Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Ing. Mario Dubaň
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105200114
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1105200114.11
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Ing. R. L., N.
X, Ž., zastúpeného Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., Antona Bernoláka 51, Žilina, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhrade mzdy titulom
neplatného skončenia pracovného pomeru 55.581,48 eura brutto a titulom prekážok na strane
zamestnávateľa 6.435,17 eura, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č.k. 8C/1/2005-798, zo dňa 10.5.2016, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia 12.873,59 eura na účet právneho
zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 14.864,41 eura na účet právnej zástupkyne
žalobcu.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie
uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C/1/2005-690, zo dňa 17.5.2013, ktorým konanie o
návrhu v časti zaplatenia 72,53 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného
pomeru zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 55.508,95 eura titulom náhrady
mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura titulom náhrady mzdy
z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným
rozhodnutím až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Skonštatoval,
že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
vyhovujúcich častiach zmenil rozsudkom č.k. 4Co/515/2013-795, zo dňa 26.3.2014, tak, že odporcu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 55.508,95 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného
skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci
na strane zamestnávateľa; o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd podľa § 224 ods. 4 O.s.p.
nerozhodol, nakoľko rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 O.s.p. a podľa ktorého o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie. Skonštatoval, že ako súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol
v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. (uznesením č.k. 8C/1/2005-745, zo dňa 15.10.2014) až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej tak, že žalovanému podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť zaplatiť
úspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia 19.611,83 eura. Na odvolanie žalovaného
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, svojím uznesením zo dňa 29.2.2016, sp. zn. 3Co/27/2015,
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zhrňujúc jeho závery,že výrok napadnutého rozhodnutia nemá dostatočnú oporu v odôvodnení rozhodnutia, ktoré tak pre
nedostatokdôvodovnedávaspoľahlivýapresvedčivýpodkladpreopodstatnenosťrozhodnutiaotrovách
konania v jeho výrokovej časti, s tým, že o náhrade trov konania žalobcu má rozhodnúť podľa §
142 ods. 2 O.s.p., sa súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave, súc viazaný jeho právnym názorom, opätovne zaoberal otázkou náhrady trov konania.
Ozrejmil, že žalobca počas konania na pojednávaní 25.4.2013 vzal návrh v časti mzdových nárokov
titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 72,53 eura späť z dôvodu, že v mesiaci
august 2008 poberal nemocenskú dávku 72,53 eura. Súd prvej inštancie po súhlase žalovaného s týmto
čiastočným späťvzatím konanie v časti o zaplatenie 72,53 eura podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
3. Citujúc ustanovenia § 142 ods. 2, ods. 3, § 146 ods. 2 a § 224 ods. 1 O.s.p. súd prvej inštancie
objasnil, že ak žalobca zobral návrh na začatie konania v časti späť z dôvodu, že v mesiaci august
2008 poberal nemocenskú dávku 72,53 eura, potom sám spôsobil, že konanie muselo byť zastavené;
s ohľadom na uvedené vyvodil, že nakoľko žalobca zapríčinil zastavenie konania v tejto časti (z dôvodu
späťvzatia návrhu), žalovaný by mal mať nárok na náhradu trov konania v tejto zastavenej časti. Keďže
po čiastočnom zastavení konania zostalo predmetom sporu 55.508,95 eura a 6.436,17 eura (čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje podiel úspechu žalobcu 99,88 %), v zostávajúcej časti návrhu
bol žalobca plne úspešný, uzavrel súd prvej inštancie, ktorý o trovách konania rozhodoval v zmysle §
142 ods. 2, ods. 3 O.s.p. vzhľadom na čiastočné zastavenie konania 72,53 eura. Dôvodil, že nakoľko
neúspech žalobcu pre zavinené čiastočné zastavenie konania 72,53 eura v percentuálnom vyjadrení
