Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/18/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201065
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714201065.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: F. Š., X.. XX.XX.XXXX, L.

K.. Y. XXX, H., proti žalovanému: Neografia, a.s., IČO: 31 597 912, so sídlom v Martine, Sučianska
39/A, právne zastúpeného: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., IČO: 35 918 098, so sídlom v Bratislave,
Svätoplukova 30, o vydanie vecí a náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.02.2014 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 13.896,20 Kč spolu s príslušenstvom, náhrady odškodného za sťaženie spoločenského uplatnenia
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na výzvu súdu žalobca písomným podaním zo dňa 06.06.2014

upravil svoj žalobný návrh tak, že sa domáha voči žalovanému vydania lekárskych záznamov a už
vyplatené odškodnenia za pracovný úraz z 01.08.1977. V prípade, že žalovaný nevydá ukradnuté
zdravotné záznamy alternatívne sa žalobca domáha náhrady majetkovej ujmy vo výške 13.896,20 Kč
spolusprislúchajúcimúrokomzomeškania,náhradyodškodnéhozabolestnéasťaženiespoločenského
uplatnenia treťou operáciou bedrovej chrbtice v máji 2002 podľa právoplatného rozhodnutia Sociálnej
poisťovne z roku 1993 spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a náhrady trov konania, ktoré
mu vznikli v konaniach 11C/311/2002, 7C/2/2012, 7C/41/2012 a 9C/18/2014. V súlade s výzvou

súdu žalobca písomným podaním zo dňa 24.08.2015 upravil svoj žalobný návrh tak, že sa voči
žalovanému domáha vydania všetkých ukradnutých lekárskych záznamov zo zdravotnej dokumentácie
žalobcu, podľa ktorých plnil odškodné od 01.08.1977 do 20.12.1999. Ďalej sa domáhal, aby bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu majetkovej ujmy, ktorá vznikla krádežou
lekárskych záznamov vo výške 13.896,20 Kč ako odškodné za PN od 20.12.1999 do 10.01.2000 spolu
s prislúchajúcim úrokom z omeškania a nemajetkovú ujmu ako odškodné za to, že sily, ktoré by mal
venovať svojmu zdraviu, musí venovať súdnym sporom za každý rok v sume 5.000 € od roku 2002 až do

vyplatenia, t. j. v roku 2015 sa dožaduje náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 80.000 €. Zároveň
sa domáhal náhrady trov konania.2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného a jeho PZ, ktorí mali predvolanie na pojednávanie
doručené riadne a včas. Svoju neprítomnosť ospravedlnili. Súhlasili, aby sa pojednávalo v ich
neprítomnosti. Nepožiadali o odročenie súdneho pojednávania z vážnych dôvodov.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom žalobcu zistiac
nasledovný skutkový stav:

4. Uznesením zo dňa 21.12.2015, č. k. 9C/18/2014-73 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Žiline zo dňa 25.02.2016, č. k. 10Co/54/2016-83, právoplatným dňa 21.04.2016, súd odmietol podanie
žalobcu zo dňa 03.02.2014 v časti, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu 13.896,20 Kč ako majetkovú ujmu vzniknutú krádežou lekárskych záznamov, resp. ako
škodu za PN od 20.12.1999 do 10.01.2000 spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania, uhradiť
žalobcovi odškodné za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia treťou operáciou bedrovej
chrbtice v roku 2002 spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a náhrady trov konania vo veciach

vedených pod sp. zn. 11C/311/2002, 5C a 7C/41/2012. Predmetom sporu tak ostal len nárok žalobcu
na vydanie lekárskych záznamov, ktoré boli prikladané k vyúčtovaniu platieb zo strany žalovaného a
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Odmietnutie podania žalobcu v predmetnej časti súd odôvodnil
nezrozumiteľnosťou a neúplnosťou podania v tejto časti. Písomným podaním podaným na tunajšom
súde dňa 25.04.2016 žalobca podal dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa

25.02.2016, č. k. 10Co/54/2016-83, ktoré Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.05.2017, č. k.
5Cdo/38/2017-174, právoplatným dňa 26.07.2017, odmietol. Súčasne rozhodol, že žalovaný má nárok
na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Na pojednávaní dňa 25.10.2017 žalobca zotrval na podanej žalobe v zmysle jej čiastočného

späťvzatia. Žiada, aby mu žalovaný vydal lekárske záznamy od roku 1977, ktoré boli podkladom pre
vyplatenie odškodného na zárobku, nakoľko sú jeho výlučným vlastníctvom. Lekárske záznamy sú
jeho osobnými údajmi, ktoré sú v jeho vlastníctve. Žalovaný ich neprávom zadržiava. Nemá ich ani v
zdravotnej dokumentácií a nemá ich k dispozícii ani jeho ošetrujúci lekár. V čase, keď boli vyhotovované
lekárske záznamy neexistovali počítače, všetky lekárske záznamy boli písané rukou. Každé lekárske

