Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417203440
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417203440.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: H. D.,

X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Č.. XX, proti žalovanému: H. O. H.., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.
Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 1.350,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 900,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z tejto sumy od 01.08.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 900,- Eur s úrokom z
omeškania 50,- Eur mesačne od prvého mesiaca omeškania, t.j. od augusta 2016 do zaplatenia a
náhrady trov konania s odôvodnením, že so žalovaným uzavrel začiatkom mesiaca júl 2016 dohodu,
ktorej predmetom bola pôžička 1.000,- Eur, ktorú žalovanému poskytol dňa 04.07.2016 na jeho bankový
účet. Táto mu mala byť vrátená na ten istý účet najneskôr do 22.07.2016 v celkovej výške 1.100,- Eur,
t.j. 1.000,- Eur bola pôžička a 100,- Eur odmena za požičanie. Žalovaného niekoľkokrát po termíne
kontaktoval, žiadal a prosil ho o vrátenie, no neúspešne. Niekoľkomesačné omeškanie potom donútilo

žalobcu k podaniu žaloby s tým, že žiada za každý mesiac omeškania 50,- Eur, čo bolo súčasťou dohody
a takisto niekoľkokrát bol na to upozornený aj žalovaný, od ktorého dostal dňa 21.12.2016 jedinú splátku
vo výške 100,- Eur.

2. Žalovaný prevzal žalobu dňa 24.02.2018, nijako sa k nej nevyjadril, ničím tvrdenia žalobcu nepopieral,
ani nerozporoval.

3. Súd potom vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 177 ods. 2 písm.
a) Civilného sporového poriadku, nakoľko išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2.000,- Eur.

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázaný skutkový stav tak ako
bol ním tvrdený a popísaný v podanej žalobe. Teda z potvrdenia o prevode čiastky 1.000,- Eur zo dňa
04.07.2016, z potvrdenia o prevode čiastky 100,- Eur na účet žalobcu dňa 21.12.2016 a tiež z kópie SMS

komunikácie medzi žalobcom a žalovaným mal súd za preukázané, že žalobca dňa 04.07.2016 požičal
žalovanému čiastku 1.000,- Eur, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť do 22.07.2016, no svoju povinnosť
vrátiť pôžičku splnil len čiastočne, a to v rozsahu 100,- Eur ako to vyplýva z dokladu o bankovej transakcii
zo dňa 21.12.2016, kedy žalovaný uhradil žalobcovi na jeho účet čiastku 100,- Eur.5. I keď žalovaný nijako nespochybňoval, že sa zaviazal vrátiť žalobcovi nielen požičanú čiastku
1.000,- Eur, ale aj sumu 100,- Eur ako odmenu za požičanie (ako to žalobca tvrdil v podanej žalobe),

dohoda o odmene z predložených dôkazov nevyplýva. V konečnom dôsledku žalobca túto odmenu ani
nepožadoval v rámci tohto sporu a preto súd považoval za nadbytočné skúmať túto otázku nemajúcu
význam pre rozhodnutie v tejto veci.

6. Súd mal teda preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným

ako dlžníkom, ktorej obsahom bola povinnosť žalovaného vrátiť minimálne dohodnutú čiastku 1.000,-
Eur najneskôr do 22.07.2016. Túto povinnosť si žalovaný splnil len čiastočne v rozsahu 100,- Eur.

7. Z hľadiska právneho posúdenia sa jedná o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka,
ktorý hovorí o tom, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8. Pretože si žalovaný svoju povinnosť vrátiť zvyšok pôžičky nesplnil, súd žalobe čo sa týka žalovanej
sumy 900,- Eur vyhovel.

9. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania

obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Nakoľko žalovaný požičanú sumu včas, t.j. do 22.07.2016
nevrátil, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

10. Žalobca síce žiadal úrok z omeškania vo výške 50,- Eur mesačne od prvého mesiaca omeškania,
teda od mesiaca august 2016 do zaplatenia, no úprava omeškania dlžníka a s tým spojeného práva
veriteľa na úroky z omeškania v Občianskom zákonníku (§ 517 Občianskeho zákonníka) v rámci
občianskoprávnych vzťahov ako tomu bolo aj v tomto prípade, nemôže byť predmetom dohody - úrok

z omeškania vždy prináleží v zmysle vykonávacieho nariadenia vlády v prípade omeškania dlžníka so
splnením peňažného záväzku.

11. Pokiaľ strany mali na mysli dojednanie nie úroku z omeškania ale zmluvnej pokuty vo výške 50,-
Eur za každý mesiac omeškania, tak v takomto prípade tiež nebolo možné pri takejto právnej kvalifikácii

priznať žalobcovi tento nárok, pretože podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno síce dohodnúť
zmluvnú pokutu, avšak táto dohoda musí byť urobená písomne, inak je neplatná. Ust. § 544 ods.
1 Občianskeho zákonníka hovorí, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Nakoľko teda nebola preukázaná (a v podstate ani tvrdená) písomná dohoda o zmluvnej pokute,
súd musel žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť a priznal žalobcovi len úroky z omeškania
v zmysle kogentnej občianskoprávnej (vyššie uvedenej) úpravy. Žalovaný sa dostal s vrátením sumy

900,- Eur do omeškania dňa 23.07.2016, keďže sa do 22.07.2016 zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku,
čo však neurobil. Ku dňu 23.07.2016 bola základná úroková sadzba ECB na úrovni 0,0 % ročne a po
pripočítaní päť percentuálnych bodov je to 5 % ročne zo žalovanej sumy, odo dňa 01.08.2016 (keďže
úroky z omeškania žiadal žalobca až od augusta 2016).

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku so zohľadnením
úpravy článku 4 odsek 1 a 2 Základných princípov CSP, ktoré hovoria o tom akým spôsobom posudzovať
vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a
rozhodnúť. V danom prípade bol žalobca neúspešný len ohľadne príslušenstva (úrokov z omeškania) z
dôvodne žalovanej sumy a preto bolo spravodlivým v zmysle článku 4 bod 2 Základných princípov CSP

priznať mu plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.