Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414010327
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8414010327.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.5.2018, v
trestnej veci obžalovaného S. G. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/, ods. 3 písm. b/ Tr.
zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 64/2014
zo dňa 6.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného S. G. za vinného v bode 1/ z
pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., v bode 2/ z pokračujúceho prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

1/ dňa X.X.XXXX asi o X:XX hod. vošiel do lesného porastu v lokalite zv. „C. breh“, na parcelu č.
XXXX, nachádzajúcu sa v katastrálnom území mesta Z. Z. S., okr. G., na lesný pozemok zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX, ktorý je v užívaní A. spoločenstva Z. Stará S., kde prinesenou oblúkovitou
pílou zrezal 6 ks stromov, z toho 2 ks drevnej hmoty sortimentu smrekovec opadavý /Larix docidua/ s
priemerom na pni 14 cm a 15 cm. A 4 ks drevnej hmoty sortimentu smrek obyčajný /Picea abies/, s
priemerom na pni 12 cm, 12 cm, 13 cm a 14 cm. Prinesenou sekerou očistil od konárov, naložil na fúrik

a drevo postupne odviezol do miesta trvalého bydliska, na kúrenie, avšak na výrub drevnej hmoty nemal
príslušné povolenie, čím takto spôsobil pre A. spoločenstvo Z. Z. S. škodu krádežou v sume 7,50 €,

2/ dňa XX.X.XXXX asi o XX:XX hod. v katastrálnom území mesta Z. Z. S., okr. G., vošiel na lesné
pozemky označené parcelným číslom XXXX/XXX a XXXX/XXX, ktoré patria do lesného pôdneho fondu,
kde prinesenou sekerou zrúbal bez náležitého povolenia vyrúbal 5 ks drevnej hmoty, z toho 2 ks vŕby

bielej /Salix alba/ s priemerom na pni 11 cm a 11 cm o celkovom objeme 0,08 m3 a 3 ks smreka
obyčajného /Picea abies/, s priemerom na pni 15 cm, 15 cm a 13 cm, o celkovom objeme 0,18 m3,
prinesenou pílou na drevo porezal na kusy o dĺžke cca 1m, naložil na fúrik a viezol do miesta trvalého
bydliska, za účelom použitia drevnej hmoty na kúrenie, čím takto spôsobil pre A. spoločenstvo Z. Z. S.
škodu krádežou v sume celkovo 6,- €.

Za to mu podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. k/, l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38
ods. 2,3 Tr. zák., § 54 ods. 1 Tr. zák. uložil trest povinnej práce vo výmere 150 hodín.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, avšak len, čo do výroku o treste podal odvolanie
okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že prvostupňový súd v písomnom
vyhotovení rozsudku nesprávne právne kvalifikoval tak skutok podľa bodu 1/ rozsudku ako pokračujúci

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., a aj skutok v bode 2/ rozsudku ako pokračujúci prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., teda ako dva pokračujúce prečiny krádeže podľa § 212ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Podľa takto uvedenej právnej kvalifikácie by sa jednalo o dva samostatné skutky
s predpokladom potreby uloženia úhrnného trestu. Právna kvalifikácia je v rozsudku preto uvedená
nesprávne, pretože ide o jeden pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. spáchaný

dvoma skutkami. Prokurátor ďalej namietal aj uloženie trestu povinnej práce podľa § 54 ods. 1 Tr. zák.,
keďže ustanovenie § 54 Tr. zák. nemá odsek 1. Ťažiskom jeho odvolania sú námietky súvisiace s tým,
že neboli splnené zákonné podmienky na uloženie tohto alternatívneho druhu trestu. Poukázal na to, že
účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom
páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj

na ostatných členov spoločnosti. Ďalej namietal, že Okresný súd Kežmarok neskúmal a neodôvodnil
okolnosti prípadu, ako aj pomery na strane páchateľa pre náležité zdôvodnenie použitia ust. § 54 Tr. zák.
o uloženie trestu povinnej práce, pretože s poukazom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život sa
javí uloženie trestu povinnej práce ako neprimerane mierne. Obžalovaný bol doposiaľ celkovo päťkrát
súdne trestaný, v posledných desiatich rokoch trikrát, vždy pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
d/ Tr. zák., a to trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T 98/07 zo dňa 30.11.2007,

rozsudkom toho istého súdu sp. zn. 6T 31/09 zo dňa 10.5.2009 a naposledy rozsudkom Okresného
súdu Kežmarok sp. zn. 7T 151/13 zo dňa 24.9.2013, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov do 24.11.2014.
V zmysle zásad a účelu trestu v rámci individuálnej a generálnej prevencie sa, podľa názoru prokurátora,
javí dôvodným uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou. Navrhol

preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vrátil vec okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, resp., aby krajský súd vo veci rozhodol sám na
základe zisteného skutkového stavu.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,

podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste uloženom
obžalovanému S. G. a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora
nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť,
a to, že obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu (§ 36 písm. k/ Tr.
zák.), ako aj že sa priznal a skutok úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). U obžalovaného zohľadnil

