Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115205069
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115205069.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: T. Z., s.r.o., so sídlom U. XXX/A, XXX XX F.,
IČO: XX XXX XXX, proti dlžníkovi: Peter Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. XXX, XXX XX M., o
návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo
dňa 26.10.2015, č.k. 31K/11/2015-52 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením súd zamietol návrh navrhovateľa: T. Z., s.r.o., so sídlom U. XXX/A,
XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: Peter Y., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom: M. XXX, XXX XX M..

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.03.2015

navrhol, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Peter Y., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom:
M. XXX, XXX XX M.

V návrhu uviedol, že má voči dlžníkovi pohľadávku priznanú Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. so sídlom Szienkiewiczova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 35 862 882 formou rozhodcovského rozsudku sp. zn. PB12100011 zo dňa 10.05.2013,

ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa26.07.2013avykonateľnosťdňa30.07.2013.Ouvedenejskutočnosti
predložil listinný dôkaz, a to vyššie uvedené rozhodnutie.

Navrhovateľ poukázal aj na ďalšieho veriteľa dlžníka s pohľadávkou voči dlžníkovi, a to T., s.r.o., so
sídlom: T. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, ktorý má pohľadávku voči dlžníkovi s plnením ktorej dlžník
mešká viac než 30 dní.

Súd uznesením zo dňa 17.03.2015, č.k.: 31K/11/2015-15, začal voči dlžníkovi konkurzné konanie.

Súd uznesením zo dňa 27.03.2015, č.k. 31K/11/2015-21, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku
č. 65/2015 dňa 07.04.2015, uložil dlžníkovi povinnosť do 20 dní od doručenia predmetného uznesenia
vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil najmä

zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného
konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň
začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň
predloženia tejto informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou
predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Súd zároveň
predvolaldlžníkaaupovedomilveriteľovdlžníkaotermínepojednávaniazaúčelomosvedčeniaplatobnej

schopnosti dlžníka vytýčeného na deň 26.05.2015 o 10.30 hod. na Okresnom súde Košice I, pracoviskoTichá č. 21, v miestnosti č. dv. 18B, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 65/2015 dňa
07.04.2015.

Prvostupňový súd výzvou zo dňa 27.04.2015 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia
predmetnej výzvy predložil súdu Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX spolu s Obchodnými podmienkami
pre úver - pôžička na bývanie a Všeobecnými obchodnými podmienkami.

Súd následne posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Navrhovateľ môže podľa ust.

§ 12 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu len ak svoju pohľadávku doloží medzi
iným vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. Podľa názoru súdu, za vykonateľné rozhodnutie možno považovať
len rozhodnutie, ktoré je vydané orgánom oprávneným na prejednanie veci. V prípade, ak je podkladom
pre konkurzné konanie rozhodcovský rozsudok, na prejednanie veci musí byť daná právomoc
rozhodcovského súdu. Tak, ako v exekučných konaniach aj v konkurznom konaní musí veriteľ, ktorý

podáva návrh na vyhlásenie konkurzu doložiť svoju pohľadávku materiálne vykonateľným titulom,
ktorý aj v konkurznom konaní podlieha preskúmaniu a posúdeniu tejto materiálnej vykonateľnosti
súdom ex - offo. Aj súd je povinný z úradnej moci skúmať, či sú splnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie konkurzného konania („generálnej exekúcie“), t. j. skúmať či na prejednanie
veci, výsledkom ktorého konania bol rozhodcovský rozsudok, bola daná právomoc rozhodcovského

súdu. V posudzovanom prípade bola zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a dlžníkom, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, od ktorého navrhovateľ
odvodzuje svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Túto zmluvu považuje súd za zmluvu
spotrebiteľskú. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10, C-40/08 pri výklade
smernice rady 93/13 EHS, na základe ktorého je povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na

vyhlásenie konkurzu skúmať rozhodcovskú doložku a zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných a teda
nekalých podmienok, tým že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi, a teda či nie je neplatná
podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník)
účinného od 1. januára 2008. Podľa článku 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné
strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú

z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávania
bankových obchodov vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy. Podľa článku 10.2.3.
Všeobecných obchodných podmienok, ak klient najneskôr pri uzatváraní bankového obchodu a/alebo
zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že
ju prijal. Na základe uvedeného je rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných

podmienok neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Podstatnou okolnosťou pre prijatie
tohto záveru je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom, t. j. dlžníkom individuálne
dohodnutá, nakoľko bola zaradená do Všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy
a dlžník nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť. Ide preto o vnútenú podmienku, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy

a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na základe uvedeného súd považuje
túto podmienku za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda za absolútne neplatný
právny úkon.

