Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 3, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/285/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113210367
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113210367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: E.. A. R., R. R. F., P. XX, R. X. R. K. Z.
Ž. J., C..R.., R. R. F., D. X, A.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom
bytov, občianske združenie, so sídlom Košice, Škultétyho 3, IČO: 42 249 708, zast. advokátom Mgr.
Matúšom Mackom, so sídlom Svidník, Karpatská 804/10, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 24C/100/2013-260 zo 7.2.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zamietol žalobu a
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak v spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, ktorou sa žalobca domáhal, aby
na náklady žalovaného poskytol na uverejnenie prevádzkovateľovi televízneho vysielania na televíznej
stanici STV 1 na odvysielanie v relácii „Občan za dverami“ ospravedlnenie a zároveň žiadal zaviazať
žalovaného zaplatiť mu primerané zadosťučinenie v peniazoch vo výške 25.000,- eur.

3. V odôvodnení uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je právnickou osobou vykonávajúcou
podnikateľskú činnosť v oblasti finančných služieb zameranú na životné poistenie a že žalovaný je
občianskym združením, ktorého predmetom činnosti je spotrebiteľská oblasť. V konaní nebolo sporné,
že dňa 7.4.2013 bola odvysielané v STV 1 relácia „Občan za dverami“, v rámci ktorej bol uverejnený
príspevok s názvom: „Arbitrážny súd o Vás bez Vás“. V tejto relácii okrem iných vystupovala E.. E. J.S.
za žalovaného, v ktorej uviedla výroky, za ktoré sa žalobca domáhal ospravedlnenia a nemajetkovej

ujmy tvrdiac, že výroky: „Boli porušené ich práva, oni neboli predvolaní ako účastníci konania, oni nemali
čas sa vyjadriť“, ako aj, že: „No neodporúčame absolútne platiť, pretože jednoducho toto konanie pred
rozhodcovským súdom podľa nášho názoru nemá oporu v zákone“, resp. tieto tvrdenia ako nepravdivé,
nekonkrétne a nepodložené neoprávnene zasiahli do dobrej povesti žalobcu. K námietke žalovaného o
nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie uviedol,
že z obsahu a kontextu celej relácie je zrejmé, že sa týka priamo osoby žalobcu, že žalovaného možno
posudzovať ako subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah o dobrej povesti, zohľadniac, že samotný

žalovaný nespochybňoval, že E.. E. J. konala za neho v rámci ním vydaného poverenia, preto žalobca
je subjektom oprávneným domáhať sa práva na ochranu dobrej povesti a správne sa domáha ochrany
voči žalovanému ako autorovi dotknutých výrokov.4. Po právnom posúdení veci podľa § 19b ods. 2, 3 OZ s prihliadnutím na čl. 19, čl. 26 ods. 1 Ústavy
s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, konštatoval, že z hľadiska rozlíšenia skutkových
tvrdení a hodnotiacich úsudkov ani medzi sporovými stranami nebolo sporné, že výrok zástupkyne

žalovaného, že „Boli porušené ich práva, oni neboli predvolaní ako účastníci konania, oni nemali čas sa
vyjadriť“, je skutkovým tvrdením a výrok „No neodporúčame absolútne platiť, pretože jednoducho celé
toto konanie pred rozhodcovským súdom podľa nášho názoru nemá oporu v zákone“ je v prvej vete
hodnotiacim úsudkom a v druhej vete skutkovým zistením. Uzavrel, že nešlo o nepravdivé skutkové
tvrdenia, ani o neprimerané, resp. difamujúce hodnotiace úsudky. Skutkové tvrdenie, že boli porušené

právasťažovateliek,ktorýmbolidoručenérozhodcovskérozsudkyvydanévkonanípredrozhodcovským
súdom, ktorá nemala oporu v zákone totiž vychádzalo z ustálenej súdnej judikatúry existujúcej už v
čase odvysielania relácie, v tomto smere poukázal na citované rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/1/2012,
6Cdo/3/2013, 6Cdo/285/2012, 6MCdo/9/2012. Vychádzajúc zo súdnej judikatúry, resp. rozhodovacej
praxe súdov, berúc v úvahu vyjadrenie hovorcu Ministerstva financií SR v predmetnej relácii, ako aj
hovorkyne MS SR konštatoval, že hodnotiaci názor zástupkyne žalovaného bol plne v súlade s právnymi

závermi súdov vrátane Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na tento záver nevykonal dôkazy navrhnuté
žalobcom, ktorými mienil preukázať následok neoprávneného zásahu do dobrej povesti a žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

