Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/162/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213793
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6711213793.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu V.. N. U.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H., občanovi SR, zast. JUDr. Radkom Petruňom,
advokátom AK ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom vo Zvolene, Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti
žalovanému Slovenskej republike - zast. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova
2, 812 72 Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 3.161,61 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy
do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal pôvodne zaplatenia finančnej sumy
3.161,61 Eur. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd o nároku žalobcu ktorý pozostával z náhrady škody voči štátu vo výške 1.161,61 Eur (finančná
čiastka), ktorú v trestnom konaní zaplatil žalobca advokátovi JUDr. Radkovi Petruňovi a nároku titulom

nemajetkovej ujmy v relutárnej podobe vo výške 2.000,- Eur rozhodol dňa 17. 10. 2013 tak, že uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 1.161,61 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Protiuvedenémurozsudkupodalžalobcaodvolanie;atoprotitejčastirozhodnutia,ktoroubolzamietnutý
jeho nárok na zaplatenie sumy 2.000,- Eur, ako aj časti kde súd rozhodol o trovách konania.

Súčasne podal odvolanie aj žalovaný, ktorý požadoval rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu

v celom rozsahu zamietnuť.

K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 09. 01. 2014.

Krajský súd rozsudkom 17Co/14/2014-170 dňa 03. 03. 2015 rozsudok Okresného súdu Zvolen vo
výroku ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 1.161,61 Eur na účet
právnehozástupcužalobcuvlehote3dníodprávoplatnostirozsudkuzmeniltak,že zaviazalžalovaného

nahradiť žalobcovi titulom škody sumu 1.026,95 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku,
ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.Súd následne na základe skutočností obsiahnutých jednak v odôvodnení podaného návrhu žalobcu,
skutočností obsiahnutých v odôvodnení pôvodného meritórneho rozhodnutia súdu prvého stupňa,
predovšetkým však v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) a

následným výsluchom zástupcov sporových strán, výsluchom svedkyne I.. Z. Š., svedka I. U., lekárskou
správou I.. C. S. zo dňa 19. 01. 2011, nálezu vystavenom I.. C. S. dňa 11. 03. 2008, písomného
odborného vyjadrenia zdravotného stavu žalobcu a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento
skutkový stav:

Vzhľadom na právoplatné rozhodnutie apelačného súdu sa súd v ďalšom konaní zameral len na
odvolaním dotknutú časť uplatneného nároku žalobcu, ktorý sa týkal náhrady nemajetkovej ujmy.

Súd vychádzal zo zistení krajského súdu, ktorý na str. 8 o. i. poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2813/2011, kde súd uvádza tri kritériá, ktoré majú univerzálny charakter
a teda vo všetkých podobných prípadoch môžu indikovať rozsah spôsobenej nemajetkovej ujmy. Ide

o kritérium:
a) povahy trestnej veci, kde sa má na mysli najmä závažnosť trestného činu kladeného osobe
poškodeného za vinu v súvislosti s hrozbou trestného postihu a prípadného spoločenského odsúdenia,
ktoré sa odzrkadľuje v charaktere verejného záujmu chráneného trestnými predpismi v konkrétnom
prípade,

b) kritérium dĺžky trestného konania, ktoré zohľadňuje po akú dobu trval zásah do osobnostných zložiek
jednotlivca v dôsledku proti nemu vedenému trestnému konaniu a
c) kritérium následkov spôsobených trestným konaním v osobnostnej sfére poškodenej osoby, ktoré
umožňuje zohľadnenie individuálnych následkov trestného stíhania v osobnostnej sfére poškodenej
osoby, ktoré môžu byť umocnené alebo zmiernené v dôsledku objektívnych skutočností daného prípadu

uvedených pod bodom a) a b).

