Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 8, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/40/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5706202038
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5706202038.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu Slovenská republika,

zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00
151 866, proti žalovaným: 1/ VODAKAN, s. r. o., so sídlom Kratinova 6, 036 01 Martin, IČO: 36 374 521,
2/ Obec Šútovo, IČO: 00 316 946, adresa na doručovanie Fatranská 88, 038 54 Šútovo, zastúpená JUDr.
Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom 027 42 Podbiel č. 177, IČO: 36 135 101, v rade 3/ CHATY
ŠÚTOVO a. s., so sídlom M. Poláka 13, 036 01 Martin, IČO: 36 704 385, v rade 4/ PROGEONET, s. r.
o ., so sídlom Záborského 2, 036 45 Martin, IČO: 43 778 674, žalovaní 1/, 4/ zastúpení JUDr. Slavomírou
Kurinskou, advokátkou so sídlom Záborského 2, 036 45 Martin, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území
Šútovo, zapísanej na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny na LV č. XXX S. Q. D..Č.. XXX, ktorá
je postavená na parcele reg. „C“ pod parcelným číslom XXXX/X.

II. Vo vzťahu k žalovanému 1/ sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovaným 2/, 3/ a 4/ právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške tejto

náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Žalovaný 1/ má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu. O výške tejto
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.2.2016 domáhal vo vzťahu pôvodne k žalovanému Obec
Šútovo určenia vlastníckeho práva a to k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Šútovo,
zapísanej na Správe katastra Martin, na liste vlastníctva č. XXX, chata súpisné č. XXX G. na parc.č.
KN - C, parcelné číslo XXXX/X. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.12.1974 bola uzatvorená kúpna zmluva

medzi I. Š. S. C. R. Š. ako predávajúcimi a vtedajším Miestnym národným výborom Turany ( ďalej
len „MNV Turany“), zastúpeným predsedom G. C. S. P. K. Y., ako kupujúcimi. Na danú nehnuteľnosť
bol založený list vlastníctva v EN, kde ako vlastník vystupoval MNV Turany. Touto zmluvou nadobudlo
MNV Turany do vlastníctva nehnuteľnosť chatu, postavenú na EN parc. č. XXXX/X, nachádzajúce sa
v katastrálnom území Šútovo, vrátane vnútorného zariadenia chaty, stavebného materiálu, zdroja vody
a zariadenia dielne. Dňa 20.1.1975 dalo MNV Turany do užívania predmetnú nehnuteľnosť TJ Drevina
Turany - Lyžiarsky oddiel. Dňa 11.9.1990 bola uzavretá Zmluva o užívaní nehnuteľného národného

majetku, účelového zariadenia v katastrálnom území Šútovo, parc. č. EN XXXX/X, súp. č. stavby XXX,
ktorou MNV Turany dalo do užívania túto nehnuteľnosť po rekonštrukcii prevedenej bývalým TJ Turany,
lyžiarsky oddiel. V rámci akcie „Z“ došlo k rekonštrukcii chaty - účelového zariadenia v rokoch 1987
a 1989 zo zdrojov pridelených MNV Turany vo výške 462.000,- Kč. Na výstavbe mal najväčší podiellyžiarskyoddiel,ktorýspadalpodTJTurany.Vrokoch1989až1991došloknapojeniuchatynaelektrickú
sieť v mene obecného úradu Turany a z finančných prostriedkov obce Turany. V zmysle zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov, Obec Šútovo sa protiprávne nechala

zapísať do katastra nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 uvedeného zákona. Predmetnú
nehnuteľnosť od r. 1974 až doteraz nepretržite užíva Lyžiarsky klub Nádej Turany. Od roku 1975 platí
TJ Turany poistenie nehnuteľnosti až doteraz. Žalovaný Obec Šútovo nikdy predmetnú nehnuteľnosť
neužívala, ani sa nepodieľala na spolufinancovaní jej prevádzky a jej zveľaďovaní. V ďalšom žalobca
poukázal na § 3 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb., podľa ktorého vlastníctvom obcí sa nestáva nehnuteľný

majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti osobitného predpisu (Zákon SNR č. 369/1990
Zb. - účinnosť 24.11.1990) v trvalom užívaní inej, než štátnej organizácie. Predmetná nehnuteľnosť
bola ku dňu 24.11.1990 v užívaní inej než štátnej organizácie. Telovýchovná jednota, ktorá uvedenú
nehnuteľnosť ku dňu 24.11.1990 užívala, bola spoločenskou organizáciou. Z tohto dôvodu Protokol č.
1 podľa zákona č. 138/91 Zb. o prechode vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na Obec Šútovo bola
v rozpore s uvedeným zákonom. Keďže majetok nemal zo zákona prejsť na Obec Šútovo, vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti zo zákona je Slovenská republika, zastúpená Krajským úradom v Žiline.
Zároveň žalobca poukázal na to, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a žalovaný je v súčasnej
dobe protiprávne vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území
Šútovo a má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe.

2. Na návrh žalobcu súd uznesením č. k. 9C/40/2006-35 nariadil predbežné opatrenie a to zákaz
nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, ktorej vlastníckeho práva sa žalobca domáha v konaní. Toto
uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č. k. 5Co/244/2006-49 nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť 18.10.2006. Predmetné uznesenie však nebolo zaslané v tom čase Správe katastra
Martin.

3. Podaním doručeným súdu 2.3.2007 ( č. l. 75) zaslal pôvodne žalovaný Obec Šútovo, teraz žalovaný
2/ vyjadrenie vo veci, kde uviedol, že so žaloby vyplýva, že sporná nehnuteľnosť dňa 2.12.1974
prešla do štátneho vlastníctva. Neskôr toto štátne vlastníctvo bolo dané do trvalého užívania športovej
telovýchovnej jednote. V zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. toto právo trvalého užívania

telovýchovnej jednote dňom 1.1.1994, čo bola účinnosť podľa citovaného zákona, zaniklo. Tým istým
zákonom v článku 2 bol vložený § 2a, podľa ktorého všetky nehnuteľné veci, ku ktorým zaniklo právo
trvalého užívania telovýchovným jednotám, prešli do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú.
So žaloby vyplýva, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza v katastri Obce Šútovo a je zapísaná na liste
vlastníctva č. 622. Žalovaná strana teda je vlastníkom nehnuteľnosti zo zákona.