Ustanovenie článku 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok formálne síce umožnilo dlžníkovi

(spotrebiteľovi) rozhodcovskú doložku neprijať, ale na neprijatie rozhodcovskej doložky sa vyžadoval
ďalší písomný úkon od spotrebiteľa, čo súd považuje za ustanovenie zvyšujúce nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu, ustanovenia týkajúce
sa rozhodcovskej doložky vyvolávajú hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Pre absolútnu neplatnosť

rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v danom prípade podľa názoru súdu
nebola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, v dôsledku čoho
rozhodcovský rozsudok, od ktorého navrhovateľ v danom prípade odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu
na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie je exekučným titulom.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a dlžníkom ako zmluva o úver má

povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na cit. ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny
predchodca navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činosti, ktorá
vyplýva aj z výpisu daného subjektu z obchodného registra. Na druhej strane, dlžník v čase podpisu
zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len
ZoSÚ) účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014,
rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského
konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného
styku a dobrých mravov.

Podľa ust. § 33 ods. 2 veta druhá a tretia zákona č. č. 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného
do 31.12.2014, nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho
záväzná a zákonná úprava dáva súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský
rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Súd má za to, že nemožno považovať
uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je vydané v rozpore s právnou úpravou.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

K samotnému oprávneniu súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými
navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku súd poukazuje napr. na rozhodnutie dovolacieho súdu -

Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013 z 8. decembra 2014, zo 4. apríla 2013 sp. zn. 3 Cdo
224/2012, zo 14. mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 295/2012, sp. zn. 3 Cdo 182/2012, sp. zn. 3 Cdo 6/2013, z
12. júna 2013 sp. zn. 3 ECdo 9/2013, sp. zn. 3 ECdo 37/2013, sp. zn. 3 ECdo 8/2013, z 27. júna 2013sp. zn. 3 Cdo 237/2012, z 27. mája 2013 sp. zn. 3 Cdo 227/2012, z 3. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo 106/2013
a ďalšie v obdobných veciach navrhovateľa.

Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti
rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktorými sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo
základných princípov princíp právneho štátu, vychádzal súd z judikatúry dovolacieho súdu.

Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa

na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka
spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok
nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Dovolací súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu,
ktoré konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so
Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie

či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Podľa názoru súdu, podmienka dojednaná podľa článku 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok,
ktorý hovorí, že ak klient najneskôr pri uzatváraní bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí

banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Na
základe uvedeného je rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Podstatnou okolnosťou pre prijatie tohto záveru
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom, t. j. dlžníkom individuálne dohodnutá,
nakoľko bola zaradená do Všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy a dlžník

nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť

K zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu došlo subsidiárnym použitím zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ust. § 196 ZKR. Primeranosť použitia ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku v zmysle ust. § 196 ZKR na konkurz je limitovaná účelom a cieľom konkurzného
konania, charakterom jeho subjektov a procesnej situácie, ktorej riešenie si primeranú aplikáciu
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje, ako aj štádium, v ktorom sa konkurzné konanie
nachádza.

Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal svoje
oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, t.j. svoju aktívnu vecnú legitimáciu, súd jeho návrh na
vyhlásenie konkurzu zamietol.

Podľa ust. § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné

konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení
(ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku.

Podľa ust. § 199 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa

v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa
zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ.

Odvolanie odôvodnil tým, že konkurzný súd v predmetnom prípade zamietol návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa. Je
teda zrejmé, že konkurzný súd rozhodol po fáze po začatí konkurzného konania spôsobom a z dôvodu,
že pre ktorý to zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepovoľuje, a tak rozhodol svojvoľne, napriek tomu,

že v konaní po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania mu neprislúcha preskúmavať náležitosti
samotného návrhu, nakoľko tieto sú predmetom preskúmavania v štádiu pred vydaním uznesenia o
začatí konkurzného konania.Konkurzný súd na základe podaného návrhu začal konkurzné konanie, a teda možno z toho vyvodiť
záver, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, v opačnom prípade by
súd postupoval nezákonne. Exekučný titul nebol rozhodnutím súdu zrušený ani za neprípustné neboli

súdom vyhlásené ani zmluvné dojednania. Vzhľadom na to, že absentuje takéto súdne rozhodnutie je
svojvôľou súdu ho svojim právnym názorom nahrádzať.

V napadnutom uznesení konkurzný súd konštatuje, že dôvodom jeho rozhodnutia o zastavení
konkurzného konania nebol fakt, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť. Je teda zrejmé, že sa súd

pri rozhodovaní o vyhlásení zaoberal skutočnosťami, ktoré v zmysle zákona, nie sú právne relevantné
pre rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, a teda postupoval nezákonným spôsobom.
Konkurzný súd zašiel vo svojej činnosti dokonca tak ďaleko, že dokazoval skutočnosti, ktoré nie sú
sporné a ktoré žiaden z účastníkov nenamietal. Zdôrazňuje, konkurzný súd nie je oprávnenou osobou
zrušiť rozhodcovský rozsudok, alebo nerešpektovať jeho právne účinky a jeho záväznosť.