vyšetrenie z tohto dôvodu bolo originálom lekárskeho vyšetrenia a ak si ich žalovaná vyžiadala
zo zdravotnej dokumentácie a nevrátila ich, tak ich neoprávnene zadržiava bez právneho dôvodu.
Žalovaná, aby mohla odmietnuť plnenie odškodného a stratu na zárobku od 20.12.1999 do 10.01.2000
muselapreukázaťkonajúcemusúduvoveci11C/311/2002,žetrvalýnásledokoperáciebedrovejchrbtice
sa vyliečil a bedrová platnička dorástla. Podľa týchto dôkazov, ktoré žalovaná zadržiava nie je možné

preukázať súdu ani žalovanej, že trvalý následok operácie bedrovej chrbtice z roku 1980 sa žalobcovi
vyliečil a bedrová platnička dorástla ku dňu 20.12.1999. Takúto skutočnosť preukazuje aj tak, že v
roku 2002 bola vykonaná tretia operácia bedrovej chrbtice, z čoho logicky vyplýva, že trvalý následok
bedrovej chrbtice bol aj v roku 1999. Preto žalovaná a súd nezákonne odmietli plnenie odškodného
za stratu na zárobku od 20.12.1999 do 10.01.2000. Žalovaný si môže nechať fotokópie uvedených

lekárskych záznamov. Žiada len vydanie originálov, podľa ktorých plnili 22 rokov bez výhrad. Bol
okradnutý žalovanou a súdom podvodným konaním pre odškodné zo straty na zárobku vo výške 13.896
Kč bez akéhokoľvek dôkazu vo veci, ktorý by preukázal, že následok operácie sa vyliečil a bedrová
platnička dorástla. Navrhol, aby bola v konaní vypočutá žalovaná, aby uviedla, na základe čoho plnila
odškodné a na základe akých dôkazov za obdobie od septembra 1977 do 20.12.1999 bez výhrad.

Požiadal súd, aby sa vysporiadal s tým, akým spôsobom si má zabezpečiť lekárske záznamy, ktorých
vydania sa domáha v tomto konaní, keďže tieto sa nachádzajú len v archíve žalovanej a nemá k nim
prístup. Doklady potrebuje na to, aby mohol v opravných prostriedkoch vo veci 11C/311/2002 preukázať,
že mu bola spôsobená škoda podvodom vo výške 13.896,26 Kč. Na základe akého zákona má žalovaná
právo zadržiavať jeho originálne lekárske záznamy a tieto vedome podvodne zatajiť súdu vo veci

11C/311/2002.

6.Uznesenímzodňa06.06.2014,č.k.9C/18/2014-34,právoplatnýmdňa11.06.2014,súdprvejinštancie
priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.

7. Elektronickým podaním so ZEP zo dňa 07.08.2017 sa žalovaný prostredníctvom svojho
splnomocneného právneho zástupcu vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že žalobu považuje za
nedôvodnú a zmätočnú. Nemá k dispozícii žiadne doklady, veci, ktorých vydania sa žalobca domáha,
preto žalobe nie je možné vyhovieť. Zároveň vzniesol voči všetkým nárokom žalobcu námietkupremlčania. Žalobca dlhodobo šikanuje žalovaného ako aj konajúce súdy rôznymi žalobami, svojvoľným
podávaním riadnych ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré od počiatku nemajú nádej na
úspech.Žalovanýpretožiadakonajúcisúd,aby muposkytolochranuprešikanóznymkonanímzostrany

žalobcu. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania.

8. Písomným podaním podaným na súde dňa 04.10.2017 žalobca upravil svoj žalobný návrh tak, že
žiada, aby bol žalovaný povinný vydať žalobcovi lekárske záznamy k úrazu a alternatívne sa domáha
zaplatenia odškodného za majetkovú a nemajetkovú ujmu, a to len v prípade, ak žalovaný nevráti

žalobcovi zo svojho archívu zatajované ukradnuté lekárske záznamy, podľa ktorých plnil bez výhrad 22
rokov odškodné za stratu na zárobku.

9. Písomným podaním podaným na súde dňa 10.10.2017 žalobca zobral svoj žalobný návrh späť v
časti o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy a voči žalovanému sa domáha len vydania lekárskych
záznamov k úrazu a vyplatenie odškodnenia všetkých PN od roku 1977 do 20.12.1992. V prípade

neúspechu vo veci žiada, aby bol žalobca oslobodený od platenia súdnych trov vo veci z dôvodu plnej
invalidity a invalidného dôchodku vo výške 337,30 € od 01.01.2017 a teda, že žalovaný nemá nárok na
náhradu trov konania.

