Rozhodnutie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206842
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817206842.4

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu:
Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s., Komenského 50, Košice, IČO:36 570 460, proti
žalovanej: Anna U., nar.XX.XX.XXXX, bytom M. XXX o zaplatenie 295,95 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 07.07.2017 na súde žalobu ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 295,95 eur s príslušenstvom. Podanie žaloby odôvodnil tým, že
s žalovanou mal uzatvorenú zmluvu č.XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke a odvádzaní odpadových
vôd zo dňa 19.08.2013. Žalobca uzavrel so žalovanou Zmluvu o dielo dňa 23.09.2013, ktorou žalobca

poskytol žalovanej zľavu v podobe dodávky vodomernej šachty, montáži vodomernej zostavy v sume
350,73 eur. Žalovaná sa zaviazala odoberať vodu v dohodnutom množstve po dobu 5 rokov. Dňa
4.7.2014 žalovaná uzatvorila so žalobcom Dohodu o zániku zmluvy č.XX-XXXXXXXXXPDXXXX, ktorou
došlo k ukončeniu odberu vody. Faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 295,95 eur, ktorou vyúčtoval žalobca
žalovanej zmluvnú pokutu. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Z dlžnej sumy si žalobca uplatňuje aj nárok
na zákonný úrok z omeškania.

2. Žalovaná písomným podaním doručeným súdu 30.08.2017 nárok žalobcu uznala, z dôvodu
nepriaznivej sociálnej situácie požiadala o možnosť zaplatiť dlh v splátkach.

3.Vdanomprípadejepredmetomkonaniazaplateniesumy295,95eursprísl.Spoukazomkuvedenému
súd dňa 13.09.2017 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil v danej veci

rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na
úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 24.08.2017.

4.Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to Zmluvou
č.XX-XXXXXXXXXPDXXXX, Zmluvou o dielo č.XXXX/XXXX, Žiadosťou o zmenu odberateľa, Dohodou
o zániku zmluvy č.XX-XXXXXXXXXPDXXXX, Upomienkou zo dňa 31.07.2014, faktúrou a zistil
nasledovný stav:

8. Medzi stranami sporu bola dňa 19.08.2013 uzatvorená Zmluva č. XX-
XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní
vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou, predmetom ktorej bola
dodávka vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a odvádzanie
vody z povrchového odtoku (voda zo zrážok) do verejnej kanalizácie a to všetko pre odberné miesto
žalovanej Bystré 131, za zmluvne dohodnutú cenu vodného a stočného. Podľa článku III. bod 3.5.

zmluvy, podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je daňový doklad -faktúra. Kupujúci sa zaväzuje
uhradiť faktúru v lehote splatnosti 14 dní odo dňa doručenia. Podľa článku III. bod. 3.6. zmluvy, v
prípade nezaplatenia faktúry v lehote splatnosti, predávajúci má právo požadovať od kupujúceho úrok
z omeškania za každý deň omeškania v zmysle platných právnych predpisov.

9. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 23.09.2013 zmluvu o dielo č.XXXX/XXXX/A. Podľa článku
II. zmluvy bola premetom zmluvy montáž vodomernej zostavy, montáž zariadenia umožňujúceho
diaľkový odpočet stavu vodomera. Podľa článku III. bod 2 zmluvy objednávateľovi poskytuje zhotoviteľ
zľavu, ktorú tvoria náklady spojené s dodávkou a realizáciou prác uvedených čl. II v bode 1, podľa
preukázaných skutočných nákladov bez DPH uvedených v preberacom protokole po odčítaní 0,83 eur

( 1 eur s DPH). Podľa čl. IV bod 7 objednávateľ sa zaväzuje, že do doby uplynutia piatich kalendárnych
rokov od uzatvorenia zmluvy nepožiada o prerušenie dodávky vody z verejného vodovodu a že sa
nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by zhotoviteľovi vzniklo právo
odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti zo strany objednávateľa. Podľa bodu
10 zhotoviteľ je oprávnený fakturovať v prípade, že odberateľ poruší povinnosti uvedené v čl. IV bodoch

4.5 a 7 zmluvnú pokutu vo výške, ktorá predstavuje rozdiel minimálnej hodnoty odberu za fakturačné
obdobie uvedenej v čl. IV v bode 4 a skutočnej hodnoty odberu za dodávku pitnej vody za fakturačné
obdobie vrátane DPH.

10. Z čl. II Dohody o zániku zmluvy č.XX-XXXXXXXXXPDXXXX zo dňa 04.07.2014 súd zistil, že kupujúci

a predávajúci sa dohodli na zániku zmluvy č.XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného
vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku na základe žiadosti zo
dňa 04.07.2014.

11. Upomienkou zo dňa 31.07.2014 vyzval žalobca žalovanú na úhradu pohľadávku vo výške 295,95

eur v lehote 7 dní.

12. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2014, splatnou dňa 28.07.2014, žalobca vyúčtoval
žalovanej sumu 295,95 eur.

