Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/79/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111211498
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111211498.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: N.. S. W., narodený

XX.XX.XXXX, bytom H., V. Y. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Kubáni, Piešťany, Teplická
2251/121, proti žalovanému: Stredná priemyselná škola dopravná Trnava, Študentská 23, Trnava,
zastúpenému advokátom: JUDr. Tatiana Chrenková, Piešťany, A. Trajana 12, o určenie neplatnosti
výpovede, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.05.2011, doručenou súdu dňa 23.05.2011, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 13.12.2010 je
neplatná. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným je v pracovnom pomere na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.1987 a pracuje u žalovaného ako učiteľ strednej školy. Prípisom
"Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d), bod 1, ods. 2 písm. b) Zákonníka
práce zo dňa 13.12.2010", ktorá bola žalobcovi doručená dňa 14.12.2010, oznámil žalovaný, že

dáva žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d), bod 1, ods. 2 písm. b) Zákonníka práce pre
nesplnenie predpokladov na výkon dohodnutej práce, ktorú výpoveď odôvodnil tým, že medzi žalobcom
a žalovaným bola uzatvorená pracovná zmluva na výkon pracovnej činnosti učiteľa dielenských cvičení,
v súčasnosti učiteľa strednej školy, dňom 1.11.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 317/2009 Z.z.,
ktorý stanovuje okrem iného základné kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti, na
vyučovanie predmetov prax a praktické cvičenia v študijných odboroch 3739 6 elektrotechnika v doprave
a telekomunikáciách a 3765 6 technika a prevádzka dopravy, je požadované vzdelanie najmenej

vysokoškolského II. stupňa. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného sa mal podľa prípisu skončiť
dňa 31.03.2011. Žalobca s touto výpoveďou ani jej dôvodmi nesúhlasí. Podľa žalobcu mu žalovaný
neponúkol inú vhodnú práce, hoci má možnosť ho zamestnávať inou vhodnou prácou, iba prechod
na inú prácu, čo je podľa žalobcu v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca poukázal na to, že pre
žalovaného okrem práce učiteľa strednej školy, predtým učiteľa odborných predmetov, vykonával aj
prácu učiteľa praktického vyučovania mládeže na výchovno - vzdelávaciu činnosť dospelých na základe
Francúzsko - slovenskej rámcovej dohody o odbornom vzdelávaní zamestnancov A. A. Y. v H., ktorá

bola uzatvorená medzi žalovaným a A. A. Y. H.. Túto činnosť vykonáva žalovaný s uvedeným podnikom
doteraz, je o ňu nepretržitý záujem. Túto činnosť žalobca vykonával od 01.09.2004 do 31.12.2007, t.j.
do doby uplynutia výpovednej lehoty na základe neplatnej výpovede. Žalobca ďalej poukázal na to, že
bol a je na výkon tejto práce, výchovno - vzdelávacej činnosti dospelých zaškolený a kvalifikovaný, máOsvedčenie - Francúzsku akreditáciu. Predmetná výpoveď má podľa žalobcu formálne ale aj podstatné
obsahové nedostatky a je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného,
že na vyučovanie predmetov prax a praktické cvičenia v študijných odboroch 3739 6 elektrotechnika

v doprave a telekomunikáciách a 3765 6 technika a prevádzka dopravy, je požadované vzdelanie
najmenej vysokoškolského II. stupňa. Tieto predmety s malými úpravami žalobca vyučoval a vyučuje u
žalovaného od roku 1987. Žalobca považuje konanie žalovaného proti jeho osobe za účelové, úmyselné,
nedobromyseľné s úmyslom mu poškodiť. Žalobca považuje výpoveď za neplatnú.

2. Žalobca k vyjadrenie žalovaného k žalobe uviedol, že žalobca má u žalovaného podľa vyhlášky MŠ
SR pracovné zaradenie - zamestnanie č. 2322040 Z.z.- učiteľ odborných predmetov strednej školy a
podľa vyhlášky MŠ SR č. 317/2009 Z.z. a č. 417/2009 Z.z. má žalobca u žalovaného od roku 2009
pracovné zaradenie - zamestnanie - učiteľ strednej školy. Prijatím vyhlášky č. 41/1996 Z.z. boli učitelia
vyučujúci na stredných školách zaradení podľa prílohy č. VI. ako učitelia odborných predmetov na
stredných školách. Podľa § 10 ods. 6 bola navyše pre pedagogických pracovníkov výnimka, podľa ktorej

od požiadavky v § 2 ods. 4 a 5 možno u pedagogického pracovníka, ktorý má odbornú spôsobilosť,
upustiť v prípade, ak pedagogický pracovník pôsobí najmenej 15 rokov vo výchovno-vzdelávacom
procese a dosiahol vek 45 rokov. Žalobca po úspešnom skončení Strednej priemyselnej školy v Trnave
v roku 1985 si svoju kvalifikáciu v roku 1987 doplnil úspešným štúdiom na Pedagogickej fakulte v
D. doplnkovým pedagogickým štúdiom. Počas pracovného pomeru u žalovaného si žalobca ďalej

doplnil svoju kvalifikáciu štúdiom na H. univerzite so sídlom v H. - Pedagogická fakulta, ktoré v roku
2000 úspešne ukončil ako bakalár. Zo strany žalovaného nikdy nebola vznesená požiadavka, že
žalobca nespĺňa kvalifikačné požiadavky. Žalobca na základ požiadavky žalovaného od 01.09.2004 do
31.12.2007 vykonával prácu v A. A. Y. s miestom výkonu práce Campus povolaní, Stredná priemyselná
škola dopravná Trnava prácu lektor. Žalovaný prípisom zo dňa 1.12.2010 ponúkol žalobcovi prácu, ktorá

nezohľadňovala žalobcovu kvalifikáciu. Žalobca u žalovaného vyučuje s postupnými zmena predmet
Prax a praktické cvičenia od roku 1987 a neexistujú žiadne požiadavky, ktoré by žalobcovi bránili
plniť si pracovné povinnosti. Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. zamestnancovi, ktorému
zamestnávateľazachovalvýnimkuzplneniakvalifikačnéhopredpokladuvzdelania,zostávatátovýnimka
zachovaná po celý čas vykonávania pracovnej činnosti, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená.

Ustanovenie § 61 ods. 3,4,5 sa týkajú nových zamestnancov, ktorým vznikol pracovný pomer po
31.03.2002. Žalobca poukázal na § 2 ods. 3 vyhlášky MŠ SR č. 41/1996 Z.z. a jej prílohu v časti
učitelia odborných predmetov, v zmysle ktorých za vzdelanie uznané ako vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa sa považuje: 1. rozširujúce štúdium učiteľstva odborných technických predmetov 2.
doplnkové štúdium učiteľstva odborných predmetov, preto žalobcovi bolo jeho vzdelanie uznané ako

vysokoškolské. Od roku 1996 do 2009 vykonával žalobca u žalovaného prácu s pracovným zaradením
učiteľ odborných predmetov strednej školy, od roku 2009 stredoškolský učiteľ.

3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nepredložil žiadosť SPŠD Trnava na ZO PP odborového zväzu
o prerokovanie výpovede sp. zn. 00031/2010/SPŠDTz-15 zo dňa 13.12.2010, len výpoveď zo dňa

03.12.2010. Predmetom sporu je výpoveď zo dňa 13.12.2010 sp. zn. 00031/2010/SPŠDTz-15 a nie
výpoveď zo dňa 03.12.2010 sp. zn. 00031/2010/SPŠDTz11. Jedná sa o dva samostatné právne úkony,
ktoré sa líšia nielen v dátumoch ale aj v spisových označeniach. Výpoveď zo dňa 13.12.2010 nebola
prerokovaná so zástupcami zamestnancov a preto je neplatná. Žalovaný pred uplatnením výpovede zo
dňa 13.12.2010 si nesplnil povinnosť ponúknuť žalobcovi inú vhodnú prácu, preto aj z tohto dôvodu je

výpoveď neplatná. Žalovaný sa snažil žalobcovi ponúknuť inú vhodnú práce viažucu sa k výpovedi zo
dňa 03.12.2010, prípisom doručeným žalobcovi dňa 02.12.2010 o 7:50 hod. s tým, že žalobca sa k nemu
má vyjadriť do 14:00 hod. Žalovaný dňa 02.12.2010 neprijal osobne od žalobcu vyjadrenie k ponuke,
preto ju žalobca zaslal poštou. Žalobca ponúknutú prácu viažucu sa k výpovedi zo dňa 13.12.2010 nikdy
neodmietol.Od1.9.1998vstúpilidoplatnostiosnovy,kdebolavykonanázmenanázvudielenskécvičenia

a nahradené prax a praktické cvičenia, ktoré žalobca vyučoval a môže vyučovať, pričom obsahová
náplň zostala nezmenená. Od 1.9.2004 vstúpili do platnosti nové základné pedagogické dokumenty
pre študijný odbor 3739 6 elektrotechnika v doprave a telekomunikáciách, ktoré žalobca vyučoval
a môže vyučovať, pričom obsahová náplň zostala nezmenená. V školskom roku 2010/2011 bolo u
žalovaného v príslušnom odbore 44 nadčasových hodín týždenne, v roku 2011/2012 41 hodín týždenne,

ale žalovaný žalobcovi prácu neprideľuje, hoci žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady. Ak mal žalobca
pochybnosti o kvalifikácii žalobcu, mal sa starať o prehlbovanie kvalifikácie svojich zamestnancov.
Preto ak žalobca nespĺňa predpoklady, je to zavinením žalovaného. Výnimku zo vzdelania žalovaný
akceptoval konkludentne ale aj faktickým úkonom - uzatvorením Dohody o zmene pracovnej činnostiako aj v potvrdení o zamestnaní zo dňa 01.02.2008. Žalovaný od roku 1996 akceptoval odbornú aj
pedagogickú prax žalobcu, nevyzval ho na doplnenie si vzdelania a keďže raz bola výnimka daná,
zostáva zachovaná. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že na vyučovanie predmetov prax a

praktické cvičenia je požadované vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa, tieto predmety
s malými úpravami žalobca u žalovaného vyučoval a vyučuje od roku 1987. Žalovaný má možnosť
zamestnávať žalobcu ako kmeňového zamestnanca s pracovnou zmluvou na dobu neurčitú, namiesto
toho túto prácu vykonáva prostredníctvom zamestnancov F. U. a L. L. s pracovným pomerom na dobu
určitú.

4. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný tým, že neprejednal výpoveď z pracovného
zo dňa 13.12.2010 s odborovou organizáciou a neponúkol žalobcovi inú vhodnú prácu viažucu sa k
výpovedi zo dňa 13.12.2010, nesplnil hmotnoprávne podmienky, ktorých absencia spôsobuje neplatnosť
výpovede z pracovného pomeru. Dodatky k pracovnej zmluve boli robené na žiadosť žalovaného a
aj počas ich platnosti bol žalobca riadnym kmeňovým pedagogickým zamestnancom žalovaného. Po

ukončení doby trvania dodatkov mal žalovaný zákonnú povinnosť zaradiť žalobcu späť na pôvodné
pracovné miesto a umožniť žalobcovi vyučovať predmety prax a praktické cvičenia. Žalobca aj počas
tohto obdobia vyučoval u žalovaného prax a praktické cvičenia v triedach žalovaného C1, C2, C3, C4.
Žalovaný tým, že zaradil žalobcu do 8. platovej triedy, neskôr do 9. platovej triedy, udelil mu výnimku
z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania. Žalovaný pred podaním výpovede považoval a aj

považuje žalobcu za riadneho kvalifikovaného pedagogického pracovníka, čo žalobca preukazuje tým,
žežalovanýupravovalplat,resp.platovútarifužalobcoviako riadnemukvalifikovanémupedagogickému
zamestnancovi, a to prípismi zo dňa 19.11.2010, 29.03.2011, 29.03.2011, 19.11.2011, 22.05.2012,
22.06.2012 v ktorých potvrdzuje, žalovaný upravil žalobcovi plat ako pedagogickému zamestnancovi
so zaradením ako učiteľ strednej školy odborných predmetov, resp. stredoškolský učiteľ.

5. Žalobca k uzneseniu odvolacieho súdu uviedol, že výpoveď z pracovného pomeru sp. zn. XXXXX/
XXXX/SPŠDTt-XX zo dňa 13.12.2010 je jeden samostatný právny úkon, iný a odlišný od výpovede zo
dňa 18.10.2010 a zo dňa 03.12.2010, ktoré zakladajú a z ktorých vyplývajú určité práva a povinnosti
pre jeho účastníkov, sú to tri rozdielne právne úkony, ktoré bol žalovaný povinný prejednať s výborom

ZO, pričom výpoveď z 13.12.2010 žalovaný výboru nezaslal a tento ju neprejednal. Podľa žalobcu
sú výpovede z 3.12.2010 a z 13.12.2010 obsahovo odlišné. Týmto nebola splnená hmotnoprávne
podmienka na platnosť výpovede. Nesprávnosť jeho postupu preukazuje aj to, že v krátkom čase sa
žalovaný snažil dať žalobcovi tri výpovede. Žalovaný si nesplnil ani ďalšiu hmotnoprávnu podmienku
spočívajúcu v ponuke inej vhodnej práce zodpovedajúcej žalobcovej kvalifikácii. Ponuka práce urobená

žalovaným neexistovala, bola len fiktívna, pozícia údržbára bola obsadená dvomi pracovníkmi, navyše
bola miestom externým. Žiadna relevantná pracovná ponuka žalobcovi ponúknutá nebola. Žalobca
nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, že vyhláška 41/1996 bola účinná len do 31.10.2009 a bola
zrušenázákonomč.317/2009Z.z.,leboodvolacísúdnezobraldoúvahy§61ods.2ozachovanívýnimky
zo vzdelania. Výnimku zo vzdelania žalovaný potvrdil konkludentne, lebo od roku 1996 do 13.12.2010

žalovaný nevzniesol voči žalobcovi námietky, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon práce, ale
aj faktickými úkonmi a to prípismi o určení platu, rozhodnutiami o plate oznámeniami o výške a zložení
platu v období od 01.06.1992 do 30.03.2011, ktorými žalovaný každoročne započítal žalobcovi odbornú
aj kvalifikovanú prax a každoročne upravil žalobcovi plat ako riadnemu kvalifikovanému pedagogickému
zamestnancovi. Prijatím vyhlášky č. 41/1996 boli učitelia vyučujúci na stredných školách zaradení podľa

prílohy č. VI. s pracovným a jediným funkčným označením "učitelia odborných predmetov na stredných
školách". Žalovaný vo výpovedi uviedol, že nemá pre žalobcu dostatok vyučovacích hodín, nemá pre
žalobcu prácu a teda žalovaný použil nesprávny výpovedný dôvod. Žalobca poukázal na § 61 ods. 3 a
4 zák. č. 317/2009 Z.z., o lehote na doplnenie vzdelania do 31.12.2013, resp. 31.12.2015, preto podľa
neho bola výpoveď žalobcovi daná predčasne. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 5Co/116/2006 zo dňa 15.11.2006 s identickým predmetom sporu.

6. Žalobca v odvolaní proti rozsudku uviedol, že žalovaný nepredložil učebné osnovy v školskom roku
2010/2011 predmetu prax a praktické cvičenia v študijnom odbore 37396 a 37656, hoci mu to bolo
na poslednom pojednávaní uložené a zároveň súd nevypočul ním navrhovaných svedkov. Žalobca

ponúknutú prácu žalovaným neodmietol, uvedená pozícia je podľa žalobcu obsadená a je vedená
ako externé pracovné miesto, táto ponuka bola fiktívna. Žiadna relevantná pracovná ponuka zo strany
žalovaného žalobcovi ponúknutá nebola, tým nebola splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 63
ods. 2 Zákonníka práce. Žalobca naďalej trvá na tom, že výpoveď sp.zn. XXXXX/XXXX/SPŠDTt-XXzo dňa 13.12.2010 nebola nikdy predložená odborovej organizácii na prejednanie a z tohto dôvodu
je výpoveď neplatná. To, že žalovaný predložil odborovej organizácii na prejednanie výpovede s
iným obsahom a s inými registratúrnymi spisovými značkami a iným dátumami nie je možné podľa

žalobcu považovať za prejednanie a teda nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede.
Žalovaným predložené doklady preukazujúce, že došlo k zmene učebných osnov - učebných predmetov
obsahujúcich náplň dielenských cvičení, preukazujú nadbytočnosť žalobcu a preto mal byť vo výpovedi
iný výpovedný dôvod.

7. Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť. Predmetnú výpoveď
prevzal žalobca osobne na pracovisku dňa 14.12.2010. Žalovaný poukázal na to, že žalobca dosiahol
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore majster odbornej výchovy. Predmetom
činnosti žalovaného je okrem iného výchova a vzdelávanie v študijných odboroch zaradených
v sieti študijných a učebných odborov podľa schválených učebných plánov a učebných osnov.
Žalovaný zamestnáva pedagogických pracovníkov - učiteľov strednej školy. Pedagogickú činnosť môžu

vykonávať iba pracovníci, ktorí spĺňajú kvalifikačné a odborné predpoklady na túto činnosť. Základné
kvalifikačné predpoklady vyplývajú zo zákona č. 317/2009 Z.z. , v súlade s § 7 ods. 1 písm. a),
ods. 2 učiteľ strednej školy musí mať najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa § 7
ods. 3 sa vyžaduje aj vyučovanie predmetov jeho študijného odboru v rozsahu najmenej polovice jeho
týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu, teda musí vyučovať najmenej

10 hodín predmetov jeho študijného odboru. Žalobca dosiahol vzdelanie vysokoškolské prvého stupňa,
ukončil študijný program - majster odbornej výchovy a získal titul bakalár, čiže nespĺňa požiadavky
na stupeň a obor vzdelania učiteľa strednej školy so študijnými odbormi. Žalovaný v rámci študijných
odborov na škole zabezpečuje aj výučbu predmetov prax a praktické cvičenia, na výučbu ktorých sa
vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa dosiahnuté na elektrotechnickej alebo strojníckej

fakulte študijných odborov zamestnaných na telekomunikácie alebo automobilovú techniku. Žalobca by
moholvyučovaťnastrednejškolesučebnýmiodbormi(bývaléučilištia).Takétoodboryžalovanýnaškole
nemá. Počet nadčasových hodín ostatných pedagogických pracovníkov je nepodstatný, dôležitým by
bol, ak by žalobca spĺňal kvalifikačné a odborné predpoklady. Nie je pravdou, že by žalovaný neponúkol
žalobcovi riadnym spôsobom inú vhodnú prácu a nie je pravdou, že by žalovaný disponoval voľným

pracovným miestom v rámci svojej podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej poskytuje odborné vzdelávanie
pracovníkov pre A. A. Y. H.. Nie je pravdou, že o tento vzdelávací proces je nepretržitý záujem, naopak,
zmluvný partner žalovaného dostatok záujemcov o školenie, dôsledkom čoho došlo k zníženie stavu
lektorov. Zmluvný partner určuje, koľko školiteľov nude túto činnosť vykonávať a pracovné zmluvy
sa uzatvárali iba na dobu určitú- jeden rok. Nie je pravdou, že by mal žalovaný možnosť žalobcu

naďalej zamestnávať s poukazom na jeho kvalifikačnú a odbornú spôsobilosť, žalobca ponúknutú prácu
odmietol. V súlade so zákonom č. 317/2009 Z.z. a vyhláškou č. 437/2009 Z.z. zamestnanec musí spĺňať
kvalifikačné predpoklady počas celého trvania pracovného pomeru. Prijatím týchto právnych noriem
došlo u niektorých zamestnancov k strate kvalifikačných predpokladov a to aj v prípade, že zamestnanec
pri nástupe do zamestnania tieto predpoklady spĺňal.

8. Žalovaný v odvolaní uviedol, že výpoveď predložená na prerokovanie ZO je skutočne datovaná dňom
03.12.2010 pod č. XXXXXX/XXXX/SPŠDTtXX. Listina obsahujúca výpoveď predložená na prejednanie
ZO a listina obsahujúca výpoveď, ktorá bola doručená žalobcovi, má identický obsah dôvodov výpovede
akopríslušnéustanoveniaZPnazákladektorýchboladaná.Jedinýmrozdielomtýchtodvochdokladovje

ichdatovanieačíslo,podktorýmsútietodokladyevidovanéužalovaného.Akbolavýpoveďprerokovaná
vopred, môže zamestnávateľ z tohto prerokovania vychádzať dovtedy, kým výpovedný dôvod trvá.
Nové prerokovanie sa nevyžaduje, ak v nej už bol uplatnený výpovedný dôvod prerokovaný zástupcami
zamestnancov v súlade s § 74 ZP a jedinou odlišnosťou je rozdielny dátum vyhotovenie (Zo súdnej
praxe č. 22/2008 s. 56). Žalovaný ponúkol žalobcovi ako inú vhodnú prácu pozíciu údržbára, žalovaný

nemohol ponúknuť žalobcovi ako inú vhodnú prácu výučbu nadčasových hodín, lebo žalobca nemá
potrebnú kvalifikáciu. Predmetné dodatky k pracovnej zmluve deklarujú skutočnosť, že už v čase
ich uzavretia žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady. žalobca bol preradený na miesto školiteľa
do školiaceho strediska A. A. Y. H., ktoré nie je školou a školiteľov nie je možné považovať za
pedagogických zamestnancov. K preradeniu žalobcu na miesto školiteľa došlo práve z dôvodu, že

žalovaný mu nemohol poskytnúť pracovný úväzok v zákonom požadovanom rozsahu z dôvodu, že
skončila výučba predmetov, na ktorú žalobca spĺňal kvalifikačné predpoklady. Na mieste školiteľa bol
žalobca zamestnaný od 01.09.2005 do 31.12.2007, teda od 01.09.2005 nevykonával prácu učiteľa
strednej školy ani obdobnú prácu. Školiace stredisko malo za úlohu školiť na praktické zručnostinovoprijatých dospelých zamestnancov firmy A. A. Y. a nevykonávalo výučbu pre študentov SPŠD
Trnava. Praxe študentov 3. a 4. ročníka študijného odboru 3765 6 sa vykonávali v autoservisoch. U
žalobcu preto nie je možné hovoriť o zachovaní akejkoľvek výnimky.

9. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 12C/79/2011 - 194 zo dňa 26.03.2012 žalobe vyhovel a určil, že
výpoveď daná žalobcovi dňa 13.12.2010 podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod. 1, ods. 2 písm. b) Zákonníka
práce je neplatná a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcu.

10. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24Co/253/2012 - 280 zo dňa 24.09.2013 na základe
odvolania žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd vo svojom odôvodnení konštatoval, že žalovaný si splnil svoju povinnosť, ktorá mu ako
zamestnávateľovi vyplýva z ust. § 74 Zákonníka práce. Výpoveď zo dňa 13.12.2010 pod sp. zn. XXXXX/
XXXX/SPŠDPTt-XX, ktorá bola doručená žalobcovi (a jej platnosť je predmetom tohto sporu) je totožná
s výpoveďou č. XXXXX/XXXX/SPŠDTt-XX zo dňa 03.12.2010 vo všetkých jej podstatných náležitostiach

a rozdielom v nich je len jej dátum vyhotovenia a evidenčné číslo, pod ktorým bola evidovaná. Čo sa
týka dátumu vyhotovenia výpovede, pre výpoveď je rozhodujúci dátum jej doručenia zamestnancovi
a čo sa týka evidenčného čísla, ide o interný údaj zamestnávateľa, ktorý nie podstatný údajom. Je
teda treba vyvodiť, že výpoveď daná žalobcovi zamestnávateľom zo dňa 13.12.2010 bola prerokovaná
so zástupcami zamestnancov žalovaného. Z oznámenia odborovej organizácie žalovanému totiž

vyplynulo, že odborová organizácia po prerokovaní výpovede s týmto obsahom a oboznámením sa
s predloženým materiálom zobrala výpoveď, ktorú mienil dať zamestnávateľ žalobcovi na vedomie a
tým hmotnoprávna podmienka v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce bola splnená. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný ponúkol žalobcovi miesto údržbára (a žalobca túto skutočnosť nepoprel),
na ktorú ponuka žalobca nereagoval, čím ale zo strany žalovaného bola pri daní výpovedi žalobcovi

jeho ponuková povinnosť ako ďalšia hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede z pracovného
pomeru splnená. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný vysloveným
právnym názorom odvolacieho súdu, bude doplniť dokazovanie so zameraním na posúdenie už len
danosti výpovedného dôvodu a vyhodnotiť naplnenie zákonných podmienok a dôvodnosti použitého
výpovedného dôvodu vo výpovedi danej žalovaným žalobcovi z hľadiska požiadavky na stupeň a odbor

vzdelania, ktoré sú požadované pre výkon práce dohodnutej so žalobcom.

11. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 12C/79/2011 - 426 zo dňa 18.07.2014 žalobu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

12. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24Co/676/2014 - 464 zo dňa 28.10.2015 na základe odvolania
žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd
čo do posúdenia veci v merite zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v zrušujúcom uznesení
zo dňa 24.09.2013 č.k. 24Co/253/2012-280.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov M. T., O.. G. A., L.. O. C., L..
O. O., L.. T. U., L.. U. L., W. K., N.. N. A., O.. W. G. oboznámením so žalobou zo dňa 23.05.2011,
vyjadrením žalovaného zo dňa 05.09.2011, zriaďovacou listinou žalovaného zo dňa 01.07.2002 v
znení dodatku č. 2 zo dňa 27.02.2007 a v znení dodatku č. 3 zo dňa 28.08.2008, výpoveďou
z pracovného pomeru zo dňa 03.12.2010, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2010,

pracovnou zmluvou zo dňa 02.09.1987, potvrdením o zamestnaní zo dňa 02.01.2008, výučným
listom, vysvedčením o maturitnej skúške zo dňa 11.06.1985, vysvedčením o záverečnej skúške zo
dňa 06.07.1987, vysvedčením o štátnej bakalárskej skúške zo dňa 19.10.2000, diplomom zo dňa
19.10.2000, žiadosťou o prerokovanie výpovede zo dňa 18.11.2010, výpoveďou z pracovného pomeru
zo dňa 18.11.2010, prerokovaním výpovede zo dňa 26.11.2010, žiadosťou o prerokovanie výpovede

zo dňa 03.12.2010, prerokovaním výpovede zo dňa 10.12.2010, ponukou na prechod na inú prácu
zo dňa 01.12.2010, pracovnou náplňou údržbára č.l. 29, záznamom z odovzdávania ponuky vhodnej
práce, vyjadrením ZO OZ PŠaV k prerokovaniu výpovedi zo dňa 02.02.2012, stanoviskom A. Z., s.r.o.
zo dňa 08.03.2011, oznámením k vyjadreniu ponuky na inú prácu zo dňa 02.12.2010, žiadosťou o
príspevok na štúdium zo dňa 07.12.2000, potvrdením o štúdiu zo dňa 06.09.2011, odpoveďou na

žiadosť zo dňa 22.11.2011, plánom práce školy na školský rok 2010/2011, oznámením o výške a
zložení funkčného platu zo dňa 19.11.2010, 29.03.2011, 22.06.2012, zmenou započítacej praxe zo
dňa 30.03.2011, vyjadrením k žiadosti zo dňa 22.06.2012, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
24Cpr/3/2013-361zodňa22.01.2014, zoznamomžiakovtriedyC4rok2006/2007,knižkouškoleniazč.l.339-340, určením platu zo dňa 01.06.1988, 09.09.1988, oznámením žalovaného o ďalších podmienkach
zo dňa 01.04.2002, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 06.05.2005, dodatkom k dohode
o zmene pracovnej zmluvy vyhotoveným dňa 28.12.2006, článkom č.l. 375, určením platu zo dňa

01.06.1992, 28.01.1993, 15.02.1993, 01.09.1993, 01.10.1995, 1.3.1996, 1.9.1996, 9.5.1997, 1.10.1997,
1.6.1998, 2.9.1999, 1.10.2000, 13.9.2001, rozhodnutím o plate z 3.4.2002, 3.9.2002, 3.10.2002,
20.9.2003, 10.9.2004, oznámenie o výške a zložení platu z 12.7.2005, 29.6.2006, 26.6.2007, zmenou
započítanej praxe z 30.3.2011, oznámenie o výške a zložení funkčného platu z 19.11.2010, 23.9.2011,
vyjadrením z 22.6.2012, žiadosťou o stanovisko z 29.3.2011, oznámením Ministerstva školstva zo

16.6.2004 č. CD-XXXX-XXXX/XXXXX-XX:XXX, schvaľovacou doložkou - oznámením Ministerstva
školstva z 5.5.2005 č. CD-XXXX-XXXX/XXXX-XX:XXX, stanoviskom MŠ z 27.3.2013, oznámením MŠ
SR z 9.12.2004, návrhom na doplnenie dokazovania z 1.8.2016, odpoveďou žalovaného z 25.8.2016,
učebnými osnovami SPŠD Trnava šk. rok 2010/2011 predmetu prax a praktické cvičenia v študijných
odboroch 3739 6 a 3765 6 z č.l. 486-496, stanoviskom žalobcu z 19.9.2016, prípisom žalobcu z
30.9.2016, 31.10.2016, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a

právny stav:

14. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd určil neplatnosť výpovede, ktorú obdržal
od žalovaného v liste zo dňa 13.12.2010. Žalobca je absolvent Trnavskej univerzity v prvom stupni
vzdelania, má titul Bc., ukončil štúdium na pedagogickej fakulte v roku 2000. V roku 1987 začal pracovať

u žalovaného v zaradení ako dielenský učiteľ, pôvodne je absolvent Strednej priemyselnej školy
strojníckej v H., je vyučený zámočník. Vyučoval rôzne odbory ako strojárska technológia, technológia a
podobne. Sám od seba išiel študovať aj na vysokú školu. Aj po absolvovaní vysokej školy robil tú istú
prácu, iba sa mu zmenili platové podmienky. V zmysle dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 06.05.2005
je pracovne zaradený na školiace stredisko ako školiteľ. Tu školili zamestnancov A. A. Y.. Žalobca

dostal výpoveď z pracovného pomeru v roku 2007, týkala sa nadbytočnosti jeho osoby, spor pod sp.
zn. 8C/27/2008 vyhral a jeho zaradenie po vyhratom spore bolo problematické. Nebola mu prideľovaná
žiadna konkrétna práca, sedel v kancelárii. Ďalšiu výpoveď dostal od žalovaného dňa 13.12.2010.
Žalobca popiera dôvody predmetnej výpovede, ktorú prevzal dňa 14.12.2010. Je presvedčený, že
spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon práce v zmysle pôvodnej pracovnej zmluvy a jeho kvalifikácia

zodpovedá pracovnému zaradeniu ako učiteľa odborných predmetov na strednej škole. žalobca má
prax v odbore 20 rokov vrátane pedagogickej praxe a 45 rokov dožitého veku. Pre výkon jeho činnosti
sa vyžaduje iba ukončenie strednej školy s maturitou vrátane dĺžky praxe a veku, ktoré spĺňa. Výnimka
pre neho platí vzhľadom na dĺžku praxe a jeho veku. Spĺňal tiež ďalší predpoklad ukončený stupeň
vysokoškolského vzdelania v prvom stupni. Pred daním výpovede bol zavolaný do kancelárie pána

riaditeľa, kde mu bola ponúknutá nová pracovná zmluva, ktorá menila charakter obsahu prvej pracovnej
zmluvy a bola mu ponúknutá funkcia údržbára na SPŠD v Trnave, s tým, že mu bola daná možnosť sa
vyjadriť do určitej doby k navrhnutému riešeniu. Pretože sa chcel ešte poradiť, požadoval umožnenie
dlhšej doby na prípadné stanovisko k ponúknutému novému pracovnému zaradeniu, bolo to odmietnuté.
Jeho funkcia v školiacom stredisku skončila 30.12.2007, vtedy dostal výpoveď. Žalobca sa chce vrátiť

prakticky na obe pozície v zaradení učiteľa odborných predmetov ako aj na prácu v školiacom stredisku.
Žalobca ďalej uviedol, že poukazuje na prvú vetu výpovede zo dňa 13.12.2010, kde je uvedené, že
podľa súčasných právnych predpisov žalobca je na pozícii učiteľa strednej školy a zároveň uvádza
sa skutočnosť, že pre učiteľa strednej školy je požiadavka vyučovať najmenej 10 hodín predmetov
jeho študijného odboru. Zo strany žalovaného bol daný nesprávny výpovedný dôvod, keď sám uviedol,

