Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 22, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12Er/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415204601
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Auxt
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415204601.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekučného konania oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast.: JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., advokátka, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: Q. V., B.. XX. T. XXXX, O.
X. P. XXX/XX/XX, XXX XX Ž. B. V., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 6 501,41
Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad

Bratislava, so sídlom Vajnorská 100/A, 821 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 552/2015, o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) dňa 28. apríla 2015
požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného

na základe rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadenom pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MADIAČNÁ, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava,
IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-C/0713/0304 zo dňa 15. novembra 2013. Okresný súd uznesením č. k.
12Er/235/2015-9 zo dňa 26. novembra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho
zástupcuvzákonnejlehoteodvolanie.KrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímč.k.6CoE/153/2016-45

zo dňa 12. januára 2017 vyššie citované uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici vytýkal okresnému súdu uvedené právne
závery za predčasné, keďže skutkový stav nemohol riadne zistiť len z listinných dôkazov predložených
oprávneným.

2. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

3. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnenýchrozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie

je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

4. Okresný súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so
zákonom. Okresný súd najmä skúmal v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozhodovacej činnosti

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenia so sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011,
sp. zn. 3Cdo/74/2012 zo dňa 10. 01. 2013 a 5Cdo/232/2012 zo dňa 27. 02. 2013), či bola právomoc
rozhodcovského súdu založená na platne uzavretej rozhodcovskej doložke.

5. Za týmto účelom okresný súd preskúmal Zmluvu o úvere (ďalej len „zmluvu o úvere) medzi právnym
predchodcom oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811

02, IČO: 31 340 890 (ďalej len pôvodný veriteľ) a povinným priloženú oprávneným k jeho návrhu, z
ktorej zistil, že pôvodný veriteľ a povinný uzavreli dňa 29. júna 2010 zmluvu o úvere, ktorá v čl. 3
bodu 7. uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach. V zmysle vyššie uvedeného si okresný súd vyžiadal Všeobecné obchodné podmienky.

V zmysle bodu 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu.

Podľa bodu 10.2.3 II. časti Všeobecných obchodných podmienok ak Klient najneskôr pri uzavretí
Bankovéhoobchodua/aleboZmluvynedoručíbankepísomneoznámenie,žesrozhodcovskoudoložkou
nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

6. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojedané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.13. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Okresný súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi pôvodným veriteľom a povinným za
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko v tejto zmluve
vystupuje pôvodný veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie
úverov, naopak, povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti,
ale vystupoval ako fyzická osoba (nepodnikateľ) označená menom, priezviskom a rodným číslom.

15. Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú zmluvu, jej praktickým dôsledkom je napriek jej formálnemu
zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva,
že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom
konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho

samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera
požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať
v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy
dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú
dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa,

keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť
iniciovania sporu z uzatvorenej zmluvy zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to,
že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou
doložkou prakticky nanúti povinnému podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu.

16. Okresný súd ďalej skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva individuálne dojednaná. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 52 ods. 4 OZ nepovažuje také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok, na ktoré zmluva a obchodné podmienky pre úver len odkazujú. Zmluva

a obchodné podmienky pre úver sú pripravené predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú
požadované údaje a povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní,
pričom jeho jedinou alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Prípadná zmena
Všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa je zo strany povinného taktiež vylúčená. Z
takto formulovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť voľby

pri založení právomoci rozhodcovského súdu, prípadne túto právomoc vylúčiť. Všeobecné obchodné
podmienky obsahujú niekoľko strán textu husto popísaného drobným písmom z čoho možno vyvodiť, že
povinný ani nemal vedomosť o tom, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku. Súd v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj

poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov
pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012).
Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci teda nie je možné považovať za individuálne dojednanú.

17. Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú
rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

18. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ (povinný)
dovolával. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 OZ je neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom obchádza zákon. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej

povinnosti (ex offo). Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je
absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.19.Okresnýsúdďalejuvádza,žeVšeobecnéobchodnépodmienkyobsahujúvbode10.2.3ustanovenie,
podľa ktorého ak povinný nedoručí pôvodnému veriteľovi najneskôr pri podpise zmluvy písomné
oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Ani toto ustanovenie však

nie je spôsobilé privodiť platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, nakoľko možnosť povinného vysloviť
nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, a teda od nej odstúpiť je možné iba v prípade, že je platná. Od
absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná ex tunc, sa odstúpiť nedá. Súd poukazuje
taktiež na tú skutočnosť, že ak niekto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné jeho mlčanie
považovať za súhlas ani za nesúhlas (z uznesenia Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6CoE/256/12 zo

dňa 29. 11. 2012). Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
spis. zn. 6Cdo/310/2012 zo dňa 25. 10. 2012, ktorý v obdobnom prípade vyslovil právny názor, že v
prípade takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je správne konštatovanie o jej neprijateľnosti a tým
aj neplatnosti z dôvodu, že táto nebola individuálne dojednaná.

20. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej

aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný
titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt
nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa
na neho akoby neexistoval (uznesenie NS SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku
(Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po
preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

21. Okresný súd na záver uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenej veci so sp.
zn. 6MCdo/9/2012 vyslovene riešil prípad formulárových zmlúv s rozhodcovskou doložkou v rovnakom
znení ako je tomu v danom prípade, uzatváraných hromadne pôvodným veriteľom, pričom ustálil, že

okresný súd postupoval, keď v obdobnej veci žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia z
dôvodov, ktoré súd rozpísal vyššie, zamietol.

22. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné,
súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

23. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia okresný súd rozhodne o zastavení a trovách exekučného
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,

proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).