4. Podaním doručeným súdu 14.3.2007 ( č. l. 71) žalobca navrhol, aby miesto pôvodného žalobcu
Obec Šútovo vstúpil ako žalovaný CHATY ŠÚTOVO a.s., so sídlom M. Poláka 13, 036 01 Martin, IČO:
36 704 385. Súd uznesením č. k. 9C/40/2006-140 zo dňa 7.10.2008 pripustil, aby do konania namiesto
žalovaného Obec Šútovo vstúpila spoločnosť CHATY ŠÚTOVO a. s.. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 4.4.2008. Podaním doručeným súdu dňa 29.9.2008 ( č.l. 167 súdneho spisu)
žalobca navrhol, aby do konania vstúpil ako žalovaný 2/ opätovne Obec Šútovo. Súd uznesením
č.k. 9C/40/2006-170 zo dňa 7.10.2008 právoplatne pripustil, aby do konania na strane žalovaného 2/
opätovne vstúpila Obec Šútovo.

5. Podaním doručeným súdu 18.2.2008 č.l. 148 súdneho spisu žalobca oznámil nového zástupcu
žalobcu a to z dôvodu, že došlo k zrušeniu krajských úradov a pôsobnosť krajských úradov prešla na
obvodné úrady a ministerstvá podľa osobitných zákonov s tým, že pokiaľ majetok štátu, ktorý nie je v
správe žiadneho správcu, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého
územnom obvode sa takýto majetok nachádza. V tomto smere poukázal žalobca na zákon č. 254/2007

Z. z. Keďže predmet sporu sa nachádza v územnom obvode Žilinského kraja, je príslušným dočasným
správcom obvodný úrad v sídle žilinského kraja a teda Obvodný úrad v Žiline.

6. Podaním doručeným súdu na pojednávaní konanom dňa 29.10.2008 (č. l. 177 spisu) teraz žalovaný
2/ Obec Šútovo zdôraznil, že Protokol č. 1/ Šútovo / 1992 o prechode vlastníctva vecí, postúpení

majetkových práv a záväzkov zo dňa 5.1.1992, predmetom ktorého bola chata súp. č. 2 bez pozemku,
je listinou uzatvorenou v súlade so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a teda listinou platnou. Z
obsahu tejto listiny je zrejmé, že Československý štát - Okresný úrad v Martine ako vlastník odovzdáva
predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva Obce Šútovo. Je potom z právneho hľadiska nepochopiteľné,že ten istý vlastník Slovenská republika - Obvodný úrad v Žiline sa domáha určenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam z dôvodu, že Obec Šútovo sa protiprávne nechala zapísať do katastra nehnuteľností.
Takéto tvrdenie je v rozpore s obsahom predmetného protokolu, pretože z jeho článku III vyplýva

presne popísaný postup a povinnosť Obce Šútovo podať návrh na zápis do EN v SG Martin do
30.4.1992. Ak žalobca popiera platnosť a zákonnosť protokolu, musí to dokázať. Ak by súd aj napriek
argumentáciipoužitejnastranežalovanýchsachcelprikloniťktvrdeniamžalobcu,žalovaný2/poukazuje
na ustanovenia § 129 0bčianskeho zákonníka, týkajúceho sa držby, žalovaný 2/ odo dňa podpísania
protokolu 15.1.1992 nakladá s predmetom žalobného návrhu ako s vlastnou vecou. Okrem zápisu na

liste vlastníctva a to až do prevodu nehnuteľností na žalovaného 3/ Chaty Šútovo a.s. je toho dôkazom
aj zmluva o nájme nehnuteľností, uzatvorená medzi obcou Šútovo a TJ Drevinou Turany, ktorá má
chatu v nájme a platila aj dohodnuté nájomné. Ak teda je žalovanému 2/ upierané právo vlastníctva k
nehnuteľnostiam, ktoré bolo založené na základe protokolu zo dňa 15.1.1992, žalovaný 2/ poukazuje
na povinnosť súdu vyriešiť ako predbežnú otázku, otázku vydržania, upravenú v ustanovení § 134
Občianskeho zákonníka. Obec Šútovo mala nehnuteľnosť v nikým nerušenej dobromyseľnej držbe,

založenej na základe protokolu č. 1/Šútovo/1992 o prechode vlastníctva veci, postúpení majetkových
práv a záväzkov zo dňa 15.1.1992, predmetom ktorého bola chata, súp. č. 2 odo dňa 15.1.1992 až do
roku 2006, v ktorom bola vložená do majetku obchodnej spoločnosti CHATY ŠÚTOVO a.s., t.j. viac ako
14 rokov a teda splnila aj podmienky vydržania preto, lebo subjektom vydržania môže byť tak fyzická,
ako aj právnická osoba a prípadne aj štát. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/40/2006-198 zo dňa 18.11.2008. Proti tomuto rozsudku
podal žalobca odvolanie ( č. l. 209 spisu), v ktorom uviedol, že trvá na tom, že je neplatný Protokol
č. 1/Šútovo/1992 podľa § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., Československého štátu zastúpeného
Okresným úradom v Martine na Obec Šútovo, zastúpenej jej starostom dňa 15.1.1992 a odovzdanie

predmetnej nehnuteľnosti žalovanému 2/, teda Obci Šútovo, je v rozpore so zákonom a teda ide o
absolútne neplatný právny úkon. Zároveň žalobca uviedol, že bola uzavretá Dohoda o zániku práva
trvalého užívania nehnuteľností dňa 2.7.1993 medzi Obcou Turany a Telovýchovnou jednotou Drevina
Turany - Lyžiarsky oddiel, zastúpená predsedom lyžiarskeho M. W. E., z ktorej vyplýva, že sa účastníci
dohodli, že zmluvu o užívaní nehnuteľného národného majetku zo dňa 11.9.1990 ukončili dohodou

ku dňu 31.7.1993. Predmetom tejto zmluvy bolo trvalé užívanie nehnuteľností a to chaty Šútovo,
ktorého určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha. Vzhľadom k tomu, že právo trvalého užívania
nehnuteľnosti zaniklo ku dňu 31.7.1993, nie je možné aplikovať ustanovenie § 18 ods. 3 zákona
č. 278/1993 Z. z., podľa ktorého právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych
predpisov telovýchovným jednotám, a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom

jeho účinnosti zaniká. Účinnosť citovaného zákona nastala 1.1.1994 a z dohody o zániku práva trvalého
užívania jednoznačne vyplýva, že ku dňu účinnosti zákona č. 278/1993 Z.z., t.j. k 1.1.1994 právo trvalého
užívania telovýchovnej jednote už bolo zaniknuté a teda nie je možné aplikovať ustanovenie § 2a ods. 1
zákonač.138/1991Z.z.VzhľadomnauvedenéneprešlapredmetnánehnuteľnosťnaObecŠútovo,teda
žalovaného 2/. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaní uvádzali, že Telovýchovná jednota Drevina

Turany mohla splnomocniť na zastupovanie len fyzickú osobu a nie lyžiarsky oddiel, t.j. TJ Drevina
Turany, ktorý nemal právnu subjektivitu, táto skutočnosť nie je pravdivá, nakoľko TJ Drevina Turany
vznikla na základe zákona č. 83/1990 Zb., kde sa považujú združenia za dobrovoľné organizácie a z
predloženej plnej moci zo dňa 14.5.1987 vyplýva, že bola udelená zložke organizácie, ktorá riešila svoje
osobitné úlohy samostatne a teda mohla TJ Drevina Turany udeliť zložke organizácie plnomocenstvo

na zastupovanie. Čo sa týka Obce Turany, ktorá mala uzatvárať túto dohodu o zániku práva trvalého
užívania, k tomu žalobca uviedol, že keďže zmluvu o užívaní nehnuteľného národného majetku zo dňa
11.9.1990 uzatvoril MNV Turany ako právny subjekt s právnom hospodárenia, prešla táto pôsobnosť
v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. na Obec Turany. Čiže Obec Turany bola oprávneným
subjektom na uzatvorenie dohody o zániku práva trvalého užívania dňa 2.7.1993.