že nemá dostatok vyučovacích hodín pre žalobcu. Správny výpovedný dôvod by bol z organizačných
zmien z dôvodu nadbytočnosti. Počas trvania pracovného pomeru žalovaný nevytýkal žalobcovi ani
nežiadal doplnenie jeho kvalifikácie a tým, že žalovaný zaradil žalobcu do 9 platovej triedy a aj týmto
spôsobom uznal žalovaný žalobcovi výnimku zo vzdelania. Na iných školách zamestnanci zotrvávajú
v pracovnom pomere a vyučujú predmety, v prípade ak naďalej existujú s tým, že zamestnávateľ im

poskytuje výnimku. Sám žalobca žiadal, aby mu žalovaný umožnil ešte v roku 2000 zvýšenie kvalifikácie,
avšak žalovaný uvedené zamietol. Pokiaľ ide o ponúknuté pracovné miesto, ktoré má externý charakter,
toto nezodpovedá kvalifikácii žalobcu a došlo by aj k zníženiu platu žalobcu. S ohľadom na to nebolo
dodržaná hmotnoprávna podmienka ponúknutia pracovného miesta. V uznesení krajského súdu bola
opomenutá tá skutočnosť, že v zmysle § 61 ods. 2 vyhlášky č. 317/2009 Z.z., na žalobcu sa vzťahuje

výnimka a žalovaný túto výnimku akceptoval, keď v dokladoch vo vzťahu k žalovanému a to mzdových
nárokoch a výstupnom liste ako aj v samotnej výpovedi označuje žalobcu ako učiteľa strednej školy.
Žalobca poukázal na § 61 ods. 3 a ods. 4 ohľadom povinnosti doplnenia si kvalifikačných predpokladov a
ako ďalší dôvod neplatnosti výpovede, preto má za to, že výpoveď je predčasná. Žalobca začal študovaťdruhý stupeň vysokej školy. Pokiaľ ide o preradenie k 1.9.2004 do školiaceho strediska A., uvedené
bolo realizované z podnetu žalovaného, v rámci školiaceho strediska sa zúčastňovali praxe, praktického
vyučovania študenti 2 - 4 ročníka žalovaného, z čoho vznikali hodiny naviac, z ktorých potom čerpal

náhradné voľno. Pokiaľ ide o dodatok k pracovnej zmluve k 1.9.2004, táto sa v podstate podpisovala v
máji 2005. Žalobca sa nestotožňuje s odvolacím súdom, čo sa týka prejednania výpovede so zástupcami
zamestnancov žalovaného, nakoľko išlo o tri samostatné výpovede. Žalovaný v písomnom podaní z
22.6.2012 označuje žalobcu podľa platných právnych predpisov ako učiteľa strednej školy. Do dnešnej
doby sa u žalovaného vyučuje predmet prax a praktické cvičenia v študijnom odbore 37396 a 37656.

Takisto krajský súd opomenul, že už aj neúčinná vyhláška má prechodné ustanovenia na základe
ktorých sa na žalobcu vzťahuje výnimka z kvalifikačných predpokladov. Výpoveď je predčasná, pretože
podľa § 61 ods. 3, od. 4 zák. č. 317/2009 Zz. pedagogický zamestnanec, ktorý nespĺňa kvalifikačný
predpoklad, si ho má doplniť do 31.12.2013, prípadne do 31.12.2015. Takisto ponuka práce zo strany
žalovaného nebola splnená, pretože raz sa uvádza, že ide o prácu školníka a raz, že o údržbára,
ide o externé pracovné miesta. Existuje len pozícia školník- údržbár a táto mu ponúknutá nebola,

teda práca ponúknutá žalobcovi nebola. Počas preradenia žalobcu od 1.9.2004 do 31.12.2007 bol
stále zamestnancom žalovaného. Tiež obdobné prípady ako je tento sa riešia iným spôsobom, čo
vyplýva aj zo školského portálu na internete. Žalobca poukázal na osem súdnych sporov so žalovaným,
ktoré sa konali na Okresnom súde Trnava, v siedmych z nich bol žaloba úspešný, čo tiež svedčí o
konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. Keď žalobca ukončil prácu 31.12.2007, mal sa vrátiť

na pôvodné miesto, čo bolo povinnosťou žalovaného. Žalovaný nevykonával dodatky k pracovným
zmluvám. Ministerstvo školstva SR nie je oprávnené podávať výklady a takisto svedkyňa N. v spore
18Cpr/1/2011 nemala byť vypočutá. Prax a praktické cvičenia sa stále vyučujú u žalovaného, len sa to
inak volá.

15. Žalobca ďalej na pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby sa preukázalo, kedy bola výpoveď spolu
s pracovnou ponukou doručená odborovej organizácii, súčasťou toho mal byť návrh pracovnej zmluvy
dodatku, kde by mala byť vyriešená otázka ponúknutej práce, ale nemalo by sa tam meniť uzavretie,
resp. doba platnosti dodatku. V dodatku by mala byť uvedená iba iná práca a ostatné podmienky
ostávajú zachované a skutočnosť, že výkon práce bude uzatvorený na dobu neurčitú. Z dôvodu, že tieto

právne úkony v písomnej forme neboli doručené odborovej organizácii ani žalobcovi, nebol mu doručený
dodatok pracovnej zmluvy s uvedením inej práce za rovnakých podmienok alebo na dobu neurčitú.
Prvýkrát sa žalovaný obrátil na odborovú organizáciu s výpoveďou z 11.mesiaca, ďalšia mala byť 3.12.,
tieto návrhy boli zo strany odborovej organizácie zamietnuté. Tretí návrh na prejednanie výpovede nebol
doručený odborovej organizácie a žalobca nesúhlasí s tým, že žalovaný v minulosti dal návrh odborovej

organizácii na prejednanie výpovede žalobcovi, ktorý návrh obsahuje iný dátum, inú registračnú značku
a samozrejme aj inú výpoveď z iného dátumu, nie je možné takýto návrh, ktorý bol podaný ako druhý
považovať, že je to návrh v podstate tretí a týkať sa má výpovede, ktorá je predmetom tohto súdneho
sporu. Nie je možné považovať predchádzajúce návrhy s čiastočne iným obsahom, s inými značkami,
dátumami a výpoveďami za návrh, ktorý mal byť predložený odborovej organizácii a mal sa týkať tejto

výpovede.Každýnávrhoznačenýdátumom,značkoujesamostatnýúkonavyplývajúznehosamostatné
účinky, nie je možné použiť predchádzajúce s tým, že žalovaný si splnil svoju povinnosť. Keď bol daný
tretí návrh, nebol doložený dodatkom k pracovnej zmluve s popisom práce, výpoveďou, výpoveď preto
nemôže byť platná. Odborová organizácia potvrdila, že návrh na prejednanie výpovede s prílohami jej
nebol predložený. Výpoveď, ktorá je predmetom tohto sporu by nemala byť braná do úvahy, pretože

žalobcovi nebolo nikdy vytknuté, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady, zo strany žalovaného nebol k
tomu nikdy vyzvaný, aby si kvalifikačné predpoklady doplnil. Podľa zákona č. 317/2009 podľa § 61 ods.
3 zamestnanci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady podľa doterajších predpisov, si túto kvalifikáciu
doplniado31.12.2013,pretopovažujevýpoveďzapredčasnú,keďževýpoveďboladanávroku2010.Čo
sa týka ponukovej povinnosti podľa dostupných informácií, konkrétne plán práce žalovaného v rámci šk.

roku 2010/2011 údajne bolo ponúknuté žalobcovi pracovné miesto so zaradením školník/údržbár, avšak
v ponukovom prípise je uvedené, že sa žalobcovi ponúka miesto údržbára, školník/údržbár by mal byť
externý pracovník. Funkcia údržbár neexistuje, existuje funkcia školník/údržbár. Jednoznačne nebolo
preukázané, že žalovaný takéto miesto má. Na týchto miestach boli evidovaní pracovníci Y. M. a N. M..
Toto miesto žalovaný nemal voľné, takže žalobca by nemal kam nastúpiť. Pracovné zaradenie, mzdové

zaradenia v dokladoch, ktoré vystavoval žalovaný, konkrétne mzdové ohodnotenie pracovníka - sa píše,
že mzda žalobcu a aj jeho zaradenie je v súlade so zákonom, ktorý sa vzťahuje na pedagogických
zamestnancovavtýchtorozhodnutiach,vmzdovomdekrétesaodvolávažalovaný,žežalobcovivypláca
a priznáva náhradu mzdy ako riadnemu pedagogickému zamestnancovi podľa zákona, ktorým sú taktiežohodnocovaní a je im priznávaná mzda ako pedagogickým pracovníkom. Pri rozviazaní pracovného
pomeru pri prvej i pri druhej výpovede, žalovaný vystavoval pre započítanie praxe odpracovaných rokov
zaradenie žalobcu s označením v dobe - stredoškolský učiteľ alebo učiteľ odborných predmetov. V roku

2006 vyšiel predpis a žalovaný nevystavoval dodatky k pracovnej zmluve tak, ako mali byť vystavené.
Pri každej legislatívnej úprave sa menilo označenie zamestnancov - učiteľov SPŠD v Trnave, ktoré
mali celorepublikovú plošnosť, podľa vyhlášky malo byť zmenené označenie pracovníka, u žalovaného
toto vykonávané nebolo. Od roku 2000 do roku 2012 personálny úsek nepostupoval v zmysle platných
právnych predpisov s tým, že na jednej strane nevykonával dodatky a na druhej strane mzdovými

dekrétmi a vystavovaním dokladov pre poisťovne je uvádzané, že sa jedná o stredoškolského učiteľa.
Krajský súd podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil skutkový stav a doklady nachádzajúce sa v spise, napr.
pracovnou náplňou ponúknutou žalobcovi, ktorá je bez dátumu. Tento právny úkon je nepreskúmateľný.
Záznam z odovzdania ponuky vhodnej práce pre žalobcu je tiež bez dátumu. Sú tu obsahové aj formálne
nedostatky zo strany žalované. Keby doklady riadne dátumoval a boli súčasťou neexistujúceho návrhu
na prejednanie výpovede, mohli sa takýmto rozporom vyhnúť. Nemôže to byť na ťarchu žalobcovi, že

uvedené doklady neboli riadne datované. Vzniká podozrenie, že sa týkajú inej výpovede z iného dátumu.
Dodatok k pracovnej zmluve mal byť súčasťou ponukového konania, takýto doklad neexistuje. Prečo by
malžalobcapodpisovaťponuku,keďnemápredloženýdodatok.Sútonedostatkyspôsobenéžalovaným
a nemôže to byť na ťarchu žalobcu. Žalobca poukazuj na nové skutočnosti, ktoré krajský súd nebral
do úvahy a nemuseli mu byť tieto skutočnosti ani známe. Doplnenie kvalifikácie mal žalobca preukázať

žalovanému do 13.12.2013, preto je výpoveď predčasná. Žalobca bol pri prevzatí listiny Prechod na
inú prácu - ponuka v časovej tiesni, bol na neho vyvíjaný nátlak s tým, že sa má do 14. hodiny vyjadriť.
Reagoval na uvedenú ponuku tak, že napísal prípis, v ktorom oznámil, že na uvedenú ponuku odpovie
do 7 dní v súlade so Zákonníkom práce. Pred ukončením pracovnej doby žalobca podal túto listinu na
poštu, keďže mu ju riaditeľ osobne odmietol prevziať.

16. Žalobca titulom záverečnej reči uviedol, že výpoveď je neplatná z dôvodu, že nebola splnená
hmotno-právna podmienka, t.j. prejednanie výpovede zo dňa 13.12.2010 odborovou organizáciou pri
SPŠD Trnava, nebol predložený návrh na prejednanie tejto výpovede OO spolu s prílohami, ktorými
sú výpoveď, ponuka inej vhodnej práce, funkčné zaradenie s platovým zaradením v rámci dodatku

k pracovnej zmluve ako aj skutočnosti, že žalobca neodmietol ponuku práce, len využil ustanovenie
Zákonníka práce v rámci ktorého oznámil, že sa k ponuke práce vyjadrí, žalobca neodmietol ponuku
práce. Z vykonaného dokazovania v rámci svedeckých výpovedí aj svedkyne O.. G. vyplýva, že
konkludentnými úkonmi aj písomnými právnymi úkonmi žalovaný označoval a viedol žalobcu ako učiteľa
odborných predmetov strednej školy. Medzi ďalšie písomné doklady, ktorými žalovaný potvrdil, že

žalobca je pedagogický pracovník v zmysle platných právnych predpisov, sú Oznámenie o výške a
zložení funkčného platu, na základe ktorých bolo žalovaným potvrdené, že žalobcu odmeňuje podľa
zákona vzťahujúceho sa na všetkých pedagogických zamestnancov žalovaného. Je veľmi hrubým
porušením skutočnosť, že žalovaný od nástupu žalobcu do práce u žalovaného, nepostupoval v súlade
s platnými právnymi predpismi, keď nevystavoval dodatky k pracovnej zmluve v súlade s platnou

právnou legislatívou a žalovaný viedol žalobcu stále ako učiteľa dielenských cvičení. Svedeckými
výpoveďami a predloženými učebnými osnovami bolo preukázané, že u žalobcu sa vykonávala
pedagogická činnosť, prax a praktické cvičenia, ktoré žalobca vykonával a aj v súčasnosti vykonávať
môže. Žalovaný pri svojom riešení rozviazania pracovného pomeru so žalobcom vystavoval doklady
bez uvedenia dátumov, čo preukazuje, že tieto doklady, ktoré sú bez dátumov sú nepreskúmateľné

a nevykonateľné. Práca ponúknutá žalovaným žalobcovi nebola myslená dobromyseľne a vážne, keď
žalovaný ponúkol žalobcovi prácu, ktorá nezodpovedá označeniu v Pláne práce a školy, kde ponúknutá
práca bola obsadená pracovníkmi a podľa tohto dokladu je vedená medzi externými pracovníkmi.
Dodatok pracovnej zmluvy mal byť súčasťou prejednania návrhov na rozviazanie pracovného pomeru,
aby nevznikli pochybnosti o tom, že ponúknutá práca je konkrétne určená, že toto zaradenie je voľné,

nie je obsadené a že táto práca týmto dodatkom je bez zmeny alebo stanovená na dobu neurčitú.

17. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca nastúpil u žalovaného 01.09.1987 ako dielenský učiteľ,
bol absolventom strednej školy s maturitou. Žalobca vyučoval manuálne činnosti v rámci predmetu
prax a praktické cvičenia až do roku 2005. V roku 2005 nastala zmena obsahu odborných predmetov,

Ministerstvo školstva v tom období odobrilo učebné osnovy nových študijných odborov, v rámci ktorých
boli zrušené dielne. Žalovaný bol v roku 2003 vybraný na budovanie školiaceho strediska budúcich
zamestnancov A., v rámci tohto bolo potrebné vyškoliť 8 budúcich školiteľov. Medzi týchto bol vybraný
aj žalobca, jeho vzdelanie v tom čase postačovalo. Žalobca pôsobil v tomto školiacom stredisku do31.12.2007. V tomto období došlo k redukcii potrieb školiteľov a z pôvodného počtu školiteľov, ktorý
medzitým klesol na 6 a medzi ktorými bol aj žalobca, bolo potrebné tento počet znížiť na 4-roch.
Žalobca sa stal tým pádom nadbytočným. Pre žalobcu už nemali prácu podľa pôvodného zaradenia,

lebo sa zmenili kvalifikačné predpoklady pre výkon práce, ktorú dovtedy vykonával. Dali mu výpoveď,
avšak súd rozhodol proti nim. Žalobcu z dôvodu neexistencie pôvodného miesta zaradili aj na školiace
stredisko a keď táto jeho činnosť skončila, žalovaný mu oznámil prekážku v práci, chcel s ním ukončiť
pracovný pomer mimosúdne po vysvetlení záležitosti, avšak on toto odmietol. Žiaden učiteľ na strednej
odbornej škole nemôže učiť bez ukončenia kompletného vysokoškolského vzdelania druhého stupňa,

bez doplnkového pedagogického vzdelania, ktoré má byť absolvované na tej škole - technickej škole, na
ktorej absolvoval ten ktorý uchádzač pôvodné vzdelanie, učiteľ musí mať na takejto škole okrem iných aj
10 hodinový vyučovací úväzok v svojom odbore, toto pre žalobcu žalovaný nemá. V súčasnosti už pre
neho nemá ani predtým ponúknuté miesto údržbára, lebo už je obsadené. Na škole nemajú žiadneho
učiteľa, ktorý by nespĺňal kvalifikačné predpoklady, teda absolvovanie druhého stupňa vysokej školy,
absolvovaním Mgr. alebo Ing. štúdia. Keďže pôvodná výpoveď bola daná žalobcovi pre nadbytočnosť

a toto nedokumentovali písomným rozhodnutím, tak predchádzajúci spor prehrali. Školiace stredisko
funguje teraz s jedným školiteľom a s jedným náhradným školiteľom len ako podnikateľská činnosť
SPŠD. Ďalšieho pracovníka by mohli prijať len v prípade, že keby si to A. A. želal a zaplatil ho. V
zmysle ustálenej praxe a judikatúry nie je potrebné prejednávať opätovne dôvod výpovede, ak sa táto
stotožňuje s predchádzajúcou výpoveďou a jej zákonným dôvodom, žalovaný poukázal na rozhodnutie

č. 22/2008 na strane 56. Výpoveď z 13.12.20110 spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky. Je
nesporné, že výpoveď doručená žalobcovi zo dňa 13.12.2010 má tie isté dôvody výpovede aké boli
prejednané odborovou organizáciou dňa 08.12.2010 a z toho vyplýva, že tieto výpovedné dôvody sú tie
isté. Žalovaný nemôže dať žalobcovi výpoveď skôr, ako by bola prejednaná odborovou organizáciou,
pretože v opačnom prípade by bola táto výpoveď neplatná. Je bežnou súdnou praxou, že ak výpovede

majú ten istý výpovedný dôvod, nie je možné namietať neplatnosť takejto výpovede z toho dôvodu, že
má iný dátum alebo iné číslo. Pre platnosť výpovede je hmotnoprávnou podmienkou, aby výpovedný
dôvod uvedený v doručenej výpovedi bol ten istý ako výpovedný dôvod, ku ktorému sa vyjadrovala
odborová organizácia a výpovedný dôvod trval aj v čase dania výpovede. Žalobca nesprávne hovorí
o tom, že spĺňa kvalifikačné predpoklady a že žalovaný má akceptovať výnimku. Ustanovenie § 61

ods. 2 vyhlášky č. 317/2009 Z.z., hovorí o zachovaní výnimky zo strany zamestnávateľa, avšak iba
v tom prípade, ak sa vykonáva pracovná činnosť s rovnakým alebo obdobným charakterom, aký má
pracovná činnosť na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. V prípade žalobcu došlo k 1.9.2004 v
dohode o zmene jeho pracovnej zmluvy a v zmysle tohto prestal byť na pozícii učiteľa strednej školy, bol
na pozícii školiteľa v školiacom stredisku pre dospelých, kde sa nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa ako u učiteľa strednej školy a školiace stredisko pre dospelých sa ani neriadi právnym
režimom školského zákona a práve z dôvodu, že žalobca nespĺňa kvalifikačné predpoklady došlo k
1.9.2004 k dohode o zmene pracovnej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný v dokladoch
vo vzťahu k žalobcovi uvádzal pracovné zaradenie žalobcu ako učiteľ strednej školy, nepreukazuje to,
že mu žalovaný zachoval výnimku, toto tvrdenie je irelevantné. Naopak tieto doklady práve preukazujú

skutočnosť, že žalobca nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Nie je pravdou, že pozícia školníka bola
externá, je to kmeňový zamestnanec školy. Na tunajšom súde bolo vedené konania v obdobnej veci
pána N. A., a to sp. zn. 18Cpr/1/2011. Vo veci rozhodol aj krajský súd tak, že výpoveď je platná, pričom
tak, ako žalobca bol preradený do školiaceho strediska a obaja majú identické vzdelanie na rozdiel od
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, na ktoré poukazoval žalobca, v ktorom sa nejednalo o obdobnú

vec. V čase dania výpovede, jednoznačne existoval výpovedný dôvod, žalobca nespĺňal kvalifikačné
predpoklady pre učiteľa strednej školy, t.j. vysokú školu druhého stupňa a pedagogickú spôsobilosť. V
tom čase mal spôsobilosť pre stredné odborné učilište, majster odbornej výchovy, čo nie je kvalifikácia,
ktorá patrí na strednú odbornú školu ktorá poskytuje úplné stredné odborné vzdelanie. Ku dňu dania
výpovede 13.12.2010, bol žalobca administratívne evidovaný na pozícii učiteľa, keďže predchádzajúcim

rozhodnutím súdu sp. zn. 8C/27/2008 bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti výpovede. Žalobca
nastúpil u žalovaného do práce, avšak bolo mu oznámené, že nespĺňa kvalifikačné predpoklady, preto
mu nie je možné prideliť úväzok na vyučovanie predmetov, uvedené žalovaný považoval za prekážku v
práci na strane organizácie. Žalobcovi bol daný priestor v kabinete, kde sa zdržiaval a bola mu následne
ponúknutá práca školníka, ktorú odmietol. Počas celého obdobia odkedy opäť prišiel do zamestnania

nebola žalobcovi pridelená práca učiteľa. Žalobca fakticky vykonával prácu učiteľa do 30.6.2004, t.j. v
školskom roku 2003/2004. Nie je pravdou, že počas doby, kedy bol žalobca preradený do školiaceho
strediska A., vykonával prácu učiteľa, bol školiteľom pre dospelých. Je pravdou, že študenti žalovaného
vykonávali exkurzie v školiacom stredisku, avšak v sprievode ich učiteľa. V rokoch 2004 - 2007 oktorých žalobca uvádza, že učil, mal pracovnú zmluvu na školiteľa a nie na učiteľa a teda by ani
nemohol učiť. Jeho zamestnávateľom bol aj iný právny subjekt. Žalovaný nesúhlasí so žalobcom, že
ide o nesprávnu textáciu výpovede, cituje sa tam konkrétny § výpovedného dôvodu, aby nedošlo k

zámene, čiže z výpovede je zrejmé, že ide o výpovedný dôvod z dôvodu nesplnenia kvalifikačných
predpokladov na strane zamestnanca. Je nesporné, že kvalifikačné predpoklady žalobca nespĺňa.
Povinnosťou zamestnávateľa nie je poskytnúť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie, pokiaľ by išlo o
zvýšenienavertikálnejaniehorizontálnejrovine.Pokiaľžalobcauvádza,ževyhral7súdnychsporov,išlo
v nich o náhradu mzdy za každý mesiac samostatne. Žalovaný poukázal na konanie vedené na tunajšom

súde pod sp. zn. 18Cpr/1/2011, kde zástupca Ministerstva školstva SR sa vyjadroval k tomuto sporu.
Pokiaľ ide o výnimku, túto žalobca nespĺňa vzhľadom na ust. § 7 ods. 1, 2 zák. č. 317/2009 Zz. Práve
z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov bol žalobca preradený od 1.9.2004 do 31.12.2007,
po tomto dátume ho žalovaný nemal kde vyradiť. Pokiaľ ide o neplatnosť predchádzajúcej výpovede
je nesporné, že v tomto konaní nebola preukázaná organizačná zmena písomnou formou. Pokiaľ ide
o namietané uvádzanie označenia žalobcu ako učiteľa strednej školy, žalovaný uviedol, že akákoľvek

listina musí označovať nejaké pracovné zaradenie a preto takéto označenie sa na listinách nachádza.
A pokiaľ ide o ponúknutú prácu údržbár - školník, táto nie je externým miestom a nie je relevantné
aké, presné označenie má. Žalovaný uviedol, že má aj iných zamestnancov, nielen pedagogických a
svedkyňa L.. O. O. pedagogický zamestnanec nebola. Študenti chodia na odbornú prax na niekoľko
pracovísk, kde sa im vždy venuje nejaký pracovník danej firmy. Keďže na škole pôsobilo toto školiace

stredisko moderne vybavené, študenti navštívili aj toto pracovisko, kde sa im títo školitelia venovali,
ale to nebol ich učiteľ predmetu Prax. Žiaci mali svojho učiteľa Praxe. Svedok N. A. je zaujatý, pretože
sám žaloval žalovaného v takom istom spore a rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 18Cpr/1/2011
v spojení s rozsudkom KS 24CoPr/3/2013 súd prehral. Svedok nie je kvalifikovaný na posúdenie
kvalifikačných predpokladov žalobcu.

18. Žalovaný ďalej na pojednávaní uviedol, že poukazuje na rozhodnutia odvolacieho súdu, v zmysle
ktorého treba postupovať a nesúhlasí s názorom žalobcu, ktorý opakovane tvrdí, že žalobcovi nebola
ponúknutá iná práca. Zákonodarca v ustanoveniach Zákonníka práce jednoznačne uvádza, ako a
za akých podmienok môže dôjsť k zmene pracovnej zmluvy. Z predmetnej ponuky na prechod na

inú prácu je zrejmé, že zmena pracovnej zmluvy sa mala týkať jedine pracovného zaradenia a
teda zo zákona ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy zostávajú nezmenené, teda by sa jednalo
o trvalý pracovný pomer. Zavádzajúca je námietka ničím nepodložená, že u žalovaného nebolo
vytvorené pracovné miesto, ktoré mu bolo ponúknuté. Irelevantné je vyjadrenia žalobcu, keď tvrdí
bez akéhokoľvek dôkazu, že žalovaný nepostupoval v zmysle platných právnych noriem, čo sa týka

administratívnych záležitostí osobného spisu žalobcu. Ako je zrejmé zo Zákonníka práce, zmluvná
strana nemôže meniť zmluvný vzťah svojvoľne bez súhlasu ďalšej strany, inak zo zákona dochádza
o absolútnej neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Riešenie mzdových listov pre merito veci je
nepodstatné, mzdové listy pracovníkov musia byť vypracovávané v súlade s platnou pracovnou
zmluvou, teda nebolo možné žalobcu zaradiť inak ako bol zaradený i napriek tomu, že nespĺňal

kvalifikačné predpoklady. Odvolací súd sa v predmetnej veci vysporiadal s platnosťou výpovede
po hmotnoprávnej stránke, teda námietka opakovaná zo strany žalobcu, že bola prejednávaná iná
výpoveď, je právne bezvýznamná. Je všeobecne známe a v súdnej praxi rešpektované, že evidenčné
číslo organizácie a dátum vyhotovenia listiny nie sú dôvodom, ktoré by mohli zameniť výpovedný
dôvod. Zákonodarca taktiež jednoznačne pripúšťa skutočnosť, že ak zamestnávateľ prejedná výpoveď

s odborovou organizáciou, takto prejednanú výpoveď môže platne použiť počas celej doby pokiaľ
dôvody výpovede trvajú. Vyjadrenie žalobcu, že žalovaný bol povinný zabezpečiť, resp. umožniť
žalobcovi zvýšenie kvalifikácie, nemá absolútne oporu v žiadnej platnej právnej norme. Zákonník práce
ukladá zamestnávateľovi povinnosť zvyšovať si svoju kvalifikáciu, avšak nie čo do stupňa, ale v rámci
odborných školení v súčasnej dobe u učiteľov na stredných školách sa týka získavania tzv. kreditov.

V žiadnom prípade žalovaný nemal povinnosť umožniť žalobcovi zvýšenie kvalifikácie o jeden stupeň
vysokoškolský.Žalobcanespĺňakvalifikačnépredpokladyučiteľastrednejodbornejškolyatietonespĺňal
už v čase, keď bol preradený. Kvalifikačné predpoklady taxatívne uvádza zákonodarca a skladajú
sa z dvoch zložiek - pedagogickej spôsobilosti a odbornej spôsobilosti. Aby učiteľ strednej odbornej
školy spĺňal odbornú spôsobilosť, musí mať VŠ 2.stupňa v odbore, ktorý má vyučovať alebo v odbore

príbuznom. Čo sa týka pedagogickej spôsobilosti učiteľa strednej odbornej školy ani tu nepostačuje v
minulosti používané tzv. pedagogické minimum získané na bývalých pedagogických fakultách, tu tiež
zákonodarca jednoznačne vyžaduje, aby pedagogická spôsobilosť učiteľa bola nadobudnutá na vysokej
škole, ktorá je zameraná na vyučujúci predmet, t.z. strojárske predmety -vyštudovať VŠ strojnícku atď.Otázky platnosti/neplatnosti výpovede po hmotnoprávnej stránke boli jednoznačne preukázané. Ponuka
na inú prácu nie je právny úkon, prílohy datované byť nemusia. Prechod na inú prácu - ponuku zo
dňa 1.12.2010, žalobca odmietol podpísať, podpísali ju len svedkovia, na túto však žalobca písomne

reagoval, takže ju evidentne prevzal. Prílohou tohto dokumentu bola náplň práce údržbára a platové
zaradenie, ktoré datované byť nemusí.

19. Svedok M. T. na pojednávaní uviedol, že pracuje u žalovaného ako učiteľ a je členom odborového
výboru. Ich odborový výbor dostal žiadosť o prerokovanie výpovede pre žalobcu, túto žiadosť zo dňa

03.12.2010 prerokovali dňa 08.12.2010 a prerokovanie výpovede dali na vedenie školy dňa 10.12.2010.
Vo výbore odborového zväzu sa zhodli na tom, že táto výpoveď nespĺňa predpoklady v zmysle
ustanovenia zákonných predpisov, je v nesúlade so Zákonníkom práce. Výbor sa radil aj s odborníkmi
v danej oblasti. Boli presvedčení, že žalobca napadne túto výpoveď na súde. Následne obdržali aj
predmetnú výpoveď danú žalobcovi. Ohľadom prerokovania výpovede danej žalobcovi dňa 13.12.2010
svedok uviedol, že takáto výpoveď na odborovom zväze prerokovaná nebola, výbor odborového zväzu

neobdržal žiadnu takúto žiadosť o prerokovanie tejto výpovede. V škole u žalovaného učitelia majú
nadčasové hodiny, prakticky je to takto zaužívané. Aj na odborovom výbore sa zhodli, že vzhľadom na
existujúce nadpočetné hodiny, mohli sa tieto ponúknuť žalobcovi a bol by mal túto prácu. Hovorili o tom
s kolegyňou C.. Sú toho názoru, že žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon svojej práce v
škole ako bakalár.

20. Svedkyňa O.. G. A. na pojednávaní uviedla, že je členkou výboru základnej organizácie
pedagogických pracovníkov odborového zväzu pri žalovanom. Dňa 03.12.2010 obdržali požiadavku
školy o prerokovanie výpovede danej žalobcovi. Išlo o výpoveď, ktorá mu bola daná pod číslom XXXXX/
XXXX Z. Tt-XX. Predmetnú výpoveď prerokovali dňa 08.12.2010 a potom odovzdali vyjadrenie dňa

10.12.2010 zástupkyni školy O.. G.. Vyjadrenie odborového orgánu bolo také, že nesúhlasia s danou
výpoveďou. Podľa odborového zväzu platí u žalobcu stále výnimka zo vzdelania, ktorá bola daná
nariadením vlády SR č. 249/1992 Zb. a potom sa uplatňuje výnimka v zmysle zákona č. 552/2003
o výkone práce vo verejnom záujme a podobne aj v zákone č. 317/2009 Zb. o pedagogických
zamestnancoch. Dňa 2.2.2012 sa odborová organizácia vyjadrovala k výpovedi žalobcu, ktorá bola

prerokovaná dňa 08.12.2010. Po dni 10.12.2010 už sa odborová organizácia nevyjadrovala k žiadnej
ďalšej výpovedi danej pre žalobcu a ani o to neboli požiadaní. Výpoveď zo dňa 13.12.2010 sa
nenachádza v materiáloch svedkyne, takáto žiadosť na prerokovanie výpovede zo dňa 13.12.2010
nebola ich organizácii na vyjadrenie doručená. Výpoveď, ktorú odborová organizácia prerokovávala,
bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod I. ods.2 písm. b/ zákonníka práce, z dôvodu, že nespĺňa

predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

21. Svedkyňa L.. O. C. na pojednávaní uviedla, je predsedníčkou výboru základnej organizácie
pedagogickýchpracovníkovodborovéhozväzuprižalovanom.Výborprerokovávalžiadosťžalovanéhov
súvislosti s výpoveďou, ktorá bola daná žalobcovi. Výbor odpovedal žalovanému listom dňa 10.12.2010

tak, že výbor nedal súhlas k výpovedi. Súhlas s touto výpoveďou nedali po tom, čo prekonzultovali vec
aj s právnikmi, že predmetná výpoveď by mohla byť znovu napadnutá na súde. Dôvodom ich nesúhlasu
bola skutočnosť, že na žalobcu sa vzťahuje výnimka zo vzdelania, čo oznámili aj riaditeľovi školy.
Výpoveď daná žalobcovi dňa 13.12.2010 sa v spisovom materiáli ich výboru nenachádza. Svedkyňa
sama má 2 nadčasové hodiny, ale nemá vedomosť o rozsahu nadpočetných hodín na ich škole. Zo

strany žalovaného bolo ich výboru doručené na vedomie oznámenie o ponuke na prácu údržbára zo dňa
02.12.2010. Nemali žiadnu vedomosť o tom, dokedy sa mal žalobca vyjadriť žalovanému na ponúknutú
prácu. Samotný výbor sa k tejto ponuke nevyjadroval.