5. Vzal za preukázané, že dobrá povesť žalobcu v čase odvysielania relácie bola narušená, preto

nemohlo ísť o neoprávnený zásah objektívne spôsobilý porušiť či ohroziť dobrú povesť žalobcu, ktorá
skutočnosť takisto predstavovala dôvod pre zamietnutie žaloby.

6. Konštatoval, že v súlade so všeobecne uznávanou prezumpciou poctivosti konania subjektov práva
sa predpokladá, že aj právnická osoba požíva dobrú povesť a to dovtedy, kým nie je preukázaný

opak. Podľa tohto východiska hodnotil aj neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti. Bol toho názoru,
že dobrú povesť právnickej osoby je nevyhnutné hodnotiť aj podľa jej správania sa navonok, napr. v
obchodných vzťahoch. Mal za to, že dobrá povesť žalobcu, ktorý je právnickou osobou vykonávajúcou
podnikanie a poskytujúcou služby verejnosti v oblasti poisťovníctva so zameraním na najchránenejší
záujem - život a zdravie, je vytváraná najmä poctivým obchodným stykom a správaním voči klientom.

Prihliadajúc na vyjadrenia účastníkov relácie, na stanovisko Národnej banky Slovenska zasielané na
žiadosť súdu o poskytnutie informácií týkajúcich sa konania žalobcu, zistených v rámci výkonu dohľadu
nad žalobcom, na obsah zápisu zo zasadnutia komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluváchzriadenýchpriMSSRz20.4.2009,zohľadniacčlánkytýkajúcesažalobcuajehočinnosti,ktoré
boli uverejňované na rôznych webových portáloch v období rokov 2009 až 2013, teda pred odvysielaním

relácie a poukazujúc na skutočnosti, ktoré súdu boli známe z jeho rozhodovacej činnosti, uviedol, že
skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazov svedčia o nespokojnosti stoviek klientov žalobcu ešte predtým
ako odzneli posudzované výroky v danej relácii, že obchodnú praktiku žalobcu spočívajúcu v konaní, v
spôsobe správania alebo vyjadrovania obchodnej komunikácie súdy pokladali za klamlivú, používanie
ktorejzákonoochranespotrebiteľazakazujeakonštatovali,žekonaniežalobcubolovrozporesdobrými

mravmi. Uviedol, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým
súd vyhovel jeho žalobe na ochranu dobrej povesti uplatnenej voči inému subjektu, z odôvodnenia tohto
rozsudku je zrejmé, že výroky, ktorými mal iný subjekt zasiahnuť do povesti žalobcu boli vynesené v roku
2009, teda v období, ktoré odvysielaniu posudzovanej relácie predchádzalo štyri roky. Uvedený dôkaz
preto nepovažoval pre posúdenie veci za relevantný.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/,
c/, d/, e/, f/, g/, h/ C.s.p. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie

a rozhodnutie. Zdôvodnenie rozhodnutia z akých dôvodov súd zamietol žalobu považoval za také,
ktoré neodôvodňuje zamietnutie žaloby. Bol toho názoru, že súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávne vec právne posúdil, pokiaľ uviedol, že nešlo o nepravdivé skutkové tvrdenia ani o
neprimerané, resp. difamujúce hodnotiace úsudky. Trval na tom, že skutkové tvrdenie uvádzané v relácii
je nepravdivé a jeho pravdivosť nebola v konaní preukázaná poukazujúc na § 26 ods. 1, 3 zákona o

rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že ak niekto nebol predvolaný ako účastník rozhodcovského
konania, nie je ipso facto žiadne porušenie práv, ak rozhodcovský súd ústne pojednávanie nenariadil,
resp. ak rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu nestanovuje nariadenie ústneho pojednávania
v každom prípade. V konaní však nebolo preukázané ani riešené, či vzhľadom na uvedené skutočnostitento výrok je pravdivý. Ani ďalšia časť skutkového tvrdenia nebola v konaní skúmaná z hľadiska
jeho pravdivosti (oni nemali čas sa vyjadriť), žiaden dôkazy pravdy na preukázanie pravdivosti tohto
výroku nebol vykonaný. Podľa neho je jednoznačné, že takéto nepravdivé výroky sú difamačného