8. O odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením
č. k. 8Co/1/2009-224 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci svojho
právneho názoru krajský súd vo veci uviedol, že sa stotožňuje s tým, že na strane žalobcu existuje
naliehavý právny záujem na určení, keďže tento sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti a v príslušnom

katastri nehnuteľnosti nie je ako vlastník zapísaný. To znamená, že tu stále existuje stav objektívnej
právnej neistoty. Čo sa týka aktívnej legitimácie, aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s tým, že
žalobca ako je označený, je oprávneným subjektom pre podanie návrhu. Aktívna legitimácia mu vyplývauž z citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. Nie je teda v súčasnosti rozhodujúce
to, že nehnuteľnosť sa nachádza v územnom obvode Obvodného úradu Martin.

9. Súd vo veci druhýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 9C/40/2006-246 zo dňa 25.11.2009 a žalobca podal
odvolanie a v rámci odvolania podal aj návrh na zmenu petitu žaloby, nakoľko predmetná nehnuteľnosť
bola zapísaná v katastrálnom území Šútovo, na Správe katastra Martin na LV č. XXX S. Q. D..Č.. XXX,
postavenánaKN-Cparc.č.XXXX/X.Oodvolanírozhodovalkrajskýsúd,ktorýopätovnezrušilrozsudok
Okresného súdu Martin a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia uviedol, že prvostupňový

súd sa musí v konaní predovšetkým sústrediť na to, či sporná nehnuteľnosť prešla na žalovaného 2 v
súlade so zákonom č. 138/1991 Zb., t.j., či boli splnené všetky zákonné predpoklady na jej prechod do
vlastníctva žalovaného 2/ (§ 1 a § 2 citovaného zákona). V kontexte uvedeného potom posudzovať
aj platnosť, prípadne neplatnosť samotného protokolu zo dňa 15.1.1992. Žalovaný 1/ v podanom
vyjadrení tiež správne podotkol, že skutočnosť prechodu vlastníctva tak štát, ako aj obec v protokole
len deklarovali. Za rozhodujúce je potom potrebné považovať to, či v čase prechodu boli splnené všetky

zákonné predpoklady. V prípade, ak sa preukáže, že k prechodu vlastníctva skutočne došlo ešte v roku
1992 (do úvahy prichádza ešte nadobudnutie vlastníckeho práva neskôr - § 2a citovaného zákona),
že bol vykonaný v súlade so zákonom, podľa názoru odvolacieho súdu je už nadbytočné zaoberať sa
ďalšími uvádzanými skutočnosťami, nakoľko k ním malo dôjsť s chronologického hľadiska až potom,
ako žalovaný 2/ mal nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Ako vlastník iba on mohol s

nehnuteľnosťou nakladať (prenajímať, odovzdávať do užívania niekomu inému).

10 Z dôvodu mimosúdnych rokovaní súd uznesením č. k. 9C/40/2006-314 zo dňa 23.5.2012 konanie
prerušil.

11. Uznesením č. k. 9C/40/2006-324 zo dňa 13.1.2014 súd pokračoval v konaní.

12. Podaním doručeným súdu 13.2.2014 žalobca oznámil zmenu osoby oprávnenej konať v mene
Slovenskej republiky, teda žalobcu, ktorým sa namiesto Obvodného úradu Žilina stalo Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky (č. l. 345 súdneho spisu).

13.Súduznesenímč.k.9C/40/2006-353zodňa16.5.2014,právoplatné2.7.2014pripustilzmenunávrhu
na začatie konania, ktorým sa domáhal žalobca, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Šútovo, zapísanej na Správe katastra Martin, na liste vlastníctva
č. 970 ako chata súp. č. 203, ktorá je postavená na parcele č. KN - C č. 1582/2.

14. Podaním doručeným súdu dňa 4.3.2014 požiadal žalobca v súlade s ustanoveniami § 92 ods. 2
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o pripustenie zmeny účastníka konania oprávneného konať
ako žalovaný a to na spoločnosť VODAKAN, s. r. o. so sídlom T. X, XXX XX C., namiesto pôvodne
označených žalovaných 1/ CHATY ŠÚTOVO a. s. a 2/ Obec Šútovo (č. l. 369 súdneho spisu). Súd

uznesením č. k. 9C/40/2006-372, právoplatné 5.11.2014, pripustil, aby z konania vystúpili žalovaní 1/ a
2/ a na ich miesto vstúpila do konania obchodná spoločnosť VODAKAN, s. r. o. a to z toho dôvodu, že
došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností, ktorá je predmetom tohto konania na predmetnú spoločnosť
a to kúpnou zmluvou evidovanou pod č. E. XXXX/XX, ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou chaty so
súpisným č. 203.

15. Podaním doručeným súdu 27.7.2015 podal žalobca návrh na vydanie predbežného opatrenia a to vo
vzťahu k spoločnosti PROGEONET, s. r. o., ktorý je v súčasnosti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti,
teda chaty súp.č. XXX( č. l. 517 súdneho spisu). Zároveň podaním doručeným súdu 27.7.2015 žalobca
podal návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaného podľa § 92 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a to opätovne Obce Šútovo, CHATY ŠÚTOVO a. s. , PROGEONET, s. r. o. Súd
uznesením č. k. 9C/40/2006-537 zo dňa 6.8.2015 vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil spoločnosti
PROGEONET, s. r. o., aby nenakladala s predmetnou nehnuteľnosťou, ku ktorej určenia vlastníckeho
práva sa žalobca domáha a zároveň súd uznesením č. k. 9C/40/2006-543 pripustil, aby do konania
vstúpili ako žalovaní 2/ Obec Šútovo, 3/ CHATY ŠÚTOVO a. s., 4/ PROGEONET, s. r. o.. Uvedené

uznesenia boli zrušené z dôvodu podaní odvolaní Krajským súdom v Žiline a to uzneseniami č. k.
5Co/555/2015 a 5Co/556/2015-573.16. Súd uznesením č. k. 9C/40/2006-580 pripustil do konania, aby vstúpili ako žalovaní 2/ Obec Šútovo,
3/ CHATY ŠÚTOVO a. s., 4/ PROGEONET, s. r. o.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.3.2016.
Uznesením č. k. 9C/40/2006-612, právoplatným dňa 27.6.2017, súd nariadil neodkladné opatrenie a

uložil už žalovanému 4/, teda pôvodne spoločnosti PROGEONET, s. r. o. nenakladať s nehnuteľnosťou,
ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha v tomto konaní.

17. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 9.8.2017 ( č. l. 652), na ktorom žalobca zotrval na podanej
žalobe, nenavrhol ďalšie dokazovanie, a na výsluchu svedka, ktorého pôvodne na začiatku konania

navrhoval W. J., netrval. Žiadal, aby súd vo veci už rozhodol. Žalovaní 1/ a 4/ Mali za to, že Protokol č.
1/Šútovo/1992 o prechode vlastníctva veci, postúpení majetkových práv a záväzkov zo dňa 15.1.1992,
ktorý deklaroval prechod vlastníckeho práva v prospech Obce Šútovo na základe zákona č. 138/1991
Zb.bolvyhotovenývsúladescitovanýmzákonomanazákladenehosasprávnevykonalzápisprechodu
vlastníckeho práva na Obec Šútovo. Je potrebné vziať do úvahy, že prechod majetku štátu sa vykonáva
na teritoriálnom základe, t. zn., že je logické, že sa stal majetkom obce v katastrálnom území, v

ktorej sa nachádzal. Zároveň uviedli, že je potrebné posúdiť aj iný spôsob nadobudnutia vlastníctva
k nehnuteľnosti s tým, že obci Šútovo, keďže táto mala predmetnú nehnuteľnosť oprávnene vo svojej
držbe od 15.1.1992, s poukazom na ustanovenie § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka mohlo vzniknúť
vlastnícke právo aj vydržaním, nakoľko Obec Šútovo nepretržite a nerušene držala nehnuteľnosť v
čase podania žaloby už 14 rokov. Zároveň uviedli, že žalobca je z pohľadu práva rovnakou osobou,

ktorá 15.1.1992 deklarovala prechod vlastníckeho práva k majetku, ktorý je predmetom sporu na Obec
Šútovo, teda žalovaného 2/ a zároveň subjektom, ktorý podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti dňa 22.2.2006. Žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Čo sa týka žalovaného 2/, ten
v rámci svojho prednesu na poslednom pojednávaní vo veci len zhrnul tie skutočnosti, ktoré už uvádzal
v rámci predmetného konania, trval na zamietnutí žaloby.

18. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli
v neprospech strany.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä c/ určení, či tu právo je, alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak

vyplýva z osobitného predpisu.
S účinnosťou od 1.7.2016 vstúpila do platnosti nová procesná úprava, a to CSP, ktorý sa použije aj na
konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou vzhľadom na princíp okamžitej aplikability procesno-
právnych noriem ( § 470 ods. 1 CSP ).
19. Čo sa týka otázky označenia strán sporu, čiže aktívnej a pasívnej legitimácie, súd poukazuje

na uznesenie Krajského súdu v Žiline 8Co/1/2009-224, ktorý zrušil prvý rozsudok okresného súdu v
tejto veci, kde ako žalobca vystupovala Slovenská republika zastúpená Obvodným úradom v Žiline a
konštatoval,žejedanáaktívnalegitimáciažalobcu,akoajto,žežalobcaakojeoznačený,jeoprávneným
subjektom pre podanie návrhu s tým, že aktívna legitimácia mu vyplýva už z citovaného ustanovenia
§ 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. a rovnako krajský súd konštatoval, že na strane žalobcu existuje

naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko v príslušnom katastri
nehnuteľnosti nie je ako vlastník zapísaný. Keďže súd je viazaný právnym názorom Krajského súdu v
Žiline, súd mal za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní, v tom čase bol aj správne označený
subjekt zastupujúci žalobcu. Zmena nastala len v súvislosti so zastúpením Slovenskej republiky, kde
zastupuje žalobcu, teda Slovenskú republiku Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a to v súlade so

zmenou a doplnením zákona č. 515/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2013 podľa článku IV § 8a, ods.
4 tohto zákona majetok štátu, pohľadávky a záväzky ktoré mal v správe obvodný úrad k 31.12.2012
prechádzajú do správy Ministerstva vnútra SR, okrem majetku štátu, ku ktorému obvodný úrad vykonáva
pôsobnosť podľa osobitného zákona. Čo sa týka procesného spoločenstva na strane žalovaných, po
právoplatnosti uznesenia ( viď odôvodnenie v bode 14 tohto rozsudku ) k žalovanému VODAKAN,

s. r. o. ( v tom čase výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti) súd procesne právoplatne rozhodol o
pripustení ďalších účastníkov na strane žalovaných - opätovne Obce Šútovo, CHATY ŠÚTOVO a.
s., PROGEONET, s. r. o. nakoľko boli splnené formálne procesné podmienky na ich pripustenie do
konania. Obec Šútovo teda žalovaný 2/ vložilo predmetnú nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad dospoločnosti CHATY ŠÚTOVO a. s. teda žalovaného 3/, ktorý túto nehnuteľnosť previedol na žalovaného
4/ PROGEONET, s. r. o. a ten následne na žalovaného 1/ VODAKAN, s. r. o. To, že súd pripustil
z procesného hľadiska do konania ďalších žalovaných neznamená, že je daná pasívna legitimácia

týchto žalovaných v konaní, ktorou sa súd zaoberá až v rozhodnutí vo veci samej, t. j. či práva boli
prevedené , či existujú. Čo sa týka žalovaného 1/ VODAKAN, s. r. o., súd poukazuje na odvolanie
tohto žalovaného doručené súdu 28.8.2015 ( č. l. 546 súdneho spisu), v ktorom uviedol, že spoločnosť
VODAKAN, s.r.o. bola do konania miesto pôvodného žalovaného pripustená uznesením Okresného
súdu Martin č. k. 9C/40/2006-372 zo dňa 7.10.2014. Listom datovaným 4.5.2015 doručeným súdu