jednu priťažujúcu okolnosť, a to jeho predchádzajúci odsúdenie, pričom v tejto súvislosti poukázal
na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 31/09 (§ 37 písm. m/ Tr. zák.). Pri
určení druhu trestu prihliadal na osobu obžalovaného, ktorý trestnú činnosť nielen oľutoval, ale ďalej
sa jej nedopúšťal a škodu dobrovoľne kompenzoval prácou v prospech poškodeného. Okresný súd
zohľadnil aj tú skutočnosť, že od spáchania trestného činu uplynuli viac ako tri roky, počas ktorých

viedol obžalovaný riadny život, čím sa oslabuje zásada bezprostrednosti trestného postihu, ktorý je
predpokladom na naplnenie účelu trestu. Uloženie trestu odňatia slobody, hoci aj s podmienečným
odkladom jeho výkonu, by bolo podľa prvostupňového súdu v rozpore s účelom trestu a predstavovalo
by neprimeranú formu postihu obžalovaného za skutky, ktoré oľutoval a jej škodlivé následky reparoval.
Preto súd za najvhodnejší druh trestu, sledujúc ciele naplnenia jeho účelu v zmysle § 34 Tr. zák.

považoval formu alternatívneho trestu povinnej práce v rozsahu 150 hodín.

Aj keď je pravdou, že obžalovaný sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, pričom ide v jeho prípade
o špeciálnu recidívu a že v prejednávanej veci sa prečinu krádeže dopustil v skúšobnej dobe
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, krajský súd považoval trest uložený prvostupňovým

súdom za správny a zákonný. Navyše krajský súd dodáva, že na obžalovaného doposiaľ nebolo
pôsobené inými výchovnými opatreniami ako je trest odňatia slobody. Vzhľadom na spôsob spáchania
prečinu, najmä výšku spôsobenej škody, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu 13,50 eur, ako aj
osobu páchateľa, teda, že z piatich odsúdení v štyroch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebolodsúdený a aj na tú skutočnosť, že skutky spáchal obžalovaný ešte v roku 2014, teda pred viac ako
4 rokmi a doposiaľ mu nebol uložený iný druh trestu ako je trest odňatia slobody, s poukazom aj na
to, že podľa vyjadrenia splnomocnenca poškodeného obžalovaný si spôsobenú škodu odpracoval, je

odvolací súd toho názoru, že na prevýchovu obžalovaného bude najvhodnejšie pôsobiť trestom povinnej
práce. Trest povinnej práce preto v tomto prípade môže pôsobiť pozitívne na obžalovaného aj z hľadiska
nadobudnutia pracovných návykov, čo by mohlo viesť k zlepšeniu jeho majetkovej situácie a tým aj
k zamedzeniu dôvodov páchania takejto trestnej činnosti z jeho strany. Obžalovaný s uložením trestu
povinnej práce súhlasil, keď sám uloženie takéhoto trestu navrhoval.

Z uvedených dôvodov potom považoval krajský súd uložený trest povinnej práce sa primeraný a
spôsobilý naplniť účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. Rovnako je primeraná aj jeho výmera
v rozsahu 150 hodín.

V zmysle týchto záverov bolo potom nutné postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného
prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný uložený trest povinnej práce bude musieť vykonať osobne a vo svojom voľnom čase bez
nároku na odmenu. Ak zavinene nevykoná práce v určenom rozsahu alebo nebude viesť riadny život,
bude nariadený výkon trestu odňatia slobody, a to tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce bude
nariadený výkon trestu odňatia slobody 1 deň. Navyše obžalovaný bude musieť viesť aj naďalej riadny

život, vyhýbať sa porušovaniu zákona a riadne vykonávať práce, ktoré mu budú ako výkon uloženého
trestu povinnej práce ukladané.

Už len záverom je treba uviesť, že s ďalšími výhradami, ktoré prokurátor uviedol v písomných dôvodoch
odvolania je potrebné súhlasiť, keďže formálne prvostupňový súd pochybil, pokiaľ v právnej vete a pri

právnej kvalifikácii neoznačil obidva čiastkové útoky pokračujúceho trestného činu ako jeden trestný
čin, teda vo výroku neuviedol, že obžalovaný spáchal v bode 1/ a 2/ rozsudku pokračujúci prečin
krádeže podľa§212ods.2písm.d/Tr.zák.Totopochybenievšakkrajskýsúdpovažovalibazaformálne,
keďže následne prvostupňový súd neukladal ani úhrnný trest, ani nevzhliadol v konaní obžalovaného
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda žeby snáď spáchal viac trestných činov.

Prvostupňový súd nesprávne formálne uviedol pri ukladaní trestu ust. § 54 ods. 1 Tr. zák., keďže je
zrejmé, že ust. § 54 Tr. zák. nemá žiadne odseky. Tieto pochybenia krajský súd považoval za formálneho
charakteru a nepovažoval za potrebné v dôsledku týchto formálnych, aj keď chýb, napadnutý rozsudok
zrušiť a opraviť, keďže aj z dôvodov napadnutého rozsudku plynie, že prvostupňový súd zistil v konaní

obžalovaného dva čiastkové útoky pokračujúceho prečinu, pričom poukázal na to, že nebolo možné
zistiť presne kedy bolo uznesenie o vznesení obvinenia v prípade čiastkového útoku zo dňa 7.2.2014
doručenéobžalovanému,pričomjeznámylendátum25.4.2014,apretoajprokurátorkavzáverečnejreči
na hlavnom pojednávaní navrhla konanie obžalovaného posúdiť ako (jeden) pokračujúci prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., s čím sa prvostupňový súd stotožnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.