Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4CoE/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215211212
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215211212.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr.
Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 852 453, proti povinnému: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,
X. M. S. XXXX/XX, o vymoženie 100 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno z 25.07.2016, č. k. 12Er/970/2015-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno, ako súd prvej inštan-
cie, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod EX 16043/2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44
odsek 2, § 41 odsek 2 písmeno d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 odsek 1, odsek
3, odsek 4, § 53 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 5, § 54 odsek 2, § 39 Občianskeho zákonníka, §
35, § 45 odsek 1, odsek 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, preskúmal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil, že tieto
sú v rozpore so zákonom. Konštatoval, že v danom prípade rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu
a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Uviedol, že keďže rozhodcovská zmluva
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu,
je neprijateľná. Konštatoval preto, že ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok
nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie, preto vychádzajúc z vyššie uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keďže súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva
je neprijateľnou podmienkou, nakoľko povinný nemal možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a

konaním pred súdom. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a to na samostatnej listine. V tomto prípade je rozhodcovská
zmluva nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa
ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z
tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne

uplatní svoje právo. Použitie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách nie je zakázané ani
z pohľadu komunitárneho práva. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienenéuzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola teda individuálne dojednaná zmluvná
podmienka.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

4. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 04.03.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny
exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 15.06.2015 požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlomKarloveskérameno8,Bratislava,sp.zn.SR17650/14z28.11.2014.Následnesúdprvejinštancie

rozhodol napadnutým uznesením.

5. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného

vzťahu účastníkov je zmluva o úvere, uzatvorená medzi oprávneným a povinným 14.02.2014, ktorej
predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo forme úveru. Nepochybne
ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným
formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie
uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej

tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na
základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 387 odsek 2
CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ne
v podrobnostiach ďalej poukazuje.

6. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52
Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi
účastníkmi sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o
spotrebiteľskom práve.

7. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
exekučný súd posudzuje súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil
už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 odsek 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by
exekučnýsúdtentodôvodzistilneskôr,t.j.ažpovydanípoverenianavykonanieexekúcie,musíexekúciu
následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 odsek 1, odsek 2 a § 58 odsek 1
Exekučnéhoporiadkukonštatuje,žesúdrozhodneozastaveníexekúciekedykoľvekvpriebehukonania,
len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania

ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a
aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 odsek 1, odsek 2
Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez
návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,

v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

8. Z hľadiska skutkového stavu v danej veci bolo preto nepochybne
preukázané, že účastníci konania 14.02.2014 uzatvorili na diaľku zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli i rozhodcovská doložka. V tomto prípade predmetná rozhodcovská zmluva je
samostatná zmluva uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podpísaná

oboma zmluvnými stranami. Ustanovenie § 4 ods. 1 citovaného zákona upravuje formu rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Jedná o formu osobitnej zmluvy a nie rozhodcovskej doložky. V tomto smere odvolací súd
dáva do pozornosti aj skutočnosť, že už viackrát bolo judikované, že rozhodcovská doložka (v rovnakom
znení ako je obsah v rozhodcovskej zmluve) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje
nerovnováhu vprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Podľanázoru

odvolacieho súdu, však takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a s poukazom na ustanovenie § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou,
keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán,
a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a
celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto

namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým
je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber zmluvu ako
celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam zmluvy o úvere, a teda
aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je
neplatná, ako už bolo vyššie uvedené.

9. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
absolútne neplatnej zmluve, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so
zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Preto celý postup od rozhodcovskej zmluvy až
po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom

zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného
- dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na

podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
zmluvu) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (podľa § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 387 odsek 1 CSP ako vecne správne, potvrdiť.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere
hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodovalv prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).