5.5.2015 spoločnosť VODAKAN s. r. o., teda žalovaný 1/ oznámila súdu, že účastníci kúpno-predajnej
zmluvy zo dňa 16.10.2013, na základe ktorej sa stala spoločnosť VODAKAN, s. r. o. evidovaným
vlastníkom nehnuteľností, okrem iného aj chaty súp.č. 203, ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobca
domáha v tomto konaní, odstúpili od dotknutej zmluvy dohodou o odstúpení od kúpno-predajnej zmluvy
a podali návrh na zápis vlastníckeho práva na Okresný úrad Martin, katastrálny odbor dňa 31.3.2015 pod
V 1319/2015. Právoplatným rozhodnutím správneho orgánu sa vlastníkom označených nehnuteľností

stala opätovne spoločnosť PROGEONET, s. r. o., teda žalovaný 4/. Súd keďže konal v čase platnosti a
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, vyžiadal si z Okresného úradu Martin spis týkajúci sa dohody
o odstúpení od zmluvy V 1319/2015 a z tohto spisu nachádzajúceho sa na č.l. 484 až 507 súdneho
spisu mal preukázané predmetné skutočnosti a to, že došlo k dohode o odstúpení od kúpno-predajnej
zmluvy zo dňa 16.10.2013 medzi spoločnosťou PROGEONET, s. r. o. a spoločnosťou VODAKAN, s.

r. o. Teda žalovaným 1/. Na základe týchto skutočností súd mal za to, že žalovaný 1/ nie je pasívne
legitimovaným subjektom, nakoľko odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje priamo zo zákona a od
samého počiatku (ex tuns). V právnych vzťahoch účastníkom zmluvy nastáva rovnaký právny stav,
akokeby k uzavretiu zmluvy nikdy nebolo došlo, čím sa od začiatku obnovujú ich práva a povinnosti. V
čase rozhodovania súdu nebol teda pasívne legitimovaným subjektom žalovaný 1/ a preto súd žalobu

vo vzťahu k nemu zamietol. Čo sa týka žalovaných 2/ až 4/, súd keďže bolo vydané právoplatné
rozhodnutie o procesnom pristúpení týchto žalovaných do konania a došlo k prevodu vlastníckehop
práva na tieto subjekty ohľadom nehnuteľností, ktorá je predmetom tohto konania, súd ich považoval za
pasívne legitimované subjekty v rámci tohto konania. Bolo preukázané výpisom z uznesenia č.5/2006
Obecného zastupiteľstva v Šútove zo dňa 10.8.2006 ( č. l. 92, 93), Notárskou zápisnicou N363/2006

NZ43830/2006 odvkladovanú pod V XXXX/XXXX ( č. l. 94), že Obec Šútovo, teda žalovaný 2/ vložil
predmetnú nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do spoločnosti žalovaného 3/. Žalovaný 3/ následne
predmetnú nehnuteľnosť previedol na základe kúpnej zmluvy na žalovaného 4/ a to kúpnou zmluvou, ku
ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin pod č. V XXXX/XXXX. Zároveň súd zistil pripojením
si kópie rozsudku vydaného v konaní sp. zn. 9C/35/2012, že prebehlo konanie ohľadom neplatnosti

predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 3/ a žalovaným 4/. O predmetnom návrhu bolo
rozhodnuté právoplatne rozsudkom č. k. 9C/35/2012 - 224 (č. l. 449 spisu), kde súd návrh zamietol.
20. Súd viazaný právnym názorom vysloveným v druhom uznesení Krajského súdu v Žiline, ktorým bol
zrušený druhý rozsudok okresného súdu v danej veci a vec vrátená na nové konanie ( č. l. 282 súdneho
spisu) sa zaoberal otázkou, či boli splnené všetky zákonné predpoklady na prechod vlastníctva tejto

nehnuteľnosti - chaty, súp. č. 203 na pôvodne žalovaného 2/ Obec Šútovo podľa § 1 a § 2 a nasl. zákona
č. 138/1991 Zb. účinného v čase prechodu vlastníctva. Súd zo skutkových tvrdení, ako aj z listinných
dôkazov, ktoré boli doložené do súdneho spisu mal preukázané, že dňa 2.12.1974 bola uzatvorená
kúpnazmluvamedziI.Š.S.C.R.Š.akopredávajúcimavtedajšímMiestnymnárodnýmvýboromTurany,
zastúpeným predsedom G. C. S. P. K.. K.Š. Y. ako kupujúcimi. Na danú nehnuteľnosť bol založený aj

list vlastníctva v evidencii nehnuteľnosti, kde ako vlastník vystupoval Miestny národný výbor Turany (č.l.
20, 22 súdneho spisu). Súd z uznesenia č. k. 16Co/2497/93 ( č. l. 57 súdneho spisu) zistil, že prebiehalo
na Okresnom súde Martin konanie, č. k. 8C/201/92, ktorým sa domáhali I. Š. S. R. Š. ako navrhovatelia
proti Obci Šútovo a Okresnému úradu v Martine ako žalovanými určenia, že kúpna zmluva uzavretá
2.12.1974 je neplatná. Okresný súd určil, že je neplatná, krajský súd tento rozsudok okresného súdu

zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Čo sa týka predmetného konania č. k. 8C/201/92, toto konanie
bolo zastavené z toho dôvodu, že navrhovatelia zobrali návrh v celom rozsahu späť. To znamená, že
zmluvou z 2.12.1974 nadobudol Miestny národný výbor Turany do vlastníctva nehnuteľnosť a to chatu -
účelové zariadenie, postavené na EN parc. č. XXXX/X, nachádzajúcu sa v katastrálnom území Šútovo,
vrátane vnútorného zariadenia chaty, stavebného materiálu, zdroja vody a zariadenia dielne.

21. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré neboli popreté stranami sporu, bolo zrejmé, že dňa 20.1.1975
MNV Turany dal do užívania predmetnú nehnuteľnosť - chatu ako účelové zariadenie postavenú na
parcele registra „C“ pod parc. č. 1582/2 Telovýchovnej jednote Drevina Turany - Lyžiarsky oddiel. V rámciakcie „Z“ došlo k rekonštrukcii chaty - účelového zariadenia v rokoch 1987 a 1989 zo zdrojov pridelených
MNV Turany vo výške 462.000,- Kč. Na výstavbe mal najväčší podiel lyžiarsky oddiel, ktorý spadal pod
TJ Turany. Z listinného dôkazu ( č. l. 14 súdneho spisu ) bolo preukázané, že dňa 11.9.1990 bola

uzavretámedziMNVTuranyakoprávnymsubjektomsprávomhospodáreniapodľavyhláškyč.119/1998
Zb. a Telovýchovnou jednotou Drevina Turany - Lyžiarsky oddiel, zastúpená predsedom lyžiarskeho
oddielu W. E. a podpredsedom lyžiarskeho oddielu W. J. Zmluva o užívaní nehnuteľného národného
majetku účelového zariadenia v kat. území Šútovo, parc. č. EN 1582/2, súpisné č. stavby 198 ( ďalej
len „zmluva o užívaní“). Na základe tejto zmluvy bolo účelové zariadenie - chata, ktorá je predmetom

tohto sporu, daná do trvalého užívania Telovýchovnej jednoty Drevina Turany a to lyžiarskemu oddielu.
Zmluva bola podpísaná a doba bola určená ako trvalé užívanie. Žalovaný 3/ v priebehu konania namietal
platnosť tejto uzavretej zmluvy na pojednávaní konanom dňa 14.6.2007 ( č. l. 127 spisu). Mal za to, že k
podpísaniu tejto zmluvy došlo medzi MNV Turany, teda subjektom, ktorý v tomto období už neexistoval a
nebol oprávnený nakladať so štátnym majetkom, nakoľko v tomto období už bol len Okresný úrad, alebo
Okresný národný výbor v Martine. To znamená, že podľa žalovaného 3/ išlo o neplatný právny úkon.