22. Svedkyňa L.. O. O. na pojednávaní uviedla, že žalobca je jej bývalý kolega a žalovaný je jej

bývalý zamestnávateľ. Pracovala ako technický školiteľ pre potreby A. A. Y., vyučovala prax študentov
tretí a štvrtý ročník. Školili dospelých pre potreby A. A. Y.. Vykonávala školenie žiakov SPŠD, ale
len prax. Žiakov SPŠD vyučoval aj žalobca počas zaradenia v školiacom stredisku, žalobca bol
spôsobilý vykonávať výučbu žiakov SPŠD, výučbu vykonávali spolu. Po nahliadnutí do učebných osnov
svedkyňa uviedla, že si myslí, že žalobca je spôsobilý vykonávať a vyučovať predmety, ktoré sú

uvedené v učebných osnovách. Počas práce v školiacom stredisku v A. bola svedkyňa zamestnaná
u žalovaného, tento jej vyplácal mzdu. Rozsah školenia pre dospelé osoby zadával A.. Svedkyňa
ďalej uviedla, že učiteľ strednej školy teoretických odborných predmetov musí mať VŠ - štúdium 2.
stupňa. Svedkyňa vyučovala predmet Prax v školiacom stredisku A., ale nevie, kto im dával osnovy.Presne si pamätá, že učila študentov montáž prednej nápravy. Svedkyňa si nepamätá, či keď prišli
žiaci na prax, či s nimi prišiel nejaký pedagogický pracovník. Náplňou práce z pracovného pomeru
svedkyne bolo školenie nastupujúcich pracovníkov pre A.. V náplni jej práce školenie žiakov SPŠD

nebolo. Svedkyňa si nepamätá, či bola pedagogický zamestnanec školy, bolo to v roku 2005. Svedkyňa
si vo svojom životopise uvádza, že bola technický školiteľ, ale zamestnávateľ bol žalovaný. Svedkyňa
sa nezúčastňovala klasifikačných porád ako sa zúčastňujú učitelia strednej školy.

23. Svedok L.. T. U. na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho bývalý kolega a žalovaný je jeho súčasný

zamestnávateľ. Pomáha zabezpečovať odbornú prax A., jeho pracovné zaradenie je lektor, školiteľ. V
školiacom stredisku PSA sa vykonávala výučba žiakov SPŠD v roku 2006, 2007. Prvú školiacu skupinu
školili podľa programu A. ako operátorov výroby. U žiakov SPŠD sa nevyučoval predmet Prax a praktické
cvičenia v odbore elektrotechnika v školiacom stredisku. V tom školiacom stredisku bola skupina C-
čkari - technika automobilovej dopravy, týchto školili oni. Iný odbor tam vtedy nemali. Týchto žiakov
vyučoval aj žalobca, vyučovali ich viacerí, striedali sa - všetci ôsmi, čo v tom čase boli zaradení na

školiacom stredisku, teda pán A., L.. O., L.. L., L.. S., L.. T., vtedy C.. Ich účelom nebolo školiť žiakov,
oni hlavne školili zamestnancov A.. Títo študenti boli prvý pilotný program v tomto období. Žalobca
školil s nimi, takže bol spôsobilý. Svedok nevie, či je žalobca spôsobilý vykonávať a vyučovať predmety,
ktoré sú uvedené v učebných osnovách. Svedok nebol pedagogický zamestnanec školy. Bol to projekt,
ktorý bol v spolupráci s Francúzskom, s A., bolo vytvorené školiace stredisko, v ktorom pôsobili ako

lektori, školitelia. Pri výkone práce v školiacom stredisku ich metodicky riadil A.. Žiakov SPŠD na toto
pracovisko vždy doviedol pedagóg, niekedy tam chvíľu postál a keď videl, že nemajú problém, tak išiel do
vedľajšej miestnosti chystať si svoje veci. Na hodinu praxe teda prišli žiaci s pedagógom. Ako školitelia
vyhodnocovali túto prax žiakov podľa programu A., nie podľa hodnotenia školy.

24. Svedok L.. U. L. na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho bývalý kolega, žalovaný je jeho bývalý
zamestnávateľ. V školiacom stredisku A. sa vykonávala výučba žiakov SPŠD, toto školiace stredisko
bolo a je súčasťou SPŠD. Podľa svedka žalobca bol a je spôsobilý na výučbu žiakov SPŠD v školiacom
stredisku. Žalobca vyučoval aj žiakov SPŠD v školiacom stredisku A., bol na to dopredu spravený
harmonogram, bolo ich osem a chodili aj pracovníci z A. aj žiaci, toto sa rôzne prelínalo. Žiakov SPŠD

viackrát viedol svedok spolu so žalobcom. Pracovný pomer mal svedok uzavretý s SPŠD a tento
zamestnávateľmuajvyplácalmzdu.Podľasvedkaježalobca spôsobilývykonávaťavyučovaťpredmety,
ktoré sú uvedené v učebných osnovách a tieto predmety sa aj v minulosti vyučovali. Svedok nevie,
či bol pedagogickým zamestnancom SPŠD. V pracovnej zmluve bolo, že svedok je pracovník SPŠD
s príslušným platom. V čase, keď svedok prišiel na školu, žalobca aj svedok vyučovali odbornú prax

žiakov. Tematické plány mali spravené v rámci ich bývalých školení, robili ich oni a z toho sa potom
vyberalo pre žiakov SPŠD. Na otázku žalovaného, kto im teda schválil ich tematický plán a či odučenú
hodinu ako tvrdí zaznačili tak ako mali do triednej knihy, keď jeho povinnosťou bolo do 30.8. toho ktorého
roka predložiť zamestnávateľovi tematický plán na ten ktorý učebný predmet, ktorý plán následne musí
posúdiť predmetová komisia a predseda predmetovej komisie svedkovi ako učiteľovi tento schváli alebo

nie a po schválení v rámci školského roka postupuje učiteľ podľa tematického plánu, každú jednu
vyučovaciu hodinu učiteľ po odučení túto zaznačí do triednej knihy, svedok uviedol, že plány mali svoje,
škola im povedala, choďte tu na prax, tak tam išli a vykonávali prax. Svedok si nepamätá, či pri príchode
žiakov na prax prišiel s nimi aj nejaký pedagóg zo školy. Svedok sa nezúčastňoval pedagogických porád
školy. Svedok nevie, koľko hodín v priebehu mesiaca sa žiaci SPŠD zúčastnili praxe na školiacom

strediskuA.,nevie,čichodilikaždýdeň,bolotovroku2007,2008podľarozvrhu.Doškoliacehostrediska
chodili aj budúci zamestnanci A.. Podľa svedka učiteľ strednej školy musí mať príslušné vzdelanie a
príslušnú prax, bakalárske vzdelanie podľa neho stačí.

25. Svedok W.. na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho bývalý kolega. N. zamestnancom Z.-

strojníckej a žiaci žalovaného chodili k nim na vyučovanie, organizovali pre nich vyučovanie. Svedok
nevie povedať, či na Z.-strojníckej vykonávajú Prax a praktické cvičenia aj pedagogickí zamestnanci,
ktorí majú VŠ vzdelanie 1.stupňa s titulom Bc., ale určite tam je jeden vyučujúci, ktorý nemá ani Bc.
Svedok tam nepracuje už 8 rokov. Ohľadne spôsobilosti pedagogického zamestnanca na výkon práce
Prax a praktické cvičenia svedok uviedol, že pred ôsmimi rokmi stačilo, že bol vyučený v odbore - strednú

odbornú školu v odbore a doplnkové pedagogické štúdium - to bola plná kvalifikácia, aby mohol učiť na
SŠ Prax a praktické cvičenia. Posledných šesť rokov musí tento predmet učiť učiteľ s VŠ vzdelaním,
svedok si nie je istý, či stačí bakalár. Po nahliadnutí do učebných osnov svedok uviedol, že časť, ktorá sa
týka strojárskych a zváračských tém, by žalobca mohol vyučovať. Predložené osnovy - zváranie je odboržalobcu, ktorý má aj zváračský kurz, on bol schopný to učiť a aj to učil. Aj obrábanie kovov. Žalobca by
mohol vyučovať aj automobily. Na SPŠ, kde bol svedok zamestnancom, boli učebné odbory strojárska
technológia, elektrotechnika, technicko-informatické služby, tieto učebné odbory tam v súčasnosti aj

sú, majstri odbornej výchovy tam nie sú, ani nikdy neboli, vždy boli učitelia odborných predmetov a
aj sú. Svedok nevie, či je žalobca odborne spôsobilý na výučbu v študijnom odbore elektrotechnika,
dopravu učil niekedy aj svedok, strojné obrábanie kovov a zváranie v doprave určite bolo, čiže je odborne
spôsobilý aj on. Svedok si myslí, že aj v Elektrotechnike, lebo sú tam odbory, ktoré sú zamerané na
strojárstvo. Manuálne odbory v rámci praxe sa vyučovali na škole, kde svedok pracoval, potom k nim

do dielní prestali chodiť a nemá vedomosť o tom kde a ako sa to vyučovalo. Svedok si nepamätá,
v ktorom roku SPŠD prestala vyučovať manuálnu prax žiakov na SPŠ- strojárskej. Svedok hodnotí
odbornú spôsobilosť žalobcu na výučbu odborných predmetov podľa toho, že jednu dobu svedok robil
vedúceho praktického vyučovania a dokázal porovnať odbornosť, iniciatívu, vzťah žalobcu so žiakom.
Môže povedať, že patril medzi zodpovedných vyučujúcich, bol odborne vyspelý, so žiakmi dokázal
pracovať, nikdy nemal problémy s vyučujúcimi alebo so žiakmi. Na pojednávaní svedok skonštatoval, že

žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady na výučbu, podľa toho, že žalobcu poznal z minulosti, keď robil
vedúceho a pravidelne kontroloval jeho prácu so žiakmi. Svedok nevie, ako sa v súčasnosti vyučuje zvar
kovov, ale myslí si, že to je stále rovnaké. K tvrdeniu žalovaného, že v súčasnej dobe sa zvar nevyučuje
fyzicky ako sa to niekedy učilo, ale vyhodnocuje to počítač svedok uviedol, že si myslí, že žiak sa to
musí naučiť najprv ručne, aby pochopil princíp zvaru, programovanie je ďalšia časť.

26. Svedok N. A. na pojednávaní uviedol, že žalovaný bol jeho zamestnávateľom, žalobca je jeho bývalý
kolega. Svedok dostal výpoveď o mesiac neskôr ako žalobca. Svedok po nahliadnutí do učebných osnov
uviedol, že žalobca môže vyučovať uvedené predmety. Na platovom dekréte, ktorý mu prišiel vždy v
januári, nemali žiadne označenie. To, že sú učitelia odborných predmetov na strednej škole, sa dozvedeli

až pri výpovedi, keď dostali vyúčtovanie na tri mesiace dopredu. V potvrdení o zamestnaní, ktoré dostal
prirozviazanípracovnéhopomeru,bolo napísanénejakéčísloaučiteľodbornýchpredmetovnastrednej
priemyselnej škole. Mzdu svedkovi vyplácala škola. Na mzdovom dekréte bolo každý rok napísané,
koľko má odpracovaných rokov a koľko mu chýba. Svedkovi ani žalobcovi počas pracovného pomeru
nebolo vytýkané, že nespĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon práce, ani na to neboli upozornení. Až

keď si spravili vysokú školu, bývalý riaditeľ im povedal, že to nepotrebujú. Svedok ani žalobca nežiadali
zamestnávateľa o možnosť zvýšenia si kvalifikácie, školu si spravili sami. Až keď chceli, aby im zaplatil
aspoň posledný semester, povedal, že to už nepotrebujú. Žiaci SPŠD Trnava navštevovali školiace
strediskoA.A.,chodilitamkaždýpiatokC3ajC4.Výučbužiakovvykonávalajžalobca.Poprvejvýpovedi
svedok a žalobca prvý pracovno-právny spor vyhrali, následne nastúpili pracovať k žalovanému, ktorý

im prácu neprideľoval a po troch mesiacoch ich prepustil.

27. Svedkyňa O.. W. G. na pojednávaní uviedla, že je zástupkyňou riaditeľa školy žalovaného. So
žalobcombolikolegovia.Vie,žežalovanýdalžalobcovivýpoveďasdanouvýpoveďousúhlasí.Súčasťou
jej pracovnej náplne je aj vypracovávanie pracovných zmlúv spolu s riaditeľom, vyhotovovanie platových

dekrétov a iné. Žalobca pred výpoveďou bol zaradený ako učiteľ, svedkyňa nemôže povedať že
odborných predmetov ale ani všeobecno-vzdelávacích. V pôvodnej pracovnej zmluve z roku 1987 bol
žalobca prijatý ako učiteľ dielenských cvičení. Po zmene legislatívy sa to premenovalo na označenie
učiteľ odborných predmetov. Majú dva druhy zamestnancov - učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov
a učiteľ odborných predmetov. Tieto skupiny majú spoločné to, že musia mať VŠ vzdelanie 2. stupňa.

Žalobca nespĺňal predpoklady, aby bol zaradený ako učiteľ odborných predmetov. Svedkyňa uviedla,
že oni sú stredná odborná škola, ktorá má študijné odbory. V roku 1987 boli aj dielenskí učitelia.
Dielenské vyučovanie u nich zaniklo, tak majú tieto dve kategórie zamestnancov. Po nahliadnutí do
potvrdenia o zamestnaní z 2.1.2008 svedkyňa uviedla, že uvedenú listinu nepísala ona, bola spracovaná
na hospodárskom oddelení. Je tu uvedené zaradenie učiteľ odborných predmetov, vystavovala to pani

N. a podľa svedkyne je to normálne, lebo vedela, že žalobca nie je učiteľ všeobecno-vzdelávacích
predmetov, preto tam napísala, že je učiteľ odborných predmetov. Učiteľ strednej školy je označenie
podľa zákona. Ohľadne dodatkov k pracovným zmluvám po zmene legislatívy svedkyňa uviedla, že
nevie, o aký typ dodatkov sa má jednať. Dodatok k pracovnej zmluve prechádza cez pána riaditeľa,
takéto veci ona nerieši samostatne. Svedkyňa nevie o tom, že by vyhotovovanie dodatkov vo vzťahu

k označeniu a zaradeniu pracovnej pozície bolo vyhotovované, ona nevyhotovovala dodatok, v ktorom
by zmenila názov zaradenia žalobcu z učiteľ dielenských cvičení na učiteľ odborných predmetov
strednej školy. Na pracovnej zmluve žalobcu bol uvedený názov učiteľ dielenských cvičení. Takúto
pozíciu teraz na škole nemajú, nakoľko na škole sa učebné odbory nevyučujú. Žalobca bol prijatý napracovnú pozíciu učiteľ dielenských cvičení, túto prácu vykonával v dielňach na G. ulici oproti. Dielne
sa nevyučujú od roku 2005. Predmety prax a praktické cvičenia sa vyučovali, ale po roku 2005 došlo
k zmene školského vzdelávacieho programu na základe štátneho vzdelávacieho programu, ktorý bol

úplne inovovaný, najmä čo sa týka náplne praxe. Učitelia odborných predmetov boli zodpovední za
prax, pretože teoretické poznatky išli do praktických poznatkov, bolo to prepojené. Praktické cvičenia,
merania mal robiť učiteľ, ktorý vyučoval daný predmet. Tak bol postavený školský vzdelávací program.
Zdvihol sa omnoho vyššie oproti 80. rokom prepojenie teórie s praxou. Svedkyňa nevidí dôvod, aby
spravila dodatok k pracovnej zmlvue, keďže označenie dielenský učiteľ bol zrušený. Či to je dielenský

učiteľ, majster odbornej výchovy, učiteľ dielenských cvičení, pozícia je tá istá, je to len ten istý názov.
Učiteľ odborných predmetov na strednej škole musí mať VŠ vzdelanie 2.stupňa, nevidí preto dôvod,
prečo by to mala automaticky prepísať. Označenie učiteľ dielenských cvičení bolo zrušené, nemôže
sa už používať. Namiesto toho vzniklo označenie učiteľ stredoškolských predmetov. Učitelia odborných
predmetov boli tí, ktorí splnili kvalifikáciu.

