Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414208301
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414208301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Brno-Zábrdovice, Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 26 429 705,
proti žalovanému: V. F. nar. XX. XX. XXXX, bytom L. Z. I., L. C. XXX/XX, o zaplatenie 957,01 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 25. októbra
2016 č. k. 5C/82/2014-35 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne zo sumy 1.049,01 eura od 26. 01. 2011 do 16. 10. 2011 a zo sumy 957,01 eura od 17. 10. 2011

do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 25. októbra 2016 č. k. 5C/82/2014-35 v tejto časti
z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 17. 04. 2014 domáhal voči žalovanému

zaplatenia pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
pozostávajúcu zo zmenkovej sumy vo výške 957,01 eura, zmenkového úroku, zmenkovej odmeny, ako
aj náhrady trov konania z dôvodu, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 23. 07. 2010 na zmenkovú sumu 1.039,01 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 26. 01. 2011.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov

konania nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil čl. 2 písm. a/ a čl. 3 ods. 1 a 3
Smernice č. 93/13/EHS, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 písm. k/, l/ OZ, § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, 2,
§ 4 ods. 4 až 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 39 OZ, § 265 Obchodného
zákonníka, čl. 1 § 77 ods. 1, 2, § 10, § 11, § 14, § 17, § 5 ods. 1 - 3 zák. č. 191/1950 Zákona zmenkového
a šekového v znení neskorších predpisov, § 141 a § 143 ods. 2 CSP. Z pripojeného spisu OS Nové
Zámky č. k. 11Er/1116/2012, konkrétne zo zmluvy o úvere mal súd preukázané, že dňa 23. 07. 2010
žalovaný ako dlžník uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava ako

veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 500 eur a žalovaný sa
zaviazal zaplatiť veriteľovi úver spolu s poplatkom vo výške 420 eur, t. j. celkovo čiastku 920 eur a
to v 10-tich mesačných splátkach po 92 eur, počnúc dňom 12. 08. 2010. V zmluve bolo uvedené, že
finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania a zároveň na druhej strane zmluvy o úveresa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v čl. 13 sú uvedené ustanovenia dohody o
vyplnení zmeniek, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako reminentovi vystavil vystaviteľ 2 zmenky, v

ktorých nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zároveň žalovaný
dňa 23. 07. 2010 podpísal veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava sumu 1.049,01 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od 26. 01.
2011, pričom zmenková suma, ako dátum začiatku úročenia boli do zmenky dopísané dodatočne, keď
sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná „bez protestu“, „na platenie predložiť v

lehote 4 rokov od vystavenia“ a je splatná pre POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava. V
konaní vedenom na OS Nové Zámky pod sp. zn. 11Er/1116/2012 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.
r. o., Bratislava, Pribinova 25 ako oprávnená domáhala voči žalovanému ako povinnému vymoženia
sumy 957,01 eura s príslušenstvom, pričom k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doložená zmluva o úvere zo dňa 23. 07. 2010 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 05381/11 zo dňa 12. 07. 2011, ktorý bol vydaný na základe

neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 23. 07. 2010. OS Nové Zámky uznesením zo dňa 18.
10. 2012 č. k. 11Er/1116/2012-9 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Voči
uzneseniu bolo podané odvolanie, exekúcia nie je právoplatne skončená. Podanie právneho zástupcu
žalobcu doručené súdu dňa 22. 12. 2015 súd považoval za zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP,
preto o žalobe rozhodoval bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby v súlade s § 141 CSP. V

zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny
vzťah, a teda, či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom
zabezpečeniaochranyspotrebiteľa.Keďžepovinnosťousúdujeexoffoskúmať,činejdeospotrebiteľský
vzťah, súd si zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka

vystavená a vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy. Vzhľadom na čl. 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere,
súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená žalovaným ako
zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s čl. 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či

zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná, a teda, či vôbec vzniklo
právo na vyplnenie blankozmenky. Uvedená zmluva o úvere zo dňa 23. 07. 2010 je spotrebiteľskou
zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a keďže
ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej
obsah. Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel

dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý
na výkon zamestnania, zaťažuje toho, kto mal takúto skutočnosť tvrdiť. Keďže účel vyznačený v zmluve
súdu preukázaný nebol, súd vychádzal z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely. Po
preskúmaní celej zmluvy o úvere, vrátane Všeobecných podmienok, súd dospel k záveru, že zmluva
je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých
ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, ktorá skutočnosť spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako veriteľovi z uzavretej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na
vyplnenie blankozmenky podľa čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V prejednávanej veci

je jednoznačné, že medzi spornými stranami ide o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o úvere zo
dňa 23. 07. 2010, pričom v ten istý deň žalovaný vystavil veriteľovi zmenku v zmysle čl. 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa názoru súdu, uvedená zmenka je neplatná, nakoľko bola
vystavená v rozpore so zákonom a spôsobom, akým sa pôvodný veriteľ a následne žalobca domáha
svojich práv. Na základe takto vystavenej zmenky považuje za obchádzanie zákona, čo znamená,

