Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209585
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7815209585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Slovenská autobusová doprava
Zvolen, a. s. so sídlom Balkán 53, Zvolen, IČO: 36 054 666, proti žalovanému J. Š., Q.. X. X. XXXX,
bytom N., X.Ó. Y. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom AK so sídlom v
Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 346,50 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k.
8C/313/2015-129 z 5.1.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je I.výrok rozsudku.

Z r u š u j e II. výrok rozsudku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/313/2015-129 z 5.1.2017 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 346,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 27. 6. 2015 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 10,- Eur, počnúc
mesiacom február 2017, vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, pod hrozbou straty výhody
splátok, v prípade nezaplatenia jednej splátky. Zároveň súd žalobcovi priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2.Rozhodoltakožalobe,ktorousažalobcadomáhalzaplateniasumy346,50Eursprísl.sodôvodnením,
že dňa 27. 5. 2015 žalovaný cestoval autobusom na diaľkovej linke Bratislava - Humenné č. 702502,
spojom č. 52 bez cestovného lístka. V inkriminovanom čase cestoval žalobca uvedeným spojom, pričom
tam bola vykonaná kontrola cestovných lístkov revízormi a žalovaný sa nevedel preukázať platným
cestovným lístkom. Žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o
preprave osôb, a to v zmysle článku 5 ods. 2 prepravného poriadku u žalobcu momentom nastúpenia

žalovaného do autobusu, kedy týmto zároveň cestujúci vyjadril svoj odvolateľný súhlas so všetkými
podmienkami prepravy obsiahnutými v prepravnom poriadku a tarife. V prípade, ak cestujúci užíva
služby dopravcu bez platného cestovného dokladu vzniká mu povinnosť uhradiť cestovné, ako aj ostatné
sankčné úhrady stanovené tarifou a uvedenú čiastku si žalobca uplatňuje v tomto konaní.
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že v
kritickom čase cestoval žalobcom uvedeným spojom a to z Bratislavy do Rožňavy, avšak zdôraznil, že
cestovný lístok si zakúpil, no vodič autobusu mu cestovný lístok nevydal, preto ho nevedel predložiť

revízorom.
Súd vec právne posúdil podľa § 760 Obč.zákonníka spolu s § 12 ods. 1,2, § 14 ods. 1,2, § 17 ods.
1,2 zák.č. 56/2012 o cestnej doprave, ako aj so zohľadnením článkov V ods. 5, článku V ods. 2,
článku VII ods. 2 písm. b/, článku XII bodu 7 a článku VIII ods. 2 písm. e/ Prepravného poriadkuautobusovej dopravy SAD Zvolen a.s..Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný cestoval
bezcestovnéholístkuataktomuvzmyslevyššieuvedenýchustanovenívzniklapovinnosťzaplatiťokrem
cestovného lístka v sume 16,50 Eur aj postih za cestovanie bez cestovného lístka vo výške 20-násobku

cestovného, spolu v sume 346,50 Eur. Súd mal za to, že žaloba žalobcu je dôvodná a opodstatnená
a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ žalovaný navrhol doplniť dokazovanie výsluchom ďalších
svedkov, ako aj správou Meteorologického ústavu, súd tento jeho návrh zamietol, keďže predmetné
dôkazy by boli irelevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Svedkovia, ktorých žalovaný navrhol vypočuť,
ktorí údajne mali stáť pri autobuse, keď žalovaný nastupoval do autobusu, títo svedkovia, pokiaľ nestáli

bezprostredne pri žalovanom počas kupovania cestovného lístka, by nemohli jednoznačne dosvedčiť
kúpu cestovného lístka žalovaným. Pokiaľ žalovaný trval na tom, že si cestovný lístok zakúpil, vodič
autobusu vyvrátil jeho tvrdenie a v danom prípade sa takto jedná o tvrdenie proti tvrdeniu. Bez ohľadu
na obranu žalovaného, jeho povinnosťou bolo kúpiť si cestovný lístok, odkontrolovať si ho a následne
sa ním preukázať. Žalovaný si povinnosti cestujúceho, v zmysle Prepravného poriadku autobusovej
dopravy nesplnil, opomenul si odkontrolovať cestovný lístok, následne na výzvu revízora preukázať sa

platným cestovným lístkom, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť jednak hodnotu cestovného lístka, ako
aj sankčnú úhradu, v zmysle platného Prepravného poriadku. Prvoinštančný súd citoval ust. § 149,
§ 150 ods. 1/, 2/,§ 151 ods. 1/, 2/, § 152 zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku a
konštatoval, že žalovaný neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ani relevantné argumenty na podporu
svojho tvrdenia, naopak, bolo preukázané, že žalovaný si ako cestujúci nesplnil povinnosti cestujúceho,

v zmysle platného Prepravného poriadku. Súd zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne z dlžnej sumy a to počnúc od 27. 6. 2015 do zaplatenia, t. j. po uplynutí 30-dňovej lehoty
na plnenie, od uloženia pokuty, s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1/, 2/ Občianskeho zákonníka,
keď žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a výška úrokov 5,05 % ročne,
zodpovedá platným právnym predpisom a je v súlade aj s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb.