28. Z pracovnej zmluvy zo dňa 02.09.1987 vyplýva, že Západoslovenský krajský národný výbor - odbor
školstva v Bratislave a žalobca uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej bude žalobca pracovať v
organizácii SPŠ dopravná vo funkcii učiteľa dielenských cvičení.

29. Z vysvedčenia o maturitnej skúške zo dňa 11.06.1985 vyplýva, že žalobca ukončil päť ročné štúdium

na Strednej priemyselnej škole v H. odbor strojárstvo vykonaním maturitnej skúšky a nadobudol úplné
stredné vzdelanie.

30. Z vysvedčenia o záverečnej skúške zo dňa 06.07.1987 vyplýva, že žalobca absolvoval na
pedagogickejfakultevD.4semestrovédoplnkovépedagogickéštúdiumpremajstrovodbornéhovýcviku

z odborných učilíšť.

31. Z vysvedčenia o štátnej bakalárskej skúške zo dňa 19.10.2000 a diplomu vyplýva, že žalobca
skončil obsahovo ucelenú časť vysokoškolského štúdia v študijnom odbore majster odbornej výchovy a
vykonal štátnu bakalársku skúšku z predmetov pedagogika, psychológia, didaktika odborného výcviku

na pedagogickej fakulte H. univerzity v H. a priznáva sa mu titul bakalár.

32. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.1987 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 06.05.2005 vyplýva, že dohodou sa zamestnanec preraďuje zo zaradenia učiteľa praktického
vyučovania mládeže na výchovno-vzdelávaciu činnosť dospelých na základe Francúzsko - slovenskej

rámcovej dohody o odbornom vzdelávaní zamestnancov A. A. Y.. Zmena pracovnej zmluvy sa uzatvára
na dobu od 01.09.2004 do 31.12.2006. Miesto výkonu práce - Y. povolaní SPŠD Trnava.

33. Z dodatku k dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 06.05.2005 vyplýva, že dohoda o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 6.5.2005 sa so súhlasom žalobcu a žalovaného predlžuje do 31.12.2007.

34. Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 02.01.2008 vyplýva, že označenie zamestnania žalobcu je učiteľ
odborných predmetov strednej školy.

35. Z ponuky žalovaného na prechod na inú vhodnú prácu zo dňa 01.12.2010 vyplýva, že nakoľko

žalobca nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, nie je možnú
mu prideliť prácu učiteľa strednej školy. Žalovaný ponúka žalobcovi prácu údržbára, ktorú je schopný
kvalifikovane vykonávať. V prípade, ak nebude ochotný prejsť na ponúknutú prácu vo funkcii údržbára,
bude žalovaný nútený dať mu výpoveď. Žalobca ponuku prevzal na rozmyslenie dňa 02.12.2010 o 7:50
hod do 14:00 hod.

36. Zo záznamu z odovzdávania ponuky vhodnej práce na č.l. 30 vyplýva, že dňa 02.12.2010 o 7:50 hod.
bola za prítomnosti dolupodpísaných svedkov riaditeľom školy odovzdaná žalobcovi ponuka vhodnej
práce, žalobca si vyžiadal čas na rozmyslenie do 14:00 hod. dňa 02.12.2010, čo na originály písomnej
ponuky potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca sa dostavil k riaditeľovi školy dňa 02.12.2010 o 14:05

hod., na výzvu, aby sa k predmetnej ponuke na vhodnú prácu vyjadril odišiel z miestnosti, kde bol
riaditeľ a traja svedkovia. Na základe jeho reakcii považuje riaditeľ predloženú ponuku k vhodnej práci
za odmietnutú.37. Z oznámenia k vyjadreniu ponuky na inú prácu zo dňa 02.12.2010 vyplýva, že žalobca oznamuje
žalovanému, že k jeho ponuke "Prechod na inú prácu - ponuka“, ktorú dnes žalobca obdržal, odpovie
žalovanému do 7 dní v súlade so Zákonníkom práce.

38. Z Výpovede z pracovného pomeru zo dňa 03.12.2010 číslo XXXX/XXXX/SPŠDTtXX podľa § 63 ods.
1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď podľa §
63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce pre nesplnenie predpokladov ustanovených
právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Dňa 02.09.1987 bola so žalobcom uzavretá pracovná

zmluva na výkon pracovnej činnosti učiteľa dielenských cvičení. Dňa 01.11.2009 nadobudol účinnosť
zákon č. 317/2009 Z.z., ktorý stanovuje kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti,
s poukazom na ktorý žalobca nespĺňa kvalifikačné predpoklady (požadovaný stupeň vzdelania v
príslušnom odbore) osobitnú kvalifikačnú požiadavku, ani kvalifikačnú požiadavku na vyučovanie
predmetov, ktoré sú súčasťou školského vzdelávacieho programu na SPŠD, keď žalobca dosiahol
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore majster odbornej výchovy a doplnkové

pedagogické štúdium pre majstrov odborného výcviku. Žalobca teda nemôže vykonávať prácu učiteľa
strednej školy pre úplné stredné odborné vzdelávanie, ktorí poskytuje SPŠD, pre nedostatok kvalifikácie.
Výnimka zo stupňa vzdelania môže byť zachovaná iba pri vykonávaní rovnakej pracovnej činnosti
s rovnakým alebo obdobným charakterom ako má činnosť, na ktorú bola udelená. Keďže na SPŠD
sa nevykonáva rovnaká pracovná činnosť, túto nie je možné akceptovať pri študijných odboroch

vyučovaných na SPŠD. Nakoľko žalobca nespĺňa predpoklady na výkon dohodnutej práce, nie je
možné mu prideliť prácu učiteľa strednej školy, ktorá poskytuje úplné stredné odborné vzdelávanie.
Ako zamestnávateľ nemá žalovaný možnosť ponúknuť mu prácu zodpovedajúcu jeho vysokoškolskej
kvalifikácii. Žalovaný ponúka žalobcovi prácu vo funkcii údržbára.

39. Zo žiadosti o prerokovanie výpovede zo dňa 03.12.2010 vyplýva, že žalovaný požiadal ZO OZ
PŠaV na Slovensku, SPŠ dopravná, Študentská ul. 23, Trnava, o prerokovanie výpovede, ktorú ako
zamestnávateľ dáva žalobcovi v súlade s § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce
žalobcovi s tým, že menovanému nie je možné prideľovať prácu v súlade s jeho pracovnou zmluvou,
bola mu ponúknutá iná vhodná práca dňa 02.12.2010, na ponuku žalobca nereagoval. Prílohou žiadosti

o prerokovanie výpovede bola predmetná výpoveď a ponuka na inú prácu.

40. Z prerokovania výpovede zo dňa 10.12.2010 vyplýva, že Základná organizácia pedagogických
pracovníkov Odborového zväzu PŠaV na Slovensku pri SPŠ-dopravnej v Trnave obdržala dňa
03.12.2010 žiadosť o prerokovanie výpovede danej žalobcovi. Výpoveď bola prerokovaná dňa

08.12.2010. Výpoveď nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi, preto s výpoveďou
nesúhlasia.

41. Z Výpovede z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2010 číslo 0031/2010/SPŠDTt-15 podľa § 63 ods.
1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce vyplýva, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď podľa §

63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce pre nesplnenie predpokladov ustanovených
právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Dňa 02.09.1987 bola so žalobcom uzavretá pracovná
zmluva na výkon pracovnej činnosti učiteľa dielenských cvičení. Dňa 01.11.2009 nadobudol účinnosť
zákon č. 317/2009 Z.z. a vyhláška č. 437/2009 Z.z. ktoré stanovujú kvalifikačné predpoklady na
výkon pedagogickej činnosti, s poukazom na ktoré je požadovaným vzdelaním učiteľa strednej školy

poskytujúcej úplné stredné odborné vzdelávanie najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
v požadovanom študijnom odbore. Na vyučovanie predmetov prax a praktické cvičenia v študijných
odboroch 3739 6 elektrotechnika v doprave a telekomunikáciách a 3765 6 technika a prevádzka dopravy,
je požadované vzdelanie najmenej vysokoškolské druhého stupňa (požadovaný stupeň vzdelania)
na elektrotechnickej alebo strojníckej fakulte v študijných odboroch zameraných na telekomunikácia

alebo automobilovú techniku (požadované študijné odbory). Tým, že žalobca dosiahol vysokoškolské
vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore majster odbornej výchovy, nespĺňa kvalifikačný predpoklad
požadovaný stupeň vzdelania v požadovanom odbore. Žalovaný si ako zamestnávateľ splnil povinnosť
ponuku vhodnej práce s pracovným zaradením údržbár, na ktorú nie je ochotný prejsť, žalovaný nemá
možnosť ho ďalej zamestnávať. Výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť 01.01.2011. Pracovný

pomer končí uplynutím výpovednej doby dňa 31.03.2011. Žalobca výpoveď prevzal dňa 14.12.2010.

42. Z plánu práce školy na školský rok 2010/2011 vyplýva, že žalovaný je komplexným vzdelávacím
zariadením poskytujúcim vzdelávania 4-ročných denných študijných odborov s maturitou v oblastivyššieho sekundárneho vzdelávania. Škola má vytvorené vzdelávacie centrum dospelých v rámci
francúzsko - slovenskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania s A. A. Y. H..

43. Zo stanoviska A. Z., s.r.o. zo dňa 08.03.2011 vyplýva, že momentálne nepotrebujú viac ako jedného
školiteľa ich zamestnancov na SPŠ Dopravnej.

44. Z oznámenia Ministerstva školstva SR zo dňa 16.06.2004 č. CD-2004-6570/14132-19:093 vyplýva,
že Ministerstva školstva SR schválilo základné pedagogické dokumenty širokoprofilového študijného

odboru37396elektrotechnikavdopraveatelekomunikáciáchsplatnosťouod01.09.2004arušíplatnosť
základných pedagogických dokumentov študijného odboru 3740 6 elektrotechnika v doprave a spojoch.

45. Z oznámenia Ministerstva školstva SR zo dňa 05.05.2005 č. CD-2005-1690/9617-24:093 vyplýva,
že Ministerstva školstva SR vydáva pedagogickú dokumentáciu pre študijný odbor 3765 6 technika a
prevádzka dopravy s platnosťou od 01.09.2005.

46. Zo stanoviska Ministerstva školstva SR zo dňa 27.03.2013 k sp. zn. 18Cpr/1/2011 vyplýva, že
navrhovateľN..N.A.nespĺňalkudňu21.06.2011kvalifikačnépredpokladystanovenézákonomnavýkon
činnosti učiteľa strednej školy z dôvodu, že nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

47. Z listu Ministerstva školstva SR zo dňa 09.12.2004 adresovaného Bc. Bohumilovi Pinkasovi vyplýva,
že absolvovaným vysokoškolským štúdiom 1. stupňa nespĺňa kvalifikačné požiadavky vzdelania na
vyučovanie v školách a v školských zariadeniach a prináleží mu zaradenie do 9, platovej triedy s
odpočtom dvoch rokov z doby započítanej praxe.

48. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom v čase výpovede
z pracovného pomeru (ďalej len „Zákonník práce“) výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak
je neplatná.

49. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

50. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce.

51. Podľa § 63 ods. 2 písm. b Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak

nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnanec
nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré
bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto prácu.

52. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k

prerokovaniu došlo.

53. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch v znení účinnom čase doručenia výpovede z pracovného pomeru (ďalej len "zákon č.
317/2009 Z.z.") predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti sú:

a) kvalifikačné predpoklady, ak tento zákon neustanovuje inak.54. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. predpoklady uvedené v odseku 1 musí pedagogický
zamestnanec a odborný zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu
odbornej činnosti. Na odborného zamestnanca sa nevzťahuje odsek 1 písm. e).

55. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/2009 Z.z. kvalifikačným predpokladom na výkon
pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti je získanie profesijných kompetencií absolvovaním
študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom
požadovaný stupeň vzdelania.

56. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa
podľa § 13 písm. b), c), d) ,
f) a g) a pre odborného
zamestnanca je najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

57. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z. ak ide o učiteľa základnej školy, strednej školy, jazykovej
školy a základnej umeleckej školy, vyžaduje sa aj vyučovanie jeho aprobačných predmetov alebo
predmetov jeho študijného odboru v rozsahu najmenej jednej polovice jeho týždennej priamej výchovno-
vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu (ďalej len „kvalifikačná požiadavka“); to sa nevzťahuje na
učiteľov základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím.

58. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/2009 Z.z. pedagogický zamestnanec, ktorý získal vzdelanie
absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v inom ako požadovanom študijnom
odbore na výkon pedagogickej činnosti, doplní si kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu
a podkategóriu pedagogického zamestnanca získaním vzdelania v oblasti pedagogiky, psychológie

a didaktiky vyučovacích predmetov alebo didaktiky odborného výcviku (ďalej len „pedagogická
spôsobilosť“).

59. Podľa § 13 ods. 3 písm. d) zákona č. 317/2009 Z.z. učiteľ vykonáva pedagogickú činnosť pri
uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu alebo pri poskytovaní kontinuálneho vzdelávania.

Kategória učiteľ sa podľa vzdelávacieho programu člení na podkategórie podľa vzdelávacích programov
poskytujúcich stupne vzdelania alebo kontinuálne vzdelávanie takto:
d)učiteľ pre nižšie stredné odborné vzdelávanie, stredné odborné vzdelávanie, úplné stredné všeobecné
vzdelávanie, úplné stredné odborné vzdelávanie a učiteľ pre vyššie odborné vzdelávanie (učiteľ strednej
školy).

60. Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. pedagogickému zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ
podľa doterajších predpisov zachoval výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, zostáva
táto výnimka zachovaná po celý čas vykonávania pracovnej činnosti s rovnakým alebo obdobným
charakterom, aký má pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená.

61. Podľa § 61 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z. pedagogický zamestnanec, ktorý nesplnil
kvalifikačný predpoklad podľa § 8 ods. 1 písm. a) podľa doterajších predpisov, doplní si ho do 31. decembra 2013.

62. Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. pedagogický zamestnanec, ktorý nesplnil
kvalifikačný predpoklad podľa § 8 ods. 1 písm. b) podľa doterajších predpisov, doplní si ho do 31. decembra 2015.
63. Podľa 10 ods. 6 vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 41/1996 Z.z. o odbornej a pedagogickej
spôsobilosti pedagogických pracovníkov účinnej do 31.10.2009 (ďalej len "vyhláška č. 41/1996 Z.z.")

od požiadavky uvedenej v § 2 ods. 4 a 5 možno u pedagogického pracovníka, ktorý má odbornú spôsobilosť, upustiť v
prípade, ak pedagogický pracovník pôsobí najmenej pätnásť rokov vo výchovno-vzdelávacom procese
a dosiahol vek 45 rokov.
64. Podľa 2 ods. 3 vyhlášky č. 41/1996 Z.z. v znení vyhlášky MŠ SR č. 200/2002 Z.z. absolvovaním

štúdia v študijných odboroch učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy získavajú pedagogickí
zamestnanci odbornú a pedagogickú spôsobilosť. Absolvovaním štúdia v neučiteľských študijných
odborochzískajúpedagogickízamestnancilenodbornúspôsobilosť.Pedagogickúspôsobilosťsidoplnia
v doplňujúcom pedagogickom štúdiu, u majstrov odbornej výchovy aj v bakalárskom študijnom programe65. Podľa 2 ods. 4 vyhlášky č. 41/1996 Z.z. výchovno-vzdelávaciu činnosť pedagogických pracovníkov
môže vykonávať aj pracovník, ktorý má odbornú spôsobilosť, ale nezískal požadovanú pedagogickú

spôsobilosť. Na získanie pedagogickej spôsobilosti je potrebné začať najneskôr do dvoch rokov od
vzniku prvého pracovného pomeru pedagogického pracovníka doplňujúce pedagogické štúdium a
najneskôr do štyroch rokov pracovného pomeru ho úspešne skončiť.

66. Podľa 2 ods. 5 vyhlášky č. 41/1996 Z.z. na účely výchovno-vzdelávacej činnosti pedagogických

pracovníkov v špeciálnych školách a v špeciálnych výchovných zariadeniach je potrebné, aby
pedagogický pracovník s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou do štyroch rokov od vzniku prvého
pracovného pomeru v týchto školách a zariadeniach začal rozširujúce štúdium a najneskôr v siedmom
roku od vzniku pracovného pomeru ho úspešne skončil.

67. Podľa prílohy VI. vyhlášky č. 41/1996 Z.z. Učitelia odborných predmetov na stredných školách, písm.

CHPraktickévyučovanie-Požadovanévzdelanie:vysokoškolskévzdelaniedruhéhostupňapríslušného
smeru a študijného odboru a doplňujúce pedagogické štúdium, na špeciálnych školách aj rozširujúce
štúdium špeciálnej pedagogiky na pedagogickej fakulte.

68. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

69. Predmetom sporu je určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2010, ktorú
dal žalovaný žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Zákonníka práce pre nespĺňanie

predpokladu ustanoveného právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

70. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
pracovnoprávny vzťah na základe písomnej pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.09.1987 medzi
Západoslovenský krajský národný výbor - odbor školstva v Bratislave (právny predchodca žalovaného)

a žalobcom, na základe ktorej žalobca pracoval u žalovaného vo funkcii učiteľ dielenských cvičení
a neskôr ako učiteľ praktického vyučovania mládeže. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
06.05.2005 bol žalobca preradený od 01.09.2004 do 31.12.2006 zo zaradenia učiteľ praktického
vyučovania mládeže na výchovno-vzdelávaciu činnosť dospelých na základe Francúzsko - slovenskej
rámcovej dohody o odbornom vzdelávaní zamestnancov A. A. Y. s miestom výkonu práce školiace

centrum Y. povolaní SPŠD Trnava. Neskorším dodatkom k dohode o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 28.12.2006 bolo toto preradenie žalobcu sa so súhlasom žalobcu a žalovaného predĺžené do
31.12.2007. Zo žalobcom predložených vysvedčení bolo preukázané, že žalobca ukončil štúdium na
Strednej priemyselnej škole v H. odbor strojárstvo a nadobudol úplné stredné vzdelanie, následne
na Pedagogickej fakulte v D. absolvoval 4 semestrové doplnkové pedagogické štúdium pre majstrov

odborného výcviku z odborných učilíšť a na pedagogickej fakulte H. univerzity v H. dosiahol
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore majster odbornej výchovy a bol mu priznaný
titul bakalár. V potvrdení o zamestnaní zo dňa 02.01.2008 žalovaný označil zamestnanie žalobcu ako
učiteľ odborných predmetov strednej školy.

71. Dňa 02.12.2010 za prítomnosti svedkov žalovaný ponúkol žalobcovi prácu vo funkcii údržbára
z dôvodu, že žalobca nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej
práce učiteľa strednej školy, teda najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a preto nie je
možnú mu prideliť prácu učiteľa strednej školy. Žalovaný ako zamestnávateľ nemá možnosť ponúknuť
žalobcovi prácu zodpovedajúcu žalobcovej vysokoškolskej kvalifikácii, funkciu údržbára je žalobca

schopný kvalifikovane vykonávať. V prípade, ak žalobca nebude ochotný prejsť na ponúknutú prácu
vo funkcii údržbára, bude žalovaný nútený dať mu výpoveď. List žalovaného Ponuka na prechod na
inú prácu zo dňa 01.12.2010 č. XXXXX/XXXX/SPŠDTt-XX, ktorej prílohou bola náplň práce údržbára
a platové zaradenie, žalobca prevzal dňa 02.12.2010 o 7:50 hod. s tým, že ponuku si rozmyslí do
14:00 hod. Žalobca do 14:00. hod žalovanému neodpovedal, ale zaslal mu poštou Oznámenie, že k jeho

ponuke "Prechod na inú prácu - ponuka, odpovie žalovanému do 7 dní v súlade so Zákonníkom práce.

72. Z Výpovede z pracovného pomeru zo dňa 03.12.2010 číslo X.XXX/XXXX/SPŠDTtXX podľa § 63
ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce vyplynulo, že žalovaný dáva žalobcovi výpoveďpodľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce pre nesplnenie predpokladov
ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, keď žalobca nespĺňa kvalifikačné
predpoklady (požadovaný stupeň vzdelania v príslušnom odbore), žalobca dosiahol vysokoškolské

vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore majster odbornej výchovy a doplnkové pedagogické
štúdium pre majstrov odborného výcviku. Žalobca teda nemôže vykonávať prácu učiteľa strednej školy
pre úplné stredné odborné vzdelávanie, ktorí poskytuje SPŠD, pre nedostatok kvalifikácie. Výnimka zo
stupňa vzdelania môže byť zachovaná iba pri vykonávaní rovnakej pracovnej činnosti s rovnakým alebo
obdobným charakterom ako má činnosť, na ktorú bola udelená. Keďže na SPŠD sa nevykonáva rovnaká

pracovná činnosť, túto nie je možné akceptovať pri študijných odboroch vyučovaných na SPŠD. Nakoľko
žalobca nespĺňa predpoklady na výkon dohodnutej práce, nie je možné mu prideliť prácu učiteľa strednej
školy, ktorá poskytuje úplné stredné odborné vzdelávanie. Ako zamestnávateľ nemá žalovaný možnosť
ponúknuť mu prácu zodpovedajúcu jeho vysokoškolskej kvalifikácii. Žalovaný ponúka žalobcovi prácu
vo funkcii údržbára.

73. Zo žiadosti žalovaného č. XXXXX/XXXX/SPŠDTt-XX zo dňa 03.12.2010 o prerokovanie výpovede
zo dňa 03.12.2010 č. 0031/2010/SPŠDTt11 mal súd preukázané, že žalovaný požiadal ZO odborového
zväzu o prerokovanie výpovede zo dňa 03.12.2010, ktorú ako zamestnávateľ dáva žalobcovi v súlade
s § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce žalobcovi s tým, že menovanému nie
je možné prideľovať prácu v súlade s jeho pracovnou zmluvou, bola mu ponúknutá iná vhodná práca

dňa 02.12.2010, na ponuku žalobca nereagoval. K žiadosti boli priložené listiny: ponuka na inú prácu
s pracovnou náplňou, záznam o odovzdaní ponuky a výpoveď z pracovného pomeru. Žiadosť osobne
prevzala 03.12.2010 L.. C.. Odborový zväz výpoveď zo dňa 03.12.2010 prerokoval dňa 08.12.2010.
Podľa odborového zväzu výpoveď zo dňa 03.12.2010 nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi
predpismi, preto s výpoveďou odborový zväz nesúhlasil a svoju odpoveď k prerokovaniu výpovede

doručil žalovanému dňa 10.12.2010.

74. Dňa 14.12.2010 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 13.12.2010
číslo 0031/2010/SPŠDTt-15 podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce
pre nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, keď

požadovaným vzdelaním učiteľa strednej školy poskytujúcej úplné stredné odborné vzdelávanie
najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v požadovanom študijnom odbore. Na vyučovanie
predmetov prax a praktické cvičenia v študijných odboroch 3739 6 elektrotechnika v doprave a
telekomunikáciách a 3765 6 technika a prevádzka dopravy, je požadované vzdelanie najmenej
vysokoškolské druhého stupňa (požadovaný stupeň vzdelania) na elektrotechnickej alebo strojníckej

fakulte v študijných odboroch zameraných na telekomunikácia alebo automobilovú techniku
(požadované študijné odbory). Tým, že žalobca dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa
v študijnom odbore majster odbornej výchovy, nespĺňa kvalifikačný predpoklad požadovaný stupeň
vzdelania v požadovanom odbore. Žalovaný si ako zamestnávateľ splnil povinnosť ponuku vhodnej
práce s pracovným zaradením údržbár, na ktorú nie je ochotný prejsť, žalovaný nemá možnosť ho ďalej

zamestnávať. Výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť 01.01.2011. Pracovný pomer končí
uplynutím výpovednej doby dňa 31.03.2011.

75. Výpoveď je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému
účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto

právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď medziiným musí byť písomná
a doručená (§ 61 ods. 1 Zákonníka práce), zamestnávateľ v nej môže uplatniť iba výpovedný dôvod
uvedený v Zákonníku práce, ktorý v nej musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom (§ 61 ods. 2 Zákonníka práce). Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74 ods. 1 Zákonníka práce).

76. V zmysle § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov,
inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo. Prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov je hmotnoprávnou podmienkou
výpovede zo strany zamestnávateľa. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo stranyzamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

77. Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov (zástupcom
zamestnancov je tiež odborový orgán) výpoveď danú zamestnancovi je hmotnoprávnou podmienkou
platnosti výpovede zamestnávateľa. Účelom uloženia povinnosti zamestnávateľovi prerokovať vopred
so zástupcami zamestnancov výpoveď zamestnancovi je poskytnúť ochranu zamestnancovi pred
prípadným zneužívaním postavenia zamestnávateľa (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republikysp.zn.1Cdo72/2006,ktorýboluverejnenývčasopiseZosúdnejpraxepodč.84/2007).Účinky
splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú, len ak je pri prerokovaní výpovede dôvod výpovede
vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Prerokovanie výpovede zástupcami
zamestnancov sa musí uskutočniť vždy vo vzťahu ku konkrétnemu výpovednému dôvodu, pričom za
platnú možno považovať len výpoveď, ktorej dôvod je totožný s výpovedným dôvodom uvedeným pri
prerokovávaní výpovede zamestnávateľa zástupcami zamestnancov. Z hľadiska povinnosti prerokovať

výpoveď zamestnávateľa „vopred“ je potrebné uviesť, že hmotnoprávna podmienka v zmysle § 74 ods.
1 Zákonníka práce je splnená, ak odborový orgán prerokuje výpoveď pred tým, než zamestnávateľ voči
zamestnancoviprejavívôľuskončiťsnímjednostrannezurčitéhovýpovednéhodôvodupracovnýpomer.
Pokiaľ bola výpoveď takto „vopred“ prerokovaná, môže zamestnávateľ vychádzať z jej prerokovania
dovtedy, kým trvá výpovedný dôvod, ku ktorému sa vzťahuje ak výpoveď, ako aj hmotnoprávna

podmienka výpovede - jej prerokovanie zástupcami zamestnancov. Len ak zamestnávateľ v čase
od prerokovania výpovede zástupcami zamestnancov do prejavenia svojej vôle voči zamestnancovi
chce v porovnaní s už prerokovanou výpoveďou zmeniť výpovedný dôvod či už v dôsledku toho, že
zamestnancovi chce dať výpoveď na základe iného zákonného ustanovenia alebo v dôsledku toho, že
mu výpoveď chce dať na základe iného skutkového podkladu, musí výpoveď prerokovať so zástupcami

zamestnancov podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce, pretože v tomto prípade so zreteľom na uvedené
zmeny ide o novú výpoveď. Pokiaľ však k takýmto zmenám nedôjde, nevyžaduje sa (nové) prerokovanie
výpovede, ak v nej uplatnený výpovedný dôvod už bol prerokovaný zástupcami zamestnancov v súlade
s § 74 ods. 1 Zákonníka práce a jedinou odlišnosťou listiny, ktorá obsahuje zástupcami zamestnancov
prerokovanú výpoveď, a listiny, ktorá obsahuje zamestnancovi danú výpoveď, je rozdielny dátum

vyhotovenia (rozsudok Najvyššieho súdu č.k. 3 Cdo 192/2007 zo dňa 28.02.2008).

78. Zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného mal súd preukázané, že výpoveď žalovaného zo
dňa 13.12.2010 číslo XXXX/XXXX/SPŠDTt-XX bola žalobcovi doručená dňa 14.12.2010. Žalovaný
v nej uplatnil ako výpovedný dôvod § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce -

nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a výpovedný
dôvod skutkovo vymedzil tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Porovnaním obsahu tejto
výpovede a výpovede zo dňa 03.12.2010 číslo XXXX/XXXX/SPŠDTtXX súd zistil, že obe výpovede
sú zhodné vo všetkých podstatných náležitostiach. Z výpovede svedkov O.. T., O.. A., L.. C. ako
aj z listu ZO Odborového zväzu zo dňa 10.12.2010 mal súd preukázané, že odborový zväz dňa

08.12.2010 prerokoval výpoveď zo dňa 03.12.2010 č. XXXX/XXXX/SPŠDTtXX. Z takto „vopred“
prerokovanej výpovede mohol žalovaný vychádzať dovtedy, kým trval výpovedný dôvod, ku ktorému
sa vzťahuje. Keďže text odborovým orgánom prerokovanej výpovede zamestnávateľa s dátumom
03.12.2010 č. XXXX/XXXX/SPŠDTtXX je takmer identický s výpoveďou datovanou 13.12.2010 číslo
XXXX/XXXX/SPŠDTt-XXažalobcovidanou14.12.2010(vobochjerovnakývýpovednýdôvodarovnako

skutkovo vymedzený), treba mať za to, že odborový orgán prerokoval žalobcovi danú výpoveď a teda
hmotnoprávna podmienka výpovede v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce bola v danom prípade
splnená. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu č.k. 3 Cdo 192/2007 zo dňa 28.02.2008 súd
uvádza, že nové prerokovanie výpovede zo dňa 13.12.2010 č. XXXX/XXXX/SPŠDTt-XX., v ktorej
uplatnený výpovedný dôvod už bol prerokovaný zástupcami zamestnancov v súlade s § 74 ods. 1

Zákonníka práce, nebolo potrebné, nakoľko jedinou odlišnosťou listiny, ktorá obsahuje zástupcami
zamestnancov prerokovanú výpoveď a listiny, ktorá obsahuje zamestnancovi danú výpoveď, je rozdielny
dátum vyhotovenia a spisová značka, pričom ide len o interný údaj zamestnávateľa, ktorý nie podstatný
údajom.

79. Zamestnávateľ bol ďalej povinný ešte pred vypovedaním pracovného pomeru, splniť zákonnú
povinnosť ponuky vhodnej práce podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Ide o tzv. ponukovú
povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je tiež hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede
z pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj túto povinnosť si žalovaný vočižalobcovi splnil. V konaní bolo zhodným tvrdením žalobcu aj žalovaného preukázané, že žalovaný
ponúkol dňa 02.12.2010 žalobcovi miesto údržbára, na ktorú ponuku si žalobca vymienil dať v lehote
7 dní žalovanému odpoveď. Žalobca sa však ani v lehote 7 dní ani neskôr k ponúknutej práci nevyjadril,

čím ale zo strany žalovaného bola pri daní výpovedi žalobcovi jeho ponuková povinnosť ako ďalšia
hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede z pracovného pomeru splnená. Žalobca svoje tvrdenia, že
konkrétne ponúknuté pracovné miesto údržbára bolo miestom na dobu určitú, externým, obsadeným a
fiktívnym,nepreukázal.Skutočnosť,žežalovanýužpozíciuúdržbára/školníkamáobsadenú,nevylučuje,
že žalovaný vytvorí ďalšie miesto údržbára, nakoľko žalovaný je svojou pracovnou ponukou viazaný,

pričom v prípade žalobcu malo dôjsť k zmene pracovnej zmluvy v časti druhu práce, nie doby trvania
pracovného pomeru. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu mohol ponúknuť aj miesto lektora v školiacom
stredisku, avšak žalovaný potvrdením A. Z., s.r.o. zo dňa 08.03.2011 preukázal, že v školiacom stredisku
nepotrebujú viac ako jedného školiteľa ich zamestnancov a žalovaný teda voľné pracovné miesto tohto
druhu pre žalobcu v danom čase nemal.

