a rozhodnúť.
10. Odvolací súd v závere poznamenáva, že v 5. bode v rozhodcovskej zmluve bol dojednaný ako

druhý v poradí stály rozhodcovský súd označený názvom a sídlom: Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974
01 Banská Bystrica, zatiaľ čo rozhodcovský rozsudok, ktorý v tomto konaní oprávnený predložil ako
exekučný titul, vôbec nevydal v rozhodcovskej zmluve uvedený rozhodcovský súd, ale ho vydal Stály
rozhodcovský súd Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, zriadený záujmovým

združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter,
záujmové združenie právnických osôb vo sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 45 745
757 (zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov Ministerstva spravodlivosti SR pod č. 165).
Odvolací súd poznamenáva, že Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal
arbiter, s.r.o., v zozname stálych rozhodcovských súdov zapísaný nie je.

11. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu
vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve, navyše s inak uvedeným
označením, nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným
aktom. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).