Odvolací súd vytkol okresnému súdu, že nárok žalobcu na nemajetkovú ujmu posúdil len z hľadiska
kritéria uvedeného pod c), teda len z hľadiska následkov spôsobených trestným stíhaním v osobnostnej
sfére poškodeného, ktoré posúdil ako nepreukázané a preto žalobu v tejto časti zamietol. Úlohou

okresného súdu, podľa pokynu krajského súdu, bolo v ďalšom konaní v rámci dokazovania sa
vysporiadať s nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 2.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy a to z hľadiska
kritérií vyššie označených v texte pod písmenom a), b) a c). Následne mal dôkazy vykonané v súvislosti s
uplatnenýminárokminanáhradunemajetkovejujmy vyhodnotiť(odkazujenalekárskesprávyvystavené
I.. Z. Š. a I.. C. S.).

S poukazom na zhora uvedené súd vykonal a doplnil dokazovanie a naznačenom smere.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa vo vzťahu k uplatnenému nároku voči žalovanému pridržiava
všetkých doteraz uskutočnených prejavov a to tak ústnych, ako aj písomných. Na doplnenie uviedol,

že chce upriamiť svoju pozornosť na odôvodnenie žaloby vo veci samej a na zdôvodnenie odvolania
v predmetnej veci zo dňa 29. 11. 2013, kde podľa neho nárok na zaplatenie sumy 2.000,- Eur titulom
nemajetkovej ujmy je v plnom rozsahu dôvodný. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, v tejto súvislosti
právny zástupca ozrejmil okolnosti na ktoré je potrebné prihliadať a na ktoré aj žalobca prihliadal
pri určení predmetnej výšky. Poukázal na skutočnosť, že pri tejto časti nároku žalobca vychádzal z

okolnosti, ktorá je ustálená v samotnom zákone č. 514/2003 Z. z. a to konkrétne v ustanovení § 17 ods.
3 písm. a) - b), kde je uvedené, na čo sa má prihliadnuť pri určení výšky nemajetkovej ujmy. Takisto sú
tam uvedené okolnosti, na ktoré poukazuje aj krajský súd, kedy je potrebné prihliadnuť predovšetkým
na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žil a pracoval. V tejto súvislosti
uviedol, že z dokazovania bolo preukázané, že žalobca je slušný človek, ktorý vedie bezúhonný život

a okrem dotknutého trestného konania sa voči nemu neviedlo žiadne iné trestné stíhanie. Pokiaľ ide
o prostredie v ktorom žije a pracuje poukázal na skutočnosť, že žalobca žije v malej obci H. pri F.,
kde si ľudia nie sú tak navzájom cudzí, ako je to možno v iných obciach alebo v meste. V tejto obci
ľudia jednoducho vedeli takmer okamžite o trestnom stíhaní, začalo sa pošuškávať medzi ľuďmi či je
to pravda alebo nie, či naozaj žalobca násilným spôsobom zbil iného. Témou rozhovorov obyvateľov

obce, ale aj partnerov v pracovnej oblasti žalobcu sa v krátkom čase stala otázka, či skutočne teda
napadol človeka. Poukázala aj na obsah vyšetrovacieho spisu OO PZ SR Zvolen ORP-1692/1-OSV-
ZV- 2009, kde z obsahu vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že hlavným dôvodom pre ktoré orgány činné
v trestnom konaní vzniesli voči žalobcovi obvinenie a viedli proti nemu trestné stíhanie, boli svedectvávysokoškolsky vzdelaných ľudí a to V.. I. Y. a V.. Y. Y.. Tieto osoby počas svojich viacerých výsluchov
jednoznačne označili osobu žalobcu bez akýchkoľvek pochybností, pričom V.. I. Y. žalobcu dokonca
označil za páchateľa aj po tom, čo mal k dispozícii aj jeho farebnú fotografiu. Za danej situácie, keď

jediní svedkovia útoku v trestnej veci takmer so 100 % istotou označili žalobcu za páchateľa trestného
činu, vyvolali u neho naozaj dôvodnú obavu o výsledok daného trestného konania. Aj napriek zásade
prezumpcie neviny sa väčšina obyvateľov tohto štátu týmto princípom neriadi a po vznesení obvinenia
majú tendenciu viac veriť orgánom činným v trestnom konaní, ako osobe ktorá je obvinená z trestného
činu. Takáto situácia dehonestuje a diskredituje stíhanú osobu a znižuje jeho profesionálny kredit z

