Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 13, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816209458
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816209458.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne

G.J.,narodenejXX.XX.XXXX,bytomD.č.XXX,XXX42D.,právnezastúpenejJUDr.HedvigouGallovou,
advokátkou, so sídlom Zámocká č.26, 811 01 Bratislava, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnickým osôb

Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 12006/16
zo dňa 08.08.2016.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100 %.
III. Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť na účet Slovenskej pošty, a. s., prostredníctvom
prevádzkovateľa platobného systému eKolok, Slovenská pošta, a.s., so sídlom Banská Bystrica,
Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124 súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 Eur na základe

pripojeného platobného predpisu, v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Poukázala na to, že jej bol doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 08.08.2016, č. SRSAspA
12006/16, vydaný rozhodcom: Mgr. Petrom Senovským, Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž, ktorým bola zaviazaná na úhradu sumy 1.051,88 Eur s príslušenstvom v prospech
žalovaného. Dňa 10.11.2005 uzatvorila žalobkyňa s právnym predchodcom Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, v zmysle ktorej jej mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 597,49 Eur (18.000,00 Sk)
s neskorším navýšením úverového rámca na 796,65 Eur (24.000,00 Sk). Napriek riadnemu splácaniu

tohto úveru mesačnými splátkami po 23,24 Eur a zaplateniu sumy vo výške 1.860,72 Eur pôvodný
veriteľ postúpil ,,zvyšnú časť pohľadávky“ vo výške 1.301,88 Eur s príslušenstvom na žalovaného, a to
zmluvou o postúpení pohľadávky dňa 18.10.2013. Žalobkyňa, po opakovaných osobných návštevách
zástupcov žalovaného v 2. rade, v snahe zachrániť svoj majetok, podpísala pre žalovaného v 2. rade
všetky písomnosti, ktoré jej boli predložené, a tak dňa 27.03.2014 žalobkyňa podpísala ,,Dohodu o
uznaní záväzku“, tak ako to je uvedené v písomnej dohode a zároveň podpísala aj ,,Rozhodcovskú
zmluvu“, pričom žalobkyňa nerozumela obsahu týchto listín, konala pod tlakom a v strese. Žalobkyňa si

nie je vedomá porušenia zmluvných dojednaní, splátky úver splácala riadne a včas, a preto namietala
zostatok istiny, ktorú jej žalovaný vyčíslil v žalobnom návrhu. Žalobkyňa poukázala na to, že uzavrela
so žalovaným spotrebiteľským typ zmluvy a majú zo to, že nie všetky dojednané podmienky v tejto
Zmluve sú platné. Žalobkyňa sa žalobou podaniu dňa 27.10.2016 na tunajšom súde domáha aj určenianeplatnosti Zmluvy č.0004691996 a vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na neprijateľné
zmluvné podmienky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa
jedná o tzv. ,,formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalovaného už

vopred pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa osobných údajov žalobkyne, ktoré
údaje však obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť a ani neovplyvnili. V
tomto prípade je potrebné skúmať, či vôbec išlo o platnosť Zmluvy o úvere v častiach týkajúcich sa
príslušenstva, či Zmluva nebola v rozpore so zákonom s tým, že nebolo možné Rozhodcovským súdom,
ani inak rozhodnúť v neprospech žalobkyne. Žalobkyňa žalobou uplatnený nárok neuznáva ako celok a

má za to, že žaloba vo veci bola podaná neoprávnene, nedôvodne, pretože žalobkyňa si nie je vedomá
žiadneho dlhu voči žalovanej. Žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutím Rozhodcovského súdu, ktorý jej bol
doručený a touto žalobou sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v §
40 ods. 1 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a to v zmysle písm. a), kde rozhodcovským
rozsudkom bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, písm. c), písm.
d) a písm. j), kde má za to, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu

práv spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností žalobkyňa navrhla súdu, aby odložil vykonateľnosť
Rozhodcovského rozsudku, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej o predmetnej žalobe. Žalobkyňa
spochybnila platnosť častí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcich sa príslušenstva k úveru, keďže
išlo o spotrebiteľskú, má za to, že nespĺňala náležitosti a bola uzatvorená v rozpore so zákonom. Na
záver žalobkyňa poukázala, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonom požadované

náležitosti, odplata poskytnutého úveru podstatne prevyšuje obvyklú odplatu v bankách, pri uzatváraní
tejto Zmluvy žalovaný postupoval bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených
dôvodov navrhla, aby súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku. Zároveň uviedla, že v prípade
úspechu si uplatňuje trovy konania.

2. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne o tom, že nerozumela obsahu uzatvorených listín a konala
pod tlakom a v strese považoval tvrdenia žalovanej za účelové , a preto ich poprel v plnom rozsahu.
Okolnosti, za akých došlo k uzatvoreniu Dohody a rozhodcovskej zmluvy vyplývajú zo žalobcom
vypracovaného a podpísaného dotazníka k Dohode, ktorý žalovaný pripája ako prílohu v tomto podaniu.
Žalobca po uplynutí zákonnej lehoty napriek výzve žalovaného neoznačil stály rozhodcovský súd a

ani neodmietol rozhodcovské konanie. V zmysle ustanovenia § 73 ods. 8 ZoSRK, preto žalovaný
podaním zo dňa 27.04.2016 oznámil žalobcovi výber stáleho rozhodcovského súdu, čím došlo k
zákonnému zloženiu právomoci Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž na
prejednanie sporu medzi žalovaným a žalobcom. Žalovaný následne poukázal na to, že vo veci konajúci
rozhodcovský súd v priebehu konania posúdil zmluvu č. 4691996 (ďalej aj ,,zmluva“), a rovnako tak

aj nároky z nej plynúce, vo veci vykonal potrebné dokazovanie a následne rozhodol. Žalobkyni bola zo
stranyrozhodcovskéhosúduriadnedoručenážaloba,spolusvýzvounapredloženiežalobnejodpovede.
Napriek výzve rozhodcovského súdu na zaslanie žalobnej odpovede zostal žalobca v konaní nečinný a
v lehote určenej rozhodcovským súdom, resp. ani do dňa vydania rozhodcovského rozsudku nedoručil
rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď. Na základe uvedeného rozhodcovský súd dňa 08.08.2016

rozhodol a vydal rozhodcovský rozsudok. Z rozhodcovského spisu sp. zn.SRSAspA 12006/16 vyplýva,
že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 26.08.2016. Žalovaný poukázal na § 46 ods. 1
ZoSRK, podľa ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku mohla žalobkyňa podať v lehote
troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, t.j. v súdenom prípade do 26.11.2016,
pričom žaloba bola žalobkyňou podaná na súde dňa 20.12.2016, na základe čoho má žalovaný za to,

že žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie takejto žaloby, a preto je potrebné podanú žalobu zamietnuť.
Na záver žalovaný v tejto súvislosti navrhol, aby vo veci konajúci súd za účelom preukázania dátumu
doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácií pre arbitráž kópiu rozhodcovského spisu sp. zn. SRSAspA 12006/16. Žalovaný navrhol
žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

vo výške 100%.

3. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 01.03.2017 uviedla, že naďalej trvá na podanej žalobe a uviedla,
že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa bola v konaní pred rozhodcovským súdom nečinná
a nie je pravdou, že nedoručila Rozhodcovskému súdu písomné vyjadrenie k výzve rozhodcovského

súduzodňa15.06.2016.Žalobkyňaprostredníctvomadvokátskejkanceláriezaslalapísomnéstanovisko
k výzve rozhodcovského súdu, ktorá písomnosť pod sp.zn. SRSAspA 12006/16 bola odoslaná
Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž v Bratislave dňa 03.08.2016.
Žalobkyňa doklad prevzatí písomnej výzvy na žalobnú odpoveď bola podaná v určenej lehote, ajkeď poukázal na to, že lehota 30 dní od doručenia uznesenia určená vo výzve rozhodcovského súdu
nie je lehotou prepadnou. Rozhodcovský rozsudok SRSAspA 12006/16 bol vydaný dňa 08.08.2016,
napriek písomnému stanovisku k výzve, ktoré už v čase rozhodovania mal doručenú a žalobkyni bol

rozhodcovský rozsudok doručený prostredníctvom právnej zástupkyne žalobkyne, ktorej predmetný
rozsudok doručený dňa 15.12.2016, o čom súdu predložili spolu s vyjadrením aj kópiu zoznamu došlej
pošty zo dňa 15.12.2016. Žaloba v danej veci bola podaná na súd dňa 20.12.2016, teda v zákonnej
lehote. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by jej bolo dňa 26.08.2016 doručený rozhodcovský
rozsudok, tak ako to uvádza žalovaný. Predmetnú záležitosť už žalobkyňa riešila len cez svoju právnu

zástupkyňu, ktorá komunikovala v danej veci s rozhodcovským súdom od 03.08.2016 a učinila všetky
potrebné právne kroky. Tvrdenia žalovaného považuje účelové a žalobe navrhla v plnom rozsahu
vyhovieť.