80. Splnenie oboch uvedených hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede konštatoval aj Krajský
súd v Trnave v uznesení č.k. 24Co/253/2012-280 zo dňa 24.09.2013, ktorého vysloveným právnym
názorom je prvostupňový súd viazaný s tým, že povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní
je doplniť dokazovanie so zameraním na posúdenie už len danosti výpovedného dôvodu a vyhodnotiť
naplnenie zákonných podmienok a dôvodnosti použitého výpovedného dôvodu vo výpovedi danej

žalovaným žalobcovi z hľadiska požiadavky na stupeň a odbor vzdelania, ktoré sú požadované pre
výkon práce dohodnutej so žalobcom.

81. Z výpovede žalovaného zo dňa 13.12.2010 bolo preukázané, že žalovaný dal žalobcovi výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce pre nesplnenie

predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, konkrétne z dôvodu,
že žalobca nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v požadovanom študijnom odbore. Pri
tomto výpovednom dôvode, tzn. pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov, ide o predpoklady, ktoré
musia byť ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. K naplneniu uvedenej skutkovej
podstaty pre nesplnenie predpokladov môže dôjsť kedykoľvek v priebehu pracovného pomeru, teda aj

za situácie, že zamestnanec pri vzniku pracovného pomeru spĺňal predpoklady ustanovené právnymi
predpismi na výkon dohodnutej práce a neskôr zmenou povahy práce, alebo na základe iných dôvodov,
tieto predpoklady nespĺňa. Žalovaný je komplexným vzdelávacím zariadením poskytujúcim vzdelávania
4-ročných denných študijných odborov s maturitou v oblasti vyššieho sekundárneho vzdelávania. Dňa
01.11.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 317/2009 Z.z ktorý stanovuje, že kvalifikačné požiadavky

pedagogického zamestnanca pozostávajú z odbornej spôsobilosti a z pedagogickej spôsobilosti.
Kvalifikačným predpokladom na výkon pedagogickej činnosti je získanie profesijných kompetencií
absolvovaním študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore
poskytujúcom požadovaný stupeň vzdelania. Požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa strednej
školy je najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Z vysvedčení predložených žalobcom

mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca dosiahnutým stredným odborným vzdelaním v študijnom
odbore strojárstvo, doplnkovým pedagogickým štúdiom pre majstrov odborného výcviku učilíšť,
vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa v študijnom odbore majster odbornej výchovy nespĺňal ku
dňu výpovede, t.j. 13.12.2010 kvalifikačné predpoklady stanovené v § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 písm. a),
§ 7 ods. 2. § 13 ods. 3 písm. d) zákona č. 317/2009 Z. z. na výkon činnosti učiteľa strednej školy,

ktorá poskytuje úplné stredné odborné vzdelanie, spočívajúce v dosiahnutí vzdelania v požadovanom
študijnom odbore poskytujúcom požadovaný stupeň vzdelania.

82. Žalobca ďalej v konaní s poukazom na § 61 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. tvrdil, že
žalovaný konkludentne aj faktickými úkonmi žalobcovi potvrdil výnimku zo vzdelania, ktorá mu zostáva

zachovaná. Pracovná zmluva so žalovaným bola uzatvorená dňa 01.09.1984 s tým, že žalobca
pracoval vo funkcii učiteľa dielenských cvičení, dohodou o zmene tejto pracovnej zmluvy a dodatkom
k dohode bol žalobca preradený zo zaradenia učiteľa praktického vyučovania mládeže na výchovno-
vzdelávaciu činnosť dospelých na základe Francúzsko-slovenskej rámcovej dohody o odbornom
vzdelávaní zamestnancov A. A. Y. s 35 hodinovým základným úväzkom týždenne. Z uvedené vyplýva,

že žalobca už nebol zaradený ako pedagogický zamestnanec, ale ako lektor výchovnovzdelávacej
činnosti dospelých. V zmysle v tom čase platného § 50 zákona č. 29/1984 Zb. za pedagogického
zamestnanca sa nepovažuje lektor školiacich stredísk. Žalobcu teda od 01.09.2004 nemožno považovaťza pedagogického zamestnanca, preto sa naňho ani nemôže vzťahovať výnimka zo vzdelania v zmysle
§ 61 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z.

83. Ministerstvo školstva SR s platnosťou od 1.9.2005 schválilo učebný plán študijného odboru technika
aprevádzkadopravyasplatnosťouod1.9.2004schváliloučebnýplánštudijnéhoodboruelektrotechnika
v doprave a telekomunikáciách s tým, že učebné osnovy už neobsahujú učebné predmety obsahujúce
náplň dielenských cvičení alebo dielenskej praxe, čo prinieslo organizačnú zmenu vo vyučovaní. Od
01.09.2004 predmetom činnosti žalovaného nie je výučba učebných odborov, ale iba študijných odborov

a keďže žalobca, ktorý vykonával prácu učiteľa dielenskej praxe, ktorá skončila dňom 01.09.2004, nemal
u žalovaného čo vyučovať, bol preradený do školiaceho centra pre dospelých na základe Francúzsko-
slovenskej rámcovej dohody o odbornom vzdelávaní zamestnancov A. A. Y.. Žalobca prestal spĺňať
kvalifikačné predpoklady k 1.9.2005, pretože vyhláška Ministerstva školstva SR č. 374/2005 Z.z., ktorou
sa mení a dopĺňa vyhláška č. 41/1996 Z.z. v prílohe časti VI. písm. CH požadovala od učiteľov
odbornýchpredmetovnastrednýchškolách,vyučujúcichpraktickévyučovanie,vysokoškolskévzdelanie

druhého stupňa príslušného smeru a študijného odboru a doplňujúce pedagogické štúdium. Vzhľadom
nauvedenúorganizačnúzmenutakžalovanýnemalprežalobcuprácuzodpovedajúcukvalifikáciiučiteľa
dielenského vyučovania, ani inú vhodnú prácu. Práve zmena právnej úpravy týkajúca sa požiadavky
na kvalifikáciu učiteľa na strednej škole viedla k zmene pracovnej zmluvy, spočívajúcej v preradení
žalobcu na výchovno-vzdelávaciu činnosť dospelých v školiacom stredisku na obdobie od 1.9.2004 do

31.12.2007, pre ktorú prácu nebolo podstatné vzdelanie pracovníka.

84. Je teda zrejmé, že v dôsledku zmeny právnej úpravy žalobca prestal na začiatku školského roka
2005/2006 spĺňať kvalifikačné predpoklady v rozsahu jeho odbornej spôsobilosti. Vzhľadom na to, že
žalovaný žalobcovi žiadnu výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania podľa doterajších

predpisov, t.j. do 30.10.2009 neudelil a už od 1.9.2004, odkedy bol preradený na výchovno-vzdelávaciu
činnosť dospelých v školiacom stredisku, žalobca funkciu učiteľa odborných predmetov strednej školy
nevykonával, nemala mu byť aká výnimka zo vzdelania zachovaná.

85. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o daní, resp. zachovaní výnimky v

tom zmysle, že žalobca spĺňa predpoklady udelenia výnimky z plnenia kvalifikačných predpokladov
vzdelania, ktorú výnimku mal žalovaný akceptovať konkludentne (tým, že žalobcu neupozornil a
nevyzval na doplnenie kvalifikácie), ale aj faktickými úkonmi (v určení platu zaradením do 8., resp.
9 platovej triedy, rozhodnutiami o plate, oznámenia o výške a zložení funkčného platu a pod.).
Žalovaný konkludentné uznanie výnimky zo vzdelania žalobcu poprel s tým, že nebol povinný žalobcu

na doplnenie vzdelania upozorňovať a vyzývať, pričom označenie pracovného zaradenia žalobcu v
mzdových listoch je nepodstatné, mzdové listy pracovníkov musia byť vypracovávané v súlade s
platnou pracovnou zmluvou, teda nebolo možné žalobcu zaradiť inak ako bol zaradený i napriek tomu,
že nespĺňal kvalifikačné predpoklady. Uvedené tvrdenie preukazuje aj list Ministerstva školstva SR zo
dňa 09.12.2004 adresovaný N.. N. A. v obdobnom pracovnoprávnom spore v konaní vedenom na

tunajšom súde pod sp. zn. 18Cpr/1/2011, podľa ktorého absolvovaným vysokoškolským štúdiom 1.
stupňa nespĺňa kvalifikačné požiadavky vzdelania na vyučovanie v školách a v školských zariadeniach
a prináleží mu zaradenie do 9, platovej triedy s odpočtom dvoch rokov z doby započítanej praxe.
Konkludentným spôsobom vykonaný úkon nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo ním chcel účastník
prejaviť. Všetky dokumenty, na ktoré poukazuje žalobca, boli vyhotovené za iným účelom ako udelenie

výnimky zo vzdelania žalobcovi, preto z nich nie je možné tento úmysel bez pochýb vyvodiť. Navyše
pedagogická spôsobilosť je len jednou z dvoch zložiek kvalifikačných predpokladov učiteľa na strednej
škole a na odbornú spôsobilosť neexistuje žiadna výnimka daná všeobecne záväznými predpismi a pre
učiteľa predmetu prax na strednej škole sa vyžaduje len vzdelanie vysokoškolské druhého stupňa.

86. Svedkovia L.. O. O., L.. T. U., L.. U. L., N.. N. A., ktorí spolu so žalobcom vykonávali prácu školiteľov
v školiacom stredisku vo svojich výpovediach nepotvrdili, že boli pedagogickými zamestnancami
žalovaného. Svedkovia potvrdili, že náplňou ich práce bolo školenie pracovníkov pre A. A. Y. a že do
školiaceho strediska chodili žiaci SPŠD v rámci výučby predmetu prax. Na hodinu praxe priviedol žiakov
ich pedagóg. Ako školitelia vyhodnocovali túto prax žiakov podľa programu A., nie podľa hodnotenia

školy, tematické plány výučby pripravovali sami, nikto im ich neschvaľoval. Svedkovia sa nezúčastňovali
klasifikačných porád ako sa zúčastňujú učitelia strednej školy. Vzhľadom na to, že uvedení svedkovia
sami neboli pedagogickými zamestnancami žalovaného vyučujúci ako učitelia strednej odbornej školypredmet prax a praktické cvičenia, neboli podľa názoru súdu odborne spôsobilí posúdiť odbornú
spôsobilosť žalobcu na výučbu predmetu prax a praktické cvičenia.

87. Žalobca namietal platnosť výpovede aj dôvodu, že žalovaný ho počas trvania pracovného pomeru
na nesplnenie kvalifikácie neupozornil a nevyzval ho na doplnenie si kvalifikácie. Zákonník práce však
takúto povinnosť zamestnávateľovi neukladá, preto žalovaný žiadnu povinnosť neporušil. Pokiaľ ide o
ďalšie tvrdenie žalobcu, že výpovedný dôvod pre nesplnenie kvalifikácie nemôže byť daný z dôvodu,
že žalovaný sa nepostaral o to, aby žalobca získal vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, toto nie je

dôvodné. Z ustanovenia § 153 Zákonníka práce síce vyplýva, že zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie
kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie, avšak toto ustanovenie má na mysli taký prípad, ak ide
o takú kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni
bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorý nepredstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na
vertikálnej úrovni. Ide o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca, potrebných na
výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Z uvedených skutočností vyplýva, že v danom prípade nebolo

povinnosťou žalovaného starať sa o prehlbovanie kvalifikácie žalobcu v tom zmysle, aby dosiahol
vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.

88. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný mu výpoveď dal predčasne s poukazom na § 61 ods. 2 a
3 zákona č. 317/2009 Z.z , nakoľko žalovaný mu neumožnil doplniť si kvalifikačný predpoklad do

31. decembra 2013, resp. do 31.12.2015. Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z sa jedná o
doplnenie kvalifikačného predpokladu podľa § 8 ods. 1 písm. a) <C.na ktorý žalobca poukazuje, upravuje získanie pedagogickej spôsobilosti u
pracovníka, ktorý má odbornú spôsobilosť, teda ani toto ustanovenie sa nevzťahuje na žalobcu
rovnako ako ani § 2 ods. 5 týkajúci sa špeciálnych škôl. Žalobca ďalej poukázal na 2 ods. 3
vyhlášky č. 41/1996 Z.z. v znení vyhlášky MŠ SR č. 200/2002 Z.z., podľa ktorého pedagogickú

spôsobilosť si pedagogickí zamestnanci doplnia v doplňujúcom pedagogickom štúdiu, u majstrov
odbornej výchovy aj v bakalárskom študijnom programe. Žalovaný ako stredná odborná škola poskytuje
vzdelávanie v študijných odboroch prostredníctvom učiteľov strednej školy, u ktorých sa vyžaduje
najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a nie prostredníctvom majstrov odbornej výchovy, u
ktorých postačuje vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, preto námietka žalobcu o tom, že majstrom

odbornejvýchovypostačujebakalárskevzdelanie,jeirelevantná.Žalobcabymoholvyučovaťnastrednej
škole s učebnými odbormi (bývalé učilištia).

90. Počet nadčasových hodín ostatných pedagogických pracovníkov, ktoré podľa žalobcu mal žalovaný
žalobcovi ponúknuť, je v danom prípade nepodstatný. Táto skutočnosť by bola dôležitá v prípade, ak by

žalobca spĺňal kvalifikačné a odborné predpoklady tak, ako to zákonodarca taxatívne uvádza v zákone
č. 317/2009 Zb. a mal by naplnený požadovaný základný úväzok svojich predmetov v počte 10 hodín
týždenne.

91. Pokiaľ ide o skutočnosti pred dňom doručenia výpovede, tieto podľa názoru súdu nie sú rozhodujúce.

Bolo na dohode účastníkov konania za akých okolností uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy.
Rozhodujúcou skutočnosťou je, či ku dňu doručenia výpovede žalobcovi existovali dôvody výpovede,
keďže žalobca nespĺňal predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.
Žalobca ku dňu výpovede nespĺňal kvalifikačné predpoklady v zmysle § 7 ods. 2 zák. č. 317/2009 Z.z., nakoľko nezískal vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a zároveň nepreukázal, že žalovaný mu udelil
výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania a že táto mu zostáva zachovaná.

92. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/116/200 súd
uvádza, že predmetom konania Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/116/2006 bolo určenie neplatnosti
výpovede danej zamestnancovi dňa 15.06.2005, t.j. za účinnosti inej právnej úpravy ako bola účinná
v čase výpovede žalobcu dňa 13.12.2010, kedy bol účinný zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických
zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

93. Z vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko dôvody výpovede, ktorú dal žalovaný žalobcovi listom zo dňa
13.12.2010, doručeným mu dňa 14.12.2010, podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1, ods. 2 písm. b/ Zákonníka
práce, sú dané a žalovaný zároveň splnil všetky hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede, preto
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

94. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

95. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

96. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

97. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal

vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

98. Podľa čl. 4 ods. 1,2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).

99. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

100. Podľa § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených

hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

101. Vzhľadom na to, že CSP neobsahuje ustanovenie o náhrade trov konania štátu, rozhodol súd o
náhradetrovkonaniaštátuvzmyslečl.4CSPpodľaustanovenia§259a§258ods.1CSPupravujúceho
právnuvecčodoobsahuaúčelunajbližšiuposudzovanejprávnejveci.Uznesenímč.k.12C/79/2011-515

zo dňa 16.11.2016 súd priznal svedkyni svedočné vo výške 17,06 eur, ktoré bude vyplatené svedkyni
po právoplatnosti tohto uznesenia zo štátnych prostriedkov a po jeho vyplatení vznikne štátu nárok na
náhradutrovkonania.Vzhľadomnato,žekudňuvyhláseniarozsudkuneboloeštepredmetnéuznesenie
právoplatné a svedočné nebolo v tom čase ešte svedkyni vyplatené, rozhodol súd tak, že o náhrade trov
konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením po jeho vzniku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.