Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717203327
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2717203327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. B. W., nar.
XX.XX.XXXX, 2. O. W., nar. X.X.XXXX, 3. T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené
procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych veci a rodiny X., deti rodičov - matky: Mgr. Y. W., nar.
XX.X.XXXX,bytomX.,N.XXXX/X,zastúpenejadvokátkou:JUDr.AlenaArbetová,sosídlomHolíč,Nám.
Sv. Martina 3A, otca: O. W., nar. X.X.XXXX, bytom W., F. XX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku,
na odvolanie procesného opatrovníka detí proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 7P/24/2017-74
zo dňa 28.9.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievovýrokurozhodolnasledovne:„Otecjeoprávnenýstýkať
sa s mal. B. každý nepárny týždeň vo štvrtok od 13:00 hod. do 13:40 hod. na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny X., pracovisko X., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno- právnej ochrany detí
a sociálnej kurately a to za prítomnosti sociálneho pracovníka alebo psychológa, ktorý bude prítomný
pri stretnutí otca s mal. B.. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. O. a mal. T. každý nepárny týždeň vo

štvrtok od 13:40 hod. do 14:20 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny X., pracovisko X., odbor
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately a to za prítomnosti
sociálneho pracovníka alebo psychológa, ktorý bude prítomný pri stretnutí otca s mal. O. a mal. T.. Matka
je povinná deti na styk s otcom pripraviť a v určenom čase priviesť na Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny X., pracovisko X., odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno- právnej ochrany detí a
sociálnej kurately a za prítomnosti sociálneho pracovníka alebo psychológa odovzdať deti otcovi a po
ukončení styku si maloleté deti v určenom čase a na rovnakom mieste prevziať. Týmto rozsudkom sa

mení rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 7P/62/2016-70 z 21.12.2016 v časti týkajúcej sa úpravy
styku otca s deťmi. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne s použitím ust. § 24 ods. 4, § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 Zákona o
rodine. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení ako mu vyplynuli z vykonaného dokazovania, že
naposledy bol styk otca s deťmi upravený rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 7P/62/2016-70 z
21.12.2016 právoplatným 5.1.2017 tak, že otec bol oprávnený stýkať sa so všetkými troma deťmi naraz

každý nepárny týždeň vo štvrtok od 13.00 hod. do 14.00 hod. na ÚPSVaR X., pracovisko X. a to za
prítomnosti sociálneho pracovníka a psychológa. Prítomnosť zástupcu procesného opatrovníka bola
odôvodnená tým, že otec bol liečený u psychiatra a psychológa a matka sa bála nechať deti s ním samé.
Z dokazovania vyplynulo, že otec neustále navštevuje psychiatričku, ktorá uviedla, že usudzuje, že otecnebude schopný počas štyroch hodín zabezpečiť starostlivosť o tri maloleté deti sám bez prítomnosti
inej osoby, berie antipsychotiká a antidepresíva. Otec sám uviedol, že pri doterajších stykoch nevedel
zabezpečiť pozornosť všetkým trom deťom a psychologička ho upozornila, že keď sa venuje dcéram,

maloletý B. je nahnevaný, preto chce styk rozdeliť tak, aby sa osobitne mohol venovať synovi a osobitne
dcéram. K zdravotnému stavu uviedol, že ráno býva veľmi unavený, ale okolo 11.00 hod. to pominie,
preto sa chce s deťmi stretávať v poobedných hodinách. Terajšiu jednu hodinu považuje na styk veľmi
málo a preto žiadal predĺžiť tento čas na 40 minút so synom a 40 minút s dcérami s podmienkou, že styk
bude prebiehať na ÚPSVaR. Z výpovede svedkyne U. W. (matky otca maloletých) zistil, že je starobnou

