Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 7, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4Er/689/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608897683
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3608897683.2

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441 proti povinnému VPAS, s.r.o. nemecká
verzia: VPAS Ges. m.b. H. anglická verzia: VPAS Ltd., Partizánske, Horská 1298/7, IČO: 31 710 093,
o vymoženie 148,08 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II. Súd exekúciu zastavuje.
III. Súdny exekútor JUDr. Stanislav Moskvič, so sídlom exekútorského úradu v Prešove, Floriánova č.
2, nemá nárok na náhradu trov exekúcie.
IV. Oprávnený a povinný nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 20.7.2001, doručeným exekútorskému úradu dňa 17.8.2001 domáhal

proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 148,08 € /4 461,- Sk/ s príslušenstvom
na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.3.2001 č.k.
17Rob134/01-37, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.4.2001.
(2) Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 24.8.2001 JUDr. Stanislava Moskviča, súdneho exekútora so
sídlom v Prešove, v tom čase so sídlom vo Vranove nad Topľou.
(3) Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že povinný bol dňa 26.3.2004 vymazaný ex offo z

obchodného registra z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku
dlžníka.
(4) Z výpisu z obchodného registra na povinného vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 5 K 242/99-59 zo dňa 22.9.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2003 súd zamietol návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku. Povinný bol podľa § 68 ods. 4
Obchodného zákonníka ku dňu 26.3.2004 z obchodného registra vymazaný.

(5) Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(6) Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) exekúciu
súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať.
(7) Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

(8) Podľa § 9a EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(9) Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
(10) Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
(11) Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.(12) Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v
obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ
osobitné zákony neustanovujú inak.

(13) Vzhľadom k tomu, že povinný v priebehu exekučného konania zanikol, stratil v priebehu konania
procesnú subjektivitu. Keďže zanikol bez právneho nástupcu, nie je možné v konaní pokračovať
a konanie musí byť zastavené. Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania, ktorý nemá
právneho nástupcu, je takzvaným „iným dôvodom“, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd preto
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

(14) Vzhľadom k tomu, že exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002, nie je možné zastaviť
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP pre nemajetnosť povinného, hoci bol povinný vymazaný z
obchodného registra z dôvodu, že bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok pre
nedostatok majetku. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) EP o zastavení exekúcie v prípade, ak majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, bolo totiž do Exekučného poriadku zavedené až s
účinnosťou od 1.2.2002, pričom konania začaté do 1.2.2002 sa dokončia podľa dovtedajších predpisov

(§ 235 ods. 2 EP). Toto exekučné konanie sa začalo dňa 17.8.2001. Nie je preto možné aplikovať v
tomto exekučnom konaní dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom
od 1.2.2002, ani závery ustálenej súdnej praxe potvrdenej rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, podľa
ktorej ak dôjde k zániku povinného výmazom z obchodného registra a povinný v čase výmazu nemal
majetok (prípadne nedostatok majetku bol dôvodom výmazu), je to dôvod zastavenia exekúcie podľa

ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP.
(15) Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.5.2014 (s poukazom na § 243c EP) ak súd rozhodne
o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(16) Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom ku dňu 7.4.2000 trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
(17) Podľa § 203 EP v znení účinnom ku dňu 17.8.2001 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť
oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

(18) Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, rozhodol aj o nároku na trovy exekúcie.
Súd vychádzal z toho, že povinný zanikol, čím stratil spôsobilosť na práva a povinnosti, preto mu nie je
možné uložiť povinnosť na náhradu trov exekúcie. Povinnosť na náhradu trov exekúcie by bolo možné
uložiť oprávnenému, ale len v prípade, ak by mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

(19) V posudzovanej veci dospel súd k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol v
čase začatia exekučného konania, ktoré začalo v roku 2001, predvídať, že povinný bude v roku 2004,
teda po uplynutí takmer troch rokov konania vymazaný z obchodného registra. Rozhodol preto tak , že
mu nie je možné uložiť povinnosť na náhradu trov exekúcie.
(20) Z uvedených dôvodov súd o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie rozhodol tak,

že mu nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd vychádzal aj zo záverov vyslovených Ústavným
súdom SR, podľa ktorých nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa
Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný

nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne
vymôže (II. ÚS 272/08) Výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku nie je v rozpore s účelom a cieľom
tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu
trov zastavenej exekúcie (m. m. II. ÚS 12/05).
(21) Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
(22) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

(23) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu
trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo bez zavinenia oprávneného, preto
súd nemôže náhradu trov konania priznať povinnému. Zároveň došlo k zániku spôsobilosti na práva
a povinnosti povinného, preto nemožno náhradu trov konania priznať ani oprávnenému. Z uvedenýchdôvodov súd o nároku účastníkov na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený a povinný nemajú
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového
poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.