že právny úkon síce odporuje výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť, a teda aj absolútnu neplatnosť právneho
úkonuidetiežvprípade,keďsatentopriečidobrýmmravom.Obchádzaniezákonaspočívaivzámernom
použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z
hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Ustanovenie čl. 13 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru v zmluve o úvere zo dňa 23. 07. 2010 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ, ako aj
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu, a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe takéhoto
zmluvného dojednania, je potrebné považovať za neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenkyje neplatná. Na záver súd poukázal na spoločné zasadnutie Občiansko-právneho a Obchodno-právneho
kolégia Najvyššieho súdu SR konaného dňa 20. 10. 2015, ktoré sa zaoberalo posúdením otázok
súvisiacich s prejednávanou vecou, pričom súd zohľadnil aj záver tohto spoločného zasadnutia. Z vyššie

uvedenýchdôvodov-neplatnáúverovázmluva,hrubéporušeniezásadspotrebiteľskéhopráva,neplatný
zmenkový vzťah - súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný bol v konaní síce úspešný, ale neuplatnil si žiadnu náhradu trov konania,
súd mu preto žiadnu nepriznal.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý namietal,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní
došlo k vadám, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného

oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré však
žalobca, ani žalovaný takéto dokazovanie nenavrhovali. Poukázal na ust. § 120 OSP, ktoré je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a
vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. V konaní predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, ktorou keďže táto spĺňa všetky formálne aj materiálne náležitosti predpokladané zák. č.

191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistuje okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý

inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nie je
legitimovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá in fine OSP znášal námietky voči
zmenke za žalovaného. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte a predstavuje výrazný

zásah na spravodlivý súdny proces. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania
je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne
nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné
faktyvyabstrahovalzdokazovania,ktorésisámnavrhol.Žalovaný,anižalobcasaktýmtoskutočnostiam

nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, aby súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.
Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným

záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v
zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Poukazom na ust. § 17 uvedeného
zákona z neho jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený znášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže

tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozsudok NS ČR zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je
zmenkou podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v
tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok

je tak v celom rozsahu dôvodný. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie KS v Prešove sp.
zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05. 09. 2013, ako aj uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013
zo dňa 21. 11. 2013. Napokon, žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa k záveru súdu o tom, že
dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný Zákon o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečení svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu
v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z
uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenkys úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Dohoda o vyplňovacom práve by nemohla
byť neplatná a nemohla by byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských
úverov, pretože právna úprave exciplitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Z uvedených dôvodov

považoval záver súdu za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáhal
sa zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia žalobe v celom rozsahu.

4. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že v časti späťvzatia žaloby
týkajúcejsazaplateniazmenkovéhoúveruvovýške0,19%dennezosumy1.049,01euraod26.01.2011
do 16. 10. 2011 a zo sumy 957,01 eura od 17. 10. 2011 do zaplatenia je potrebné rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 25. 10. 2016 č. k. 5C/82/2014-35 zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť a vo zvyšnom
zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobca sa podanou žalobou na súde prvej inštancie dňa 17. 04. 2014 domáhal zaplatenia zmenkovej
sumyvovýške957,01eura,zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%dennezosumy1.049,01euraod26.01.
2011 do 16. 10. 2011, zo sumy 957,01 eura od 17. 10. 2011 do zaplatenia, ako aj 6% ročného úroku zo

zmenkovej sumy 1.049,01 eura od 10. 03. 2011 do 16. 10. 2011 a zo sumy 957,01 eura od 17. 10. 2011
do zaplatenia, ako zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, čiže 3,50 eura, ako aj náhrady
trov konania. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 12. 2015 žalobca zobral čiastočne svoj
návrh späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v časti uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,25%, čím si žalobca uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06%

denne. Súd prvej inštancie čiastočné späťvzatie žaloby považoval za zmenu žaloby, a preto postupoval
podľa § 140 ods. 1 v spojení s § 141 CSP bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby.

7. Podľa § 145 odsek 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 145 odsek 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie o tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd mal za to, že v danom prípade
bolo potrebné o čiastočnom späťvzatí návrhu v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v

časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne rozhodnúť o čiastočnom späťvzatí žaloby
tak, že bolo potrebné pripustiť späťvzatie žaloby v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne zo sumy 1.049,01 eura od 26. 01. 2011 do 16. 10. 2011 a zo sumy 957,01 eura od 17. 10. 2011
do zaplatenia rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 25. 10. 2016 pod č. k. 5C/82/2014-35 v tejto časti
zrušiť a konanie zastaviť. Predmetom konania tak zostala zvyšná zamietajúca časť rozsudok súdu prvej

inštancie.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadu, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len n niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi s stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.15. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu ohľadne
nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

17. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky

uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme

toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za

potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

18. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. 06. 2016, v zmysle ktorého súd prvej inštancie postupoval,
dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj
iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so

spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa

vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému na výkon zamestnania. V

prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť
si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedenýnebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,

iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri

uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady

č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V
takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol

ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.

Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore

s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda
vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.

Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera
bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na
podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na
takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010

umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také
v súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch, je nepoužiteľná. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky

nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

19. Na záver odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, dodáva, že vzhľadom na odlišnú
rozhodovaciu činnosť v týchto veciach súdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra

2015 uskutočnilo spoločné zasadnutie občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberalo posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou,
pričom podľa stanoviska z tohto zasadnutia, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku
doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či

neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Aj v prípade, že nie sú podané
kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane
žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrokako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto
exces dosahuje. Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku zohľadnil aj záver spoločného
zasadnutia občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

zaoberajúceho sa posúdením otázok súvisiacich s prejednávanou vecou.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania

nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).