22. Súd po právnej stránke považuje predmetnú zmluvu za platný právny úkon a poukazuje na tieto
právne predpisy:
Podľa § 10 ods. 1 až 7 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom účinného
v čase uzavretia predmetnej zmluvy o užívaní nehnuteľného národného majetku, podľa ktorého

nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom bolo možné bezplatne odovzdať do trvalého užívania
iným socialistickým organizáciám než štátnym s tým, že na odovzdanie nehnuteľného národného
majetku do trvalého užívania je príslušný okresný (mestský) národný výbor v územnom obvode,
ktorého sa odovzdávaný majetok nachádza s tým, že nehnuteľný národný majetok sa do trvalého
užívania odovzdá hospodárskou zmluvou, na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii

nehnuteľností.
V § 10 ods. 4 predmetnej vyhlášky bolo stanovené, čo musí obsahovať hospodárska zmluva o
trvalom užívaní nehnuteľného národného majetku ( podstatné náležitosti), a čo sa môže v nej ďalej
uviesť( vedľajšie náležitosti).
Podľa § 70 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o trvalom užívaní

národného majetku, časti národného majetku môžu sa bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným
organizáciám než štátnym, najmä družstevným, alebo spoločenským.
Súd ma za to, že zmluva o užívaní bola uzavretá v súlade s § 70 ods. 1 až 3 Hospodárskeho zákonníka
v spojení s citovaným § 10 zákona č. 119/1988 Zb., obsahovala podstatné náležitosti. MNV Turany
bol oprávneným subjektom k podpisu zmluvy o užívaní, nakoľko zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom

zriadení nadobudol účinnosť 24.11.1990, t.j., že 11.9.1990 ( deň uzavretia tejto zmluvy) MNV Turany
existoval a bol oprávnený uzatvárať takúto zmluvu. V tomto smere súd poukazuje aj na vyhlášku č.
159/1971 Zb., kde v prílohe D je uvedené, že na úseku štátnej správy prechádza pôsobnosť z krajských
národných výborov a z okresných národných výborov na mestské národné výbory a pod položkou 21 sa
poukazuje na vyhlášku č. 104/1966 Zb., § 10 ods. 2 a týka sa to konkrétne bezodplatného odovzdania

nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania hospodárskou zmluvou. Táto vyhláška bola
následne novelizovaná práve tou vyhláškou č. 119/1988 Zb. a táto skutočnosť v predmetnej vyhláške
zostala.

23. Podľa § 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, účinného od 1.5.1991 do 24.6.1992, účelom tohto

zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upraviť
majetkovépostavenieahospodárenieobcísichmajetkom.Ustanovenie§2tohtozákona ustanovovalo,
aký majetok prechádza do vlastníctva obcí s tým, že v § 2 ods. 7 tohto zákona bolo uvedené, že veci
a majetkové práva nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. Zároveň ale v § 3 tohto zákona bolo
uvedené, že vlastníctvom obcí sa nestáva c) nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu

účinnosti osobitného predpisu v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie. Tým osobitným predpisom
bol zákon č. 369/1990 Zb. , a čo sa týkalo v trvalom užívaní inej než štátnej organizácie, bol tu odkaz
práve na § 70 Hospodárskeho zákonníka a § 10 vyhlášky č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným
majetkom.
Žalovaný 2/ teda Obec Šútovo trval na tom, že nadobudol predmetnú nehnuteľnosť -chatu v súčasnosti

so súpisným číslom 203 práve na základe zákona a to účinnosťou vyššie uvedeného zákona č.
138/1991 Zb., o čom bol v súlade s ustanovením § 14 predmetného zákona ods. 1 spísaný aj písomný
protokol, ktorý bol do konania predložený zo strany žalobcu. Ide o Protokol č. 1/Šútovo/1992 o prechode
vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov zo dňa 15.1.1992 (č. l. 6 súdneho spisu), ktorýbol spísaný podľa § 14 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. medzi Československým štátom zastúpeným
Okresným úradom v Martine a obcou Šútovo, obsahom ktorého bolo, že zo zákona predmetná
nehnuteľnosť, teda chata v tom čase súp. č. 2 na parc. č. 1582/2 v kat. území Šútovo bola prevedená

na Obec Šútovo. Na základe tejto listiny - protokolu o prechode vlastníctva zo dňa 15.1.1992 bola
zapísaná táto nehnuteľnosť - chata do vlastníctva obce Šútovo, teda žalovaného 2/, o čom svedčí aj
list vlastníctva č. 622 ( č. l. 8 súdneho spisu). Zároveň bolo aj rozhodnuté o určení nového súpisného
čísla pre predmetnú chatu - súp. č. 203, čo je uvedené v predmetnom liste vlastníctva. Podľa názoru
súdu však neboli splnené zákonné predpoklady na prechod vlastníctva na Obec Šútovo, čo sa týka

predmetnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci. Súd poukazuje na skutkové
tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, ktorý uvádzal, že predmetnú chatu dal do užívania Miestny národný
výbor Turany už od 20.1.1975, kde táto predmetná chata bola aj rekonštruovaná v r. 1987 - 1989 zo
zdrojov pridelených Miestnemu národnému výboru Turany a najväčší podiel na výstavbe mal práve
lyžiarsky oddiel, ktorý spadal pod Telovýchovnú jednotu Drevina Turany, ktorej sa do trvalého užívania
dala aj predmetná nehnuteľnosť. Súd má za to, že nedošlo k prechodu vlastníckeho práva zo zákona

na Obec Šútovo, nakoľko súd poukazuje na § 3 písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. v zmysle ktorého
vlastníctvom obcí sa nestáva nehnuteľný majetok v štátnom vlastníctve, ktorý bol ku dňu účinnosti
osobitného predpisu a to zákona č. 369/1990 Zb. ( účinný od 24.11.1990) v trvalom užívaní inej než
štátnej organizácie. Keďže súd posúdil, že zmluva o trvalom užívaní nehnuteľného národného majetku
je platná, tak predmetná nehnuteľnosť bola ku dňu 24.11.1990 v užívaní inej než štátnej organizácie a to

bola v užívaní Telovýchovnej jednoty Drevina Turany, ktorá bola spoločenskou organizáciou. To, že bola
spoločenskou organizáciou svedčí aj tá skutočnosť, že Telovýchovná jednota Drevina Turany vznikla
v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a to v zmysle § 19 ods. 1, podľa ktorého
za združenie už vzniknuté podľa tohto zákona sa považujú dobrovoľné organizácie, ktoré vznikli po 30.
septembri 1951 alebo ktoré boli za dobrovoľné organizácie vyhlásené podľa zákona č. 68/1951 Zb. o

dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach a ktoré nezanikli. Zároveň podľa § 3 ods. 3 zákona č.
68/1951 Zb. zložky organizácie riešia svoje osobitné úlohy samostatne v súlade v súlade s uznesením
vyššieho orgánu. To znamená, že neboli splnené zákonné predpoklady prechodu vlastníctva zo zákona
na Obec Šútovo v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 138/1991 Zb.

