Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/229/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200777
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200777.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu BIZ MIND SK, s.r.o. v likvidácii
so sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, zastúpeného JUDr. Eugenom
Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného č. 1100306/1/322546/2014/5051 zo dňa 14. júla 2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného. Napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/322546/2014/5051
zo dňa 14.7.2014 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom č. 9311401/5/1216411/2014/Štef
zo dňa 31.3.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 vo výške 94 218,37 eur, keď správca dane s
poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať

si daň z priadnej hodnoty ( ďalej len DPH ):

vo výške 0,17 eur z dodávateľskej faktúry č. 2164000708 zo dňa 22.8.2013, DPH vo výške 29,87
eur z dodávateľskej faktúry č. 2163942437 zo dňa 22.8.2013 od spoločnosti Orange Slovensko, a.s., na
ktorých bol ako príjemca služieb uvedený iný subjekt ako žalobca,

ďalej 20% DPH v sume 2809,20 eur z dodávateľských faktúr č. 04/12/2809 a

05/12/2809 zo dňa 28.9.2012 od spoločnosti RINID, s.r.o., Bratislava, Prievozská 38,

20% DPH v sume 22 977,27 eur z dodávateľských faktúr č. 280901212 a č. 280902212
zo dňa 28.9.2012 od spoločnosti BUSSINESS enterprise s.r.o., Bratislava, Boženy Nemcovej 8,

20% DPH vo výške 68 401,86 eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa FAMAX plus s.r.o. so sídlom
Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 46 375 830 za nákup mrazených kuracích pŕs Brasil z dodávateľských

faktúr:

1) faktúra číslo 262012 zo dňa 5.09.2012,v celkovej hodnote 67 584 eur,
2) faktúra číslo 272012 zo dňa 6.9.2012, v celkovej hodnote 70 224 eur,3) faktúra číslo 282012 zo dňa 14.9.2012, v celkovej hodnote 67 584 eur,
4) faktúra číslo 302012 zo dňa 19.9.2012, v celkovej hodnote 68 622,34 eur,
5) faktúra číslo 312012 zo dňa 21.9.2012, v celkovej hodnote 67 584,

6) faktúra číslo 332012 zo dňa 27.9.2012 v celkovej hodnote 68 812 eur.

Pokiaľ ide o neuznanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti RINID, s.r.o. správca dane
preverovaním obchodov zistil, že dodávateľská spoločnosť má na adrese uvedenej v obchodnom registri
len virtuálne sídlo, nikto zo spoločnosti sa na tejto adrese nenachádza. Podľa správcu areálu, ide len o

adresu na doručovanie pošty. Zásielky správcu dane doručované na túto adresu sa vrátili s označením
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Táto spoločnosť podáva daňové priznania s vysokým obratom
a nízkou daňovou povinnosťou. Prokurista H. R. pri opakovaných výsluchoch správcovi dane uviedol, že
nemá doklady týkajúce sa predmetných daňových obchodov k dispozícii, nakoľko tieto obchody uzavrel
konateľ spoločnosti Mátyas Hipszki, Maďarsko, ktorý je dlhodobo nekontaktný. Predvolaný prokurista
sa nevedel vyjadriť ani k reálnosti uskutočnenia daňového plnenia. Z jeho vyjadrenia vyplynulo, že má

na starosti poštu a záležitosti ohľadne účtu spoločnosti, ktoré hneď odovzdával konateľovi spoločnosti.
Správca dane opakovane bezúspešne predvolával na výsluch konateľa tejto spoločnosti. Napriek tomu,
že predvolanie prevzal, na výsluch sa nedostavil. Správca dane a žalovaný uzavreli, že obchodný vzťah
sa neuskutočnil tak, ako ho deklaroval žalobca predloženými dokladmi. Konštatovali, že pochybnosti
správcu dane žalobca ani na výzvu neodstránil. Platiteľ je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať

svoju činnosť a preverovať svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady na riadne
preukázanie odpočtu dane v súlade so zákonom.

Pri neuznanej DPH vo výške 22 977,27 eur z dodávateľských faktúr č. 280901212 a 280902212
zo dňa 28.9.2012 od spoločnosti Bussiness enterprise s.r.o., Bratislava, za sprostredkovanie

predajakuracíchpŕsakoajzauskutočnenieslužbylepeniekolkovaetikiet,bolozistené,žedodávateľská
spoločnosť je mesačným platiteľom dane z pridanej hodnoty, pričom jej daňové priznania sa vyznačujú
vysokými obratmi a nízkou daňovou povinnosťou. Jej sídlo je len virtuálne. Správca dane vypočul
bývalého konateľa tejto dodávateľskej spoločnosti H. E., ktorý uviedol, že predmetné obchody boli
uskutočnené prostredníctvom subdodávateľa spoločnosti VESTAN s.r.o., Bratislava. Nepredložil však