dôchodkyňou, býva so synom v jednom byte, ale spoločnú domácnosť nemajú. K možnej asistencii pri
stykuotcauviedla,žemásvojvek,boliajunohyapretonesúhlasí,abysúdpodmieňovalstykotcasdeťmi
jej osobnou pravidelnou účasťou. Matka maloletých potvrdila, že stará matka detí má svoje zdravotné
problémy. Kolízny opatrovník pritom nesúhlasil, aby sa realizoval styk otca s deťmi bez prítomnosti tretej
osoby vzhľadom a závery lekárskych správ, pričom potvrdil, že otec sa nedokázal venovať všetkým trom
deťom naraz. Podľa názoru opatrovníka je potrebná tretia osoba pri styku otca s deťmi. Poukázal však

na to, že nemajú miestnosť pre styk, ani vybavenie.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za objektívne preukázané, že návrh otca bol podaný
dôvodnelenvčastirozdeleniastykunačasovýúsekpremaloletéhoB.ačasovýúsekpredcéry,vzáujme
zabezpečenia väčšej pozornosti pre deti; tiež v časti navýšenia rozsahu styku u každého z nich aspoň

o 10 minút. Pri rozhodovaní o rozsahu a podmienkach, či mieste styku kládol pozornosť na aktuálny
zdravotný stav otca, ako aj potrebu neohrozenia detí, pričom prihliadol na to, že vzhľadom na fyzicky
a psychický fond otec nedokáže počas rovnakého časového úseku venovať pozornosť všetkým trom
deťom. Preto vyhovel návrhu rozdeliť čas jeho styku s deťmi osobitne pre B. a osobitne pre dcéry. Súd
vyhovel otcovi aj v časti rozšírenia styku u každého z detí o 10 minút, nakoľko matka s tým súhlasila

za podmienky realizácie styku naďalej na ÚPSVaR. Pokiaľ ide o deň a periodicitu realizácie styku, túto
ponechal súd zachovanú podľa pôvodného rozsudku. Súd osobitne upravil prítomnosť tretej osoby pri
styku, keďže zistil, že pri styku je postačujúca prítomnosť len jednej z osôb procesného opatrovníka
(sociálnypracovník-psychológ)avzáujmezabezpečeniarealizáciestykuurčil,žestykbuderealizovaný
buď za prítomnosti sociálneho pracovníka, alebo alternatívne psychológa.

4. Osobitne sa súd vysporiadal s nesúhlasom procesného opatrovníka naďalej realizovať styk na pôde
ÚPSVaR z dôvodu nedostatku personálnych kapacít a nedostatku priestoru pre styk. Súd vychádzal z
toho, že opatrovník v civilnom mimosporovom konaní zastupuje záujmy maloletého dieťaťa a preto je
jeho povinnosťou nielen prejavovať názor o nutnej potrebe realizácie styku otca s deťmi za prítomnosti

tretej osoby, ale i navrhovať konštrukčne zrealizovateľné riešenie styku. Bolo preukázané, že matka detí
nesúhlasí so stykom za jej prítomnosti z logického dôvodu, aby si deti nevytvárali pocit úplnej rodiny s
rodičmi. Bolo tiež preukázané, že stará matka detí svoje vnúčatá ľúbi, ale nesúhlasí s podmieňovaním jej
účasti na styku berúc do úvahy vek a zdravotný stav. Súd nemohol opomenúť aktuálnu lekársku správu
psychiatričkyozdravotnomstaveotca,anito,žeotec uznal,ženezvládnesámvenovaťpozornosťnaraz

trom deťom. Súd zohľadnil tiež, že v konaní matka aj opatrovník zhodne uviedli, že v budove ÚPSVaR
je ešte jedna zasadačka. Z týchto všetkých okolností potom súd dospel k záveru, že nateraz je potrebné
ponechať realizáciu styku na ÚPSVaR, pričom opatrovník zastupujúci najlepšie záujmy detí (a nieúradu)
je povinný nateraz ešte zabezpečiť priestor pre realizáciu styku. Súd primárne na prvé miesto kládol
práva detí stretávať sa s otcom garantované nielen v Zákone o rodine, ale aj v Ústave SR a Dohovore

o právach dieťaťa a až na druhotnom mieste či v zasadačke, kde sa dosiaľ realizoval styk, spadol
strop. V závere súd poukázal na to, že pri predchádzajúcom rozhodovaní o styku opatrovník súhlasil
s takýmto riešením majúc vedomosť o zdravotnom stave otca a berúc do úvahy charakter dočasnosti
takto upraveného styku, ktorý naďalej pretrváva.

5. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP veta prvá tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na ich náhradu.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie procesný opatrovník maloletých detí a to proti povinnosti
sociálneho pracovníka alebo psychológa byť prítomný pri realizácii styku, ako i proti realizácii styku na

pôde ÚPSVaR. V úvode poukázal na doterajšie procesné návrhy rodičov a rozhodnutia súdu vo veci
starostlivosti súdu o všetky tri maloleté deti. Skonštatoval, že od 19.1.2017 až do súčasnosti sa realizujú
stretnutia na ÚPSVaR X., pracovisko X.. Stretnutia spočiatku prebiehali za prítomnosti matky, po prvých
piatich stretnutiach už bez prítomnosti matky. Styk prebiehal bez problémovo, otec vždy deťom priniesolhračky, sladkosti, venoval sa im, hrali sa spolu. Otec sa podľa ich názoru dokáže venovať buď len
maloletému B., alebo maloletej T. a O.. Sám otec žiadal prítomnosť tretej osoby. Deti nemali problém
v komunikácii s otcom, reagovali na otca primerane veku a situácii. Pri šetrení v domácnosti matky

opatrovník zistil, že s otcom sa deti stretávajú len na ÚPSVaR, otec ich v domácnosti nenavštevuje,
kontaktuje ich telefonicky. Deti uviedli, že otec im kupuje hračky, posiela im to v balíku, alebo nosí na
úrad. Na stretnutia s otcom sa tešia, otec im chýba, chceli by sa stretávať aj častejšie.

7. Nesúhlas s realizovaním styku za prítomnosti zástupcov ÚPSVaR odvolateľ odôvodnil tým, že účasť

na realizácii styku nefiguruje v katalógu činnosti odborného radcu, samostatného radcu, sociálneho
pracovníka OSPODaSK, ani psychológa RPPS. Obaja rodičia pritom počas predchádzajúceho obdobia
vyjadrili námietky voči realizácii styku. Mali výhrady voči technickému, priestorovému vybaveniu, nebolo
možné zabezpečiť psychológa aj sociálneho pracovníka z personálnych dôvodov. ÚPSVaR nie je na
realizáciu styku vybavený, ani priestorovo, ani materiálne, ani personálne, ani z časových dôvodov. Styk
otca s deťmi sa stretal s prekážkami z hľadiska zabezpečenia vhodných priestorov, ako aj prítomnosti

psychológa a sociálneho pracovníka. Pracovisko nedisponuje výbavou na realizáciu styku s deťmi, ani
časovou rezervou práce sociálneho pracovníka. Styk sa realizoval v zasadacej miestnosti bez denného
svetla,bezvetrania,bezdostatočnéhopriestoruprepohyb.Zhľadiskapodporykontaktuotcasdeťmiboli
tieto podmienky hranične postačujúce na nadviazanie kontaktu, sú však nevyhovujúce a poškodzujúce
vyvíjanie vzťahu otca s deťmi. Matka opakovane namietala hygienický štandard. Vzhľadom na uvedené

nie je z hľadiska ÚPSVaR možné zabezpečiť realizáciu asistovaného styku na jeho pôde, keďže nemá
priestorové, technické, časové ani personálne zabezpečenie pre túto aktivitu. Klienti sami vyjadrili
opakovane nesúhlas s tým, aby v takýchto podmienkach bol realizovaný styk.

