Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Martina Petríková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202748
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4314202748.6

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci žalobkyne: F. L., J..
XX.XX.XXXX, G.N.Q.: XXX XX Y.N.É. X. XXX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 576,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.02.2014 žiadala prostredníctvom svojho
právneho zástupcu súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 576 eur s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo z absolútne neplatnej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo
dňa 12.3.2010 v časti úrokov a poplatku.

2. Žalovanýsakpodanémunávrhuvyjadrilpísomnedňa28.8.2014.Uviedolvňom,žespornúúverovú
zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu s žalovaným na
základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania a nie na svoju
osobnú potrebu. Dôležité teda je, na aký účel bol

úverposkytnutýanienaakýúčeldlžníkpeňažnéprostriedkypoužil.Pokiaľideobezdôvodnéobohatenie
na strane odporcu, zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalovaný plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola
právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako tak právny dôvod na plnenie z nej nikdy neodpadol a
majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žiadal preto súd, aby podaný návrh aj z dôvodu
premlčania žalovanej pohľadávky v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobkyňa k stanovisku žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu v prípise zo dňa
17.9.2014 uviedla, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a preto sa má riadiť ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Je bežnou praxou žalovaného pri
uzatváraní obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak to nie
je možné (v prípade, že nemá žiadne podnikateľské oprávnenie), účelovo zaškrtnúť políčko určujúce

účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu
aplikácie právnych predpisov ma ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa poskytnuté prostriedky nepoužila ani
nikdy nemala v záujme využiť na účel zamestnania. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať
RPMN je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie obohatenia bez právneho
dôvodu. Keďže právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr za 3 roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo, trvala na podanom

návrhu v celom rozsahu.4. Súd pojednával dňa 03.9.2015 v neprítomnosti žalovaného podľa § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd
pojednával vo veci aj v jeho neprítomnosti a s prihliadnutím na jeho vyjadrenie podaný návrh v celom

rozsahu zamietol.

5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že so žalovaným uzatvorila viacero úverových zmlúv, úvery
si brala vždy, keď potrebovala peniaze a niekedy novým úverom splatila časť toho predchádzajúceho.
Vždy dostala úver, ktorý potrebovala, brala si ho na domácnosť. Pri podpise si nebola vedomá toho, že

zaplatí takmer o 100 % viac.

6. Koncipient právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní uviedol, že zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalovaného pre žalobkyňu vo výške
600 eur. Žalobkyňa celkovo zaplatila na účet žalovaného 1.176 eur, došlo k bezdôvodnému obohateniu
vo výške 576 eur, nakoľko v zmluve absentovali údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,

absentoval údaj o RPMN, tak aj termín splatnosti spotrebiteľského úveru, došlo k bezdôvodnému
obohateniu vo výške 576 eur, čo predstavuje rozdiel medzi celkovou sumou uhradenou navrhovateľkou
na účet žalovaného a výškou istiny, na ktorú mal odporca iba nárok, keďže je zmluva bezúročná a
bezpoplatková. Žalovaný bol vyzývaný, aby vydal bezdôvodné obohatenie najneskôr do 06.02.2014,
keďže žalovaný nevydal plnenie bez právneho dôvodu, ani nemal záujem o mimosúdnu dohodu,

uplatňuje si žalobkyňa aj úrok z omeškania od 07.02.2014 vo výške 8,25 % zo sumy 576 eur až do
zaplatenia. K námietke premlčania poznamenal, že žalovaný od času začatia poskytovania úverov tento
aj napriek zákonom vyžadovanej náležitosti neuviedol túto RPMN do zmlúv s úmyslom tým, aby vysoké
úroky, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi neboli uvedené priamo v zmluve a teda spotrebiteľ sa
nemohol oboznámiť s celkovými nákladmi na úver. Žalovaný ako podnikateľský subjekt s vedomím

bezúročnostiabezpoplatkuzozmluvypocelýčasododňavznikupodnikateľskéhooprávneniauzatváral
so spotrebiteľmi takéto predtlačené zmluvy. Ako podnikateľský subjekt si musel byť vedomý následku
neuvedenia podstatných náležitostí v zmluve a aj napriek tomu podstupoval to riziko, že uzatváral
obdobné zmluvy. V prípade úspechu v konaní si žalobkyňa uplatňuje aj náhradu trov v konaní.

7. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 12.3.2010 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobkyňou ako dlžníčkou zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalobkyni ako fyzickej
osobe úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému zvýšený o bližšie

nešpecifikovaný poplatok vo výške 576 eur, a to v rámci 12 mesačných splátok po 98 eur, splatných
vždy k 17. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 17.4.2010.

8. Ako vyplýva zo splátkového kalendára zmluvy, žalobkyňa uhradila každý mesiac od 15.4.2010
do 15.3.2011 dvanásť splátok po 98 eur, tj. celkovo 1176 eur, pričom posledná splátka bola uhradená

dňa 15.3.2011.

9. E-mailovou výzvou zo dňa 03.02.2014 právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného na vrátenie
bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 576 eur z dôvodu
absencie údaja o konečnej splatnosti úveru a údaja o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, a to

najneskôr do 06.02.2014, avšak neúspešne. V prílohách k tejto výzve sa táto uvádza ako výzva na
vrátenie dlhu ? L. XXXXXXXXX.zep, výzva na vrátenie dlhu ? L. XXXXXXXXX.rtf.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.12. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu
24.6.2009, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

16. Podľa § 3 ods. 2 cit. Zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

19. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

21. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 veta prvá cit. zákona, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

23. Podľa § 107 ods. 1 cit. zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí

za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

24. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu

došlo.

25. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - najmä s fotokópiami zmluvy
o úvere, splátkového kalendára zmluvy, výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu,
písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj výsluchom žalobkyne a koncipienta právneho

zástupcu žalobkyne na pojednávaní, z ktorých
mal preukázané, že dňa 12.3.2010 uzatvoril žalovaný ako veriteľ s navrhovateľkou ako dlžníčkou
zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 cit.
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej odporca poskytol žalobkyni akofyzickej osobe úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému zvýšený o bližšie
nešpecifikovaný poplatok vo výške 576 eur, a to v rámci 12 mesačných splátok po 98 eur, splatných
vždy k 17. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 17.4.2010. V zmluve absentuje údaj o RPMN

a konečná splatnosť úveru, ktorá podľa cit. zákona č. 258/2001 Z. z. musí byť v zmluve uvedená. Jej
neuvedenie zo strany žalovaného má podľa zákona za následok, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za úver bez poplatkov a povinnosťou žalobkyne v zmysle uzavretej zmluvy tak bolo vrátiť
žalovanému len sumu poskytnutého úveru vo výške 600 eur. Ako vyplýva zo splátkového kalendára
zmluvy, žalobkyňa uhradila všetky splátky, celkom 1176 eur, v ktorej sume už bol zahrnutý aj poplatok

vo výške 576 eur. Na plnenie záväzku v tejto časti však nebol právny dôvod, čím sa žalovaný na
úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a predmet bezdôvodného
obohatenia je povinný navrhovateľke vydať (§ 456 Občianskeho zákonníka).

26. Žalovaný sa zaplateniu sumy 576 eur bránil tvrdením, že zmluvu o úvere uzatvoril so
žalovaným podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a úver žalobkyni poskytol na výkon povolania.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že uzavretie zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
nič nemení na jej spotrebiteľskom charaktere (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nevylučuje
aplikáciu ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z., upravujúceho náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ani napriek skutočnosti, že dlžník označil kolónku o poskytnutí úveru na výkon „zamestnania“.
Súd zastáva názor, že žalobkyňa pri zaškrtnutí uvedeného políčka nemohla mať vedomosť o tom, čo

takéto zaškrtnutie môže znamenať a aké právne následky môže spôsobiť. Účel použitia finančných
prostriedkov je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska aj vzhľadom k tomu, že v predmetnej
zmluve chýba akýkoľvek údaj o zamestnávateľovi dlžníka alebo akýkoľvek iný údaj, ktorý by poukazoval
na to, že finančné prostriedky boli použité na účel zamestnania. Akékoľvek navádzanie, presviedčanie
či iné pôsobenie na spotrebiteľov s cieľom dosiahnuť, aby dlžník označil ako účel úveru zamestnanie,