pohľadu občianskeho, kedy je narušená jeho vážnosť a dôstojnosť spoločnosti. V ďalšom zástupca
žalobcu poukázal na skutočnosť, že v dôsledku predmetného trestného stíhania žalobca utrpel nielen
fyzickú, ale aj psychickú ujmu na svojom zdraví, čo preukazoval lekárskymi správami a výpoveďami
svedkov. Pokiaľ ide o kritérium dĺžky trestného konania, toto trvalo cca 2 mesiace (55 dní) + 13 dní kedy
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu zrušujúce uznesenie prokurátora (spolu 55 + 13 = 68 dní);
pričom trestné konanie prebiehalo práve v období vianočných sviatkov, pretože zrušujúce uznesenie

prokurátora bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu až 28. 12. 2009.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších a ústnych vyjadrení,
opätovne namietol splnenie podmienok na priznanie majetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003
a zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a taktiež namietol aj výšku nemajetkovej ujmy

vzhľadom na kritériá podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, na ktorý odkazuje rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici, vzhľadom k tomu že dĺžka trestného stíhania žalobcu patrila medzi kratšie, nakoľko
trestné stíhanie prebiehalo zhruba 2 mesiace; pričom žalovaný disponoval informáciou, že existujú
rozsudky, kde bola priznaná nemajetková ujma vo výške 2.000,- Eur v prípadoch, keď trestné stíhanie
prebiehalo niekoľko rokov. Taktiež poukázal na žalobcom spomínané reči ľudí vzťahujúce sa na neho a

údajne ním spáchaný trestný čin, že tieto tiež neboli preukázané.

Súd následne vypočul ako svedkov I.. Z. Š. a I. U..

I.. Z. Š. uviedla, že si nevie vyjaviť tvár žalobcu a to vzhľadom na charakter práce ktorý vykonáva a

množstvo pacientov s ktorými sa osobne stretáva. Takisto poukázala na istý odstup času, kedy podľa jej
záznamov bol žalobca v jej ambulancii raz a to 19. 11. 2009. Napriek tomu, že si ho nevedela vizuálne
predstaviť, zobrala si so sebou na pojednávanie aj zdravotný záznam a vyjadrila sa k zdravotnému
stavu žalobcu. V inkriminovaný deň žalobca vstúpil do jej ambulancie s tým, že jej oznámil skutočnosť
začatia trestného stíhania voči jeho osobe, pričom mal pocit skrivodlivosti, pretože sa cítil byť nevinným.

Svoj pocit odôvodnil tým, že údajne svedkovia sa mali pomýliť pri výpovedi. Svedkyňa sa skôr následne
zamerala na myšlienky, ktoré žalobcu v inkriminovanom čase „obťažovali“. Túto situáciu sa snažila riešiť
jednak medikamentózne, kedy mu predpísala liek X. Z. W., ako aj vykonaním pohovoru. Dohodla sa
s ním, že príde k nej na kontrolu 03. 12. 2009, avšak už viac sa k nej nedostavil. Na otázku sudcu,
svedkyňa uviedla, že menovaný jej v čase prítomnosti v ambulancii hovoril, že vždy keď vidí nejaké

auto ktoré prechádza popri ňom, tak ho zachádza záchvat paniky a úzkosti. Uvedené mala aj vo svojom
záznamepoznačené.ŽalobcovizapísaladiagnózuJ..X,ktorásaoznačujeakoposttraumatickástresová
porucha.

Svedok I. U. - brat žalobcu zhodne opísal predmetné obdobie rovnako, ako to urobil v predzrušujúcom

konaní, kedy uviedol že si pamätá na predmetné obdobie, keď brat (žalobca) zle prežíval situáciu
v dôsledku obvinenia z niečoho, čo neurobil. U žalobcu sa táto skutočnosť prejavila zle po stránke
zdravotnej - psychickej, ale aj po stránke vzťahovej, kedy sa spolu s manželkou v tomto období dosť
často hádal a to aj za prítomnosti maloletých detí. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že už pred
danou udalosťou mal žalobca zdravotné problémy so srdcom, mal nepravidelný tlkot srdca. Po tom, ako