8. Matka, ani otec odvolací návrh nepodali.

9. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu predloženom prostredníctvom svojej
advokátky uviedla, že s odvolaním opatrovníka nesúhlasí, keďže odvolanie nemá oporu v zákone, ani
v zmysle ochrany detí, ktorú má tento orgán zabezpečovať. Otec nie je spôsobilý byť s maloletými
deťmi bez odborného dozoru. Súd preto schválil už osvedčenú alternatívu, voči ktorej úrad nikdy v

minulosti nenamietal s tým, že rozdelil deti podľa dohody rodičov a predĺžil čas o 10 minút. Úrad sám
uviedol, že styk prebieha v priestoroch úradu bez problémov. Podstav zamestnancov úradu považuje
za dočasné riešenie, ktoré je povinné úrad riešiť, nie však na úkor záujmov maloletých detí. ÚPSVaR
nikdy nespochybňoval prostredie styku a preto považuje jeho tvrdenia za účelové. Úrad v odvolaní
nenavrhol iné riešenie, čím vlastne súhlasil s úplným zamedzením stretávania sa otca a detí, čo je

v rozpore s jeho základnou funkciou. Úrad doteraz nenamietal nedodržanie hygienických štandardov,
ani nemožnosť vetrania miestnosti, či nedostatok denného svetla, ani prítomnosť drogovo závislých, či
chorých v priestoroch úradu. Ak by skutočne styk a poradenstvo prebiehalo v popisovanom prostredí,
bolo by nepochybne povinnosťou úradu túto situáciu už dávno riešiť, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a
bezpečnosti detí. Matka má za to, že ide o účelové a prehnané tvrdenie úradu s cieľom vyhnúť sa svojim

povinnostiam. Úrad by nemal ním tvrdené dôvody stavať nad ochranu záujmov maloletých detí. Doba
styku 40 minút je kratšia ako napríklad školská hodina, pritom na úrade sa deti môžu voľne pohybovať
po miestnosti cca 10 x 10 metrov, takže im to nemôže spôsobiť frustráciu. Úrad ani psychológ pritom
žiadnu frustráciu detí počas takmer roka neuvádzal. Úrad sa nachádza v rozsiahlej samostatnej budove,
miestnosť, kde prebieha styk je uspôsobená tak, aby sa deti v nej mohli hrať, kresliť a podobne. Je

pritom bežné, že v tejto miestnosti sa robí poradenstvo psychológa s rodičmi a najmä maloletými deťmi.
Deti na miestnosť negatívne nereagujú, po celú dobu sú spokojné. Odvolanie úradu matka považuje
za nedôvodné s jediným zámerom vyhnúť sa plneniu zákonom predpokladaných povinností. Úrad v
odvolaní nenavrhol pre deti ani žiadnu inú alternatívu, v niekoľkostranovom odvolaní neuviedol žiadny
relevantný dôvod z akého by nebolo možné realizovať styk otca s deťmi. V odvolaní nie sú uvedené

skutočné hrozby pre maloleté, ale len neurčité účelové a umelé konštrukcie, ktorých zámer nie je celkom
zrejmý. Na základe toho potom matka navrhla napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť.

10. K doručenému vyjadreniu matky k odvolaniu podal opatrovník písomné vyjadrenie s tým, že matka
použila klamlivé a zavádzajúce informácie. Nie je totiž bežnou praxou, ani zákonnou povinnosťou