24. Žalovaný 2/ Obec Šútovo, ako aj žalovaný 3/ v konaní uvádzali, že Obec Šútovo mohla nadobudnúť
vlastnícke právo neskôr a to podľa § 2a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého
nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného
predpisu, prechádzajú dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce, na území ktorej sa
nachádzajú.Obecjepovinnázachovaťúčelovéurčenietakejtonehnuteľnosti.Týmosobitnýmpredpisom

je práve § 18 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 278/1993 Z. z. právo trvalého
užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku
dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom jeho účinnosti zaniká. Účinnosť citovaného zákona
nastala dňom 1.1.1994.
K týmto skutočnostiam však žalobca do konania predložil Dohodu o zániku práva trvalého užívania

nehnuteľností uzavretú dňa 2.7.1993 medzi Obcou Turany, zastúpenou starostom obec C.. I. B. a
Telovýchovnou jednotou Drevina Turany - Lyžiarsky oddiel, zastúpená predsedom lyžiarskeho M. W.
E.. V zmysle tejto dohody sa účastníci dohodli, že zmluvu o trvalom užívaní nehnuteľného národného
majetku zo dňa 11.9.1990 ukončujú dohodou ku dňu 31.7.1993, pričom predmetom tejto zmluvy
bolo trvalé užívanie nehnuteľností a to účelového zariadenia v katastrálnom území obce Šútovo,

nachádzajúcom sa na parc.č. EN XXXX/X, pôvodne súpisné číslo stavby XXX, vydaného rozhodnutím
MNV Šútovo dňa 3.9.1990, číslo jednania 264/1990 ( viď odôvodnenie v ods. 19) .
Súd bol toho názoru, že Obec Šútovo teda žalovaný 2/ nenadobudol zo zákona vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti ani podľa § 2a ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v spojení s § 18
ods.3 zákonač.278/1993Z.z..Zpredloženejdohodyozánikuprávatrvaléhoužívaniakudňu31.7.1993

jednoznačnevyplýva,žekudňuúčinnostizákonač.278/1993Z.z.,t.j.k1.1.1994právotrvaléhoužívania
Telovýchovnej jednote Drevina Turany už bolo zaniknuté a teda nie je možné aplikovať ustanovenie § 2a
ods.1zákonač.138/1991Zb.,kdetotoustanovenieboloúčinnéod1.1.1994.Žalovaní2/a3/spochybnili
platnosť predmetnej dohody o zániku práva trvalého užívania nehnuteľností, poukazovali na to, že Obec
Turany nebola oprávnená predmetnú dohodu podpísať a rovnako ani za Telovýchovnú jednotu Drevina

Turany nebol oprávnený podpísať dohodu lyžiarsky oddiel zastúpený jej predsedom. V tomto smere
sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s tvrdeniami žalobcu a poukazuje na to, že podľa § 28 ods. 1
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení účinného v čase podpísania predmetnej dohody o zániku
práva trvalého užívania nehnuteľností na obce prechádzajú pôsobnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohtozákona patrili podľa osobitných predpisov miestnym a mestským národným výborom, ak ich osobitný
zákon nezveruje orgánom štátu. Keďže zmluvu o užívaní nehnuteľného národného majetku zo dňa
11.9.1990 uzatvoril Miestny národný výbor Turany ako právny subjekt s právom hospodárenia, prešla

táto pôsobnosť práve v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. na Obec Turany. V tomto smere
súd poukazuje aj na ustanovenie § 14 ods. 5 zákona č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej
správy účinného v čase uzavretia predmetnej dohody o zániku práva trvalého užívania, v ktorom je
upravené, že pôsobnosť miestnych (mestských) národných výboroch uvedená v prílohe E tohto zákona
prechádza na obvodné úrady. Čo sa týka prílohy E, v prílohe E je uvedené v položke 88, že prechádza na

obvodné úrady zriaďovanie práva trvalého užívania, tzn., že ostatné pôsobnosti prechádzajú na obec.
To znamená, že ustanovenie § 14 ods. 5 zákona č. 472/1990 Zb. následne upravuje, ktoré pôsobnosti
neprešli na obce, ale ktoré prešli na obvodné úrady a práve v zmysle prílohy tohto zákona položky 88
a § 10 ods. 2 vyhlášky č. 119/1988 Zb. vyplýva, že pokiaľ ide o odovzdanie nehnuteľného majetku do
trvalého užívania, toto prešlo na obvodné úrady, avšak pokiaľ ide o ukončenie trvalého užívania, táto
pôsobnosť prešla na obce. Práve zákonodarca sledoval úpravy štátneho majetku a štátneho vlastníctva,

aby ho obce nemohli odovzdávať do trvalého užívania tretím subjektom, ale aby tak urobil obvodný
úrad. V súlade s týmto cieľom ochrany štátneho vlastníctva je taktiež úprava, v zmysle ktorej obce boli
oprávnené majetok už predtým odovzdanie do trvalého užívania a toto trvalé užívanie predmetného
majetku ukončiť. Čiže subjektom na uzatvorenie dohody o zániku práva trvalého užívania dňa 2.7.1993
bola Obec Turany.