3. S poukazom na sociálne pomery žalovaného a jeho nepriaznivú finančnú situáciu (je nezamestnaný,
je poberateľom sociálnych dávok a má vyživovaciu povinnosť voči 2 maloletým deťom), súd žalovanému
umožnil splácať žalovanú istinu v splátkach po 10,- Eur/mesačne a to pod hrozbou straty výhody splátok,
v prípade nezaplatenia jednej splátky, keďže nie je v možnostiach a schopnostiach žalovaného dlžnú

sumu uhradiť jednorázovo.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenie § 255 ods. 1/, 2/ v spojení s ustanovením §
262 ods. 1/, 2/ Civilného sporového poriadku s odôvodnením, že žalobca mal v konaní úspech v celom
rozsahu a preto mu bolo priznané právo na náhradu trov v rozsahu 100 %.

5. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie voči obom jeho
výrokom. Uviedol, že rozhodnutie súdu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože do takejto situácie ho
dostal zamestnanec žalobcu (vodič autobusu), ktorý zobral od neho peniaze na cestovný lístok, ale
mu ho nevydal. Zároveň v odôvodnení vyjadril nesúhlas s výrokom o náhrade trov konania, pri ktorých

poukázal na to, že súd mal vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa to, že cestovné zaplatil
a zároveň za takýto dôvod mal vyhodnotiť aj jeho sociálnu situáciu, keďže nepracuje, má vyživovaciu
povinnosť voči viacerým maloletým deťom. Uvedené skutočnosti mal súd skúmať aj z úradnej moci o to
viac, že v tomto konaní bol aj oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky, čiže jeho zlá situácia bola
už preukázaná. Až preskúmanie takýchto pomerov môže zásadným spôsobom ovplyvniť úvahu súdu o

tom, že ide o výnimočný prípad, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257, avšak súd
uvedené neskúmal, resp. z rozhodnutia nevyplýva, či tieto dôvody skúmal alebo nie, a preto žalovaný
navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7 .Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že odvolanie vo veci samej nie je dôvodné ,preto rozsudok vo veci samej ( v I. výroku )
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .
Odvolanie žalobcu voči II. výroku (o trovách konania) však považoval za dôvodné, v dôsledku čohorozsudok v II. výroku zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože
neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia .

8.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

9.Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo vo vzťahu

k rozhodnutiu vo veci samej ( I.výrok) nezistil žiadne procesné vady , v dôsledku ktorých by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania , ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite
zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz
hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický

rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že
by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Zároveň súd
prvej inštancie skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

10.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku vo veci samej, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa , že
ani v odvolaní žalovaný neuviedol námietky, ktoré by boli spôsobilé privodiť záver o vecnej nesprávnosti
rozhodnutia.

12. Odvolanie žalobcu voči II. výroku (o trovách konania) odvolací súd považoval za dôvodné v
dôsledku jeho nedostatočného odôvodnenia.

13. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP účinného od 1.7.2016 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho

sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14.Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s cit. § 220 ods. 2 CSP (predtým § 157 ods.
2 O.s.p.) , pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva strany sporu na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými

námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie
musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho
vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť
preskúmateľné.

15.To,žeprávonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladnézásadyspravodlivého

súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako Ústavný súd SR už
opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede navšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

16.Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a vysvetliť svoj myšlienkový postup dostatočne s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, a zároveň musí vysvetliť svoje úvahy, ktorými sa riadil.

17.Uvedené platí v plnom rozsahu i vo vzťahu k odôvodneniu výroku, ktorým súd rozhodol o trovách

konania.

18. V danom prípade žalovaný poukázal na ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok

(§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

20.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhradytrovkonaniapodľa§257vyžadujekumulatívnesplnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

21.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 považovať za
ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť.

22. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na

ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

23. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v
takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán

sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na
strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

25. V danej veci však z odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k výroku o trovách konania vyplýva iba to,
že súd prvého stupňa pri rozhodovaní použil ust. §255 ods.1 CSP, ktoré ustanovenie prvoinštančný
súd citoval. Vôbec však nie je zrejmé ako súd toto ustanovenie aplikoval na daný prípad a z akých
úvah vychádzal pri svojom rozhodnutí o trovách konania. Rovnako z uvedeného rozhodnutia nie je
zrejmé, či súd skúmal aj skutočnosti relevantné pre prípadné použitie ust. §257 CSP, t.j. nemožno zistiť,

či súd zvažoval použitie ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a
k akým záverom dospel. Uvedené posúdenie sa javí o to nevyhnutnejšie, že súd žalovanému umožnil
splácať žalovanú istinu v splátkach s poukazom na sociálne pomery žalovaného a jeho nepriaznivú
finančnú situáciu (je nezamestnaný, je poberateľom sociálnych dávok a má vyživovaciu povinnosť voči
2 maloletým deťom).

26. Po preskúmaní veci odvolací súd teda dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného voči
II. výroku sú naplnené. Preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a v zrušenej časti mu vrátil vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť či v tomto prípade neprichádza do úvahy použitie

ustanovenia § 257 CSP, t.j. či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a opätovne rozhodnúť o trovách
konania.

27.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 393 CSP ).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).