OSPODaSK asistovať pravidelne pri styku rodičov s deťmi, pre tento účel slúžia akreditované subjekty,
ktoré túto nadštandardnú službu poskytujú za odmenu. V záujme maloletých je, aby starostlivosť o ne
bola zabezpečená v prvom rade ich rodičmi a rodinnými príslušníkmi a aby si budovali vzájomné vzťahy
v prirodzenom prostredí, a nie v inštitúcii. Ak súd si nie je istý, že stretávanie sa otca s deťmi je bezpečné,navrhli súdnoznalecké dokazovanie a na základe neho potom prijať rozhodnutie. Dovtedy je možné
nariadiť stretávanie sa detí s otcom za prítomnosti tretej osoby, ktorou môže byť matka detí, matka otca
alebo iná osoba z rodiny. Vyjadrenia matky označil za nepresné a zavádzajúce. Tvrdenie, že miestnosť,

kde sa realizuje styk je prispôsobená pre pohovory so psychológom, poradenstvo s deťmi a rodičmi a
stretávanie sa maloletými deťmi, považuje za krajne zavádzajúce a klamlivé. Miesto nespĺňa štandardy
práce poradenského psychológa. Poradenstvo sa v miestnosti realizuje len v nevyhnutných prípadoch.
Stretávanie sa rodičov s deťmi sa na pôde úradu nerealizuje. Nie je možné, aby celý chod Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny bol podriadený styku jednej rodiny, pre úrad je to obmedzujúce. Matka sama sa

opakovane sťažovala na nedodržanie hygienického štandardu, preto na stretnutia nosí vlastné čistiace
obrúsky a pred realizáciou styku stôl čistí, rovnako ako sa opakovane sťažovala na nedôstojnosť daných
priestorov. Je pravdou, že úrad nenamietal voči vydaniu prvého rozsudku a vzdal sa odvolania, za čo
boli príslušní zamestnanci sankcionovaní. Klientom umožnili realizovať styk v priestoroch úradu napriek
tomu, že styk je nariadený v čase nestránkových hodín. Opatrovník nepovažuje za korektné ani zákonné
organizovanie a obmedzovanie práce zamestnancov ÚPSVaR. Nikde v zákone, ani v interných normách

nie je uvedená prítomnosti psychológa alebo sociálneho pracovníka pri styku rodiča s deťmi.

11. Po doručení tohto vyjadrenia opatrovníka, prostredníctvom svojej advokátky predložila matka mal.
ďalšie písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že s doručeným vyjadrením opatrovníka detí nesúhlasí
a trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Podľa nej úrad pokračuje len vo svojej snahe vyhnúť

sa povinnosti uloženej mu v zmysle zákona. Preskúmavaný rozsudok rozdelil deti na dve skupiny a
zmenil dobu stretávania o 10 minút, čo určite nie je taká zmena okolností, ktorá by bola spôsobilá
meniť stanovisko úradu. V prípade, ak sú dané nedostatky tvrdené odvolateľom, mal by tieto nedostatky
odstrániť nadriadený orgán. V priestoroch úradu sa pritom nachádza niekoľko vhodných miestností.
Pokiaľ úrad vo svojom vyjadrení navrhol súdnoznalecké dokazovanie, pričom neuviedol, čo by malo byť

jeho predmetom, v doterajšom priebehu konania nikdy takýto návrh neurobil. Aj vzhľadom na vlastné
tvrdenie otca je nevyhnutné zabezpečiť pri stretávaní sa detí s otcom odborný dozor, ktorá nevyhnutnosť
vyplynula aj z vykonaného dokazovania, nejde o želanie matky. Spôsob stretávania sa bol od decembra
2016 osvedčenou formou styku, ktorá je v najlepšom záujme detí. Nejde pritom o dlhodobé riešenie, ale
riešenie najvhodnejšie a momentálne jediné vhodné. Matka preto žiadala, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdil.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§
65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo
doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

13. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom,

výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil,
pričomdospelksprávnymskutkovýmzisteniamazároveňvecisprávneprávneposúdilaodvolacísúdsa
stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje
správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových

alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:14.Predmetomprieskumuodvolaciehosúduspoukazomnato,žeodvolacísúdniejeviazanýrozsahom,
ani dôvodmi podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP) bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych
záverov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru pretavenému do výroku preskúmavaného rozsudku,

ktorým súd zmenil úpravu styku otca s maloletými deťmi vyššie popísaným spôsobom. Ani matka, ani
otec, ani procesný opatrovník pritom nespochybňovali potrebu úpravy styku otca s deťmi súdom, rozsah
tejto úpravy, rozdelenie styku na styk s maloletým B. a osobitne na styk s maloletou O. a T., ani čas,
ani rozsah styku, prípadne povinnosti matky zakotvené v 3. odseku výroku preskúmavaného rozsudku.
Po oboznámení sa s vecou odvolací súd je toho názoru, že v tomto rozsahu bol styk upravený správne,

opierajúc sa o riadne zistený skutočný stav, v súlade s aplikovanými zákonnými ustanoveniami a plne
v záujme maloletých detí.

15. Sporným bolo miesto realizácie styku budova ÚPSVaR X. a povinná prítomnosť sociálneho
pracovníka alebo psychológa ÚPSVaR X. pri styku. Prvoinštančný súd sa pritom týmito dvoma
podmienkami - okolnosťami styku riadne zaoberal, v odôvodnení rozsudku (ods. 25) sa vyčerpávajúco a

podľa názoru odvolacieho súdu správnym spôsobom vysporiadal s nesúhlasom opatrovníka detí naďalej
realizovať styk v jeho priestoroch a za prítomnosti jeho zástupcu. Na argumentáciu súdu prvej inštancie
v tomto smere odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Dodáva len, že v zmysle zák. č. 305/2005
Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele v aktuálnom znení, orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, ktorým je aj ÚPSVaR, má povinnosť zabezpečovať sústavnú ochranu

života, zdravia a priaznivého psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa. Za tým
účelom vykonáva opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately tak, aby ochrana života,
zdravia a priaznivého psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa bola sústavne
zabezpečovaná (§ 26 ods. 1). I v zmysle § 72 ods. 2 písm. c) citovaného zákona ÚPSVaR okrem iného
zabezpečuje sústavnú ochranu života, zdravia a priaznivého vývinu dieťaťa a psychologickú pomoc

podľa § 11 ods. 2 písm. b) a c). Z citovaných ustanovení je možné vyvodiť povinnosť ÚPSVaR v rámci
vykonávania opatrení na ochranu priaznivého psychického a sociálneho vývinu dieťaťa zabezpečovať aj
miesto a prítomnosť svojho zástupcu pri realizovaní styku rodiča s dieťaťom, ak je to za daných okolností
konkrétneho prípadu nevyhnutné a žiaduci styk detí s rodičom nie je možné zabezpečiť iným vhodným
spôsobom, ako je tomu aj v danom prípade. Vychádzajúc z vyššie popísaných okolností danej veci aj

odvolací súd je toho názoru, že za danej situácie, sledujúc pritom prioritne najlepší záujem maloletých
detí, v aktuálnom období nie je dobre možné styk otca so všetkými troma maloletými deťmi zabezpečiť
iným spôsobom, než ako v priestoroch ÚPSVaR a za prítomnosti zástupcu ÚPSVaR. Súd prvej inštancie
pritom správne poukázal na to, že prvoradým je najlepší záujem maloletého dieťaťa, čo vylučuje
prihliadať na s ním rozporné záujmy ÚPSVaR. Za danej situácie je preto ÚPSVaR povinný vytvoriť

všestranne vhodné podmienky pre realizáciu styku detí s otcom. Keďže v danom prípade nevyvstala
potreba odborných znalostí pre posúdenie predmetnej úpravy styku otca s deťmi, pričom odvolateľ ani
bližšie nekonkretizoval čím je daná, s poukazom na ust. § 206 a § 207 CSP nebolo dôvodným vo
veci nariaďovať súdnoznalecké dokazovanie ako to navrhol procesný opatrovník vo svojom písomnom
vyjadrení.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ako vo všetkých výrokoch vecne správny, včítane závislého výroku o náhrade trov konania,
s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2. potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).