predstavuje podiel neúspechu 0,12 %, je neúspech žalobcu nepatrný, a preto mu priznal plnú náhradu
trov konania.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že právna zástupkyňa žalobcu si vyčíslila trovy právneho zastúpenia
konania (prvoinštančného a odvolacieho), zohľadniac právne závery Krajského súdu v Bratislave
za jednotlivé úkony právnej služby, podrobne vyšpecifikované v prehľadnej tabuľke spolu vo výške
16.358,14 eura vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“); argumentoval tým, že nakoľko
právna zástupkyňa žalobcu je platcom DPH, zvyšuje sa tarifná odmena a náhrady podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o 20% DPH, ktorú je povinný advokát platiť podľa osobitného predpisu. Ozrejmil, že
právna zástupkyňa žalobcu odmenu za každý jednotlivý úkon právnej služby vyčíslila z tarifnej hodnoty
veci ku dňu jeho vykonania a to v nadväznosti na názor vyslovený Krajským súdom v Bratislave,
že v zmysle § 10 ods. 2 veta prvá vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za poskytovanie právnych služieb
v znení účinnom do 30.6.2013 sa za tarifnú hodnotu považuje výška peňažného plnenia, ktorého
sa právna služba týka, vymedzená uplatňovanou náhradou mzdy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru (pôvodne 1.106,70,- Sk za každý deň od 30.11.2004 až do času, kedy žalovaný
umožní žalobcovi pokračovať v práci, postupne modifikovaná na sumu 26.740,- Sk, mesačne za každý
kalendárny mesiac od 6.12.2004 do doby, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, až po
sumu 55.581,48 eura brutto za obdobie od 6.12.2004 do 19.2.2010). S poukazom na vyššie uvedené
súd prvej inštancie priznal žalobcovi v podrobnej špecifikácii (v prehľadnej tabuľkovej zostave) náhradu
trov konania za dvadsaťpäť úkonov právnej služby, vrátane režijného paušálu a DPH (11.507,27 eura),
náhradu cestovného (1.792,43 eura) a náhradu za stratu času (1.564,50 eura), celkovo trovy právneho
zastúpenia žalobcu v prvoinštančnom a druhoinštančnom konaní vo výške 14.864,41 eura; dospel k
záveru, že výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby má byť určená v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej v čase vykonania úkonu. S poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. mal za to, že zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom dane dňom uvedeným v osvedčení o
registrácii pre daň. Keďže mu z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že právna zástupkyňa, ktorá žalobcu
zastupovala do 30.9.2015 sa podľa osvedčenia o registrácii pre DPH stala platiteľkou dane až od
5.9.2013, súd prvej inštancie nepriznal odmeny a náhrady zvýšené o DPH za úkony právnej služby
z 25.4.2013 (zastupovanie na pojednávaní) a z 23.8.2013 (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného). Ďalej
nepriznal ani odmeny a náhrady tak, ako boli vyčíslené a teda zvýšené o DPH, a to za úkony právnej
služby: prevzatie a príprava, podanie žaloby zo 14.12.2004, zmena žalobného návrhu z 3.11.2005,
účasť na pojednávaní 4.11.2005, účasť na pojednávaní 17.1.2006, vyjadrenie žalobcu z 20.3.2006,
účasť na pojednávaní 1.6.2006, odvolanie žalobcu 25.8.2006 a účasť na pojednávaní 31.10.2007;
nakoľko nemal za preukázané, či právny zástupca žalobcu bol platcom DPH v období od prevzatia
a prípravy, cez podanie žaloby 14.12.2004 až do 31.10.2007, kedy sa zúčastnil pojednávania. Súd
prvej inštancie rovnako postupoval aj v prípade úkonov právnej služby, pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu žalovaného z 20.9.2010, zmeny žalobného návrhu zo 4.9.2012, účasť na pojednávaní
20.9.2012, vyjadrenie žalobcu z 27.11.2012, účasť na pojednávaní 7.12.2012, účasť na pojednávaní25.4.2013, vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 23.8.2013, kedy právny zástupca tiež nepreukázal, že je
platcom DPH. Napokon uzavrel, že v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. žalobcovi priznal trovy
právneho zastúpenia za úkon právnej služby - zastupovanie na pojednávaní konanom 31.10.2007 na
KrajskomsúdevBratislavelenvovýškejednejpolovicezákladnejsadzbytarifnejodmeny,nakoľkodošlo
iba k vyhláseniu rozhodnutia. S odkazom na § 224 ods. 4 a § 224 ods. 1 O.s.p. o trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2, ods. 3 O.s.p. a to tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si neuplatnil trovy odvolacieho konania.
5. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods.