sa udiala predmetná vec, vážne sa mu zhoršil zdravotný stav, často mu bývalo zle. V tomto období zle
spával, boli dokonca noci, kedy nespal vôbec. V uvedenom období žalobca prevádzkoval aj kaviarne,
kde mu svedok pomáhal, pričom raz v takomto zariadení videl zákazníkov, ako poukazovali prstom na
žalobcu, keď sa objavil vo dverách kaviarne a vošiel dnu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to lekárskou správou I.. C. S. zo dňa 19.
01. 2011, kde lekár konštatuje výsledok vyšetrenia zo dňa 16. 12. 2009 po odpojení EKG holteru, kedy
bol diagnostikovaný v celom zázname sinusový rytmus s priemernou frekvenciou 67/min. Maximálna
frekvencia bola do 122/min-sin. tachykardia. Ďalej I.. S. uvádza komorovú extrasystóliu prevažnemonormorfnú v počte do 400 KES/záznam s výskytom väčšieho počtu v noci pri bradykardii. Sudca
oboznámil aj s ďalšou listinou a to vyšetrením I.. C. S. zo dňa 11. 03. 2008 s označením objektívneho
nálezu: krátka hospitalizácia v NÚSCH BB, zmena betaloc ZOK na coryol 6,25 mg, búšenie dlhšie

trvajúce nie je, sklon k hypotenzii pretrváva, NKP negatívne.

Vzhľadom na pracovnú a časovú vyťaženosť I.. C. S. mu súd doručil otázky, na ktoré ho vyzval
písomne zodpovedať. Následne dňa 02. 11. 2015 bolo súdu doručené písomné odborné vyjadrenie
k otázkam zdravotného stavu V.. U.Ľ., kde I.. C. S. uvádza, že akýkoľvek psychický stres, teda aj

prebiehajúce trestné stíhanie pri chronickom ochorení srdca u žalobcu s diagnózou hypertrofickej
kardiomyopatie, ktorá je uňho sprevádzaná závažnými paroxyzmálnymi poruchami srdcového rytmu
môže viesť k vyvolaniu a zfrekventneniu arytmie (poruchy rytmu, činnosti srdca), teda ku zhoršeniu
zdravotného stavu. Upozornil, že arytmie pri tomto ochorení sú hlavnou príčinou náhleho úmrtia týchto
pacientov aj napriek chronickej farmakologickej antiarytmickej liečbe. I.. S. potvrdil, že pacient dodržuje
všetky odporúčania čo sa týka kontrol, vyšetrení a liečby. Je u neho v sledovaní v Novamede od

roku 1997 a niekoľko rokov predtým ešte aj v NFDR Banská Bystrica, kde predtým pôsobil ako lekár
v kardiocentre. Žalobca absolvoval všetky potrebné špecializované invazívne vyšetrenia v Národnom
ústave srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave a v SÚSCH BB. Uviedol, že bolesť hlavy a nespavosť
sa v ambulantných podmienkach nedá objektivizovať žiadnym špeciálnym vyšetrením, pretože ide
o subjektívny pocit pacienta. Žalobca má vrodené ochorenie srdca, ktoré je geneticky podmienené

(podobným závažným ochorením trpí aj jeho syn, teda ide o dedičné ochorenie) a nazýva sa
hypertrofická kardiomyopatia. Ide o extrémne chorobné zhrubnutie srdcovej svaloviny, ktoré následne
spôsobuje pacientovi viaceré komplikácie. Najobávanejšou komplikáciou sú hlavne poruchy srdcového
rytmu, ktorými pacient chronicky trpí. Tieto poruchy rytmu provokuje hlavne psychický a telesný stres,
resp. záťaž a sú aj príčinou časte náhlej smrti pacienta s touto diagnózou Ďalšou komplikáciou je