13. Z obsahu žaloby a z písomného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalobca sa domáha na žalovanej
zaplatenia faktúry, ktorou jej vyúčtoval zmluvnú pokutu za ukončenie odberu vody v dohodnutom
množstvepreddohodnutoudobou5rokov,naktorýzáväzoksažalovanázaviazalavčl.IV,bod4Zmluvy.

14. Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvoril, že medzi stranami sporu bol uzatvorený záväzkový

vzťah v súlade so zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Zmluva
uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky

zákonník“)platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.16. Podľa článku IV bod 10. Zmluvy o dielo, podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je daňový
doklad -faktúra za ukončenie odberu vodné ako zmluvná pokuta.

17. Podľa § 22 ods.1 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene
a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len ,,Zákon“),žiadateľ o
pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy
uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo
vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je

vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo súvisiaci len na základe písomnej zmluvy
podľa § 15 ods. 5.

18. Podľa § 4 ods. 3 Zákona, odberateľom vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má
uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného
vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi. Podľa

§ 28 ods.1 Zákona, konečný spotrebiteľ vody (ďalej len „konečný spotrebiteľ“) je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo
od odberateľa vody (§ 4 ods.3).Podľa § 28 ods. 3 Zákona, za odber vody z verejného vodovodu
platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí
vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému

spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
Podľa § 32 ods. 1 písm. m) Zákona, prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z
verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade nezaplatenia
vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti. Podľa § 32 ods. 8 Zákona,
v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z

dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ
alebo producent.

19. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

20.Vzmysle§53ods.1Občianskehozákonníka, spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

23. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.24. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

25. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

26. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú

vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmlúv každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

31. Zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu.

32. Faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 299,95 eur žalobca žalovanej vyfakturoval zmluvnú pokutu.

33. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť

určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.

34. V zmysle zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá
zmluvná pokuta (zmluvná podmienka) a súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore
s ust. § 3 ods. 1., § 39 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.

35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu
na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

36. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľz povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu

nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok , ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný
zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

37. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

38. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

39. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má

aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.

40. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

41. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k
okolnostiam zmluvy. Súd bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom
bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola
stanovenácenníkomazmluvabolauzavretánadobu neurčitústým,ževzmysleZmluvyodielo-Projekt

„Prípojka za 1 Eur“ sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 5 rokov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom
a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami a
nepožiada po uvedenú dobu o prerušenie dodávky vody. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie
povinností tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre odporkyňu zo zmlúv.
Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď

zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

42. V danej právnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú mu v zmysle
zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko žalovaná porušila povinnosti uvedené v čl. IV bod 7a10 Zmluvná pokuta dojednaná v zmluve ju zaväzovala k jej zaplateniu v prípade porušenia týchto
povinností.

43. Súd ďalej poukazuje na to, že žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve 3091/2013 podľa ktorej sa žalovaná zaviazala po určitú dobu ( 5
rokov) odoberať vodu a v prípade porušenia tejto povinnosti podľa čl.4 bod 7 sa podľa bodu 10 zmluvy
mala zaviazať zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške, ktorá predstavuje rozdiel minimálnej hodnoty odberu
za fakturačné obdobie a skutočnej hodnoty odberu vody na dodávku pitnej vody. Na základe toho bola

medzi účastníkmi konania dohodnutá cena za dielo, za realizáciu - montáž vodomernej zostavy zmenu
umiestnenia náradia a montáž zariadenia umožňujúceho diaľkový odpočet stavu vodomeru v sume 1
eura. Podľa názoru súdu išlo o dielo v zásade len v prospech zhotoviteľa - žalobcu, ktoré iba jemu
umožnilo odsledovať a odkontrolovať skutočné množstvo odberu vody žalovanou.

44. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že samotný žalobca uzatvoril so žalovanou na základe svojej

zmluvnej voľnosti Dohodu o zániku uvedenej zmluvy o dodávke vody. Zmluvu o dielo žalovaná mala
paradoxne porušiť práve uzavretím inej Dohody s tým istým dodávateľom - žalobcom. Na základe tejto
dohody tak žalobca odvodzuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty. Ide o nekalú obchodnú praktiku
a o neprijateľnú zmluvnú podmienku v Zmluve o dielo, ktorá vychádza len z expanzívnej obchodnej
praktiky dodávateľa, kde si dohodol za realizáciu diela pre žalovanú len 1 euro v úmysle zaviazať si ju

na dodávku vody minimálne na 5 rokov. Celú ťarchu z tejto svojej expanzívnej obchodnej politiky takto
žalobca prenáša na žalovanú.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že dojednaná zmluvná pokuta, tak ako bolo vyššie uvedené, je neprimeraná, spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach je v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatná. Preto súd
žalobcovi nárok odvodený z takéhoto neplatného dojednania nepriznal.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
50. V danom konaní bol žalobca neúspešný, pretože súd žalobu zamietol Nakoľko však žalovanému v

súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

51. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania,

ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanej v
súvislosti s konaním žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, že nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.