Má za to, že konkurzný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského

konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoKR), podľa ust. § 159 O.s.p. doručený
rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu,

ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s
ustanoveniamizákonač.483/2001Z.z.obankáchapodliehadohľaduNárodnejbankySlovenska.Nejde
teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky Slovenska.

Poukazuje aj na tú skutočnosť, že v prípade, ak by dlžník plnil riadne a včas svoj záväzok voči právnemu
predchodcovi navrhovateľa, rozhodcovská doložka by nebola bývala vôbec uplatnená. Navrhovateľ si
sám, svojim konaním, resp. opomenutím konania, resp. nekonaním spôsobil uplatnenie rozhodcovskej
doložky zo zmluvy tým, že porušil zmluvné podmienky vyplývajúce mu zo zmluvy, ku ktorým sa sám,
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, zaviazal.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil
tak, že vyhlási konkurz na majetok dlžníka, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého uznesenia § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia a preto
nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať.

Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia považuje odvolací súd za potrebné
uviesť.Konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktoré sa začína na základe návrhu. Civilné
konanie ako také, sa v zásade začína na základe návrhu (dôjdením návrhu na súd), a to na základe
akéhokoľvek návrhu, pričom pokiaľ tento návrh nie je perfektný, musí súd odstraňovať vady návrhu s

výnimkou tých vád, ktoré predstavujú neodstrániteľnú prekážku konania.

Osobitná právna úprava začatia konkurzného konania nemôže brániť tomu, aby konkurzný súd
preskúmaval formálnu a aj materiálnu správnosť listín priložených k návrhu, ktoré sú jeho obligatórnou

obsahovou náležitosťou. Preskúmavaním týchto listín (v tomto prípade exekučného titulu), konkurzný
súd skúma formálnu a obsahovú náležitosť návrhu na začatie konania. Opačný výklad, ktorý preferuje
navrhovateľ, by predstavoval formálny doslovný výklad právnej úpravy konkurzného konania, čo by bolo
v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie.

Vyhlásenie konkurzu predstavuje „rozhodnutie vo veci“, a preto súd musí skúmať aktívnu vecnú
legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu konania, a to až do rozhodnutia „vo veci“. Pokiaľ
navrhovateľovi nepatrí aktívna vecná legitimácia, konkurzný súd musí za primeranej aplikácii
Občianskeho súdneho poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu (návrh na začatie konania) zamietnuť
(§ 196 ZoKR), pretože ide o meritórne rozhodnutie. Podobne, ak by napr. konkurzný súd zistil

neodstrániteľnú prekážku konania (napr. strata spôsobilosti byť účastníkom konania), musí konkurzné
konanie zastaviť podľa § 104 O.s.p..

Po začatí konkurzného konania je konkurzný súd povinný skúmať procesné aj hmotnoprávne podmienky

pre vyhlásenie konkurzu. Procesnou podmienkou je správny a úplný návrh na vyhlásenie konkurzu,
ktorýmástanovenéobsahovénáležitosti.Lentakýmnávrhomnavrhovateľpreukážesvojuaktívnuvecnú
legitimáciu.

Základnýmihmotnoprávnymipodmienkamiprevyhláseniekonkurzujeúpadokdlžníka,pluralitaveriteľov
a existencia majetku potrebného na úhradu trov konkurzného konania.

V posudzovanom prípade, pretože ide o veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu, aktívna vecná

legitimácia je veriteľovi dovolená len v prípade platobnej neschopnosti dlžníka. Podľa § 11 ods. 3 ZoKR
platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v
omeškanísplnenímaspoňdvochpeňažnýchzáväzkov,viacakojednémuveriteľoviaboljednýmztýchto
veriteľov písomne vyzvaný na jeho zaplatenie. Na toto ustanovenie systematicky nadväzuje § 12 ods. 2
ZoKR, ktorý predpisuje veriteľovi ako navrhovateľovi uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene

predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka.

Konkurzný súd v posudzovanom prípade primárne správne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Len pokiaľ je táto podmienka splnená, zaoberá sa skúmaním

ďalších hmotnoprávnych podmienok pre vyhlásenie konkurzu. Ak navrhovateľ ako veriteľ nepreukáže
pohľadávku, ktorú uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi spôsobom stanoveným v §
12 ods. 2 písm. a), b) ZoKR, konkurzný súd správne podľa ustanovení O.s.p. za použitia § 196 ZoKR
návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne.

K samotnému oprávneniu konkurzného súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským
rozsudkom, ktorými navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
dovolacieho súdu - Najvyšší súd SR - sp.zn. 5ECdo/314/2013.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ ako veriteľ nepreukázal pohľadávku
spôsobom stanoveným kogentnými ustanoveniami ZoKR, a preto nepreukázal ani svoju aktívnu vecnúlegitimáciu. Z týchto dôvodov konkurzný súd správne zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, a preto
odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.