správnemu orgánu evidenciu dane z pridanej hodnoty, preto nebolo možné preveriť či v kontrolovanom
zdaňovacom období odviedla daň z pridanej hodnoty z predmetných faktúr.
Ohľadne sprostredkovania predaja kuracích pŕs uviedol, že „keď sa to lacnejšie zohnalo v Rakúsku,
ponúkla sa cena na Slovensku“ a k sprostredkovaniu služieb lepenia tak, že brigádnikov sprostredkovala
firma VESTAN s.r.o., ktorá podľa zistení správcu dane nemá reálne sídlo, ale len adresu na doručovanie

písomností. Zásielky sa vracali ako nevyzdvihnuté. Z výpovede prokuristu tejto spoločnosti H. R.
vyplynulo, že má na starosti len záležitosti ohľadne bánk, komunikácie s úradmi. Daňové priznania mu
nosí vypracované priateľka konateľa Mátyása Hipszki, Maďarsko a on ich len podá na daňovom úrade.
Konateľ spoločnosti na výzvy správcu dane nereagoval, na ústne pojednávania sa nedostavil.

Splnomocnený zástupca žalobcu k veci uviedol, že so spoločnosťou Bussiness enterprise s.r.o. uzavrel
dvezmluvy,atooobchodnomzastúpeníaoposkytovaníslužieb. Nazákladeuvedenéhovprípade
potreby informoval dodávateľskú spoločnosť o počte kolkov a etikiet a počte ľudí. Na základe vykonanej
činnosti a odsúhlaseného množstva potom bola vystavená faktúra, ktorá bola uhradená bezhotovostným
príkazom. Pokiaľ ide o zmluvu o obchodnom zastúpení uviedol, že z dôvodu jazykovej bariéry

uskutočňoval obchody v Rakúsku prostredníctvom spoločnosti Bussiness enterprise s.r.o..
Žalobca využil kontakty a jazykové znalosti obchodných zástupcov tejto spoločnosti. Žalobca
nebol podľa jeho výpovede v priamom kontakte s dodávateľmi v Rakúsku, t.j.so spoločnosťami NOE
Handels GmbH a WF Interfood.

Na základe vykonaného dokazovania dospel správca dane a žalovaný k záveru, že aj keď predmetné
obchody mal podľa vlastného tvrdenia realizovať bývalý konateľ spoločnosti Bussiness enterprise s.r.o.,
nemal vedomosť o poskytnutých službách. Nevedel ani to, či išlo o dovoz kuracích
pŕs z Rakúska alebo dovoz tohto tovaru do Rakúska. Svojou svedeckou výpoveďou spochybnil aj
poskytnutie sprostredkovateľských služieb pre žalobcu. Doklady, ktoré predložil neboli úplné a súčasne

boli nevierohodné. Taktiež zástupca žalobcu nepredložil doklady ( zmluvy), týkajúce sa veci. Jeho
tvrdenia ohľadne toho, že žalobca nebol v priamom kontakte s rakúskymi odberateľmi a z dôvodu
jazykovej bariéry ho zastupoval obchodný zástupca, sa nezakladajú na pravde, keď s obchodnýmpartnerom NOE Handels GmbH obchodoval už v roku 2011, konkrétne v zdaňovacom období júl 2011,
kedy uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru tejto spoločnosti priamo, bez sprostredkovateľa.

Správca dane taktiež uskutočnil miestne zisťovania v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., distribučné
centrum Beckov za účelom preverenia obchodnej spolupráce žalobcu s touto spoločnosťou,
konkrétneišloopreverenieslužieblepeniaetikietakolkov.Ztohtozisťovaniavyplynulo,žeasi3-4krátdo
mesiaca si distribučné centrum u žalobcu objednávalo etiketáciu výrobkov. Za žalobcu prácu brigádnikov
koordinovala p. H.. Správca dane z evidencie vstupu týchto brigádnikov v distribučnom centre zistil mená

a adresy niektorých brigádnikov a uskutočnil výsluchy.

Zvýpovedísvedkov,brigádnikovbolozistené,žeprácuvykonávalibeztoho,abyvedeliprekohopracujú.
Mali uzavreté dohody o pracovnej činnosti s „ nejakou bratislavskou firmou“, s ktorou však neboli v
žiadnom kontakte. O práci sa dozvedeli od svojich známych z Nového Mesta nad Váhom, ktorý im
dali kontakt na p. H., ktorá ich potom následne obvolávala, keď bola práca a tiež im zadeľovala prácu v

centre. Dohody doniesol na miesto výkonu práce nejaký pán, ktorého nepoznali. Pracovali nepravidelne,
vyplácal ich p. H. alebo p. H. v hotovosti.

Správca dane mal z jeho kontrolnej činnosti vedomosť, že spoločnosť VESTAN s.r.o., Bratislava nie
je registrovaná zo závislej činnosti, t.j. Neeviduje žiadnych zamestnancov a ani osoby pracujúce na

základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti. Predložené dohody teda považoval za nevierohodné
a účelové. Mal za to, že vo výpovediach svedka H. E., bývalého konateľa spoločnosti Bussiness
enterprise s.r.o. a aj p. H., ktorá vykonávala lepenie etikiet v distribučnom centre TESCO STORES
SK, a.s. boli nepravdivé údaje. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že dodanie služieb
spoločnosťouBussinessenterprises.r.o.bolaspochybnenáviacerýmivyššieuvedenýmiskutočnosťami,

ktoré vo vzájomných súvislostiach preukazujú umelé vytvorenie obchodného vzťahu medzi žalobcom a
spoločnsťou Bussiness enterprise s.r.o., ktoré jediným účelom bolo získanie daňovej výhody.