2 C.s.p.) možno konštatovať, že ho podával z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci; namietal nasledovné úkony právnej služby, za ktoré žiadal náhradu trov
právneho zastúpenia nepriznať (3 úkony), resp. pomerne znížiť (2 úkony): 1/ zmenu žalobného návrhu
z 3.11.2005 vyčíslenú na 253,94 eura považoval za nadbytočné podanie s tým, že úpravu petitu mohla
právna zástupkyňa žalobcu predniesť na pojednávaní konanom nasledujúci deň 4.11.2005 (keď za
účasť na pojednávaní patrí právnej zástupkyni žalobcu náhrada v plnej výške), 2/ zmenu žalobného
návrhu z 31.3.2008 vyčíslenú na 492,93 eura hodnotil rovnako ako nadbytočný úkon právnej služby
s poukazom na skutočnosť, že mohol byť urobený na pojednávaní konanom 22.4.2008, ktoré bolo
odročené na to, aby sa žalovaný mohol oboznámiť s obsahom tohto podania, nakoľko bolo doručované
krátkou cestou na pojednávaní, 3/ za účasť na pojednávaní konanom 22.4.2008 vyčíslenú na 492,93
eura žiadal priznať odmenu vo výške jednej štvrtiny sadzby odmeny, t.j. 123,23 eura v zmysle § 13a
ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko predmetné pojednávanie bolo odročené bez prejednania
samotnej veci, 4/ za účasť na pojednávaní konanom 3.6.2008 vyčíslenú na 499,57 eura, na ktorom
bola uznesením pripustená vyššie uvedená zmena žalobného návrhu, žiadal priznať odmenu vo výške
jednej štvrtiny sadzby odmeny, t.j. 124,89 eura v zmysle § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 5/
vyjadrenie žalobcu z 18.6.2008 vyčíslenú na 499,57 eura pokladal za úkon, ktorý je neopodstatnený;
predmetné vyjadrenie nebolo zo strany súdu vyžiadané, jedná sa o stručný záverečný návrh (aby
bolo vyhovené návrhu a rozhodnuté v súlade so zásadou spravodlivosti), ktorý mohol byť prednesený
v rámci záverečného prednesu na pojednávaní 13.6.2008. Bol tak názoru, že žalobca nepreukázal
opodstatnenosť trov právneho zastúpenia potrebných na úspešné uplatnenie nároku v celkovej výške
1.990,82 eura (1.246,44 eura + 744,38 eura); vyššie uvedené úkony neboli nevyhnutne potrebné a
viaceré z nich boli uskutočnené z vlastnej iniciatívy. Záverom na margo cestovných náhrad a s tým
spojenú stratu času namietal skutočnú vzdialenosť medzi Bratislavou a Žilinou, ktorá je 203 km, a nie
220 km, ako to uvádza právna zástupkyňa žalobcu vo vyčíslení trov konania.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave na ďalšie konanie Okresný
súd Bratislava I napadnutým uznesením zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 14.864,41 eura a vysporiadal sa so záväznými právnymi
závermi odvolacieho súdu, ako i námietkami žalovaného vznesenými v jeho odvolaní z 18.11.2014.
Oponoval, že žalovaný opätovne podal odvolanie, v ktorom vznáša z hľadiska procesného štádia
konania neprípustné námietky, ktoré mohol uplatniť v prípade, žeby boli dôvodné, i vo svojom prvom
odvolaní z 18.11.2014. Odhliadnuc od uvedeného mal za to, že takéto uplatnenie práv žalovaného by
vzhľadom na celý priebeh súdneho konania, jeho postoj, spôsob a časové hľadisko uplatnenia procesnej
obrany, nemalo požívať právnu ochranu, keďže prevažná časť vzniknutých trov sú odrazom dlhoročného
súdneho sporu a spôsobu obrany, preto uplatnenú náhradu trov konania za dôvodné úkony právnej
služby nemožno hodnotiť ako nadbytočné. Vychádzal z toho, že len kvôli stručnosti podania účastníka
konanianemožnoodoprieť(nepriznať)nároknanáhradutrovkonania;žiadenzjehouplatnenýchúkonov
právnej služby neopakuje významné skutočnosti v merite veci, preto sa nestotožnil s argumentáciou
žalovaného v konštatovaní o nadbytočnosti namietaných úkonov právnej služby, ani s tým, že by
boli vykonané z vlastnej iniciatívy žalobcu. Z hľadiska charakteru súdneho konania, spôsobu obrany
žalovaného, výsledku súdneho konania a ako tieto úkony mali vplyv na výsledok súdneho konania bol
názoru, že ide o úkony, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie práv voči žalovanému; žalovaný ich
účelnosť vzhľadom na výsledok konania nevyvrátil.
7. O odvolaní žalovaného proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodoval
po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a to spoukazom na § 470 ods. 1 C.s.p. v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).