charakteru a zasahujú do jeho dobrej povesti, lebo ho popisujú ako subjekt, ktorý využíva akési nekalé
prostriedky na dosiahnutie svojich cieľov. Podľa neho skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia NS SR
sp.zn. 6Cdo/1/2012, ako aj sp.zn. 3Cdo/146/2013 nemajú vzťah k pravdivosti výrokov žalovaného,
ďalšie skutočnosti (konštatovania o rozpore rozhodcovskej doložky so zákonom) nemali žiaden vzťah k
posudzovaniu výrokov a ich pravdivosti, žalovaný na preukázanie pravdivosti týchto výrokov nepredložil

žiaden dôkaz, ktorý by naozaj mohol uvedené preukazovať. Ani záver súdu týkajúci sa hodnotiaceho
úsudku žalovanej podľa neho nemá oporu v zistenom skutkovom stave a vychádza aj z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Skutočnosti, ktorými súd odôvodňoval svoj záver, že dobrá povesť žalobcu
bola v čase odvysielania relácie už narušená a preto nemohlo ísť o neoprávnený zásah spôsobilý
objektívne porušiť či ohroziť jeho dobrú povesť, súd odôvodňoval skutočnosťami, ktoré nepreukazujú,
že by nemal dobrú povesť, resp. že by jeho dobrá povesť bola natoľko narušená, že už je možné o

ňom verejne prehlásiť čokoľvek. Zdôrazňoval, že publikácia článkov sama o sebe nemá za následok
zánik dobrej povesti, navyše niektoré z uvádzaných článkov obsahovali rovnako difamujúce tvrdenia,
rozhodnutia NBS, na ktoré súd poukazoval, podľa neho nijako nesúviseli s výrokmi žalovanej, ktoré
boli predmetom konania a takisto vyjadrenia, či závery rôznych subjektov nemali ani nemajú charakter
záväzných rozhodnutí či stanovísk, ktoré po ich zverejnení možno považovať za také, ktorými sú iné

osoby viazané a teda by mohli preukazovať zánik jeho dobrej povesti, či jej podstatné zníženie.

9. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému doručené 3.7.2017. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle §
385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3.8.2017 o 10,10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 27.7.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p.

13. Po podaní odvolania sa rozhodnutím Národnej banky Slovensko dňa 14.6.2017 č. sp. NBS X-XXX-
XXX-XXX, Č..B.. XXX-XXX-XXX-XXX bola zavedená nútená správa nad spoločnosťou Rapid life životná
poisťovňa a.s., IČO: 31 690 904, Košice, Garbiarska 2 a do funkcie núteného správcu spoločnosti bola
ustanovená E.. A. R., F., P. XX. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd konal s núteným správcom
spoločnosti Rapid life životná poisťovňa - žalobcu.

14. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/
C.s.p. Z obsahu odvolania je však zrejmé, že namieta iba nesprávne skutkové zistenia súdu a nesprávne
právne posúdenie veci, t.j. odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, v konaní nedošlo ani k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom
súd sa nedopustil ani žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, keď odôvodnenie rozhodnutia dalo odpoveď

na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá štruktúre
odôvodnenia rozhodnutia, tak ako má na mysli vyššie spomínané zákonné ustanovenie, súslednosti
jednotlivýchčastíodôvodneniaajehoobsahová(materiálna)náplňzakladávsúhrnejehozrozumiteľnosť
i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Nemožno prisvedčiť odvolateľovi, že súd prvej inštancieskutkové závery vyvodil z dôkazov nemajúcich žiaden vzťah k predmetu konania. Preto odvolací súd
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

17. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúcu sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). V odôvodnení rozsudku súd
prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom
uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd správne
vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku.

18. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

19. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b

ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných práv fyzických osôb
podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými
hodnotiacimiúsudkami.Idespravidlaonepravdivéskutkovétvrdeniaaotakéhodnotiaceúsudky,ktorým
chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný
charakter.Toznamená,žetvrdeniemusíbyťobjektívnespôsobilézasiahnuťdodobrejpovestiprávnickej

osoby.