postupné chronické zlyhávanie funkcie srdca. V liečbe sa uplatňujú hlavne lieky, ktoré majú za úlohu
blokovať arytmie a adrenergný stres, ďalej sa odporúčajú režimové opatrenia obmedzujúce psychický a
telesný stres, resp. záťaž. V závere I.. C. S. súdu oznámil, že pacienta vyšetroval dňa 15. 12. 2009, išlo
o ročnú kontrolu, kedy prišiel na ambulanciu pre zhoršenie stavu. Vtedy žalobca uviedol že sa mu zle
dýchalo, bol slabý a zvýraznila sa mu arytmia. Robilo sa mu echokg vyšetrenie, EKG monitorovanie,

ktoré potvrdilo zhoršenie, nárast počtu resp. frekvencie arytmie pridávali sa mu lieky. Nebol však
informovaný žalobcom, čo konkrétne spôsobilo vtedajšie zhoršenie zdravotného stavu, udával len to,
že mal závažnú stresovú situáciu. V tomto období bol pacientov zdravotný stav z hľadiska progresie
arytmie evidentne zhoršený, ktoré zhoršenie u pacienta spočívalo v progresii arytmie - porúch srdcového
rytmu, čo mohlo vyústiť do závažnej poruchy srdcového rytmu a náhlej smrti pacienta s touto diagnózou.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinného do 31. 12. 2012) štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 citovaného

ustanovenia zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 citovaného zákona v danej účinnosti, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona v danej účinnosti, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v platnom časovom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, ako aj vyslovený právny názor odvolacieho súdu,
ktorý zdieľal právny názor Najvyššieho súdu ČR (rozhodnutie 30Cdo 2813/2011), ako aj s poukazom
na doplnené dokazovanie súd dospel k záveru, že nárok žalobcu, vo vzťahu k nemajetkovej ujme, je

dôvodný. Pokiaľ ide o odvolacím súdom spomínané kritériá a), b) a c) vo vzťahu k prvému kritériu
možno konštatovať že išlo o povahu trestnej veci pri danom obvinení, kedy žalobcovi reálne hrozil aj
trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu. V takomto prípade tu bola aj existentná hrozba
spoločenského odsúdenia nielen v obci, kde žalobca má trvalý pobyt, ale aj v rámci jeho podnikateľských
aktivít, zákazníkov na prevádzkach ktoré žalobca vlastnil a pod. Pokiaľ ide o kritérium dĺžky trestného

konania po akú dobu trval zásah do osobných zložiek jednotlivca, súd považoval sumu nemajetkovej
ujmy vo výške 2.000,- Eur za odôvodnenú, nevymykajúcu sa závažnosti zásahu do osobnostných práv
a slobôd žalobcu s dôrazom na nesporovaný fakt, že obvinenie trvalo počas vianočných sviatkov, kedy
väčšina rodín trávi toto obdobie v kruhu svojich najbližších a v domácom prostredí. Uvedenú sumu preto
súd považoval za zodpovedajúcu dĺžke trvania zásahu a obdobiu kedy k zásahu došlo. V pozrušujúcom
konaní, po doplnení dokazovania, súd vo vzťahu ku kritériu označenom krajským súdom ako c) dospel

k záveru, že zásah do psychiky a zdravotného stavu žalobcu bol, vzhľadom na jeho dedičné ochorenie
srdca, tak závažným a negatívnym, že mu reálne hrozila aj smrť (v dôsledku zlyhania srdcového svalu).
Uvedené skutočnosti mal súd preukázané jednak predloženými listinnými dôkazmi odborného lekára I..
C. S., ako aj jeho odborným vyjadrením. Zlý zdravotný/psychický stav u žalobcu potvrdil aj brat žalobcu a
nezávisleodnehoajI..Š.,ktoríbolisnímvinkriminovanomobdobívbezprostrednomosobnomkontakte

a zhoršený zdravotný stav aj reálne zrakovými zmyslami registrovali.

Na základe uvedeného súd potom rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Podľa§151ods.3OSPvzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonania,alebo

väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť,, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odstavcov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na zhora citované procesné ustanovenia, ako aj charakter prejednávanej veci, kedy je veľmi
pravdepodobné, že rozhodnutie súdu bude opätovne napadnuté odvolaním, súd o trovách konania
rozhodol tak, ako to vyplýva z druhej časti výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

OSP).