9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 255 ods.
1, ods. 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy
(O.s.p.) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom bolo poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých
trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky
z tohto pravidla musel ustanoviť zákon; tieto sa mali uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom
ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou bolo nepriznanie náhrady trov
konaniapodľa§150O.s.p.(porovnajnapr.II.ÚS31/2004).Ustanovenie§142O.s.p.vyjadrovalozásadu
zodpovednosti za výsledok sporového konania, táto znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný
úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu
všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti záviselo
od konkrétnych okolností tej ktorej veci. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera
úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisela od
vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Podľa
miery úspechu mohol súd o náhrade trov konania rozhodnúť buď tak, že priznal náhradu všetkých trov
účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.), alebo náhradu trov konania
pomerne rozdelil, prípadne vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
12. V predmetnej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu titulom
neplatného skončenia pracovného pomeru náhradu mzdy 55.581,48 eura brutto podľa § 79 ods.
1, ods. 2 Zákonníka práce za obdobie od 6.12.2004 do 19.2.2010 a náhradu mzdy 6.435,17 eura
brutto, titulom prekážok na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce od 20.2.2010
do 30.9.2010. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/1/2005-690, zo dňa 17.5.2013, konanie o
návrhu v časti 72,53 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru
zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 55.508,95 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu
neplatného skončenia pracovného pomeru a 6.435,17 eura titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok
na strane zamestnávateľa, s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom
č.k. 4Co/515/2013-795, zo dňa 26.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.6.2014, rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich častiach zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 55.508,95 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru a 6.435,17 eura brutto titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane
zamestnávateľa; rozsudok v napadnutých vyhovujúcich častiach zmenil iba z formálnych dôvodov za
účelom upresnenia náhrady mzdy o slovko „brutto“, za účelom uvádzania náhrady mzdy v brutto ako
hrubý príjem, neznížený o výdavky, povinné platby, dane a pod. Po tom, čo Krajský súd v Bratislave
ako súd odvolací na odvolanie žalovaného proti skoršiemu uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
č.k. 8C/1/2005-745, zo dňa 15.10.2014, toto uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, súd prvej
inštancie v poradí druhým uznesením (napadnutého žalovaným) v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol o
trováchkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejtak,žežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia 14.864,41 eura na účet
právnej zástupkyne žalobcu; dospel k správnemu záveru, že keďže po čiastočnom zastavení konaniazostalo predmetom sporu 55.508,95 eura a 6.436,17 eura (čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje
podiel úspechu žalobcu 99,88 %), v zostávajúcej časti žaloby bol žalobca plne úspešný a žalobcovi
dôvodne priznal plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2, ods. 3 O.s.p. Náležite uzavrel, že nakoľko
neúspech žalobcu pre zavinené čiastočné zastavenie konania 72,53 eura v percentuálnom vyjadrení
predstavuje podiel neúspechu 0,12 %, jeho neúspech je nepatrný, a preto mu priznal plnú náhradu trov
konania.
13. Odvolací súd vychádzajúc z dikcie zákona, že za účelne vynaložené trovy je možné považovať iba
také trovy, ktoré musí procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené
alebo ohrozené subjektívne právo pred súdom (§ 251 C.s.p.); konštatuje dôvodnosť odvolacích
námietok žalovaného o neúčelnosti úkonu právnej služby týkajúceho sa písomného vyjadrenia žalobcu
z 18.6.2008, nakoľko v prípade predmetného vyjadrenia jeho obsah nemá charakter podania týkajúceho
sa veci samej (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) realizovaného na výzvu súdu prvej
inštancie a žalobcovi nič nebránilo predniesť záverečný návrh v rámci záverečného prednesu na
pojednávaní konanom 26.6.2008.
14. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného aj pokiaľ ide neúčelnosť úkonov právnej
služby spočívajúcich v písomných podaniach o zmene žalobného návrhu z 3.11.2005 a z 31.3.2008;
v prvom prípade úpravu petitu (zmenený návrh v časti náhrady mzdy) právna zástupkyňa žalobcu
predniesla aj priamo na pojednávaní konanom 4.11.2005 (nasledujúci deň), na ktorom súd prvej
inštancie pripustil zmenený petit (za účasť na pojednávaní patrí právnej zástupkyni žalobcu náhrada
v plnej výške); pri tomto úkone právnej služby ide teda o obsahovo duplicitné podanie s prednesom
právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní konanom 4.11.2005. V prípade písomnej zmeny žalobného
návrhu z 31.3.2008 možno zase súhlasiť s názorom odvolateľa, že sa jedná nadbytočný úkon právnej
služby, pretože tento mohol byť rovnako urobený aj na pojednávaní konanom 22.4.2008, k čomu
napokon aj došlo, keď právna zástupkyňa žalobcu navrhla zmenu petitu návrhu v zmysle písomného
podania; pojednávanie však bolo odročené za účelom oboznámenia sa žalovaného s obsahom
predmetného podania, nakoľko mu bolo zo strany súdu prvej inštancie doručované krátkou cestou
na pojednávaní; neustále zmeny petitu nesvedčia o účelnom a efektívnom konaní žalobcu, ktorý bol
zastúpenýadvokátomavprípadesprávnehopostupuvsúdnomkonanímoholžalovaťsprávnympetitom
užpripodanížaloby.Opakovanéopravovanievlastnýchchýbpodaniavčastiuplatňovanejnáhradymzdy
spôsobilo zbytočné a neúčelné úkony, ktoré nemôžu byť na ťarchu žalovaného. Odvolací súd takéto
trovy žalobcu spojené so zastupovaním advokátom nepovažoval za odôvodnené a účelne vynaložené
v súvislosti s uplatňovaním jeho práva.
15. Odvolací súd nepriznal žalobcovi plnú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby -
účasť na pojednávaní konanom 22.4.2008, ktoré bolo odročené bez prejednania veci a odmenu priznal
vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 123,23 eura v zmysle § 14 ods. 4 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. platnej do 31.12.2008, keď pojednávanie bolo odročené z dôvodu oboznámenia sa
žalovaného s navrhovanou zmenou žaloby a to fakticky bez toho, aby boli vykonané akékoľvek procesné
úkony; obdobne nepriznal žalobcovi plnú náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby -
účasťnapojednávaníkonanom3.6.2008,ktoréboloznovuodročenébezprejednaniaveci(t.j.zisťovania
skutkového stavu, vykonávania dôkazov, výsluchov strán, svedkov, atď.), opäť z dôvodu na strane
žalobcu, ktorý chcel súdu listinami zdokladovať všetky svoje zamestnania od 11/2004. Odvolací súd
odmenu priznal vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 124,89 eura v zmysle §
14 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej do 31.12.2008.
16.Odvolacísúdnazáverknámietkamodvolateľa(prezentovanýchskôrvovšeobecnejrovine)ohľadom
cestovných náhrad a s tým spojenú stratu času uvádza, že vyhláška č. 655/2004 Z.z. nestanovuje
žiadne kritéria, pomocou ktorých by sa mal jednoznačne ustáliť výpočet času určený pre advokáta
na cestu zo svojho sídla do miesta, ktoré nie je jeho sídlom na vykonávanie úkonov právnej služby;
vierohodnosť tvrdení advokáta o trvaní jeho cesty posúdi súd v súlade s pravidlami logického myslenia,
vychádzajúc pritom zo všeobecne známych zákonitostí cestovania a ďalších poznatkov, získaných na
základe skúsenosti a vysokej pravdepodobnosti. Preto pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že
cesta z miesta sídla právneho zástupcu žalobcu (Žilina) do sídla súdu prvej inštancie (Bratislava) trvá
osobnýmmotorovýmvozidlomviacejakodvehodiny(t.j.cestatamaspäťdesaťzačatýchpolhodín),jeho
úvahy nie sú svojvoľné, ale s vysokou mierou pravdepodobnosti zodpovedajú všeobecne akceptovanej
skutočnosti o dĺžke trvania tejto cesty. Pokiaľ žalovaný chcel vyvrátiť uvedený záver, bol povinnýpreukázať, že cesta advokáta na pojednávania z miesta jeho sídla do sídla súdu prejednávajúceho spor,
trvala reálne kratšie. Žalovaný však uvedené nepreukázal ani v odvolacom konaní, preto jeho tvrdenia
v tomto bode neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia.
17.Nauvedenomzákladezohľadniacvzájomnúsúvzťažnosť§470ods.1C.s.p.a§470ods.2C.s.p.,pri
ktorej nová procesnoprávna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesných noriem,
ktorá ale rešpektuje procesný účinok úkonov strán, ktoré zostali zachované aj po 30.6.2016, odvolací
súd v zmysle § 388 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia 12.873,59 eura.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.