Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207704
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207704.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so
sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: Y. R., nar.
XX. XX. XXXX, bytom R. J., H. XXX/X, o zaplatenie 834,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 21. júna 2016, č. k. 6C/95/2014-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov strán
sporu z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19
% denne zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich
náhradu nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ustanovenia čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 nariadenia
Rady č. 861/2007, čl. I § 5 ods. 1 až 3, § 11 ods. 1 a 3, § 12 ods. 1, § 13, § 14 ods. 1, § 17 ods.
1 a 2, § 20 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 6 zák.
č. 258/2001 Z. z., § 79 ods. 3 a 4, § 120 ods. 1, § 153 ods. 1, § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 834,01 eura s príslušenstvom z titulu zmenkovej
sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a 6 % ročného úroku. Žalobu odôvodnil tým, že ako
indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 03. 11. 2011 za vyššie
uvedených podmienok. Indosovaná vlastná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad

zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pretože žalovaný doposiaľ uhradil 83 eur
na zmenkovú sumu. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. V úvode odôvodnenie uviedol, že žalobca v priebehu
konania pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa 23. 12. 2015 zobral žalobu v
časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť, preto vzhľadom na právne účinné
čiastočné späťvzatie žaloby konanie o zaplatenie uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 %

denne konanie zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 OSP. Ďalej argumentoval, že vo veciach v ktorých sa
uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku bol povinný (vzhľadom na novelu OSP vykonanú zákonom č.
438/2015 Z. z.) zistiť, či zmenka bola vydaná na zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu,
či v tomto konkrétnom právnom vzťahu sú také skutočnosti, ktoré tvoria základ pre prípadne námietky
žalovaného proti zmenke. Vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením obsahu listín
založených v spise a to výpisu z príslušného registra žalobcu, kópie zmenky a zistil, že žalobca je

obchodná spoločnosť registrovaná v obchodním rejstříku v Českej republike. Žalovaný dňa 03. 11.
2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predloženína rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 917,01 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od 01. 04.
2011. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez
protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené

sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu . Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma
vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným
tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa uplatňuje

právo zo zmenky, predovšetkým zisťoval, či predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa
mohla vzniknúť povinnosť, ktorá zakladá uplatnené právo žalobcu. Dôvodil, že podstatnou podmienkou
bianko zmenky teda skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu
dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku
sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený
na základe dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva t. j. dohoda

o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok resp. určujúcich
skutočností. Dohoda o vyplňovacom práve teda záväzne určuje, akým spôsobom, v akom rozsahu a
podľa akých kritérií má byť chýbajúci obsah zmenky v budúcnosti doplnený. Vznik vyplňovacieho práva
nazákladeinýchprávnychskutočnostínežzmluvyjepojmovovylúčený.Vyplňovacieprávoniejeprávom
zmenkovej povahy a ZZŠ ho osobitne neupravuje. Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave

obsiahnutej v OZ ktorý je pre zmenkové právo lexgeneralis. Zo znenia § 10 ZZŠ vyplýva, že vyplňovacie
oprávnenie musí byť predmetom dohody a až uzavretím dohody o vyplňovacom oprávnení toto právo
relevantne vzniká. Vzhľadom na vyše uvedené treba mať za to, že o platnej dohode o vyplňovacom
práve možno hovoriť iba v tom prípade ak takáto dohoda spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu
podľa § 37 ods. 1 OZ. Preukázanie vzniku platného vyplňovacieho práva a oprávnenia remitenta doplniť

žalovaným vystavenú vlastnú blankozmenku, bolo povinnosťou žalobcu, ktorý si uplatňuje právo zo
zmenky, pretože je to predpoklad vzniku platnej zmenky. Dôvodil, že v sporovom konaní sa uplatňuje
prejednacia zásada. Dôkazná povinnosť účastníka v sporovom konaní zahrňuje jeho povinnosť
tvrdenia a povinnosť preukázať svoje tvrdenia. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnostinesplnil.Medzi povinnosťou

tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník
konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy

neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z
dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). K uvedenému poukázal na ust. §
79 ods. 3 OSP v znení účinnom od 23. 12. 2015, v zmysle ktorého je žalobca v konaní, v ktorom sa
uplatňuje proti žalovanému nárok zo zmenky, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce

skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
jeho právnych predchodcov so žalovaným. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V predmetnej veci
si žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, nepredložil úverovú zmluvu a okrem predloženia zmenky
žiaden dôkaz ani neoznačil ani nepredložil, žalobu opísaním skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu

resp. pôvodného veriteľa pohľadávky so žalovaným nedoplnil a nepreukázal, že zmenka bola vyplnená
veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu. Vzhľadom na
uvedené, pre nesplnenie dôkaznej povinnosti je, žalobu (v časti, v ktorej tá nebola vzatá späť) zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods.1 OSP a v konaní úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nevyčíslil a ich náhradu si neuplatnil.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa jeho
zmeny a vyhovenia návrhu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnym procesným postupom sa znemožnilo
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný však
takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“)dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca
predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a

materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb., dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené námietky,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil.

Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný
moholvzmyslečl.5ods.3aods.6nariadeniavzniesťnámietkyvočizmenke,akvšaktakneurobil,musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu
žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný
sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním

ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne
podporil žalovaného v tomto konaní. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho
nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.,

uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou
zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli
tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje
spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie

založil na týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za
následok jeho nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej
únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie

je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd
sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Súd vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť

žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo
nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5
ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní

vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t.j.
neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré však
nikto v konaní nevzniesol, ani nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní
v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní irelevantný.
Navyše,žalobcoviniejeznámyobsahúdajnéhozmluvnéhozáväzku.PoukázalnarozsudokNajvyššieho

súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Tvrdil, že povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 79 ods. 3 zák. č. OSP nemožno aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č.
438/2015. Záverom uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa,

aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka s tým, že limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z toho vyplýva, že
prípustné sú akékoľvek zmenky, doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Okrem toho zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie

zo strany veriteľa. Vyplýva z toho, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prípade spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote
napodanieodvolania(§ 359CSP,§362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§363CSP,preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov strán

sporu podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

9. V súdenej veci sa žalobca svojou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy

834,01 eura, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkových súm špecifikovaných v žalobe,
6 % ročného úroku zo zmenkových súd špecifikovaných v žalobe a z titulu zmenkovej odmeny sumy
3,06 eura. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 03. 11. 2010 za na zmenkovú sumu 917,01 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denneod01.04.2011.Indosovanávlastnázmenkajevistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný mal zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
žalovaný zo zmenkovej sumy uhradil len 83 eur, preto žalobca žiadal, aby ho súd v zmysle čl. 7
Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal rozsudkom.

10. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

11. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si v tomto konaní uplatnil práva vyplývajúce z vlastnej
zmenky vystavenej žalovaným na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 a zmenka bola prevedená

nedatovaným indosamentom na rad indosatára CD Consulting s.r.o., so sídlom K červenému dvoru
3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika IČO: 264 29 705, ktorý je v tomto konaní žalobcom.
Zmenka vystavená žalovaným je zmenkou vystavenou na videnie, tzv. vistazmenkou, ktorá je splatná
pri predložení. Konštatoval, že žalobca si v konaní nesplnil svoju povinnosť doplniť žalobu a to opísaním
skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu resp. pôvodného veriteľa pohľadávky so žalovaným, a

zároveň nepreukázal, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu
zodpovedajúcu zákonnému limitu a v súlade s platnou dohodou o vyplňovacom práve zmenky.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

14. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu

vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380
CSP). Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci smerujúceho proti jeho zamietajúcej časti a

preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu v tejto časti odvolací súd dospel k
záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom preštudovaní spisu a v ňom doložených listinných
dôkazov konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a je
založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnych právnych záveroch.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov. V tomto ohľade
odvolací súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru vydanú v skutkovo a právne obdobných veciach tohto
žalobcu. Je nutné poznamenať, že z rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie mu muselo byť zrejmé,

že nárok žalobcu má vysoko pravdepodobne svoj pôvod v spotrebiteľskej zmluve o úvere, ktorej číslo
je uvedené aj na samotnej zmenke.

18. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/

EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie
v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto
situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku
9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť

štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice
je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva
Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. výslovne upravené
nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z. z.). Zákon č. 438/2015Z.

z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony expresis verbis zaviedol povinnosť súdu
skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Nový
Civilný sporový poriadok upravuje spory s ochranou slabšej strany (spotrebiteľ), ako aj nové konanie o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ako nový typ konania. Jeho zavedenie je odôvodnené

implementáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych
príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Zmyslom tohto konania je vysloviť neprijateľnosť
zmluvnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchalebourčiťobchodnúpraktikuzanekalúmimorámca
všeobecného sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Abstraktná kontrola neprijateľnosti zmluvnýchpodmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na podnet špecificky legitimovaných
subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku (§ 306 CSP). V tejto súvislosti
je potrebné uviesť, že ust. § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje
zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Bez
povinností žalobcu v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj
bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu
ochranu spotrebiteľovi.

19. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v
každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský
právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za
účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať,
či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo

zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v
prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil, a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá
aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri
iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/
iné úvery. Na základe toho sa súd mal prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov

ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 295 CSP /Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz/ mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre
vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy,
najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom exekučného konania pre
vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ak takéto konanie bolo
vedené.

20. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12.
2015) kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v

súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

21. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (v znení účinnom od 23. 12. 2015)
v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na

skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Uvedenou právnou úpravou bolo s účinnosťou od 23. 12. 2015 novelizované ust. § 17, ktoré
umožňuje majiteľovi robiť námietky, ak je žalovaným zo zmenky ten, koho viazanosť zo zmenky vznikla

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom ods. 2 ukladá súdu povinnosť z úradnej povinnosti
prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, v prípade ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Vzhľadom k tejto zmene právnej úpravy sa súd musí prednostne zaoberať v konaní, v ktorom
sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky tým, či viazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou.

23. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4
ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa
ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh

zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo

postúpenia práv zo zmenky.

24. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch

týkajúcich sa smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon
GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex
offo a (C-618/10, Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže
skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať
národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ. Následne potom, v prípade bezpečného

zistenia, že v danom prípade medzi žalobcom a žalovanou jedná o vzťah založený spotrebiteľskou
zmluvou,malsúdprvejinštancieaplikovaťustanoveniaobsiahnutévZákoneospotrebiteľskýchúveroch.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné

bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.
Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie,
čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí naznačil, že zmenka vznikla zo
spotrebiteľského vzťahu, ale túto skutočnosť vôbec ďalej nerozoberal.

25. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť v týchto
veciach súdov v rámci Slovenskej republiky sa na NS SR dňa 20. októbra 2015 uskutočnilo spoločné
zasadnutie občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorésazaoberaloposúdenímotázokkpostupusúdovvoveciachnávrhovpodľanariadeniaEurópskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu
k aplikácii Nariadenia toto nekladie žiadne prekážky k možnosti preskúmať doložené listiny súdom
a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho

v konaní, či ochrany dobrých mravov, z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu
vyhovieť. Podľa stanoviska z tohto zasadnutia zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera
nie je možné bez ďalšieho určiť, či vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ. Prieskum nároku zo zmenky
pri poskytovaní ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi je aj v konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 podmienený aktivitou žalovaného ako zmenkového dlžníka. Ak

je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť
nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39
OZ), ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

26.Vzhľadomnanedostatokdôvodov,nepreskúmateľnosťnapadnutéhorozhodnutia,nesprávneprávne
posúdenie veci nie je možné vôbec posúdiť správnosť záverov prvoinštančného súdu, v dôsledku čoho
trebarozhodnutievnapadnutejzamietajúcejčastizrušiťavrátiťprvoinštančnémusúdunaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle

prijatého stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t.j. postupovať podľa jeho jednotlivých
bodov. V prvom rade si vyrieši základný právny úkon, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok z titulu
zmenky z hľadiska jeho platnosti a jednotlivých zmluvných podmienok, následne ho podrobí prieskumnej
činnosti a posúdi podľa platných spotrebiteľských právnych noriem platnosť nielen základného právneho
úkonu (zmluvy o úvere), ale aj žalobcom predloženej zmenky, z ktorej si uplatňuje nárok. Zaoberať sa

bude i dôvodmi žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Po doplnení dokazovania vyhodnotí výsledky
vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 CSP a vo veci rozhodne. Rozhodnutie riadne
odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania boloodvolacím súdom preskúmateľné. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania
(396 ods. 3 OSP).

27.Odvolacísúdpretoprihliadolnaexistenciuprocesnýchvádkonaniaaspoukazomnavyššieuvedené
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/
CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom
konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).