Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221042
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212221042.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 35 838 825, zast. Jakubčák,
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému:
P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., B. XX/XX, o zaplatenie 11.537,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 20. februára 2017 č. k. 8C/406/2014-146
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
11.537,96 eura, úrok z omeškania vo výške 7,7% ročne zo sumy 9.582,85 eura od 01. 05. 2007 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 150 ods. 1, čl.
8, čl. 15 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, § 153 ods. 1, § 154, § 186 ods. 2, § 215 ods. 1 CSP, § 497, § 303,
§ 308, § 365, § 369 ods. 1, § 310 Obchodného zákonníka, zák. č. 150/2004 Z. z., § 52 Občianskeho

zákonníka a na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu
existoval záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o stavebnom úvere. Súd mal za preukázané, že právny
predchodca žalobcu (spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.) uzatvoril dňa 13. 12. 2001 zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s Erikou Hozmanovou ako dlžníčkou. Riadne a včasné
plnenie dlžníka zo zmluvy bolo zabezpečené ručením žalovaného. Od zmluvy právny predchodca
žalobcu odstúpil listom zo dňa 12. 03. 2004 a týmto dňom sa stal dlh splatným. Dňa 31. 05. 2004 bol
podaný návrh na vykonanie exekúcie voči dlžníčke, keďže v notárskej zápisnici N 688/01 Nz 675/01

súhlasila s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice a s exekúciou v prípade nesplnenia ich záväzku zo
zmluvy. Žalovaný zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere podpísal ako ručiteľ. Tvrdenia
žalobcu žiadnym relevantným spôsobom nepoprel, uviedol iba, že on nemieni plniť za dlžníčku, ktorá
podľa jeho vedomostí je zamestnaná. Právny predchodca žalobcu od zmluvy o úvere odstúpil listom
zo dňa 12. 03. 2004. Premlčacia lehota voči dlžníčke začala plynúť najneskôr deň po odstúpení, t.j.
odo dňa 13. 03. 2004. Návrh na začatie exekúcie voči dlžníčke bol doručený súdnemu exekútorovi
dňa 31. 05. 2004, vo veci sa koná (9Er/343/04), a teda pohľadávku nemožno považovať za premlčanú.

Preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote žalovaný odvolanie, odôvodniac ho tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutým

rozsudkom mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť dlh voči žalobcovi titulom ručiteľského
vyhlásenia v úverovej zmluve. K uvedenej zmluve pristúpil svojim ručiteľským vyhlásením a bral na
seba povinnosť uspokojiť veriteľa v prípade, ak to nesplní dlžníčka. K odstúpeniu od úverovej zmluvy
zo strany veriteľa došlo dňa 12. 03. 2004. Odstúpenie mu veriteľ doručil dňa 15. 04. 2004. Ďalšie
listiny súvisiace s touto zmluvou a to, že dlžník nezaplatil zročný dlh, napriek tomu, že ho veriteľ na

to písomne vyzval, a výzvu na zaplatenie dlhu, mu veriteľ nedoručil. Poukázal na ustanovenie § 548
ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda na to, že povinnosť ručiteľa uspokojiť pohľadávku zabezpečenú
ručením je založená na tom, že dlžník nezaplatil zročný dlh, napriek tomu, že ho veriteľ na to písomne
vyzval. Písomnú výzvu na plnenie treba dlžníkovi doručiť. Zo spisu nevyplýva, že by bol veriteľ písomne
vyzval dlžníka na zaplatenie dlhu. Čo sa týka premlčania nároku žalobcu voči ručiteľovi, uviedol, že
odvolací súd správne konštatoval, že na posúdenie otázky premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Uviedol, že uznanie dlhu voči ručiteľovi nemá žiadne účinky, ak s tým ručiteľ
nevyslovil súhlas. Ručiteľ, ktorý nevyslovil súhlas s uznaním dlhu dlžníkom, môže preto po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby namietať premlčanie. Uznaním dlhu dlžníkom sa jeho právne
postavenie nemení. Na takýto súhlas sa vyžaduje písomná forma. Mal za to, že notárska zápisnica
zo dňa 14. 12. 2001 o vyhlásení povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou poskytnutého úveru