Žalobcovi taktiež nebola uznaná DPH v celkovej výške 68 401,86 eur z dodávateľských
faktúr od dodávateľa FAMAX plus s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 46 375 830 za nákup

mrazených kuracích pŕs Brasil, a to konkrétne:

faktúra číslo 262012 zo dňa 5.09.2012,v celkovej hodnote 67 584 eur, 20 % DPH 11 264 eur,

faktúra číslo 272012 zo dňa 6.9.2012, v celkovej hodnote 70 224 eur, 20 % DPH 11 704 eur,

faktúračíslo282012zodňa14.9.2012,vcelkovejhodnote67584euro,20%DPH 11264eur,

faktúra číslo 302012 zo dňa 19.9.2012, v celkovej hodnote 68 622,34 eur, 20 % DPH 11 437 eur,

faktúra číslo 312012 zo dňa 21.9.2012, v celkovej hodnote 67 584 20 % DPH 11 264 eur,

faktúra číslo 332012 zo dňa 27.9.2012 v celkovej hodnote 68 812 eur, základ dane 20% DPH 11 468 eur.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,

žežalobcasiuplatnilodpočítanieDPHzospornýchfaktúr oddodávateľaFAMAXpluss.r.o.,pričomtovar
uvedený v týchto sporných faktúrach táto spoločnosť žalobcovi reálne nedodala. Žalovaný poukázal na
to, že v danom prípade sa jedná o sofistikované zneužitie princípu neutrality
DPH, keď tovar s pôvodom z Brazílie bol ku končenému odberateľovi v Rakúsku
prepravený cez Slovensko, pričom intrakomunitárne nadobudnutie malo nastať v spoločnosti FAMAX

plus s.r.o. (ktorá spoločnosť vystupovala ako dodávateľ žalobcu) a ktorá bola povinná priznať a odviesť
DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne po dodaní tohto tovaru žalobcovi si mohla
súčasne túto DPH aj odpočítať, avšak z ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola
povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a DPH v tejto spoločnosti
je nevymožiteľná. Žalobca, ako v poradí druhý subjekt v obchodnom reťazci na Slovensku, si uplatnil

odpočítanie DPH z faktúry od spoločnosti FAMAX plus s.r.o. (DPH na vstupe), pričom táto
DPH nebola na predchádzajúcom stupni odvedená do štátneho rozpočtu. Tým, že
tovar bol zo strany žalobcu dodaný do iného členského štátu EÚ (do Rakúska), žalobca si uplatnil
oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. (čo znamená, že jedine spoločnosťFAMAX plus s.r.o. vykazovala DPH na výstupe a bola povinná túto odviesť do štátneho rozpočtu, čo
však neučinila, a tým bola narušená neutralita DPH, keďže žalobca si túto DPH uplatnil na vstupe). Z
uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že tovar bol cez slovenské spoločnosti (spoločnosť FAMAX

plus s.r.o. a žalobcu) predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby
DPH bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni. Žalovaný ďalej zdôraznil,
že rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu (spoločnosť FAMAX plus s.r.o.) je
rizikovým subjektom, so správcom dane nespolupracuje, je nekontaktný, nepodáva daňové priznania,
sídlo spoločnosti slúži len na preberanie pošty, v mene spoločnosti od 21.11.2011 do 12.07.2012

(ide o obdobie pred predmetným zdaniteľným plnením v súdenej veci) konal H. D. a od 12.07.2012 (v
čase realizácie zdaniteľných plnení v súdenej veci, t.j. august a október 2012) koná v mene spoločnosti
FAMAX plus s.r.o. H. Y., ktorý je bezdomovcom. Za dodávateľa žalobcu (za spoločnosť
FAMAX plus s.r.o.) komunikoval so žalobcom nie konateľ spoločnosti FAMAX plus s.r.o. H. Y., ale H. D.,
ktorý konateľom spoločnosti FAMAX plus s.r.o. v rozhodnom období už nebol a napriek tomu disponoval i
s účtom spoločnosti FAMAX plus s.r.o., čo je ďalšia zo skutočností, ktorá podľa žalovaného jednoznačne

potvrdzuje logický záver, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o. bola zneužitá na získanie neoprávnenej
daňovej výhody. Žalovaný ďalej poukázal na nesúlad daňových dokladov, keď prepravované množstvo
nesúhlasí s množstvom fakturovaným, a keď v rámci obchodného reťazca sa menilo označenie tovaru
(kuracie prsia solené, Perdix, Brasil).

