Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/323/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226288
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213226288.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724
803, so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska 5, zastúpenom: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska5,protižalovanej:S.J.,nar.XX.XX.XXXX,bydliskoJ.,B.XXX(uQ.M.),ozaplatenie2801,07
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 05. mája
2017 pod č.k. 6C/68/2014-176 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi 801, 02 eura s úrokmi z omeškania

8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.12.2010 do 27.09.2012 vo výške 5,62 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.01.2011 do 27.09.2012 vo výške 5,35 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.02.2011 do 27.09.2012 vo výške 5,08 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.03.2011 do 27.09.2012 vo výške 4,84 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.04.2011 do 27.09.2012 vo výške 4,57 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.05.2011 do 27.09.2012 vo výške 4,31 eura

8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.06.2011 do 27.09.2012 vo výške 4,04 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.07.2011 do 27.09.2012 vo výške 3,78 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.08.2011 do 27.09.2012 vo výške 3,51 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.09.2011 do 27.09.2012 vo výške 3,24 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.10.2011 do 27.09.2012 vo výške 2,98 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.11.2011 do 27.09.2012 vo výške 2,71 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.12.2011 do 27.09.2012 vo výške 2,44 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.01.2012 do 27.09.2012 vo výške 2,18 eura

8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.02.2012 do 27.09.2012 vo výške 1,91 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.03.2012 do 27.09.2012 vo výške 1,65 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.04.2012 do 27.09.2012 vo výške 1,38 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.05.2012 do 27.09.2012 vo výške 1,12 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.06.2012 do 27.09.2012 vo výške 0,85 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.07.2012 do 27.09.2012 vo výške 0,59 eura
8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.08.2012 do 27.09.2012 vo výške 0,32 eura

8,75 % zo sumy 36,41 eura od 21.09.2012 do 27.09.2012 vo výške 0,05 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok potvrdzuje.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným rozhodnutím. o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal náhradu trov
konania. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

2730,75 eura, vyčísleného úroku z omeškania v sume 70,32 eura za čas od 21.12.2010 do 4.11.2012,
úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2730,75 eura za čas od 5.11.2012 do zaplatenia a
trov konania na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa a.s.) uzatvoril
dňa 16.3.2007 so žalovanou zmluvu číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol finančné
prostriedky. Žalovaná sa zaviazala veriteľovi tieto vrátiť v dohodnutých splátkach, ktoré splátky však
nedodržala. Predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

27.9.2012. V tomto konaní sa domáhal zaplatenia splátok v počte 75 v celkovej sume 2730,75 eura,
ktoré splátky boli splatné v období od 20.12.2010 do 20.2.2017.
1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 16.3.2007 žalovaná ako dlžník a právny predchodca
žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s. - ako veriteľ) uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej
veriteľ žalovannej poskytol úver v sume 70 000 Sk (2323,57 eura). Tento úver žalovaná mal splácať

v mesačných splátkach po 1097 Sk (36,41 eura). Listom zo dňa 16.10.2012 pôvodný veriteľ oznámil
dlžníkovi postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy žalobcovi. Žalobca s pôvodným
veriteľom uzavrel zmluvu o postúpení spornej pohľadávky dňa 27.9.2012.
1.3. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.
mája 2014),§ 7 ods.1 zákona o bankách a uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že

žalovaná spotrebiteľskú zmluvu o splátkovom úvere uzavrela s bankou. Žalobca, ktorý nie je bankou sa
domáhal plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy dôvodiac, že sporné právo nadobudol na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok. V prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, preto skúmal aktívnu
legitimáciu žalobcu či právo uplatnené v tomto konaní žalobca nadobudol v súlade so zákonom na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok 27.9.2012.Z dokazovania vyplynulo, že pôvodný veriteľ (banka)

nezosplatnila celý úver pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca nepreukázal, či a kedy
mu Národná banka Slovenska udelila povolenie na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov.
Na základe toho dospel k záveru, že absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu, pretože zmluvu o
postúpení pohľadávok považoval za neplatnú s odôvodnením, že bez povolenia NBS na poskytovanie
a správu nezosplatnených úverov žalobcovi nemohol byť postúpený takzvaný živý úver, pretože nie

je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je
súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa zákona o bankách potrebné bankové
povolenie podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách. Zároveň nemôže vyhlasovať ich mimoriadnu splatnosť,
keďže nemá oprávnenie na ich poskytovanie. Predmetom postúpenia z banky na nebankovú obchodnú
spoločnosť môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň

musí byť splnená podmienka písomnej výzvy banky klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol
v omeškaní nepretržite 90 dní. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval žalovanú na
úhradu dlhu potom, čo bola 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods.
8 zákona o bankách . Nepreukázal ani to , že mu boli postúpené len splatné splátky úveru. Treba dodať,
že právny predchodca žalobcu je oprávnený postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale

to by musel úverový vzťah ukončiť (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť) a následne v súlade so zákonom
môže postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou. Na základe vyše uvedených skutočností , pre absenciu
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol
podľa §-u 257 CSP a v konaní úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože nežiadala
priznať náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Nestotožnil so záverom súdu prvej
inštancie o možnosti postúpenie iba splatnej pohľadávky. Citoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách , z ktorého nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba splatná pohľadávka alebo jej
časť. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie a jeho právnym posúdením v časti, že vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru, je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dôvodil
tým, že zmluvné strany si v úverovej zmluve dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením
termínov splatnosti jednotlivých splátok, ktoré termíny žalovaná neplnila, čím vzniklo právo vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť. Postupca toto právo nevyužil a využil ho až on písomným podaním zo dňa
16.10.2012 označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Citoval

ustanovenie § 524 ods.1,2 OZ a bod 7.6.1. VOP, z ktorých vyplýva, že postúpením pohľadávky prešlina neho všetky práva a povinnosti , vrátane oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 05. 2015 sp.zn. 8Co/163/2015, Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 24. 04. 2014, sp.zn. 19C/34/2012 .V ďalšej časti citoval bod 19.6 VOP , ustanovenie §

89 ods. 1 ZoB, z ktorých vyplýva, že ustanovenie § 89 ods.1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou
a klientom odchýlne od ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu
úpravu vzájomných vzťahov. Zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia pohľadávky odchylne od
predmetného zákona v bode 19.16. VOP.V konaní predložil relevantné dôkazy o oznámení o postúpení
pohľadávky, čím je založená jeho aktívna legitimácia na uplatnenie nároku. Aj v tejto časti citoval

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. 06. 2003 sp.zn. 4Obo 210/01, uznesenie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 09. 08. 2016 sp. zn. 5Co 248/2016, zo dňa 30. 06. 2016 sp. zn.
5Co/228/2016, zo dňa 30. 11. 2015 sp.zn. 8Co/564/2015, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04. 05.
2016 sp.zn. 1Co/387/2015, Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 06. 2014 sp.zn. 9Co/133/2013.

V závere odvolania uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou

legitimáciou žalobu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je
zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o
podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza
k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Norma obsiahnutá v tomto ustanovení

nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému ale
administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska. Z vyššie uvedeného teda
vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalovaná bola ku postúpenia pohľadávky v omeškaní
1333dní,viacakojedenrok.Kudňupostúpeniapohľadávkyneporušilbankovétajomstvo,konalvsúdes

ustanovením § 92 ods.8 ZoB aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Opätovne
k danej argumentácii citoval rozhodnutia krajských súdov.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil
ho tak, že žalobe žalobcu vyhovie, resp. ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

3.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie

vydanéavzákonomstanovenejlehote(§359,§ 362ods.1CSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,
§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke týkajúcej sa aktívnej legitimácie
žalobcu po postúpení pohľadávky, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa §
387 CSP potvrdil v tejto časti. V časti uplatnenej istiny do postúpenia pohľadávky napadnutý rozsudok
podľa § 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel.

Zákonomč.160/2015z21.mája2015nadobudolúčinnosťod01.07.2016novýCivilnýsporovýporiadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona. 6.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7.Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 2730,75 eura,
vyčísleného úroku z omeškania v sume 70,32 eura za čas od 21.12.2010 do 4.11.2012, úroku z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2730,75 eura za čas od 5.11.2012 do zaplatenia a

trov konania .Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
dôvodiac, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je nevyhnutná aplikácia ustanovení
Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru o neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru, z ktorého dôvodu následne posudzoval jeho aktívnu legitimáciu vzhľadom
na postúpenie pohľadávky veriteľa (pôvodného veriteľa, ktorým bola Slovenská sporiteľňa, a.s.) z

pohľadu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobu zamietol pre nepreukázanie výzvy právneho
predchodcu žalobcu na úhradu dlhu 90 kalendárnych dní a nepreukázanie žalobcu , že mu boli
postúpené splatné pohľadávky.

8.V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská

zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom
číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Vzhľadom
na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1

Občianskehozákonníkaaberúcdoúvahyustanovenie§52ods.2a§54ods.1Občianskehozákonníka,
pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v
ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka
v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je
tým vylúčená.

9.Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak

neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje,
aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť
celej pohľadávky, ale sleduje tiež aj zamedzenie tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinnosti
zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania
so zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v
zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie

tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, ž e dodávateľ
v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije.Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. V danom prípade došlo k postúpeniu
pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012.Oznámenie o postúpení pohľadávky
doručovala právna predchodkyňa žalobcu žalovanej oznámením zo dňa 16.10.2012. Žalobca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru dňa 16.10.2012 .V špecifikácii žaloby na čl. 57 uviedol, že podanou žalobou
sa domáha zaplatenia splatných splátok úveru za obdobie od 20.12.2010 do 20.02.2017v počte 75 v
celkovej výške 2 730,75 eura a splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.02.2017 , ktoré sa stali
splatnými dňa 04.11.2012. kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru( mimoriadna splatnosť úveru bola
vyhlásená 16.10.2012).

