Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/202/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208168
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114208168.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
I. F. nar. X.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa O.. R. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na J. ul. č. XX v P. zastúpenej advokátom E.. H.
E. so sídlom na H. I. č. X v P. a I. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na Q. 1. mája č. XX v J. F. R. v konaní o

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Košice I z 12.4.2016 č.k. 21P/47/2014-311 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil výživné otca pre maloletého I. 200 Eur mesačne od
1.7.2014 do budúcna, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke maloletého.

Dlžnévýživné2.200Eurzaobdobieod1.7.2014do30.4.2016mupovolilsplácaťvmesačnýchsplátkach
20 Eur spolu s bežným výživným. o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá
právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Vyslovil presvedčenie, že konajúci
súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy a na základe vykonaného

dokazovania nesprávne vec právne posúdil. Zdôraznil, že nevlastní ani neprevádzkuje žiadne
hotelové prevádzky, neorganizuje plesy, nechová kone ani nevykonáva kosenie trávy za odplatu. Vytkol
konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o výživnom nezohľadnil jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť
ani to, že doterajšiu vyživovaciu povinnosť si bol schopný plniť len vďaka pôžičke od jeho bývalej
priateľky. Zdôraznil, že sa nikdy nezúčastnil na žiadnej zahraničnej poľovačke, pretože nepriaznivá
finančná situácia mu to neumožňuje. K dovolenke v Dubaji uviedol, že túto dostal ako darček na

narodeninyodpriateľky.Poukázalnato,ženevlastnížiadnemotorovévozidlá,aniobchodnéspoločnosti.
S napadnutým rozsudok v celosti nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie
nezodpovedá zákonným požiadavkám Zákona o rodine.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol v odvolacom konaní rozhodnúť na základe
dostupných dôkazov v najlepšom záujme maloletého.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

5. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla
2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia.6. Konania vo veciach výživného plnoletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

7. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak

nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11.Podľaust.§391CSPakodvolacísúdzrušírozhodnutie,môžepodľapovahyvecivrátiťvecsúduprvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej

rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

13. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia

ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie

zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálnea obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené

rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

14. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36

CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca, najmä
sa neriadil povinnosťou uloženou odvolacím súdom, pretože dôsledne nezistil schopnosti, možnosti
ani majetkové pomery otca maloletého. Obmedzil sa na všeobecné konštatovanie, že pri určovaní
výživného vychádzal v princípu potencionality bez toho, aby stručne jasne a výstižne odôvodnil, na
základe akých skutočností dospel k tomuto záveru, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď určil výživné bez toho, aby bolo zrejmé z

akého potencionálneho príjmu vychádzal. Zdôrazňuje, že konajúci súd zistené skutočnosti ohľadom
pracovných aktivít otca žiadnym spôsobom neverifikoval a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že otec
všetky zistené skutočnosti poprel. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď zistený skutkový stav len
zosumarizoval a výsledky dokazovania žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Odvolací súd dospel k záveru,
že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je absolútne zrejmé, na základe akých preukázaných

skutočností konajúci súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, ako sa vysporiadal so spornými
tvrdeniami účastníkov konania ani to z akého potencionálneho príjmu otca pri určovaní výživného
vychádzal. Zdôrazňuje, že potencionálny príjem nie je abstraktnou veličinou, ale má reálnu hodnotu,
ktorú môže povinný rodič získať na základe svojich skutočných schopností, možností a majetkových
pomerov. Odvolací súd je toho názoru, že bez ohľadu na to, či súd prvej inštancie pri rozhodovaní o

výživnom a jeho zmenách vychádza z reálne zisteného príjmu alebo zistený skutkový stav posudzuje
v zmysle princípu potencionality je vždy nevyhnutné príjem povinného rodiča vyčísliť, prípadne určiť
rozpätie, v ktorom sa nachádza tak, aby jeho vyživovaciu povinnosť bolo možné posúdiť na základe jeho
reálnych a objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd po preskúmaní
odvolacích dôvodov otca dospel k záveru, že pre riadne rozhodnutie vo veci samej a náležité zistenie

skutkového stavu je nevyhnutné, aby sa konajúci súd dôsledne zaoberal dôvodmi, pre ktoré otec
ponúkanú prácu odmietol a na základe zistených skutočností vyhodnotil, či tieto dôvody možno označiť
za dobrovoľné vzdanie sa ponúkanej práce, t.j. či je možné posúdiť schopnosti, možnosti a majetkové
pomery otca v zmysle princípu potencionality. Z týchto dôvodov odvolací sú napadnutý rozsudok podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15.Povrátenívecibudepovinnosťousúduprvéhostupňavykonaťdôslednédokazovanievnaznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä dôsledne vyhodnotí výsledky
dokazovania a zistený skutkový stav, podrobne sa vysporiada so všetkými, pre rozhodnutie vo veci
samej nevyhnutnými skutočnosťami, ktoré sú sporné a ktoré otec označil za klamlivé, uvedie ako ich

vyhodnotil a na základe akých dôvodov k jednotlivým záverom dospel. Dôsledným výsluchom otca,
prípadne svedkov zistí okolnosti a dôvody prevodu podielov priateľke vo firmách, ktoré vlastnil, verifikuje
sumu, akú predajom získal. Povinnosťou súdu bude vyhodnotiť majetok otca (hnuteľný, nehnuteľný,
peňažné vklady) a opätovne dôsledne vyhodnotí jeho aktivity, ktoré súd uviedol len hypoteticky (chov
koní, plesy, poľovačky, dovolenky) bez konkretizácie a dokázania týchto činností. Na základe zisteného

skutkového stavu posúdi, či sú tu dôvody, pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov
z hľadiska princípu potencionality alebo nie. Za predpokladu posúdenia zisteného skutkového stavu
v zmysle pricípu potencionality, vyčísli potencionálny príjem povinného rodiča na základe zisteného
skutkové stavu, opäť vo veci rozhodnú a svoje rozhodnutie odôvodní podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tak,
aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli

preskúmateľné a logicky správne.

16. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania.