Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 19, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313205636
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313205636.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s. r. o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno,Česká republika, IČO: 264 29 705 (zastúpený do
22.5.2017: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO: 36 864 421), proti žalovanej: P. E., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bytom C..E. XXX/XX, B., o zaplatenie 639,61 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12C/357/2013-50 zo dňa 17. februára
2015 a o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,06
% denne, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti

z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním označeným ako "Návrh na uplatnenie pohľadávky" zo dňa 18. 03. 2013
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 639,61 EUR z titulu zmenkovej sumy,

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 639,61 EUR za obdobie od 27.9.2009 do zaplatenia,
6,00 % ročného úroku zo sumy 639,61 EUR za obdobie od 11.12.2009 do zaplatenia a z titulu zmenkovej
odmeny v sume 2,13 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 28.11.2008, indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaná mala zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, žalovaná

nič neuhradila, preto žalobca žiadal, aby ju súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách strán sporu rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
(strana sporu) nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané
dokazovanie (oboznámením sa s obsahom spisového materiálu), čl I § 2, § 11 ods. 1, § 33 ods. 1, §

34 ods. 1, § 48 ods. 1 bod 2, § 75 zákona č. 191/1950 Z. z. o zmenkách a šekoch, § 115a ods. 1,
2, § 156 ods. 3 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Z. z.). Vychádzal zo zistenia,
že predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá bola vystavená podľa slovenského práva a platobné
miesto je v SR, preto sa na vec vzťahuje právny poriadok SR v zmysle § 10 a § 11 zák. č. 97/1963
Zb. Keďže ide o drobný spor, nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. Dospel k záveru, že žalobcom
predložená zmenka je v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Z. z. neplatná pre rozpor so

zákonom o zmenkách v časti určenia splatnosti zmenky. Popri údaji určujúcom splatnosť vistazmenky
pri predložení sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto doložka je rovnako krytápodpisom výstavcu a to údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov od vystavenia, t. j.
jeden konkrétny deň a to 28. novembra 2012. Nesúhlasil s argumentáciou prezentovanou za posledné
obdobia, podľa ktorého doložka: "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je výrazom akej si

postupnej splatnosti, resp. predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, prípadne
iných úvah. Prezentované názory vo vzťahu k citovanej doložke súd považoval za účelové a v rozpore
so znením § 34 ods. 1 zák. a § 36 zmenkového zákona Ak ide o zmenku splatnú na videnie a zároveň
obsahuje zmenečné prehlásenie určitého dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti
zmenky a takáto zmenka je preto neplatná, pre neurčité stanovenie splatnosti, nie je riešený vzájomný

vzťah týchto doložiek vo vzťahu k splatnosti, keď nie je možné ani konštatovať medzi týmito dvomi
doložkamivymedzujúcimisplatnosť,žespolusúvisia,súvovzájomnomvzťahu,resp.,žebymalinaseba
nadväzovať. Podľa súdu je tak zrejmé, že sú tu dve vlastné samostatné doložky vymedzujúce splatnosť
zmenky, čo nemožno riešiť ani na základe tzv. moderačného práva súdu, keď by bola popretá podmienka
rigoróznosti zmenky a došlo by takýmto postupom k narušeniu rovnosti účastníkov pred zákonom.
Nemožno neprihliadať teda ku skutočnosti, že na zmenke sú napísané dve doložky upravujúce splatnosť

zmenky a na druhej strane v rámci abstraktnosti záväzku, výkladom dospieť k tomu, že splatnosť je
jednoznačne upravená inak, ako je uvedená v písomnom vyhotovení citovanej vlastnej zmenky. Názor,
v zmysle ktorého uvedené doložky by mali byť výrazom predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky
na platenie o 4 roky, resp. akejsi postupnej splatnosti, prípadne iných úvah, súd považuje za účelový
a v rozpore so znením § 34 ods. 1 a § 36 zmenkového zákona. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na

to, že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle článku 3 bodu 1 Nariadenia EPaR (ES) číslo
861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, že zmenka bola
vystavená podľa Slovenského práva a vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania - strán sporu
sa spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky a že vo veci konal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania (skutočnosť 2 údajom na zmenke sa nedá vysvetliť) a že z údajov na zmenke možno

odvodiť, že došlo len k zobchodovaniu cenného papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva
zo zmluvy voči dlžníkovi zostali veriteľovi. V závere dodal, že na zmenke sa vyskytuje aj fakultatívne
doložka, z čoho možno odvodiť, že došlo len z zobchodovaniu cenného papiera, kedy práva zo zmluvy
o poskytnutí finančných prostriedkov zostali zachované voči dlžníkovi, vystaviteľovi zmenky.

3. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého konania. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je
prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie mu možnosti konať pred súdom, keď prekvapivosť
vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, napriek čomu bol jeho nárok zamietnutý.
Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti,

keď v danej veci ide o prípad zmenky na videnie s predĺženou lehotou splatnosti, keď je potrebné mať na
zretelizároveňto,žezmenkapredstavujeabstraktnýzáväzokastelesňujeprávosaméosebe.Predložka
"v",podľasynonymickéhoslovenskéhoslovníka,vyjadrujeajčasovéokolnostiajejsynonymomjespojka
"počas", na základe čoho je možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia 4 rokov od
vystavenia. Nie je možné sa stotožniť so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala

byť ešte uvedená predložka "do", a to tak, že údaj by mal znieť "na platenie predložiť v lehote do 4 rokov
od vystavenia"? uvedené nemá žiadnu oporu v jazykovom výklade. Formálny prístup v zmenkovom
práve nie je totožný s formalizmom, ktorý nemá oporu ani v zmenkovom práve. Na základe uvedeného,
údaj "zaplatím za túto zmenku pri predložení" si navzájom nekonkuruje s údajom "na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia", pretože ide o dva rozličné údaje s dvomi rozdielnymi významami z

pohľadu zmenkového, t. j. nejde o vnútorný rozpor zmenky. V odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, na ktoré bolo poukázané, sa dovolací súd touto otázkou vôbec nezaoberal a nejedná sa ani o takú
istú skutkovú situáciu. Je potrebné tiež uviesť to, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, v dôsledku čoho žiadne iné informácie, či dokumenty k
zmenke nemá, a v zmysle právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať, aby si mohol uplatňovať práva s

týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky je neprípustné
a nezákonné. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, nie sú na zmenke uvedené. Ďalej žalobca v dôvodoch
poukázal i na označené rozhodnutia súdov, ktoré citoval a priložil k odvolaniu.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom
a neuznáva dôvody uvádzané žalobcom.5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 22.12.2015 zobral žalobca žalobu v časti zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne späť a v konaní si naďalej uplatňuje len zmenkový úrok vo výške 0,06
% denne.

6. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas nevyslovila.

7. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. z 21.05.2015 - Civilného sporového poriadku (CSP) účinného 01.
júla 2016/§ 474) došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku (§ 473), pričom podľa prechodných

ustanovení nový zákon - CSP platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, keď právne účinky
úkonov, ktoré v konaní dovtedy nastali, zostávajú zachované (§ 470 CSP).

8. Podľa ust. § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie skôr, ako
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žalobypripustí,odvolacísúdzrušírozhodnutiesúduprvejinštancieakonaniezastaví(§370ods.2CSP).

10. Žalobca žalobu vzal čiastočne späť, žalovaná strana so spätvzatím nesúhlas nevyslovila, preto
odvolací súd v súlade s ustanovením § 370 CSP pripustil čiastočné vzatie žaloby späť, rozsudok súdu

prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti predmetu konania zastavil.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmavajúc procesné podmienky konania dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti je treba podľa §
389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a konanie vo veci zastaviť (§ 391 ods. 1 OSP), pretože žalovaná zomrela

a dedičské konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku poručiteľky.

12. Podľa § 63 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak strana zomrie počas konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či
v ňom môže pokračovať.

13. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

14. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, ktorú súd obligatórne z
úradnej povinnosti skúma počas celého konania. Aj je stranou sporu fyzická osoba, strata jej procesnej
subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva a povinnosti ( právnej subjektivity). Ak smrť fyzickej
osobynastanevpriebehusporovéhokonania,doúvahyprichádzajúdveprocesnéeventuality.Touprvou
je zastavenie konania, druhou naopak pokračovanie v konaní. V prípade, že ide o tzv. majetkový spor

súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby,
prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.

15. Počas odvolacieho konania bolo lustráciou v registri obyvateľov zistené, že žalovaná dňa 01.11.2016
zomrela. Z úradného záznamu zo dňa 18.05.2017 vyplýva, že odvolací súd zistil v dedičskej kancelárii

Okresného súdu Levice, že dedičské konanie po žalovanej bolo vedené pod sp. zn. 6D 192/2016 a
zastavené pre nedostatok majetku uznesením zo dňa 30.01.2017, právoplatné dňa 16.02.2017.

16. Vzhľadom na úmrtie žalovanej sa odvolací súd musel vysporiadať so skutočnosťou, že žalovaná
stratila v priebehu odvolacieho konania procesnú subjektivitu. V danom prípade bolo potrebné

prihliadnuť najmä na skutočnosť, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do
výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§
460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd dedičské konanie
zastaví ( § 187 ods. 1 CMP), resp. ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, alebo ak majetok
poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd

vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie o dedičstve zastaviť (§ 188 ods. 1 CMP). V tomto
prípade však z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľka, t.j. žalovaná nezanechala majetok a dedičské
konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP pre jej nemajetnosť, teda dedičia nevstúpili
do žiadnych povinností poručiteľky. Preto v konaní došlo k neodstrániteľnému nedostatku procesnejpodmienky konania, spočívajúcej v strate procesnej subjektivite žalovanej, pre ktorý odvolací súd musel
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti zrušiť a konanie v tejto časti
zastaviť.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Pojem „ procesné zavinenie“, použitý v ustanovení §
256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou
odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že v tomto konaní nemá žiadna zo strán
nárok na náhradu trov konania, pretože súd vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§

257 CSP). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu - dôvody hodné osobitného zreteľa. V posudzovanom
prípade bolo konanie zastavené z dôvodu straty procesnej subjektivity žalovanej. Z dôvodu, že žalovaná
zomrela po začatí konania a stratila procesnú subjektivitu, nie je možné rozhodnúť o tom, že niektorá
zo strán má nárok na náhradu trov konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).