Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/311/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227094
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114227094.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu E.. O. T., nar. XX.X.XXXX,

bytom H., J. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom
v Prešove, Konštantínova 3, proti žalovanej E.. O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., J.S. XX, právne
zastúpenáMgr.PaulínouNaništovou,advokátkousosídlomvPrešove,Sládkovičova8,vkonaníoprávo
bývania, vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalobca je povinný nahradiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 7.10.2014 domáhal, aby súd rozhodol, že žalobca má právo na

bývanie v byte č. XX na X. H. R. T. C. R. H., K.. XX. F. Č.. XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX kat.
úz. H.Z., ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Zároveň aby zaviazal žalovanú k sprístupneniu hnuteľných
vecí, ktoré sú uvedené v žalobe.

2. Žalovaná od počiatku so žalobou nesúhlasila.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom strán konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi,

ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca svoj návrh odvodil od skutočnosti, že v predmetnom byte býval. Žalovaná je jeho dcérou a
on v tomto byte býval na základe toho, že jeho bývalá manželka - matka žalovanej mu mala zabezpečiť
náhradný byt, v ktorom nerušene býval od roku 2004. Keďže žalovaná bola zmanipulovaná svojou
matkou, z bytu ho vysťahovala. V žalobe poukazoval na to, že podľa neho zmluva o prenájme bytu
zo dňa 29.12.2003 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože žalovaná bola v čase uzavretia

zmluvyneplnoletáapodľanehomalajejmatkapožiadaťosúhlaskuzavretiutakejtozmluvysúd.Žalobca
je presvedčený, že žalobca má v tom náhradnom byte právo bývania. Žalovaná žiadnym relevantným
spôsobom platnosť nájomnej zmluvy nevypovedala.

5. Žalovaná od počiatku tvrdila, že zo zmluvy o prenájme, ktorá je platná, vyplýva, že nájomná
zmluva zanikne, ak dlh spojený s užívaním bytu dosiahne sumu 20.000,-- Sk (663,88 Eur) v dôsledku
neuhrádzania finančných nákladov spojených s užívaním bytu. Žalovaná poukazovala na to, že v roku

2012 zaplatila dlh vo výške 801 Eur a 590 Eur. Následne vyzvala na vypratanie bytu. V roku 2013 k tejto
dlžnej sume zaplatila ďalšiu úhradu Spravbytkomfort vo výške 91,79 Eur a následne 175,40 Eur. Celkový
dlh teda predstavuje 1.391,14 Eur. Má teda za to, že žalobca stratil právo bývania, pretože porušil
zmluvu o nájme bytu a táto zmluva zanikla. Zároveň predložila súdu aj doklady o zaplatení týchto čiastokpre Spravbytkomfort. Čo sa týka hnuteľných vecí od počiatku uviedla, že žalobca nespolupracoval pri
vysťahovaní, všetky veci mu vysťahovala k jeho otcovi.

6. Žalobca sa dostavil až na posledné pojednávanie vo veci dňa 14.11.2016 a uviedol, že žalovaná
násilne vnikla do bytu na K.. XX. F.. Je pravdou, že byt bol dcérin a je pravdou, že mal tam nejaké
nedoplatky, nevie však presne koľko. Snažil sa zistiť cez Spravbytkomfort, ale oni mu to nepovedali s
tým, že nevlastníkovi to nepovedia. Potvrdil aj to, že sa rozprával s dcérou, ktorá mu uviedla, že ho
chce vysťahovať, ale žiadne zásielky nedostal, ani mu žiadne nedošli. Túto žalobu podal tak, ako žaluje,

pretože nemá kde bývať a jeho právo na bývanie bolo porušené. Čo sa týka samotných hnuteľných vecí,
tak jeden deň zastalo auto pred domom jeho otca s tým, že otvárali bránu. Bola to prepravná služba.
Keď otvorili dodávku tak videl, že sú tam jeho veci a to starožitná obývacia stena, ktorá je vyrezávaná,
ale on ich poslal preč, pretože otec nedal súhlas, aby sa tieto veci vykladali v dome. Tak sa objavila jeho
exmanželka a dcéra. On volal políciu, ktorá napokon prišla a všetko si nafotili. Veci vyložili na chodník,
veľmi pršalo a nemal to kde odložiť. Tak prišiel syn a dali to spolu do garáže.

7. Na otázku súdu, prečo žaluje vydanie starožitnej steny, keď vo svojej výpovedi uvádza, že túto stenu
prevzal, žalobca uviedol, že on to tak nemyslel. Myslel, že nejakú náhradu za tú starožitnú stenu, pretože
bola znehodnotená dažďom. Žalobca tvrdil, že v byte s ním nikto nebýval, ale občas tam niekto prespal.