Žalovaní 2/ a 3/ spochybnili rovnako aj to, že predmetnú dohodu o zániku práva a trvalého užívania
nehnuteľnosti mal za Telovýchovnú jednotu Drevina Turany podpísať lyžiarsky oddiel v zastúpení
jej predsedom W. E.. K tejto skutočnosti súd uvádza, že žalobca do konania predložil plnú moc zo
dňa 14.5.1987 ( č. l. 163 súdneho spisu), v zmysle ktorej Telovýchovná jednota Drevina Turany,
zastúpená jej predsedom splnomocnila Lyžiarsky oddiel telovýchovnej jednoty v zastúpení predsedom

lyžiarskeho oddielu W. E., aby v mene Telovýchovnej jednoty Drevina Turany konal vo všetkých veciach
týkajúcich sa užívania a prevádzky nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Šútovo
a to športové účelové zariadenie Chata pod Chlebom, postavená na EN parc. č. XXXX/X, najmä
rokoval ohľadom všetkých právnych úkonov, uzatváral zmluvy o vzniku a zániku trvalého užívania
predmetnej nehnuteľnosti, odstupoval od zmlúv s tým, že plnomocenstvo zaniká odvolaním zo strany

splnomocniteľa, alebo z iných zákonných dôvodov. To znamená, že súd na základe uvedenej plnej moci
malzato,žezaTelovýchovnújednotuboloprávnenýpredmetnúdohoduozánikuprávatrvaléhoužívania
podpísať W. E. S.ko predseda lyžiarskeho oddielu. V konaní žalovaní 2/ a 3/ nepreukázali súdu žiadnym
spôsobom, že predmetná plná moc bola odvolaná, alebo žeby zanikla z iných zákonných dôvodov.
Čiže ostala v platnosti aj naďalej. Podľa názoru súdu nič nemení na platnosti tejto dohody o zániku

trvalého práva užívania predmetnej nehnuteľnosti, ani ten fakt, že došlo k zmene názvu Telovýchovnej
jednoty Drevina Turany na Športový klub Tatran Turany a to v zmysle dožiadania, ktoré realizoval
súd na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ( č. l. 130 súdneho spisu), z ktorého vyplývalo, že
toto občianske združenie schválilo 17.7.1992 zmenu názvu Telovýchovnej jednoty Drevina Turany na
Športový klub Tatran Turany. Plná moc ktorá bola udelená ešte v r. 1987 ostala naďalej v platnosti,

to znamená, že nebola zrušená ani novými osobami oprávnenými konať v mene tohto občianskeho
združenia, čiže bol oprávnený predseda lyžiarskeho oddielu predmetnú dohodu o zániku práva trvalého
užívania tohto nehnuteľného majetku uzavrieť.

25. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sa v ďalšom bránili tým, že predmetnú nehnuteľnosť Obec Šútovo

nadobudla vydržaním a to z toho dôvodu, že ju mala nepretržite v užívaní odo dňa podpísania protokolu
15.1.1992, od tohto dňa žalovaný 2/ nakladal s predmetom žalobného návrhu ako s vlastnou vecou,
okrem zápisu na liste vlastníctva a to až do prevodu nehnuteľnosti na žalovaného 3/ CHATY ŠÚTOVO
a. s.. Má byť toho dôkazom aj zmluva o nájme nehnuteľností uzatvorená medzi obcou Šútovo a
TJ Drevina Turany, ktorá má chatu v nájme a platila aj dohodnuté nájomné. Žalobným návrhom je

žalovanému 2/ Obci Šútovo upierané právo vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli založené na
základe protokolu zo dňa 15.1.1992. Žalovaný 2/ aj v rámci záverečnej reči na pojednávaní, ktoré
sa konalo dňa 9.8.2017.uviedol, že vzniká povinnosť súdu vyriešiť ako predbežnú otázku aj otázku
vydržania upravenú v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa
stávavlastníkomveciakjumánepretržitevdržbe,akideonehnuteľnosťpodobu10rokov.ObecŠútovo,

teda žalovaný 2/ mala nehnuteľnosť v nikým nerušenej dobromyseľnej držbe založenej na základe
protokolu č. 1/Šútovo/1992 o prechode vlastníctva veci, postúpenie majetkových práv a záväzkov zo
dňa 15.1.1992 a to až do roku 1996, v ktorom bola vložená do majetku obchodnej spoločnosti CHATYŠÚTOVO a. s., t.j. viac ako 14 rokov a teda splnila aj podmienky vydržania preto, lebo subjektom
vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba a prípadne aj štát.

26. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov ak ide o
nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených

právnických osôb.
Podľa § 125 ods. 2 OZ osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byť predmetom vlastníctva iba štátu,
alebo určených právnických osôb.
V znení ustanovenia § 134 OZ tento ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po
celý čas plynutia vydržacej doby. Tými sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a
vydržacia doba. Predmetom vydržania sú nesporne aj nehnuteľné veci. Subjektom vydržania môžu

byť fyzické a od 1.1.1992 aj právnické osoby a štát. Oprávnená držba musí existovať počas celej
dĺžky vydržacej doby a vydržacia doba u nehnuteľností je 10 rokov. Podľa názoru súdu žalovaný 2/
Obec Šútovo v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že nakladal s predmetnou nehnuteľnosťou
ako so svojim výlučným vlastníctvom, uvedené len tvrdil právny zástupca žalovaného 2/. Žalovaný
2/ predmet sporu nikdy neužíval a teda s ním ani nenakladal ako so svojim výlučným vlastníctvom.

To znamená, že podľa názoru súdu neboli splnené zákonné podmienky a žalovaný 2/ je subjektom
verejného práva tak, ako štát a v jeho mene koná štátny orgán, čiže musel si byť vedomý všetkých
právnych skutočností a tiež musel vedieť, že mu zo zákona vlastnícke právo nevzniklo. Žalovaný 2/
vedel, že právo trvalého užívania k predmetnej nehnuteľnosti na základe dohody o zániku práva zaniklo
na základe dohody o zániku tohto práva trvalého užívania. Ak žalovaný 2/ odvodzuje svoje vlastnícke

právo z neplatného protokolu, o ktorom musel mať vzhľadom na všetky okolnosti prípadu vedomosť,
že nezakladá vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, nemožno dospieť ani k záveru, že vlastníctvo
sporných nehnuteľností nadobudol splnením zákonných podmienok oprávnenej držby. Žalobca tvrdil -
č. l. 234 súdneho spisu, že žalovaný 2/ vedel, že došlo k zániku práva trvalého užívania na základe
dohody o zániku trvalého užívania a teda musel vedieť, že nebola splnená táto zákonná podmienka.

Keďže teda žalovaný 2/ Obec Šútovo sa nestal vlastníkom nehnuteľností a to chaty, ktorej určenia
vlastníckeho práva sa domáha žalobca v tomto konaní, tak nemohol predmetnú chatu ako nehnuteľný
majetok vložiť do spoločnosti žalovaného 3/ CHATY ŠÚTOVO a. s., ktorý následne nemohol previesť
vlastnícke právo k tejto chate na žalovaného 4/ spoločnosť PROGEONET, s. r. o.. Tieto prevody sú
neplatné, nakoľko je možné previesť len nehnuteľnosti, ak teda ten, kto ich prevádza, má vlastnícke

právo k týmto nehnuteľnostiam. Súd preto vo výroku rozsudku určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len
„CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mal plný

úspech vo veci vo vzťahu k žalovaným 2/ až 4/, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v
celom rozsahu ( 100%). Žalovaný 1/ mal plný úspech vo veci a preto mu súd priznal právo na náhradu
trov konania v celom rozsahu ( 100%) vo vzťahu k žalobcovi. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového
konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.