10. Elektronickým podaním so ZEP zo dňa 19.10.2017 sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe. Opätovne

uviedol, že nedisponuje predmetnou zdravotnou dokumentáciou ani ďalšími žalobcom požadovanými
dokladmi. Tieto nie je schopný predložiť. V ostatnom zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

11. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,

kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 126 ods. 2 OZ obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný údaje zo zdravotnej dokumentácie
spracúvať, poskytovať a sprístupňovať v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom.20) .
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti súhlas dotknutej osoby na spracúvanie, poskytovanie a
sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom
nevyžaduje.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti každý, komu sa poskytnú alebo sprístupnia údaje zo zdravotnej
dokumentácie podľa tohto zákona, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť a zabezpečiť ich ochranu
tak, aby nedošlo k ich strate alebo zneužitiu.
Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou
nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby tejto osobe alebo jej zákonnému zástupcovi v celom
rozsahu.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti osoba oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie má

právo robiť si na mieste výpisky alebo kópie zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu ustanovenom v
odseku 1.
Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti každý má právo domáhať sa rozhodnutia súdu, ak sa domnieva,
že nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie sa mu odmietlo neprávom.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie
v časti o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti
späť a takýto dispozitívny úkon mu prislúchal. Keďže žalobca zobral žalobu späť skôr ako sa začalopredbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím,
nakoľko aj jeho prípadný nesúhlas by bol právne neúčinný. Vo zvyšnej časti, ktorej predmetom ostal
len nárok žalobcu na vydanie lekárskych záznamov, súd žalobu zamietol, keďže táto bola nedôvodná.

Zaistenie prístupu pacienta k informáciám, ktoré sú významné z hľadiska jeho zdravotného stavu sa
nemožno úspešne domáhať vlastníckou žalobou na vydanie veci (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo
3562/2009). Podstatou reivindikačnej žaloby je to, že vec je v držbe inej osoby odlišnej od vlastníka
a tento ju nie je ochotný vydať, držba vecí inou osobou je neoprávnená a žalobu podal vlastník.
V konaní o reivindikačnej žalobe zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno preukázať, že je vlastníkom

neprávom zadržiavanej veci, resp., že k veciam, ktorých vydania sa domáha, má právo oprávnenej
držby. Súd dané skutočnosti nemal preukázané. Právna úprava zdravotnej dokumentácie platná v čase
rozhodovania súdu nepriznáva vlastníctvo k zdravotnej dokumentácii dotknutej osobe. V zmysle § 25
zákonač.576/2004saúdajezozdravotnejdokumentáciesprístupňujúformounahliadaniadozdravotnej
dokumentácie. Osoba oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie má právo robiť si na mieste
výpisky alebo kópie zo zdravotnej dokumentácie, pričom každý má právo domáhať sa rozhodnutia

súdu, ak sa domnieva, že nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie sa mu odmietlo neprávom. Z
uvedeného vyplýva, že právna úprava dotknutej osobe nepriznáva vlastnícke právo, resp. právo držby
k zdravotnej dokumentácii. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že vlastnícke
právo k lekárskym záznamom nesvedčí žalobcovi a žalobca tak nie je aktívne legitimovanou osobou na
podanie reivindikačnej žaloby v tomto spore. S prihliadnutím na dôvody zamietnutia žaloby sa súd bližšie

nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu a zohľadňujúc princíp procesnej ekonómie nevykonal
ani dôkaz navrhnutý žalobcom, výsluch žalovaného. Súd už len okrajovo uvádza, že žalobca zvolil
nesprávnu žalobu, nástroj na uplatnenie svojho nároku. Pokiaľ žalobca žiadal súd, aby sa vysporiadal
s tým, akým spôsobom si má zabezpečiť lekárske záznamy, je potrebné uviesť, že súd nie je právnym
zástupcom žalobcu. Takáto povinnosť mu nevyplýva ani zo zákona tak, ako to súdu zákon ukladá v

sporoch s ochranou slabšej strany. Ak by súd akýmkoľvek spôsobom žalobcovi napomáhal, došlo by k
porušeniu princípu rovnosti zbraní. Súd môže žalobcu len odkázať, aby sa obrátil na osobu znalú práva.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania

protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

14. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný bol úspešný tak v časti zamietajúcej ako aj

zastavujúcej. Žalobca v konaní nepreukázal, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie
žalovaného. Preto súd konštatuje, že procesné zavinenia na zastavení konania nesie žalobca. Pokiaľ sa
žalobcadomáhalaplikácieust.§257CSP,ato,abysúdvprípadejehoneúspechužalovanémunepriznal
nárok na náhradu trov konania, súd uvádza, že žalobca súdu nepreukázal existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Súd žalobcom uvádzané dôvody (nedostatok finančných prostriedkov) zohľadnil už

pri oslobodení od platenia súdnych poplatkov, čím mu bolo garantované základné právo na prístup k
súdu. Dôvody uvádzané žalobcom, a to priznanie invalidného dôchodku, resp. nedostatok finančných
prostriedkov nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako dôvody, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému. Zákon vyžaduje pre aplikáciu sudcovského moderačného práva, aby
išlo o výnimočné okolnosti. Navyše žalovaný ani nedal svojim správaním podnet na začatie súdneho

konania. Aplikácia ust. § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi stranami sporu.
O výške náhrady trov konania v prvej inštancii ako aj dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.