4. Dňa 10.05.2017 bolo Okresnému súdu Rožňava doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.05.2017,
v ktorom sa vyjadril k predchádzajúcemu vyjadreniu žalobkyne, podľa ktorého sa žalovaný v

plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenie zo dňa 08.02.2017 a poukázal na to, že z
rozhodcovského spisu sp.zn. SRSAspA 12006/16 vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni
doručený dňa 26.08.2016, pričom v tejto súvislosti žalovaný navrhol, aby vo veci za účelom preukázania
dátumu doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Asociácii pre arbitráž kópiu rozhodcovského spisu sp. zn. SRSAspA 12006/16. Žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku mohol žalobca podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku, t.j. v súdenom prípade do 26.11.2016. Žaloba bola žalobcom podaná na
súde až dňa 20.12.2016, na základe čoho mál žalovaný za to, že žalobkyňa zmeškala lehotu na
podanie takejto žaloby, a preto je potrebné podanú žalobu zamietnuť. V súvislosti s tvrdením žalobcu
že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený až dňa 15.12.2016 a to k rukám jeho právneho zástupcu

- žalovaný poukázal na to, že rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok do vlastných
rúk priamo žalobcovi, nakoľko v čase jeho doručovania nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa si
zvolila zástupcu. Ak aj bol právnemu zástupcovi žalobcu rozhodcovský rozsudok neskôr zo strany
rozhodcovského súdu zasielaný s najväčšou pravdepodobnosťou zasielal rozhodcovský súd tento
rozsudok duplicitne, a to po zistení, že po vydaní a doručovaní rozhodcovského rozsudku do vlastných

rúk žalobcovi bola rozhodcovskému súdu doručená oneskorene podaná žalobná odpoveď zo strany
právneho zástupcu žalobkyne. Žalovaný sa v ostatnom v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného
vyjadrenia zo dňa 08.02.2017 a má za to, že v súdenej veci nie je daný zákonný dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Z obsahu podanej žaloby dokonca ani nie je zrejmé, z akého zákonného
dôvodu sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, a preto žalovaný navrhol žalobu

zamietnuť ako nedôvodnú a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške
100%.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

6. Žalobkyňa v ústnom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu
tak ako bola súdu doručená dňa 20.12.2016 a rovnako poukázala aj na vyjadrenie zo dňa 01.03.2017.
Žalobkyňa uzavrela s predchodcom žalovaného zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 10.11.2005,
na základe ktorej mal jej žalovaný poskytnúť sumu vo výške 597,49 Eur (18000,00 Sk) a neskôr s
navýšením rámca na sumu 796,65 Eur (24000,00 Sk). Žalobkyňa uviedla, že riadne a včas splácala

úver mesačnými splátkami a mala za to, že nedošlo k porušeniu platobnej disciplíny, napriek tomu
predchodca žalovaného postúpil zvyšnú časť pohľadávky vyčíslenú v sume 1301,88 Eur na žalovaného,
ktorý potom zvláštnymi metódami ako osobnými návštevami u nej vyvíjal na ňu nátlak s tým, že táto
nakoniec podpísala v rámci rôznych dokumentov aj dohodu o uznaní záväzku a rozhodcovskú zmluvu s
tým, že sa jednalo o pripravené dokumenty a nebola s nimi oboznámená. Splátky úveru splácala riadne

a včas, pričom namietala aj zostatok istiny, ktorú vyčíslil žalovaný. Poukázala na skutočnosť, že uzavrela
spotrebiteľský typ zmluvy a nie všetky podmienky v nej sú platné. Vo svojich vyjadreniach poukazovala
na ustanovenie smernice 93/13 EHS - Rady Európy a zároveň v reakcii na vyjadrenie žalovaného
chcela poukázať na to, že nebola nečinná v rozhodcovskom konaní. Opakovane doručovala vyjadrenia
a stanoviská žalovanému. Navrhla, aby súd Rozhodcovský rozsudok zo dňa 08.08.2016, ktorým bola jej

uložená povinnosť uhradiť sumu 1051,88 Eur s príslušenstvom zrušil a priznal jej náhradu trov konania.
Následne sa žalobkyňa vyjadrila aj ku skutočnosti, že rozhodcovský súd rozhodoval rozsudkom dňa
08.08.2016, pričom stanovisko k podanej žalobe doručovala dňa 03.08.2016, teda je zrejmé, že v čase
rozhodovania už súd disponoval plnou mocou udelenou žalobkyňou. Napriek tomu až dňa 15.12.2016im bol rozsudok doručený na ich adresu, o čom doložili doručenky. Žaloba bola podaná na súd dňa
20.12.2016 a mala preto za to, že lehota bola zachovaná.