10. K námietke odvolateľa k záveru súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách, odvolací súd dodáva, že je nevyhnutné v prvom rade vyriešiť otázku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, nie je potrebné, aby bol účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva
žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Úspešnosť

v spore závisí od toho, či je žalobca účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok.
Ustanovenie § 92 ods. 8 tohto zákona obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom postúpenia môže byť peňažný
záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych

dní, pričom sa tiež vyžaduje existencia písomnej výzvy na úhradu peňažného záväzku adresovaná
klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Týmto ustanovením zákonodarca sledoval sprísnenie
postúpenia cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi,
ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou,

s ktorou dojednal finančnú službu (toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok
ešte pred postúpením pohľadávky, s výnimkou, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo
len časti peňažného záväzku presiahol jeden rok). Zákonom stanovené podmienky postúpenia, akými
sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota trvania omeškania,
umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú záver, že by hlavným

cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva. Striktné podmienky
postúpeniapohľadávkyvosvojomsúhrneopodstatňujúzáverozákazepostúpeniabankovejpohľadávky
so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od pravidiel cesie bankovej
pohľadávky v neprospech spotrebiteľa. Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k
neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali nesplatený úver na akýkoľvek subjekt, ktorého

činnosť nespadá podľa zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska.

11.Postúpenie pohľadávok je upravené v ustanoveniach § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť, okrem iného také pohľadávky,

ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto
požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením

pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom
mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, ako postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom
medzi veriteľom, ako postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že
ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych
vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, dovoľuje banke
postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia
tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky
klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady
nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť tretej osobe, pretože tomu bráni už citované

ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť (teda
jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej následné postúpenie inému subjektu
je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, vočidlžníkovi. Pokiaľ v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii
pohľadávky), sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi
je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v

prípadochuvedenýchv§525Občianskehozákonníka,aniprípadnéoznámeniepostupcuvzmysle§526
Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi
bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

12.Z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že na rozpor postúpenia pohľadávky banky voči

spotrebiteľovi,sustanovením§525Občianskehozákonníka,ktorémázanásledokabsolútnuneplatnosť
postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z týchto skutočností vyplýva, že ak
je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, (uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách),
bol žalobca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný preukázať
predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak povinný preukázať, že pred postúpením

pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku, minimálne 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností
má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

13.Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávanú vec, odvolací súd, zhodne so súdom prvej

inštancie skonštatoval, že postúpenie pohľadávky voči žalovanej ,ktoré nastali splatné po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru dňa 16. 10 .2012 nebolo v súlade s týmto záverom a ani so zákonom. K
postúpeniu pohľadávky došlo v čase, kedy právny predchodca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a
postupoval celú nesplatenú časť úveru bez rozlíšenia splatných splátok ku dňu postúpenia pohľadávky
a splátok, ktoré ku dňu postúpenie splatné neboli. Ku dňu postúpenie pohľadávky boli splatné iba

splátky, ktoré podľa zmluvy žalovaná mala plniť a neplnila. Žalobca si v zmysle žaloby uplatnil si v
konaní mesačné splátky 36,41 eura odo dňa 20.12.2010 do 20.02.2017 - išlo o 75 mesačných splátok.
Vzhľadomnato,že mánárok naplneniedo27.09.2012(dátumplatnostizmluvyopostúpenípohľadávky
a splatných splátok ku dňu uzavretia zmluvy), odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a za
obdobie od od 20.12.2010 do 27.09.2017 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 22 mesačných splátok

po 36,41eura, spolu 801,02 eura ako istina. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením jednotlivých
splátok, preto odvolací súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517
OZ v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

14. V ostatnej napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia istiny po postúpení pohľadávky

napriek vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom 16.10.2012 rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil. Žalobca v tejto časti nebol aktívne legitimovaný, pretože mu bola postúpená
nesplatná časť pohľadávky a v tejto časti je zmluva neplatná. Žalobca potom vykonal úkon smerujúci
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ale sám vo svojom odvolaní uviedol, že žiadne úkony
smerujúce k upozorneniu žalovanej nerobil. Z tohto dôvodu vo zvyšnej časti uplatnenej pohľadávky,

ktorá nemohla byť predmetom postúpenia, nebol vecne aktívne legitimovanou stranou sporu.
15.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 1
CSP, o výške ktorých rozhodne podľa§ 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
Odvolací súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, pretože žalobca uplatnil nárok vo výške
2730,75eura,bolamupriznanásuma801,02euraspríslušenstvom.Žalovanábolavoveciúspešnejšia.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).