20. Súd prvej inštancie k záveru o tom, že nešlo o nepravdivé skutkové tvrdenia dospel vychádzajúc
z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v ktorých bolo konštatované, že rozhodcovské rozsudky vydané v
spotrebiteľských veciach boli vydané v rozpore so zákonom, resp. že jednotlivé spory, v tom - ktorom

konkrétnom prípade nemohol prejednať rozhodcovský súd a nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok.

21. Pravdivosť skutkových zistení nemožno hodnotiť striktne iba z jedného hľadiska ako to žiadal
žalobca, t.j. z hľadiska procesných ustanovení - rokovacieho poriadku stáleho rozhodcovského súdu,
ale v celkovom kontexte relácie. Správne preto postupoval súd, pokiaľ pri hodnotení prihliadal na

priebeh celej relácie upriamujúcej pozornosť verejnosti na otázku, či rozhodcovské súdy boli oprávnené
konať o žalobách podávaných žalobkyňou voči klientom v súvislosti so zmluvami, ktoré uzavreli. Z
celkového kontextu relácie, ako to uvádza aj súd prvej inštancie v odôvodnení, skutkové tvrdenia
vychádzali z hodnotení súdnych sporov dvoch sťažovateliek, ktorým bol doručený rozhodcovský
rozsudok arbitrážneho súdu vydaný v skrátenom konaní bez toho, aby sťažovateľky boli vypočuté,

bez oznámenia o začatí rozhodcovského konania bolo rozhodnuté, že majú žalobcovi zaplatiť náklady
vynaložené na uzavretie poistenia a súdne trovy. Je teda zrejmé, že tieto skutkové tvrdenia sa týkali
postupu arbitrážneho súdu, nie konania žalobcu. Za takýchto okolností možno konštatovať, že týmto
skutkovým tvrdeniam vo vzťahu k žalobcovi chýba akýkoľvek skutkový základ, nakoľko išlo o tvrdenia
týkajúce sa postupu a konania inej právnickej osoby (arbitrážneho súdu) nie žalobcu, teda išlo o

konštatovanie porušenia práv sťažovateliek vo vzťahu ku konaniu arbitrážneho súdu, preto nemožno
konštatovať, že by vo vzťahu k žalobcovi išlo o tvrdenie majúce difamačný charakter, to znamená, že
išlo o tvrdenie, ktoré by bolo objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že hodnotiaci úsudok vyjadrený v

relácii nie je difamujúcim hodnotiacim úsudkom. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
je zrejmé, že rozhodnutia vydávané rozhodcovskými súdmi boli vydané v rozpore so zákonom
vzhľadom na skutočnosť, že arbitrážne súdy nemali právomoc v spotrebiteľských veciach konať z
dôvodu, že rozhodcovské zmluvy, na základe ktorých rozhodcovské súdy prejednávali spory, boli
uzatvárané v rozpore so zákonom. témou relácie, v ktorej tento hodnotiaci úsudok bol vyjadrený, boli

rozhodnutia arbitrážnych súdov vydávané v spotrebiteľských veciach. Vzhľadom na celkový kontext
relácie prihliadajúc na skutočnosť, že súdna prax preukázala pravdivosť tvrdení, že arbitrážne súdy
nemali právomoc vo veciach rozhodovať a hodnotiaci úsudok mieril na vyriešenie otázky, či na
základe rozhodnutí arbitrážnych súdov je potrebné plniť povinnosti vydané týmito rozhodnutiami,
nemožné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že tento hodnotiaci úsudok bol nepravdivým, resp. difamujúcim.

Nemožno preto ani prisvedčiť žalobcovi, že rozhodnutia, na ktoré súd prvej inštancie v dôvodoch svojho
rozhodnutia poukazoval, nesúvisia s výrokmi žalovanej.23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 C.s.p.

25.Žalobcabolvodvolacomkonaníneúspešný,pretonemánároknanáhradutrovodvolaciehokonania.
Úspešnému žalovanému prináleží nárok na náhradu trov v celom rozsahu, o výške týchto trov bude

rozhodnuté po právoplatnom skončení vo veci samej súdom prvej inštancie.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).