Tovar (kuracie prsia) pochádzal z Brazílie, spoločnosť MADE GROUP, a.s. tovar nakúpila od dovozcu
Plusfood Hungary Kft z Maďarska, pričom k dodaniu tovaru v reťazci MADE GROUP, a.s. - FAMAX plus
s.r.o. - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca) - NOE Handels GmbH, resp. WF Interfoods Handels m.b.H. došlo
bez akejkoľvek prekládky a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc,
ktorácelútútoprepravufakturovalajednoufaktúrou(zHněvotínacezNovéMestonadVáhomdoViedne)

spoločnosti MADE GROUP, a.s. Za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s. jednal C. X., ktorý mal byť
zamestnancom tejto spoločnosti, a to na základe plnomocenstva z 20.05.2013, ktoré ho oprávňovalo k
zastupovaniu spoločnosti MADE GROUP, a.s. vo veci obchodných jednaní na Slovensku, čo vzhľadom
na dátum udelenia plnej moci zo dňa 20.05.2013 znamená, že k udeleniu plnej moci
došlo viac ako po pol roku po deklarovaných zdaniteľných obchodoch. Žalovaný taktiež poukázal na

to, že z vykonaného dokazovania bolo správcom dane zistené, že C. X. pôsobil zároveň (teda nielen v
spoločnosti MADE GROUP, a.s.) aj v spoločnosti NOE Handels GmbH, čo podľa názoru žalovaného je
dôkaz toho, že slovenské spoločnosti FAMAX plus s.r.o. a BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca) boli
umelo vložené do reťazca medzi spoločnosti MADE GROUP, a.s. a spoločnosť NOE Handels GmbH.

Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH,
rovnako ako správca dane v prvostupňových rozhodnutiach. S odkazom na to, že záver, ktorý správca
dane zo zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho
uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak,
ako je uvedené vo výroku žalobami napadnutých rozhodnutiach.

Proti tomuto rozhodnutiu, v časti ktorou nebol uznaný odpočet DPH z dodávateľských faktúr vystavených
spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o., podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že
rozhodnutie žalovaného je nezákonné a žalobca bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach.
Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného zdôvodnil žalobca tým, že zistenie skutkového stavu, z ktorého

vychádzali rozhodnutia žalovaného, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ako i tým,
že rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom
konania podľa žalobcu boli zaťažené inou vadou, majúcou vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Žalobca konkrétne vytýka žalovanému a je toho názoru, že ak je daňová povinnosť v spoločnosti FAMAX
plus s.r.o. nevymožiteľná, dôsledky jej podvodného konania nie je možné prenášať na žalobcu, nakoľko,

ako zdôraznil žalobca, boj proti daňovým podvodom nie je možné založiť na systéme zodpovednosti bez
zavinenia. Otázka, či DPH bola alebo nebola na predchádzajúcom stupni zaplatená do
štátneho rozpočtu, nemá podľa žalobcu vplyv na právo platiteľa DPH odpočítať si túto DPH
zaplatenú na vstupe. Žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ako i judikatúru Súdneho dvora EÚ zdôraznil, že aj keby sa preukázalo, že tovar nebol dodaný žalobcovi

spoločnosťou FAMAX plus s.r.o., mohol by správca dane nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH
len pod dvojitou podmienkou, a to že 1.) ide o podvodné konanie a že 2.) žalobca vedel alebo
vedieť mal, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH je súčasťou podvodu. Uvedenými
podmienkami sa ani správca dane, ani žalovaný riadne nezaoberali. Žalobca zdôraznil, že prijal všetkyopatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Za týmto účelom si žalobca vyžiadal od dodávateľa
súpis tovaru, tento skontroloval, dostal faktúru, pri realizovaní platby sa v banke informoval o

majiteľovi účtu a správnosť účtu bolo potvrdená.

Žalovaný aj správca dane podľa názoru žalobcu dospeli ku svojim záverom len na základe
spochybnenia osoby dodávateľa žalobcu (na základe spochybnenia spoločnosti FAMAX plus s.r.o.).
Správca dane a žalovaný nevyhodnotili všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu

jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a rozhodujúcu časť dôvodov založili skutkovými zisteniami, ktoré sa
bezprostredne nedotýkajú dodávky tovaru medzi spoločnosťou FAMAX plus s.r.o. a žalobcom, ale svoje
záveryzaložilivýlučne nazisteniach,ktorésatýkajúspoločnostiFAMAXpluss.r.o.ajejbývalého
a súčasného konateľa, na ktorých vyvrátenie žalobca nemá možnosť predložiť dôkazy; nekontaktnosť
spoločnosti FAMAX plus s.r.o. nemôže žalovaný a správca dane podľa názoru žalobcu pripisovať na
vrub žalobcovi. Žalobca ďalej poukázal na svedeckú výpoveď C. X., ako i splnomocneného zástupcu

žalobcuC.H.,ktorýpodrobnepopísalipriebehobchoduvreťazciMADEGROUP,a.s.-FAMAXpluss.r.o.
- BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca), pričom k záveru správcu dane a žalovaného, že H. D. nebol oprávnený
disponovať s účtom spoločnosti FAMAX plus s.r.o., žalobca namietal, že uvedený záver nie je
dostatočnezdôvodnenýanipreukázaný,keďžesprávcadaneoprávnenosťH.D.disponovať súčtom
spoločnosti FAMAX plus s.r.o. žiadnym spôsobom nepreveroval. Žalobca ďalej zdôraznil, že v danom

prípade bola jednoznačne preukázaná identita tovaru, identita prepravcu, vecná a časová súvislosť
obchodného (zdaniteľného) plnenia od spoločnosti MADE GROUP, a.s. až po konečného odberateľa
NOE Handels GmbH, nemožno teda podľa názoru žalobcu dospieť k inému logického záveru, len k
takému, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o. skutočne predmetný tovar dodala žalobcovi, a to i napriek
nedostatkom zisteným v listinných dokladoch, ktoré sa vzhľadom na to, že účastníci

zdaniteľného plnenia potvrdili realizáciu obchodu, javia ako nepodstatné, bezvýznamné, a ktoré nemôžu
žiadnym spôsobom založiť iný výsledok konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom

rozsahu zamietnuť. Zopakoval skutkové zistenia, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal (ide
o skutočnosti, ktoré sú uvedené v úvode odôvodnenia tohto rozsudku), pričom zdôraznil, že žalovaný
vo svojich rozhodnutiach vychádzal len zo zistení správcu dane, s ktorými bol žalobca oboznámený,
sám nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie a tieto zistenia boli súčasťou spisového materiálu už pri
prerokovaní protokolu, vo veci teda nebol použitý žiaden dôkaz, ktorý by bol získaný nezákonne a

žalobcovi tak nemohlo byť odňaté žiadne právo. Žalovaný taktiež poprel, žeby podkladom rozhodnutia
boli len skutočnosti týkajúce sa spoločnosti FAMAX plus s.r.o. (dodávateľa žalobcu). Naopak, žalovaný
zdôraznil, že správca dane preveroval všetky subjekty zapojené do reťazca obchodov. K nedostatkom
dokladov, či už na faktúre alebo na ostatných dokladoch, ktoré vykazujú nesúlad v chronológii dátumov
alebo dodávanom množstve, žalovaný uviedol, že nejde o nepodstatné a bezvýznamné nedostatky, ako

tvrdí žalobca, ale o skutočnosti dokresľujúce celkový obraz o zdaniteľných obchodoch, z faktúr ktorých
si žalobca uplatnil odpočítanie DPH. K otázke oprávnenia H. D. disponovať s účtom spoločnosti FAMAX
plus s.r.o. žalovaný uviedol, že ak by aj H. D. mal oprávnenie disponovať s týmto účtom, na závere, že
spoločnosť FAMAX plus s.r.o. reálne nedodala tovar žalobcovi, by sa nič nezmenilo. Žalovaný podotkol,
že je všeobecne známe, že banky zmenia právo disponovať s účtom spoločnosti na základe informácií

od svojho klienta, a teda ak H. D. previedol spoločnosť FAMAX plus s.r.o. na H. Y., ale ponechal si právo
disponovať s účtom v banke, aj táto skutočnosť môže podľa žalovaného spochybniť dôveryhodnosť
konania tejto spoločnosti. Niektoré subjekty takto konajú z dôvodu možnosti vykonania nelegálnych
transakcií, o ktorých osoba oprávnená konať (napr. z dôvodu nedostatku právneho vedomia) vôbec
nevie. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné

od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode. Žalovaný je jednoznačne toho názoru, že práve naopak, žalobca bol tým článkom
v obchodnom reťazci, ktorý si uplatnil odpočítanie DPH zo štátneho rozpočtu. Žalovaný poukázal na to,
že skutočnosť, že celú dopravu zabezpečovala a financovala spoločnosť MADE GROUP, a.s. (z
Čiech cez Slovensko až do Rakúska) v spojení so skutočnosťou, že C. X. bol kontaktnou osobou u

rakúskeho odberateľa, poukazuje na zapojenie spoločnosti FAMAX plus s.r.o. a žalobcu do obchodného
reťazca so zámerom, aby tovar bol cez Slovensko prepravovaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania
DPH u žalobcu bez toho, aby bola DPH reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni.
V danom prípade pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska mohol predmetný podvod nastať na Slovenskulen vtedy, ak sa do obchodného reťazca zapoja minimálne dva subjekty (jedným bol žalobca a
druhým spoločnosť FAMAX plus s.r.o.). Ako v závere svojich vyjadrení uviedol žalovaný, ekonomickým
dôvodomobchodnejtransakcienemôžebyťodpočítanieDPHzfaktúr,ktorénezodpovedajúskutočnému

dodaniu tovaru.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných
rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1
O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých

rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho
orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249
ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods.
3 O.s.p. argumentum a contrario).

Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom

(§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže byť premetom
súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal
na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.). Po oboznámení sa s písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v

súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani
takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech, a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.
júla 2014 č. 1100306/1/322546/2014/5051, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. marca 2014 (č.
9311401/5/1216411/2014/Štef, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 úhrnom vo výške 94

218,37 eur. Správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.
222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od spoločností RINID,
s.r.o., Bussiness enterpise, s.r.o., Orange Slovensko, a.s. a v žalobou napadnutej časti aj 20 % DPH
v celkovej výške 68 401,86 eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa FAMAX plus s.r.o. so sídlom
Klincová 37/b, Bratislava, IČO: 46 375 830 za nákup kuracích pŕs Brasil.

Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane vo veci vykonal,
je zrejmé, že pokiaľ ide o sporné faktúry dodávateľa FAMAX plus, s.r.o. tak:

1) Obchodovania s tovarom "mrazené kuracie prsia Brasil" sa zúčastnili viaceré spoločnosti, ktoré

vytvorili v rámci Európskej únie reťazec v zložení Plusfood Hungary Kft (Maďarsko) - MADE GROUP, a.s.
(Česko) - FAMAX plus s.r.o. (Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - NOE Handels
GmbH (Rakúsko), resp. WF Interfoods Handels m.b.H. (Rakúsko). Na území Slovenska vystupovali v
rámci vyššie uvedeného obchodného reťazca dve spoločnosti (žalobca a FAMAX plus s.r.o.), pričom
intrakomunitárne nadobudnutie tovaru na Slovensku malo nastať v spoločnosti FAMAX plus s.r.o., ktorá

bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne, po dodaní tohto
tovaru žalobcovi si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať. Z ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola
povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila. DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná,
spoločnosť je riziková, jej konateľom v období uskutočnenia zdaniteľného plnenia bol bezdomovec Za
stavu, kedy DPH do štátneho rozpočtu neodviedla spoločnosť FAMAX plus s.r.o. a zároveň si DPH na

vstupe uplatnil žalobca, ktorý mal dodať predmetný tovar do Rakúska, v dôsledku čoho bol žalobca
oslobodený od platenia DPH na výstupe v zmysle ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., došlo k
zneužitiu zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku. Len pre úplnosť a
prehľadnosť Krajský súd v Trenčíne uvádza, že konečným odberateľom v Rakúsku boli dve spoločnosti,
a to spoločnosť NOE Handels GmbH a spoločnosť WF Interfoods Handels m.b.H..

2) Žalobca pri samotnom obchode (zdaniteľnom plnení) nekomunikoval s konateľom spoločnosti FAMAX
plus s.r.o. H. Y. (ktorý je bezdomovcom), ale s H. D., ktorého funkcia konateľa v spoločnosti FAMAX pluss.r.o. skončila dňa 12.07.2012 (t.j. pred realizáciou sporných zdaniteľných plnení), ktorý aj po skončení
svojej funkcie konateľa v spoločnosti FAMAX plus s.r.o. disponoval s účtom tejto spoločnosti.

3) Zdaniteľné plnenie sa v časti obchodného reťazca MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX plus s.r.o.
(Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - NOE Handels GmbH (Rakúsko), resp. WF
InterfoodsHandelsm.b.H.(Rakúsko)realizovalo bezakejkoľvekprekládkytovaruacelúprepravu
zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc, ktorá celú túto prepravu (z Hněvotína
cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne) fakturovala spoločnosti MADE GROUP, a.s.. Za túto českú

spoločnosť MADE GROUP, a.s. jednal C. X., ktorý organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z
Čiech, cez Slovensko až do Rakúska.

4) V rámci obchodného reťazca sa vyskytli nezrovnalosti daňových dokladov keď:

- na všetkých sporných faktúrach je nesprávne uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa žalobcu

(spoločnosti FAMAX plus s.r.o.). Spoločnosti FAMAX plus s.r.o. bolo pridelené identifikačné číslo pre
daň 2023357380, na sporných faktúrach je však uvedené identifikačné číslo pre daň 2023056233.
Je potrebné zdôrazniť, že faktúru vystavuje dodávateľ, t.j. subjekt, ktorý musí poznať svoje správne
identifikačné číslo pre daň. Preto niet racionálneho dôvodu, ktorý by vysvetlil opakujúce pochybenie
dodávateľa pri údaji svojho identifikačného čísla pre daň na vystavených faktúrach, keď len ťažko je

možné uveriť, že ide o chybu v písaní. Navyše ak faktúra obsahuje nesprávne identifikačné číslo pre
daň, nemá náležitosti podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. (účinného do 31.12.2012),

- žalobca mal nadobudnúť dňa 5.09.2012 (sporná faktúra č. 262012) tovar "kuracie prsia Brasil v
množstve 20 480 kg", avšak tento tovar mal následne toho istého dňa 5.09.2012 žalobca dodať do

Rakúska spoločnosti NOE Handels GmbH (faktúra č. 632012) pod iným označením tovaru, ako "kuracie
prsia Perdix",

- žalobca mal nadobudnúť dňa 06.9.2012 (sporná faktúra č. 272012) tovar "kuracie prsia Brasil v
množstve 21 280 kg", avšak tento tovar mal následne toho istého dňa 06.9.2012 žalobca dodať do

Rakúska spoločnosti WF Interfoods Handels m.b.H. (faktúra č. 642012) pod iným označením tovaru,
ako "kuracie prsia Perdix",

– žalobca mal nadobudnúť dňa 14.9.2012 (sporná faktúra č. 282012) tovar "kuracie prsia Brasil v
množstve 20 480kg", avšak tento tovar mal následne toho istého dňa 14.9.2012 žalobca dodať do

Rakúska spoločnosti WF Interfoods Handels m.b.H. (faktúra č. 642012) pod iným označením tovaru,
ako "kuracie prsia Perdix",

– žalobca mal nadobudnúť dňa 21.09.2012 (sporná faktúra č. 312012) tovar "kuracie prsia Brasil v
množstve 20 480 kg", avšak tento tovar mal následne toho istého dňa 21.09.2012 žalobca dodať do

Rakúska spoločnosti NOE Handels GmbH (faktúra č. 672012) pod iným označením tovaru, ako "kuracie
prsia Perdix",

– žalobca mal nadobudnúť dňa 27.9.2012 (sporná faktúra č. 332012) tovar "kuracie prsia Brasil v
množstve 20 480 kg", avšak tento tovar mal následne toho istého dňa 27.9.2012 žalobca dodať do

Rakúska spoločnosti WF Interfoods Handels m.b.H. (faktúra č. 682012) pod iným označením tovaru,
ako "kuracie prsia Perdix",

Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej
súvislosti v úplnej zhode preukazujú, že spoločnosti FAMAX plus s.r.o. a žalobca sa do

obchodného reťazca na Slovensku zapojili práve v úmysle získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu
v tom, že žalobca si uplatní odpočítanie DPH zo štátneho rozpočtu, pričom sám nebude musieť odviesť
do štátneho rozpočtu DPH na výstupe, keďže tovar formálne dodá do Rakúska (§ 43 zákona č. 222/2004
Z.z.). Za stavu, kedy je DPH nevymožiteľná u žalobcovho dodávateľa (spoločnosti FAMAX plus s.r.o.),
tak došlo k zneužitiu zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému

úniku. V úplnej zhode s týmto záverom je i tá skutočnosť, že pri dodaní tovaru z Čiech
do Rakúska bolo možné dosiahnuť predmetný daňový únik na Slovensku len tak, že sa do obchodného
reťazca zapoja minimálne dva slovenské subjekty, z ktorých subjekt na prvom stupni (FAMAX plus
s.r.o.) neodvedie do štátneho rozpočtu DPH a vystaví druhému subjektu (žalobcovi) faktúru, z ktorej sidruhý subjekt (žalobca) uplatní odpočet DPH, práve tak, ako je tomu i v súdenej veci. To, že žalobca a
spoločnosť FAMAX plus s.r.o. boli len fiktívne zapojené do obchodného reťazca, jednoznačne potvrdzuje
i to, že zdaniteľné plnenie sa z Čiech do Rakúska realizovalo bez akejkoľvek

prekládky tovaru, pričom celú prepravu organizačne zabezpečoval splnomocnenec spoločnosti MADE
GROUP, a.s. C. X. (prostredníctvom prepravcu J & M TRANSPED, s.r.o., ktorému celú prepravu z
Čiech cez Slovensko do Rakúska uhradila spoločnosť MADE GROUP, a.s.), a niet preto jediného
racionálneho dôvodu, aby dodanie tovaru sa z Čiech do Rakúska nemohlo zrealizovať i bez
prítomnosti dvoch slovenských spoločností (žalobcu a FAMAX plus s.r.o.), keď celé zdaniteľné plnenie v

častireťazcazČiechdoRakúskaboloriadenéspoločnosťouMADEGROUP,a.s.cezjejsplnomocnenca
C. X.. Fiktívnemu zapojeniu žalobcu a spoločnosti FAMAX plus s.r.o. nasvedčujú,
hoc i menej závažné skutočnosti, ale predsa len dokresľujúce celkový obraz predmetného zdaniteľného
plnenia, a to nesprávne identifikačné číslo pre daň dodávateľa žalobcu na všetkých sporných faktúrach,
zmena označenia tovaru v rámci obchodného reťazca (kuracie prsia solené, Perdix, Brasil),
ako i zatajovanie zo strany žalobcu, akým spôsobom sa nakontaktoval na svojho dodávateľa spoločnosť

FAMAX plus s.r.o..

Ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou záver, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o. nemohla dodať žalobcovi
tovar uvedený na sporných faktúrach, je samotný fakt, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o. je rizikovým
subjektom, za ktorý v čase zdaniteľného plnenia konala osoba, ktorá nebola konateľom tejto

spoločnosti, pričom štatutárnym orgánom spoločnosti FAMAX plus s.r.o. v čase zdaniteľného plnenia bol
bezdomovec. Z uvedeného možno bez väčších pochybností ustáliť, že spoločnosť FAMAX plus
s.r.o. nemohla byť v čase zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou, t.j. nevykonávala reálne
podnikateľskú činnosť, a teda nemohla reálne žalobcovi dodať tovar uvedený na sporných faktúrach.
Ak napriek tomu žalobca prijal od spoločnosti FAMAX plus s.r.o. sporné faktúry bez toho, aby prijal i

tovar, musel mať vedomosť, že ide len o fiktívne zdaniteľné plnenia. Z popísaných dôvodov Krajský súd
v Trenčíne jednoznačne ustálil, že sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky,
ktoré žalobca uviedol v žalobe, neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH je možné len pod dvojitou
podmienkou, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti konštatuje, že v prejednávanej
veci boli splnené obe podmienky, pre ktoré nebolo možné žalobcovi priznať odpočet DPH.

Ako je uvedené vyššie, keďže dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu DPH na výstupe a
žalobca si túto DPH uplatnil na vstupe, niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu
došlo k daňovému úniku. Zároveň je splnená i druhá podmienka, a to vedomosť žalobcu, že uplatnením
odpočtu DPH sa zúčastňuje na daňovom úniku. Dodávateľ žalobcu už v čase vystavenia sporných faktúr
nebol reálne fungujúcou spoločnosťou a teda žalobcovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru.

Pokiaľ žalobca prijal sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal i tovar, je jeho vedomosť o fiktívnosti
takéhoto zdaniteľného plnenia nespochybniteľná.

Žalobca taktiež namietal, že záujem a právo na ochrane verejných financií nemôže byť založený na
systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie. Uvedená námietka žalobcu nemôže v

prejednávanej veci obstáť, nakoľko Krajský súd v Trenčíne jednoznačne ustálil, že žalobca o tom, že
sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami vzhľadom na všetky okolnosti vedomosť musel mať. V súdenej
veci teda nemožno v žiadnom prípade hovoriť o situácii, že by neuznanie odpočtu DPH zo
sporných faktúr bolo dôsledkom bez ohľadu na zavinenie žalobcu. Žalobná námietka uvedená
v tomto rozsudku pod bodom 1 nie je dôvodná.

Súd zdôrazňuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, skutkový stav nezaložil - tak
ako to namieta žalobca - len na základe zistení vo vzťahu k spoločnosti FAMAX plus s.r.o. Správca
dane preveroval všetky články obchodného reťazca a následne tieto zistenia vyhodnotil tak jednotlivo
ako i v ich súhrne a dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru. Pokiaľ žalobca dôvodí,

že identitou tovaru, identitou prepravcu, časovou a vecnou súvislosťou obchodného prípadu medzi
spoločnosťami MADE GROUP, a.s. a NOE Handels GmbH je preukázané, že žalobcovi dodal tovar
FAMAX plus s.r.o., Krajský súd v Trenčíne sa s takouto úvahou žalobcu nestotožňuje. Naopak,
z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane bolo bezpečne preukázané, že slovenskéspoločnosti (žalobca a FAMAX plus s.r.o.) boli do obchodného reťazca zapojené len fiktívne. Identita
tovaru,identitaprepravcu,časováavecnásúvislosťobchodnéhoprípadupreukazujelento,že k
zdaniteľnému plneniu došlo medzi spoločnosťami MADE GROUP, a.s. a NOE Handels GmbH, resp.

MADE GROUP, a.s. a WF Interfoods Handels m.b.H. Žalobca a ani spoločnosť FAMAX plus s.r.o. sa
na uvedenom obchodnom prípade reálne nezúčastnili. Na uvedenom závere nemôžu zmeniť nič ani
výpovede C. X. a C. H., ktoré nemôžu úspešne obstáť voči skutočnosti, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o.
nebola v čase zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou, a teda nemohla žalobcovi žiaden
tovar reálne dodať.

Súd taktiež konštatuje, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne zo zistení správcu dane,
v rámci odvolacieho konania, teda žalovaný nedopĺňal dokazovanie, všetky dôkazy, z ktorých správca
dane a žalovaný vychádzali, boli súčasťou administratívneho spisu už pri prerokovaní protokolu, žalobca
sa teda mal možnosť k nim vyjadriť, protokol bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole. Nemožno teda za žiadnych okolností niektorý z dôkazov vyhodnotiť

ako dôkaz nezákonný, na ktorý by nebolo možné prihliadať, ani dospieť k záveru, žeby sa žalobcovi
postupom správnych orgánov odňali jeho práva.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej

povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať

jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre,
a jednak že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné
faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú
však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho
plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie

bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť
akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených
faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na
priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby
bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom

reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade)
neodrážajúreálneplnenie,nemôžuzaložiťnároknaodpočetDPH,nakoľkoide ofiktívneplnenie.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa

ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Navyše priznaniu odpočtu DPH bránili i formálne nedostatky,
keď faktúry, z ktorých si žalobca uplatňoval odpočet, nemali náležitosti podľa ust. § 71 ods. 2 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z.z. (účinného do 31.12.2012), keď neobsahovali správne identifikačné číslo pre
daň dodávateľa žalobcu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie
a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví
rozsudkom, že sa žaloba zamieta.Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd
žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.