vykonané v prospech veriteľa, čo podľa tvrdenia žalobcu zakladá nepremlčateľnosť jeho nároku i voči
jeho osobe, je právne irelevantné, nakoľko z jeho strany nebol vyslovený súhlas. Preto právne dôsledky
vyplývajúce z tohto úkonu sa na jeho osobu nevzťahujú. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 217/2012. Poukazujúc na uvedené, ako i na ustanovenie § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Podľa záverov súdu prvej inštancie v rozsudku zo dňa 10. 08. 2015 za deň
začatia plynutia premlčacej doby je deň 15. 04. 2004, kedy začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie

dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde v trvaní troch rokov, ktorá márne uplynula dňa 15. 04. 2007.
Nakoľko žalobca podal žalobu na súde dňa 02. 10. 2012, teda po uplynutí premlčacej doby, navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť žalobu zamietnuť.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380

ods. 1 CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP
zmenil a žalobu zamietol.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 11.537,96

eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
(spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.) uzatvoril dňa 13. 12. 2001 zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere s W. B. ako dlžníčkou. Riadne a včasné plnenie dlžníka zo zmluvy je
zabezpečené ručením žalovaného. Od zmluvy právny predchodca žalobcu odstúpil listom zo dňa 12. 03.
2004 a týmto dňom sa stal dlh splatným. Dňa 31. 05. 2004 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie voči

dlžníčke, keďže v notárskej zápisnici N 688/01 Nz 675/01 súhlasila s vykonateľnosťou tejto notárskej
zápisnice a s exekúciou v prípade nesplnenia ich záväzku zo zmluvy. Exekučné konanie (EX 741/04)
neplní svoj účel, keďže vzhľadom na nedostatočný majetok dlžníka nedochádza prostredníctvom
exekučného konania k úhrade pohľadávky žalobcu. Z uvedeného pristúpil k využitiu poskytnutého
ručiteľského vyhlásenia žalovaného.

5. Súd prvej inštancie v danej veci správne uviedol, že aj keď ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi
režimom Obchodného zákonníka, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje Občiansky
zákonník, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a Erika Hozmanová ako
spotrebiteľ, pričom žalovaný ju podpísal ako ručiteľ. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a W. B. ako dlžníčkou a žalovaným ako
ručiteľom dňa 13. 12. 2001 bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
a v čase, keď Občiansky zákonník neobsahoval žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách.
Úprava Občianskeho zákonníka dotýkajúca sa spotrebiteľských zmlúv § 52 a nasl. Občianskehozákonníka bola zavedená do Občianskeho zákonníka až zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou
od 1. apríla 2004. Aj keď jednoznačne právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do
Občianskeho zákonníka až úpravou účinnou od 1. apríla 2004, jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu

slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom, a to hlavne z dôvodu zosúladenia
s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Spoločným znakom novozavedenej úpravy spotrebiteľského práva v
Občianskom zákonníku bolo teda faktické vyrovnanie uvedenej nerovnosti postavenia spotrebiteľa
a podnikateľa ako profesionála, a to aj za predpokladu obmedzenia autonómie vôle v zákonom

predpokladanom dôsledku. Týchto podmienok, to zn. faktického vyrovnania postavenia spotrebiteľa
a podnikateľa je nutné dosiahnuť aj v prípade „de facto“ v spotrebiteľských vzťahoch vzniknutých
pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004 Z. z., s
účinnosťou od 1. apríla 2004, pretože materiálne posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho
zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona o zmene Občianskeho zákonníka sa žiadnym
spôsobom nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa

Občianskeho zákonníka. Tento spôsob právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho
zákonníka zavedeného v ustanovení § 52 a nasl. s účinnosťou od 1. apríla 2004, a to aj spätne na
spotrebiteľské vzťahy uzatvorené pred účinnosťou vyššie uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka
je jednoznačne vyjadrený v ustanovení § 879f Občianskeho zákonníka. Podľa vyššie uvedeného
ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy (ktoré majú charakter

spotrebiteľskej zmluvy), podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a nasl.
Občianskeho zákonníka sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka
do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka, t.j. najneskôr do
1. júla 2004. Za predpokladu nezosúladenia spotrebiteľských zmlúv uzavretých pred dátumom 1. apríla
2004 s kogentným zmením § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, tie časti spotrebiteľských zmlúv, ktoré

neboli dané do súladu so znením § 53 a § 54, strácali uplynutím troch mesiacov platnosť. Podľa vyššie
citovaného § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. apríla 2004 zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

6. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu,

ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalobu pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne
údaje týkajúce sa dlžníčky a žalovaného ako ručiteľa, pričom dlžníčka obsah tejto zmluvy žiadnym
(podstatným) spôsobom nemohla ovplyvniť. Právny vzťah medzi stranami je nevyhnutné bez ohľadu na
to, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261
ods. 3 písm. d) OBZ posudzovať Občianskeho zákonníka, pretože je potrebné zohľadniť § 52 ods. 2

vera tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva.

7. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že zmluva o

mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a W.
B. dňa 13. 12. 2001. Dňa 14. 12. 2001 Erika Hozmanová ako dlžníčka v notárskej zápisnici N 688/01 NZ
675/01 pred notárkou Máriou Nagyovou prehlásila, že uznáva svoj záväzok zo zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 13. 12. 2001 pod č. 1880027 0 02 vo výške 600.000,-Sk v plnom
rozsahu,čododôvoduavýšky,asúhlasilastým,abysavprípadeneplneniajejzáväzkuztejtozmluvyza

podmienok v nej uvedených táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia.
Keďže dlžníčka si svoje povinnosti v zmysle zmluvy riadne neplnila, podal právny predchodca žalobcu
voči dlžníčke W. B. návrh na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
V priebehu konania žalovaný vzniesol voči nemu uplatnenému nároku námietku premlčania.

8. Keďže žalovaný vystupuje v predmetnom spore titulom ručenia, je potrebné vychádzať z toho,
že ručenie sa vyznačuje svojou subsidiárnou povahou, teda tým, že povinnosť ručiteľa uspokojiť
pohľadávku zabezpečenú ručením je založený na tom, že dlžník nezaplatil zročný dlh, napriek tomu, že
ho veriteľ na to písomne vyzval. Povinnosť ručiteľa nastáva až vtedy, ak napriek doručenej výzve a po
uplynutíprimeranejdobynaplneniedlžníksvojzáväzoknesplní.Ručiteľmáprávoprotiveriteľoviuplatniť

námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. V prípade, ak by dlžník pred uplynutím premlčacej doby
písomne uznal pohľadávku veriteľa, čo do dôvodu a výšky, začne voči nemu plynúť nová desaťročná
premlčacia doba. Takéto uznanie dlhu dlžníkom voči ručiteľovi nemá žiadne účinky, ak s tým ručiteľ
nevyslovil súhlas. Ručiteľ, ktorý nevyslovil súhlas s uznaním dlhu dlžníkom, môže preto po uplynutípremlčacej doby namietať premlčanie. Uznaním dlhu dlžníkom sa jeho právne postavenie nemení.
Vychádzajúc z uvedeného a tiež zo skutočnosti, že v danej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah,
je potrebné na posúdenie ručiteľského vzťahu žalovaného aplikovať Občiansky zákonník. Nemožno

totiž vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru sporu u dlžníka aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka, keďže je to pre neho priaznivejšie a u ručiteľa ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože
by nešlo o rovnaké zaobchádzanie. Je potrebné vychádzať z toho, že pokiaľ žalovaný nevyslovil súhlas
s uznaním dlhu dlžníčkou a pôvodný žalobca si exekúciou uplatnil svoj nárok len voči dlžníčke a nie
aj voči ručiteľovi a v konaní sám dlžník vzniesol námietku premlčania, ktorou sa zaoberal aj súd prvej

inštancie,jepotrebnésatoutonámietkouzaoberaťaposúdiťju,pričomnarozdielodsúduprvejinštancie
odvolací súd dospel k záveru, že táto jeho námietka je dôvodná, preto na ňu prihliadol a z tohto dôvodu
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol. Ak právny predchodca
žalobcu od zmluvy odstúpil listom zo dňa 12. 03. 2004, premlčacia lehota začala plynúť dňa 13. 03. 2004
a v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 13. 03. 2007, a keďže voči ručiteľovi
došlo k uplatneniu plnenia z tejto zmluvy až 02. 10. 2012, podaním tejto žaloby, je nárok žalobcu

premlčaný. Účinným vznesením námietky premlčania práva nedošlo k zániku nároku, ale subjektívne
právo veriteľa prestalo byť len súdne vynútiteľné.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo

výške 100%.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).