povolanie či podnikanie, možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. Žalovaný namietal aj
premlčanie žalovanej pohľadávky. Premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je upravená
v § 107 Občianskeho zákonníka, v ktorom je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna
a objektívna premlčacia doba, ktoré začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúce, kedy sa oprávnený (navrhovateľka)

skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jej úkor a subjekte (odporcovi), ktorý sa
bezdôvodne obohatil. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa navrhovateľka o svojom práve
skutočne mohla a musela dozvedieť. Pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby (v prípade
neúmyselne získaného bezdôvodného obohatenia), resp. desaťročnej premlčacej doby (v prípade
úmyselne získaného bezdôvodného obohatenia) je rozhodný deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného

obohatenia.

27. Súd vo veci rozhodol dňa 3.9.2015 rozsudkom, ktorým žalobkyni priznal uplatňovaný nárok
v celom rozsahu majúc za to, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo v dňoch
od 17.4.2010 do 17.3.2011, kedy mu žalobkyňa v splátkach uhradila aj časť poplatku, pričom žalobný

návrh bol na tunajší súd podaný dňa 17.02.2014, žalovaná pohľadávka nie je premlčaná, pretože
bola uplatnená tak v rámci dvojročnej subjektívnej, ako aj desaťročnej objektívnej premlčacej doby.
Najskôr sa žalobkyňa mohla dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia dňa 17.3.2011, kedy k
nemu došlo (teda keď zaplatila všetky splátky, nakoľko nie je zrejmé, ktoré splátky boli započítavané
na istinu a ktoré na poplatok) a najneskôr v deň, kedy splnomocnila na svoje zastupovanie v konaní

o vydanie bezdôvodného obohatenia svojho právneho zástupcu, t. j. dňa 18.01.2014, ktorý dátum súd
považuje za skutočnú vedomosť žalobkyne o skutočnostiach, ktoré jej umožnili uplatniť právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia na súde. Pokiaľ ide o dĺžku objektívnej premlčacej doby, súd v tomto prípade
vychádzal z toho, že žalovaný ako obchodná spoločnosť poskytuje úvery z vlastných zdrojov už od
svojho vzniku, t. j. od 14.03.2001 a uvádzanie RPMN bolo jednou z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom

úvere už v právnej úprave zákona č. 258/2001 Z. z.. Je preto povinnosťou žalovaného poznať a
dodržiavať právne predpisy upravujúce poskytovanie úverov. Ignorovanie tejto zákonnej povinnosti
predpokladá, že odporca ako veriteľ nebude môcť od žalobkyne ako dlžníčky žiadať dohodnutý poplatok
a pre prípad, že tak urobí, je s touto sankciou uzrozumený. Konanie žalovaného preto súd vyhodnotil
ako úmyselné konanie smerujúce k získaniu majetkového prospechu bez právneho dôvodu.

28. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, na základe ktorého Krajský súd v
Nitre ako odvolací uznesením zo dňa 30.6.2016 pod č.k. 6Co/583/2015-173 rozsudok prvostupňovéhosúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd prvostupňovému súdu vytkol nedostatočné
zdôvodnenie počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby.

29. Podľa splátkového kalendára priloženého k úverovej zmluve žalobkyňa uhradila žalovanému
poslednú splátku dňa 15.3.2011. Pridŕžajúc sa názoru Krajského súdu v Nitre vysloveného v obdobnej
právnej veci vedenej medzi tými istými stranami (vedenej pod sp. z. 6Co/562/2015) práve týmto dňom
začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Posledný deň 2-ročnej subjektívnej doby tak pripadol na
15.3.2013 (2 roky od poslednej splátky), pričom žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy

uplatnila na súde až 17.2.2014, t.j. po uplynutí tejto doby. Keďže žalovaný v konaní relevantným
spôsobom vzniesol námietku premlčania, v danej veci nemožno žalobkyni premlčané právo priznať.

30. Podľa§255ods.1CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

33. Nakoľko mal žalovaný vo veci úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu,
pričom o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť
podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.