7. Žalovaný na ústnom pojednávaní uviedol, že trvajú na svojich písomných vyjadreniach, ktoré boli
súdu doručované. V prvom rade majú za to, že žalobkyňa neuzavrela rozhodcovskú zmluvu v tiesni,
nakoľko podpisovala rovnaký deň aj dotazník k dohode o uznaní záväzku a splátkach a rozhodcovskej
zmluvy, kde bola podrobne oboznámená s jej podmienkami a zaškrtla kolónky kde uvádza, že súhlasí s
uzavretím oboch dokumentov. Žalovaný chcel poukázať na to, že Rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu,

aby sa vyjadrila k podanej žalobe v lehote 30-dní od doručenia. Bola poučená, že pokiaľ sa v stanovenej
lehote nevyjadrí, tak ten rozhodne na základe žaloby a na základe dôkazov predložených žalobcom,
pričom majú za to, že žaloba bola podaná oneskorene a teda, že nebola dodržaná 3 mesačná lehota,
ktorú stanovuje zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Nakoľko rozsudok rozhodcovského
súdu bol žalobkyni doručený dňa 26.8.2016 a žaloba bola podaná na súd dňa 20.12.2016. Z uvedených
dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy tohto konania. Žalovaný sa

na záver vyjadril aj ku skutočnosti, že relevantným dôkazom podľa ich názoru nie je výpis z poštovej
knihy, ktorým preukazovala žalobkyňa doručenie rozsudku a majú za to, že rozsudok jej bol doručený
dňa 26.8.2016 a tá by mala byť v kontakte s právnym zástupcom a mala ho o tom informovať, či už bol
rozsudok následne doručovaný právnemu zástupcovi žalobkyne, nie je zrejmé z akého dôvodu to bolo
a máme za to, že sa jedná o res iudicata teda o prekážku rozhodnutej veci a to vzhľadom k tomu, že bol

vydaný rozhodcovský rozsudok. Na záver poukázal žalovaný, na to, že žaloba bola podaná po uplynutí
3 mesačnej lehoty a žiadali náhradu trov tohto konania.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp.zn.
SRSAspA 12006/16 vyplýva, že návrh na začatie rozhodcovského konania podal žalovaný proti
žalobkyni dňa 12.05.2016. Dňa 02.06.2016 bol stanovený rozhodca na rozhodnutie vo veci samej a
to Mgr. Peter Senovský. Rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu uznesením zo dňa 15.06.2016, aby sa

v lehote 30 dní vyjadrila a zaslala žalobnú odpoveď, pričom výzvu (uznesenie) žalobkyňa prevzala
02.07.2016. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrila ku výzve zo strany
žalovaného zo dňa 03.08.2016, pričom ku vyjadreniu priložila aj plnomocenstvo na zastupovanie.
Uvedené dokumenty boli Stálemu rozhodcovskému súdu doručené dňa 12.08.2016.

10. Z rozhodcovského rozsudku SRSAspA 12006/16 zo dňa 08.08.2016 vyplýva, že súd zaviazal
žalobkyňunazaplatenie1.051,88Eur,úrokuzomeškaniavsume242,76Eur,úrokzomeškaniavovýške
8,50 % ročne zo sumy 970,43 Eur od 30.04.2016 do zaplatenia. Ďalej zaviazal žalobkyňu na zaplatenie
trov rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 77,68 Eur
a trov právneho zastúpenia žalobkyne vo výške 167,98 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Následne bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 08.08.2016 doručovaný dvakrát a to, žalobkyni
dňa 26.08.2016 a jej právnemu zástupcovi až dňa 15.12.2016, ktorý dňa 20.12.2016 podal na tunajší
súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

11. Zo Žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty QUATRO č. 0004691996 zo dňa 10.11.2005

(ďalej len ,,Zmluva o úvere“) vyplýva, že právny predchodca žalovaného poskytol žalobkyni úver vo
výške 597,49 Eur (18.000,00 Sk) so schválenou mesačnou splátkou vo výške 19,92 Eur (600,00 Sk).
Komplexný súbor poistenia Žalobkyňa zároveň v spodnej časti zmluvy vyhlásila, že sa oboznámila a
súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň

prehlásila,žeprevzalazmluvuvrátanevšeobecnýchpodmienokavyhlásil,žejeplnespôsobilýnavšetky
právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti a že je schopný splácať dlžnú sumu
v zmysle podmienok tejto zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom. Zároveň potvrdil, že berie na vedomie
výšku RPMN, že si zmluvu prečítal a že ju uzatvoril slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za
nápadne nevýhodných podmienok. Zároveň potvrdil spôsob poskytnutia úveru a to zmenkou.