8. Žalovaná potvrdila, že žalobca je jej otec. Poukázala na celú genézu s bytom, že jej matka musela
zabezpečiť náhradné bývanie, preto v roku 2003 kúpila byt na K.. XX. F. XX s tým, že tento byt kúpila
na jej meno a žalovaná sa stala jeho vlastníčkou. V tom čase bola ešte maloletá a tá dohoda bola
schválená súdom. Následne brat robil nájomnú zmluvu, bolo to v roku 2004, žalobca bol vysťahovaný
zo J. za asistencie polície. Roky to fungovalo tak, že žalobca v byte býval. Ona raz do roka skontrolovala

platby, či išli, či tam je nejaký dlh alebo nie. Problémy začali až 3 roky dozadu, keď zistila, že dlh na
Spravbytkomfort žalobca má. Vyzvala ho, prvú zásielku prevzal a potom už zásielky nepreberal. Podľa
nej tak došlo k porušeniu zmluvy, a preto mu dala následne výpoveď. Dlhodobo sa s ním nevedela
skontaktovať, až koncom augusta 2014 volala domovníčka, že bytovku idú rekonštruovať a potrebuje,
aby nejaké veci vypratali, takže osobne v tom byte bola, klopala, ale otvoril jej úplne cudzí muž. Následne

jej opätovne volala domovníčka, že na chodbe sú zvratky. Vtedy opäť prišla, bolo to v auguste, klopala
a otvoril jej sám žalobca. Rozprávala sa s ním asi hodinu a pol a dohodli sa, bola to ústna dohoda,
že sa vysťahuje najneskôr do polovice septembra. On sám jej v rozhovore priznal, že nezvláda platiť,
preto sľúbil, že do polovice septembra sa vysťahuje. Na tunajšom súde sa viedlo konanie XC/XXX/
XXXX o vypratanie, a preto ten návrh tam zobrala späť, pretože tam bola tá dohoda, že sa vysťahuje

dobrovoľne. Avšak 15.9. sa s ním už nevedela spojiť, no keďže mali ústnu dohodu o vysťahovaní,
tak objednala sťahovaciu firmu, vymenila zámky, opäť pritom boli slovné prestrelky a nejaké trestné
oznámenia.Väčšinuvecivysťahovalikotcovižalobcu,pretožetamsazdržiava.Vbyteostaliknihy,lustre,
štetce, všetko je v pivnici v krabiciach. Po podaní žaloby ho vyzvala, aby prišiel po tie veci, avšak všetky
písomné výzvy sa jej vracali. Dlh v Spravbyte, ktorý bol, tak bol okolo 1.500 Eur a uhradila ho ona spolu

s matkou. K vysťahovaniu došlo riadnou firmou, ktorú objednala, bola to sťahovacia firma. Predložila k
nahliadnutiu faktúru. Za sťahovanie uhradila 142 Eur. Oni prišli, obalili nábytok fóliou, naložili do auta a
vysťahovali. Keď prišli na Č. ulicu, kde býva otec žalobcu, tak došlo k slovnej prestrelke, pretože žalobca
povedal, že tie veci nechce. Nechcel im otvoriť, ani pustiť ich do dvora, preto to urobili tak, že veci vyložili
na chodník, obalili ich ešte ďalšou vrstvou fólie a prikryli hrubým kobercom, ktorý bol otcov a nechali to

tak na chodníku. Žalovaná potvrdila, že potom volala s bratom, ktorý uviedol, že sa musel vrátiť z U.U.
do H. a otcovi večer pomáhal všetky tie veci presťahovať k starému otcovi. Uviedla, že to, že sa dohodla
so žalobcom, že byt vypratá môže potvrdiť nahrávkou, ktorá je ale na prokuratúre ako dôkaz v trestnom
konaní. Žiadnu písomnú dohodu s otcom neuzatvárala. Pri tom rozhovore bola prítomná jej mama.

9. Žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že bola za ním žalovaná s matkou, ale v tom čase mal vypité.
Opýtali sa ho, kedy pôjde z bytu preč a on na to povedal, že kedy oni chcú, ale v tom čase mal vypité.