12. Z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.03.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným vyplýva, že
podľa článku 2 Predmet zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú z Dohodyo uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejtozmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Zároveň bola podpísaná dňa 27.03.2014
aj Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach(ďalej len ,,Dohoda“) z ktorej vyplýva,

dňa 10.11.2005 žalobkyňa podpísala zmluvu o úvere, pričom dlžná suma pozostáva z istiny vo výške
1.220,43 Eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 81,45 Eur, nákladov na inkasné konanie vo výške
150,00 Eur a z úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1.220,43 Eur za dobu od 01.10.2013
od dňa splatnosti a poslednej splátky podľa dohody, pričom žalobkyňa a žalovaný vyhlásili, že majú
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť svoj dlh v mesačných

splátkach vo výške 10,00 Eur s dátumom prvej splátky dňa 10.04.2014 a nasledujúce splátky v 10.
deň v mesiaci.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, a preto
jej vyhovel v celom rozsahu.

14. Žalobkyňa v konaní namietala podmienky uzavretia Rozhodcovskej zmluvy, ale nenamietala
priamo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, na základe ktorej mala byť
založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal napadnutý rozsudok, ale namietala platnosť
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. g) a i) Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 73 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:
(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.

januárom 2015, zostávajú zachované.

(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.
3 tým nie je dotknuté.

(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

16. Právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o úvere, ktorá bola podpísaná dňa

10.11.2005 a rozhodcovskou zmluvou a dohodou, ktoré boli podpísané dňa 17.03.2014. Vzhľadom
na vyššie uvedené prechodné ustanovenia súd pri posudzovaní nárokov žalobkyne na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný 08.08.2016 podľa platnej právnej úpravy, na základe
zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodoval podľa tohto zákona v
platnom znení. Avšak pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 27.03.2014 v konaní podľa

vtedy platnej právnej úpravy na základe zákona č. 244/2002 Z.z. súd rozhodoval na základe ustanovení
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase podpísania rozhodcovskej
zmluvy, teda do 31.12.2014.

17. Podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:

(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní.

(2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

18. Podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve.

(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomnevymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

(3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán
do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

19. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že prípadná námietka

žalobkyne ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie je dôvodná, nakoľko žalobkyňa uzavrela
individuálne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu pre prípad riešenia sporov súvisiacich so Žiadosťou o
vydanie a používanie pôžičkovej karty QUATRO č. 0004691996 zo dňa 10.11.2005, kde z obsahu
rozhodcovskej zmluvy jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom
alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.

20. Podľa § 45, odsek 1,2,3 zákona č. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:
1) Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského

rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v
prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie
neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky
rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

(3)Súdvkonaníožalobeozrušenierozhodcovskéhorozsudkuvždypreskúma,čisúdôvodynazrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia
vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

21. Podľa § 46, odsek 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:

(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Akúčastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a
rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku.

(2) Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby
podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

22. Podľa § 47, odsek 2, 3 zákona č. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:

(2) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd.
Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci
vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

(3) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku
2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti

zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa.

23. Súd napriek námietke uplatnenej žalovaným o zmeškaní zákonnej lehoty na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní žalobkyňou má zato, že žaloba bola podaná včas. Z vyžiadaného
rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp.zn.
SRSAspA 12006/16 vyplýva, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadrila ku
výzve zo strany Rozhodcovského súdu dňa 03.08.2016, pričom ku vyjadreniu priložila aj plnomocenstvo
na zastupovanie. Uvedené dokumenty boli Stálemu rozhodcovskému súdu doručené dňa 12.08.2016.

Rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SRSAspA 12006/16 dňa 08.08.2016,
ktorý bol doručovaný dvakrát a to, žalobkyni dňa 26.08.2016 a jej právnemu zástupcovi až dňa
15.12.2016, ktorý dňa 20.12.2016 podal na tunajší súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Súd má zato, že v čase rozhodovania, respektíve minimálne expedovania rozhodcovského rozsudku,
bolo rozhodcovskému súdu súdu známe, že žalobkyňa je v rozhodcovskom konaní právne zastúpená a

preto Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž postupoval správne, keď rozhodcovský
rozsudok zo dňa 08.08.2016 doručoval právnemu zástupcovi žalobkyne, aj keď s väčším časovým
odstupom. Právny zástupca prevzal citovaný rozhodcovský rozsudok v zmysle priloženej doručenky
dňa 15.12.2016 a následne dňa 20.12.2016 podal na tunajší súd žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že žaloba o zrušenie rozhodcovského

rozsudku bola podaná v zákonnej lehote, v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

24. Súd ďalej dospel k záveru, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo ustanovenie
§ 45 ods. 1 písm. i) zákona č. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko pri

rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a toto
porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

25. Predložená zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný žalovaným.

26. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

27. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom

do 31.03.2006, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len "Občiansky zákonník"), spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej stranespotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Podľa ustanovenia § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2006,
t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), na účely tohto zákona
sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej form

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa ustanovenia § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

(3) Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)

(7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,
8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

(8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

32. Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 10.11.2005 uzavretá medzi stranami sporu je

spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom
Obchodného zákonníka.

33. Súd zistil, že vyššie oboznamovaná Zmluva zo dňa 10.11.2005 je v rozpore s ustanovením § 4 ods.
2 písm. a), g), a i) a ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti

vyžadované citovaným ustanovením, t.j., ročnú úrokovú sadzbu, sumu, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom. V Zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou 19,91 Eur (600,00 Sk)
bez uvedenia počtu a termínu splátok, pričom z uvedeného v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm.
a) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva ani, aká je výška splátok istiny, aká je suma splátok,

úrokovaakájevýškasplátokinýchpoplatkov.PrávnypredchodcažalobcutotižvZmluveuviedolcelkovú
splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky.

34. Súd považoval neuvedenie zákonom predpísaných náležitostí, a to najmä ročnej úrokovej sadzby,
sumy a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov a ročnej percentuálnej miery nákladov za neprijateľnú

zmluvnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka.

35. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v Zmluve tak, ako bolo uvedené vyššie, a tiež vzhľadom
na to, že žalobkyňa úver čerpala, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym

predchodcom žalovaným a žalobkyňou považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa
citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) a ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov.36. Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považuje za nekalú praktiku žalovaného,
nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobkyňa nevedela aká je úroková sadzba úveru a výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročná percentuálna miera nákladov. K rozsudku

Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej súd
uvádza, že jeho závery nie sú pre právne posúdenie sporu aplikovateľné predovšetkým z dôvodu, že
SúdnydvorEurópskejúnievykladávýlučneprávoEurópskejúnieaakotakýniejeoprávnenýposkytovať
výklad práva vnútroštátneho. Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súdom aplikované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch § ods. 2 písm. písm.
k sú odlišné od ustanovení smernice č. 2008/48/ES(článok 10, ods. 2 písm. c) a článok 10, ods. 2
písm. h) a nakoľko súd aplikoval vnútroštátny zákon o spotrebiteľských úveroch a nie smernicu č.
2008/48/ES,výkladdotknutýchustanovenísmerniceSúdnymdvoromEÚvoveciC-42/15nemávplyvna
rozhodovaciu činnosť v predmetnom spore. Pre úplnosť súd uvádza, vzhľadom na existenciu ustálenej

judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01)na otázku priameho účinku smerníc v spore
medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúceho v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti sa ako také
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, v danom spore dodávateľ
proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym súdom.

37. Z uvedeného vyplýva, že v čase podpisovania Zmluvy o úvere žalobkyni ako spotrebiteľovi neboli v
zmluve uvedené náležitosti podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001Z.z.

38. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej právnej
úpravy a svojim rozhodnutím zaviazal žalobkyňu na plnenia, ktoré boli v rozpore so zákonom a preto
bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako celok zrušiť podľa § 45 ods. 1 písm. i)
zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

39. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Náhrada trov konania bola žalobkyni priznaná v rozsahu úspechu, to znamená v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Výrok o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdneho poplatku
v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) ,a preto je povinný uhradiť súdny poplatok neúspešný žalovaný. Výška
súdneho poplatku bola určená na základe sadzobníka súdnych poplatkov, položka 3 písm. c), ktorý je

vo výške 331,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnymprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).