10. Vo veci bola vypočutá svedkyňa S.Á. S., žalobca je jej bývalý manžel a žalovaná je jej dcéra. Keď sa
rozviedli, mala zabezpečiť náhradné bývanie, kupovala byt, ale kúpila ho na dcéru. V roku 2007 sa ale

vypla elektrika, pretože žalobca neplatil. V roku 2012 tam boli ďalšie dlhy, bolo to okolo 1.400 Eur. Keďže
sa tie dlhy stupňovali, snažili sa so žalobcom skontaktovať, prišli do bytu, ale otvoril im neznámy človek,
ktorý sa volal D. Č., ktorý im povedal, že tam býva dva roky. Bolo to však bez súhlasu dcéry. Odovzdal
im kľúče, ale v rámci súdneho konania tieto kľúče vrátili. Na byte však boli ďalšie dlhy. V lete 2014 sakonečne k žalobcovi dostali, stretli sa spolu so žalovanou. Asi po hodine rozhovoru dcére sľúbil, že byt
do 15.9. uvoľní. Priebežne sa aj z bytu sťahoval, boli sa tam pozrieť, mal veci vysťahované na chodbu
a sused zo J. ho sťahoval. Oni už medzitým objednali ohľadne okien, elektriky, vodárov, pretože byt bol

v zlom technickom stave. Následne sa však zase nemohli spojiť so žalobcom, takže boli za ním na J. a
opýtali sa ho, či mu môžu tie zvyšné veci odviezť a on povedal, že áno do garáže na J. a k tomu aj potom
reálne došlo. Medzi žalobcom a žalovanou bola iba ústna dohoda a boli tam prítomní len oni traja, teda aj
svedkyňa a termín vypratania bol dohodnutý na 15.9.. Svedkyňa uviedla, že v časti ten termín aj žalobca
rešpektoval, pretože sa začal sám sťahovať. Svedkyňa potvrdila, že komunikovala aj s otcom žalobcu,

ktorý im dal súhlas, aby tam boli veci odložené, pretože má veľký garáž a žalobca si tam sám priebežne
veci sťahoval. Následne sa so žalobcom stretli až v ten deň, keď sťahovali a už zase všetko neplatilo.
Na dvor sa nedostali, on všetko pozamykal, preto zložili veci na chodník. Svedkyňa potvrdila, že pri tom
stretnutí v auguste 2014 bol žalobca informovaný, čo je dôvodom ukončenia nájomného vzťahu. Vedel,
že je to dlh prekračujúci 20.000,-- Sk tak, ako to bolo v nájomnej zmluve a aj to, že tam býval pán Č.
neoprávnene dva roky. Potvrdila aj to, že dcéra doručovala výzvy, ktoré však on nepreberal. Svedkyňa

potvrdila, že dcéra mala zoznam vecí, ktoré sťahovali, ale aj to odmietol žalobca podpísať. V byte ostali
ešte jeho knihy, luster, plynová bomba a jeden obraz. Všetky sú uložené v pivnici. Sústavne ho vyzývajú,
aby si veci prišiel prevziať. Potvrdila aj to, že pán Č., ktorý v byte býval, bol si prevziať svoje veci.

11. Vo veci bol vypočutý svedok Ľ. T., žalobca je jeho otec a žalovaná je jeho sestra. Potvrdil, že bol pri

spisovaní nájomnej zmluvy. Pamätá si, že mal to byť bezplatný nájom. Otec v tom byte býval, chodil ho
aj navštevovať. Čo sa týka ukončenia zmluvy o nájme, tak sa tam určite dávali nejaké podmienky, ale
on si to už konkrétne zo zmluvy nepamätá. Svedok uviedol, že podľa neho v celom tom vývoji vzťahov
boli dva medzníky a to, keď sa jeho otec s matkou žalovanej rozvádzali, tak on povedal, že je na strane
O. - žalovanej a oni sú mu ukradnutí. Potom sa ale dozvedel, že sestra si zmenila meno a to sa ho veľmi

dotklo, že sa tak neodstrihla len od otca, s ktorým má zlý vzťah, ale aj od babky a od dedka a pre neho
to bolo veľmi ťažké. Svedok potvrdil, že dobre vychádza aj so sestrou aj s otcom a mal problémy prísť
na pojednávanie, pretože čokoľvek tu povie, tak sa vzťahy narušia.

12. Svedok vypovedal, že v deň, keď mu zložili veci, tak mu otec volal, že mu má prísť pomôcť. Prišiel

až z U.. Medzitým mu volala aj O. mama, že mu doviezli veci, aby som mu išiel pomôcť. Pamätá si,
že keď prišiel, tak bola už noc a oni nosili veci do garáže. Svedok potvrdil, že v podstate ani nechcel
vedieť, či majú nejaké problémy s otcom, alebo nie. Vedel, že sú tam nejaké finančné nedoplatky, a že
boli nejaké problémy. Keď babka zomrela, tak sa trebalo o deda starať, otec bol raz u deda a raz v byte,
ale on podrobnosti nikdy nechcel vedieť. Čo sa týka prenášania veci, tak prenášali ich priamo z ulice asi

dve hodiny, bola tam stena, skrine, gauč, krabice s malými vecami, čo bolo v skrini, tak to nevie. Tie veci
boli mokré a boli v takom stave, že jednoducho neboli nové. Ten dážď nábytku určite neprospel. Otec u
neho nikdy nepobýval sústavne, pretože stavia dom a chodí mu pomáhať tak maximálne na 3 dni. Otec
príde ku nemu tak trikrát do mesiaca, nie dlhšie ako na 3 dni.

13. Vo veci boli predložené listinné dôkazy, fotografie z 22.10.2014, kedy došlo k vysťahovaniu,
fotografie z bytu, ktorý bol predmetom nájmu (č.l. 41 a nasl), z ktorého vyplýva, že byt bol v zlom
stave. Zmluva o prenájme zo dňa 29.12.2013, ktorú za vtedy maloletú žalovanú podpísala jej matka,
predmetom ktorej je nájom na dobu 30-tich rokov, povinnosti nájomcu a v bode 5 nájomná zmluva
zanikne dobrovoľným vyprataním, smrťou, ak dlh spojený s užívaním bytu dosiahne sumu 20.000,-- Sk

v dôsledku neuhrádzania finančných nákladov spojených s užívaním predmetného bytu a ak nájomník
prenajme byt inej osobe. Ďalej sú tam výzvy, potvrdenie o zaplatení dlhu zo strany žalovanej Spravbytu,
výzvy na ukončenie nájmu.

14. Žalovaná ďalej predložila kúpnu zmluvu na predmetný byt zo dňa 3.2.2015, kedy predmetný byt

predala (č.l. 148).

15. Podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.17. Podľa § 687 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave
spôsobilomnariadneužívanieazabezpečiťnájomcoviplnýanerušenývýkonprávspojenýchsužívaním
bytu.

18. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

19. V prvom rade súd chce poukázať na to, že žaloba bola od počiatku zmätočná, žalobca sa nedomáhal
neplatnosti výpovede z bytu, ale domáhal sa svojho práva na bývanie v predmetnom byte. Taktiež sa
domáhal sprístupnenia, resp. vydania hnuteľných vecí, ktoré boli uvedené v žalobe pod položkami 1 až
175. Žalobu právne podložil na skutočnosti, že zmluva o prenájme zo dňa 29.12.2003 je absolútnym
neplatným právnym úkonom s poukazom na to, že ju uzavrela matka žalovanej, ktorá bola v tom

čase maloletá a nedala túto zmluvu schváliť súdom, preto je to absolútne neplatný právny úkon. S
týmto právnym názorom sa však súd nestotožňuje a považuje túto predloženú zmluvu o prenájme
zo dňa 29.12.2003 za platnú. Nie je pravdou, že takáto zmluva o prenájme bytu by mala podliehať
režimu v zmysle citovaného ustanovenia § 28. Súd sa nestotožňuje s tvrdením právneho zástupcu
žalobcu, že sa jedná o nie takú bežnú vec, na ktorú je potrebné schválenie súdu. Samotná kúpa

bytu, kde kupujúcou bola vtedy maloletá žalovaná, prešla procesom schválenia v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia. Samotná zmluva o prenájme však podľa názoru súdu je bežnou vecou, nejde
tu o nakladanie s nehnuteľnosťou ako predaj, zriadenie vecného bremena a podobne a nepotrebovala
teda na svoju platnosť schválenie súdu. Ďalej je potrebné poukázať na to, že účastníkom tejto zmluvy
bol aj otec žalovanej v tom čase tiež jej zákonný zástupca, ktorý neplatnosť tejto zmluvy od roku 2003

nenamietal. Naopak, na základe tejto zmluvy užíval celé roky predmetný byt. Súd teda uzatvára, že
zmluvu o prenájme zo dňa 29.12.2003 považuje za platnú.

20. Žalobca sa vo svojej žalobe domáhal práva na bývanie v predmetnom byte. Súd však má za to,
že žalovaná postupovala v súlade s uzavretou zmluvou o nájme a v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami o výpovedi z nájmu bytu. Bolo preukázané, že žalovaná doručila žalobcovi (č.l. 72) dňa
26.6.2014 zánik nájomnej zmluvy, kde ho požiadala o vypratanie nehnuteľnosti a o vrátenie kľúčov
od predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná preukázala listinnými dôkazmi, že žalobca si neplnil svoje
povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, ako aj zo zmluvy o nájme a jeho dlh na Spravbyte dosahoval viac
ako 1.400 Eur. Taktiež podľa názoru súdu bolo preukázané, že v predmetnej nehnuteľnosti nechal bývať

ďalšiu osobu, čo bolo potvrdené nielen výpoveďou žalovanej, ale aj výpoveďou svedkyne. Svedkyňa
S. potvrdila aj okolnosti ústnej dohody medzi žalovanou a žalobcom o dobrovoľnom vyprataní sa z
predmetnej nehnuteľnosti. Túto skutočnosť dokonca potvrdil samotný žalobca, ktorý vo svojej výpovedi
uviedol, že sa o tom rozprávali, a že on povedal, že odíde, kedy oni chcú, hoci doplnil, že mal v tom čase
vypité. Túto okolnosť teda nenamietal ani samotný žalobca, že takýto rozhovor medzi nimi prebehol.

21. Ak sa žalobca domáhal svojho práva na bývanie v byte, ktorý už medzičasom žalovaná nevlastní,
má súd za to, že sa neoprel o žiadny relevantný právny dôvod na vyhovenie takejto žaloby. Bolo
preukázané, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o prenájme, ako aj z ustanovení §
711 Občianskeho zákonníka. Treba povedať, že podľa žiadnych ústavnoprávnych ani medzinárodných

noriem nie je možné odvodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo - garanciu na
zotrvanie v určitom obydlí.

22. Ďalej treba poukázať na nevykonateľnosť takéhoto petitu, keďže žalovaná predmetný byt už
nevlastní. Žalobca napriek tomu, že o tejto skutočnosti vedel, nezobral v tejto časti žalobu späť, naopak

žiadal v priebehu konania zmenu žaloby o určenie neplatnosti takejto kúpnej zmluvy, ktorá však má
úplne iný právny základ, ako aj účastníkov konania, preto zmenu žaloby súd nepripustil.

23. Aj po vykonanom rozsiahlom dokazovaní nie je teda zrejmé, čo vlastne chcel žalobou žalobca
dosiahnuť. Zmluva o prenájme je platná. Žalovaná podala výpoveď v súlade s touto zmluvou ako aj s

citovaným zákonným ustanovením. Súd má teda za to, že v tejto časti je žaloba nedôvodná, preto ju
súd zamietol.24. V druhej časti svojej žaloby žalobca žiadal sprístupniť a vydať hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v
žalobe pod položkami 1 až 175. Už pri prvej položke však samotný žalobca vo svojej výpovedi potvrdil,
že starožitná obývacia stena mu bola vrátená, avšak už v poškodenom stave. Táto skutočnosť svedčí o

tom, že žalobca uviedol veci, ktoré reálne mu boli odovzdané a nepreukázal vôbec existenciu viacerých
vecí, ktoré uvádza vo svojej žalobe. Veci sú neidentifikovateľné (napr. pod položkou 118 nite, gombíky,
alebo položka 163 ponožky), ktoré žalobca ani vo svojej výpovedi, ani nijakými listinnými dôkazmi bližšie
nešpecifikoval. Keďže aj jeho výpoveď týkajúca sa hnuteľných vecí (starožitná obývacia stena) bola
rozporuplná, kde vlastne potvrdil, že mu boli nejaké veci, ktoré bližšie neuviedol odovzdané a boli to

aj veci zo zoznamu, ktorý žiadal vydať, súd nemohol vyhovieť ani tejto časti žaloby. Naopak na druhej
strane bolo tu tvrdenie žalovanej, ako aj svedkyne, že veci, ktoré mu neboli privezené sťahovacou
službou, má stále pripravené na vydanie, na ktoré bol viackrát vyzvaný listinnými dôkazmi (o čom
predložila žalovaná doklad).

25. Súd musí na záver uviesť stranám, že vo svojej podstate je toto konanie o rodinných rozporoch

a sporoch, ktoré sa tiahnu niekoľko rokov a zároveň pripomenúť žalobcovi, že žaluje svoju biologickú
dcéru, na ktorú preniesol konflikt so svojou bývalou manželkou. Takýto spor sa súdu javí na hranici
dobrých mravov (§ 53 Občianskeho zákonníka).

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP, kedy priznal náhradu trov konania úspešnej

žalovanej vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v
znení neskorších predpisov).