Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/284/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206705
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213206705.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Brno-Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti
žalovanej: R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. A., O. XXX/XD, o zaplatenie 440 eur s príslušenstvom
a zmenkovej odmeny 1,71 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa
10. marca 2017 č. k. 15C/318/2013-180 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaná nemá nárok na
náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 smernice
93/13/EHS, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, § 4
ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31. 12. 2010, § 2 písm. a), b), d),
§ 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 265 Obchodného zákonníka, čl. I § 77
ods. 1, 2, čl. I § 10, čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 14 ods. 1, čl. I § 17, čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, čl. I § 48 ods.
1 zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 25. 08.

2010 žalovaná ako dlžníčka uzavrela so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, Bratislava
ako veriteľom zmluvu o úvere č. 400700502, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 300 eur
a žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi úver spolu s poplatkom vo výške 288 eur, t.j. celkovo čiastku
588 eur a to v 12 mesačných splátkach po 49 eur, počnúc dňom 15. 09. 2010. V zmluve bolo uvedené, že
finančnéprostriedkyboliposkytnuténavýkonzamestnaniaazároveňnadruhejstranezmluvyoúveresa
nachádzajúvšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,kdevčlánku13súuvedenéustanoveniadohodyo
vyplnení zmeniek, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v
ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu
4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy

vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh. Zároveň žalovaný dňa 25. 08. 2010 podpísal veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto
zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava sumu 514 eur a zmenkový úrok 0,25 %
denneod20.02.2011,pričomzmenkovásuma,akoajdátumzačiatkuúročeniabolidozmenkydopísanédodatočne, keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je uvedené, že je splatná „bez protestu“, „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a že je splatná pre POHOTOVOSŤ s. r. o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava (zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmenka). V exekučnom konaní

tunajšieho súdu 12Er/1275/2012 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, ako
oprávnená domáhala voči žalovanej ako povinnej vymoženia sumy 440 eur s príslušenstvom, pričom k
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere č. 400700502 zo
dňa 25. 08. 2010 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava SR 05619/11 zo dňa 13. 07. 2011,
ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 25. 08. 2010. Oprávnený

doložil aj uvedenú zmenku, pričom Okresný súd Komárno svojim uznesením 12Er/1275/2012-13 zo
dňa 03. 09. 2012 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie sa stalo
právoplatným dňa 06. 06. 2013. Následne uznesením 12Er/1275/2012-40 zo dňa 16. 07. 2013 Okresný
súd Komárno zastavil exekučné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 08. 2013. V
súdnom konaní tunajšieho súdu 15C/318/2013, v ktorom si žalobca uplatnil zaplatenie zmenkovej sumy
vo výške 440 eur spolu so zmenkovým úrokom, ako aj s úrokom zo zmenkovej sumy podľa článku 4

ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, žalobca predložil zmenku totožnú
so zmenkou predloženou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava v konaní tunajšieho súdu
12Er/1559/2012 s tým, že na druhej strane zmenky je už spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava
uvedené, že namiesto nej je na rad CD Consulting s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha,
Česká republika, IČO: 264 29 705 (pripojený spis tunajšieho súdu 12Er/1275/2012 a zmenka). Na

základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V zmysle
ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a v každom
druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny
vzťah, a teda, či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom
zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či

sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo
zmenky. Súd si zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka
vystavená a vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že súd
mal postupovať podľa procesných pravidiel nariadenia, súd uviedol, že toto nariadenie v čl. 9 ods.
1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa

pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďže nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti
dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl. 19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom
Slovenskej republiky. Žiadne ustanovenie nariadenia nevylučuje takéto skúmanie spotrebiteľského
charakteru právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade, ak je žalovaný prípadne
nečinný a nedoručí súdu odpoveď na žalobu. Súd pojednávanie v právnej veci nariadil, nakoľko to

považoval za potrebné pre vykonanie dokazovania oboznámením so spisom Okresného súdu Komárno
12Er/1275/2012,ktorýobsahujezmluvuoúveremedzipredchodcomžalobcuspoločnosťouPohotovosť,
s. r. o. Bratislava a žalovanou, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zistenie, či
predmet konania súvisí so spotrebiteľskými vzťahmi s tým, aby sa strany sporu mohli vyjadriť ku
všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia článku 13 všeobecných

podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného
na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s
údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom
podpisu zmluvy o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená žalobcom bola
vystavená žalovanou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade

s článkom 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. V danom prípade, keďže
ide o spotrebiteľský úver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená, vzhľadom na výslovný zákaz splnenia
dlhu zmenkou alebo šekom ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel
od zabezpečovacej funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až
s účinnosťou od 01. 01. 2011. Preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú

žalobcom, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej,
len za zabezpečovaciu zmenku, nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu
žalovanej.Predmetomtohtokonaniajetedanárokžalobcuvyplývajúcizvlastnejvistazmenkyvystavenej
žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o. zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe

ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná, a teda, či vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Uvedená Zmluva o úvere č. 400700475 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa
znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú
(typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranamisú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Na tomto

nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve bolo vyznačené, že finančné prostriedky sa poskytujú na
výkon povolania, avšak z rozhodovacej praxe súdu je známe, že tieto úvery neboli poskytované na
výkon zamestnania, pričom údaje do zmluvy zapisoval pracovník spoločnosti, ktorý cielene uvádzal účel
poskytnutia úveru na výkon zamestnania, aby sa zmluva neposudzovala ako spotrebiteľská. Keďže
pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k

záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon
zamestnania zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve („na výkon
zamestnania“) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na
súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania). Po preskúmaní
celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k záveru, že zmluva
je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie
notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom
splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva a
všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti
dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v

takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. ako
veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 13
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola, nie je možné

sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní nemožnosti
vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie uvedených
dôvodov súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06. 05. 2008 sp. zn. 4 Obo
161/2007.Právozozmenky,ktorésiuplatnilžalobcavtomtokonanínatunajšomsúde,boloužuplatnené
jeho predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský

rozsudok vydaný rozhodcovským súdom mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a mal sa stať
exekučným titulom, pričom na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej
na vymoženie priznanej sumy a jej príslušenstva, avšak exekučný súd žiadosť na vydanie poverenia
zamietol a následne exekučné konanie právoplatne zastavil, pričom vo svojom rozhodnutí jednoznačne
konštatoval rozpor konania oprávneného s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom k tomu, že vzťah, z

ktorého vznikla zmenka, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, tak vzniká otázka, či zmenka a
jejindosácianadmernenesťažili,badokoncaneznemožnilispotrebiteľovipresadiťvlastnéspotrebiteľské
práva vrátane práva na ex offo súdnu ochranu (rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch
C-240/98 až C-244/98). Súd nevidel najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho názoru a je si
vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, no nie je možné akceptovať právnu prax, v dôsledku

ktorej dochádza k využitiu, resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany.
Indosácia zmenky je tiež v zjavnom rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého si spotrebiteľ
ani inak nesmie zhoršiť svoje postavenie. V prejednávanej veci je jednoznačné, že medzi účastníkmi ide
o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 25. 08. 2010, pričom v ten istý deň žalovaná
vystavila veriteľovi zmenku v zmysle článku 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa

názoru súdu uvedená zmenka je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom a spôsob,
akým sa pôvodný veriteľ a následne žalobca domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky,
považuje súd za obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
O nedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento

prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami
o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa
javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok
NS SR vo veci 4Obo 161/2007). Ustanovenie článku 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru

v zmluve o úvere zo dňa 25. 08. 2010 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ, ako aj s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa (§ 53 a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu, a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto
zmluvného dojednania je potrebné považovať za neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenkyje neplatná, vzhľadom na vyššie uvedené. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky
je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné. Veriteľ smel podľa zákona prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať
a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu
zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne
ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom
a aj v rozpore s právom Európskej únie. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený
limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o
zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna
právna úprava, platná do 31. 12. 2010, umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu,
pretože zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka,
a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi

Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010
zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná. Z uvedených skutočností súd dospel
k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením
sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná
však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva
len tie dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú

zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č.
191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu
zmenky zo strany žalovanej neboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V

danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu

žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval
okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhunauplatneniepohľadávky.Súdnevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovv

prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Takéto správanie
súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako

spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za
nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil natýchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca

je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd však

vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie
je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany

žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej.
V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť,

pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom
na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka
uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku.

Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. K ustanoveniu § 79 ods. 3 OSP v aktuálnom
znení uviedol, že konanie, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu, je konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu upravené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Európske konanie obsahuje
špeciálne procesné ustanovenia regulujúce priebeh konania a v rámci neho začatie Európskeho konania

vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Priebeh a začatie Európskeho konania nariadenie ustanovuje
inak. Nariadenie je prameňom úniového práva. Prednosť úniového práva pred právom vnútroštátnym
je jednou zo základných zásad právneho poriadku EÚ. Poukázal na to, že na ustanovenie § 79 ods.
3 OSP v znení neskorších predpisov nie je možné aplikovať retroaktívny výklad. Ak by ustanovenie §
79 ods. 3 malo pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred účinnosťou novely, tak zákonodarca by musel

postupovať rovnako ako pri novele Exekučného priadku a musel by stanoviť povinnosť doplniť návrh.
Zákonodarca opomenul vyriešiť zosúladenie zák. č. 99/963 Zb. s novelou č. 438/2015 spôsobom, ako
to urobil pri novele Exekučného poriadku, a preto súd svojim výkladom nemôže dotvárať nedostatky
účinku procesného predpisu, vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu doplniť návrh na
začatie konania v prechodných ustanoveniach. Povinnosť vyplývajúca z § 79 ods. 3 OSP sa preto

nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015. Žalobca poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky. Žalobca uplatňuje
v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky. Žalobca nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané

a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu oznámiť
alebo predložiť. Žalobca na záver uviedol, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.
z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné

sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava

explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia krajských súdov
a uviedol, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, spĺňa všetky náležitosti, a preto nemôže
byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Navrhol, aby odvolací súdnapadnutý rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
beznariadeniaodvolaciehopojednávaniaadospelkzáveru,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 440 eur, zmenkového úroku vo

výške 0,25% denne zo sumy 514 eur od 20. 02. 2011 do 21. 06. 2011, zo sumy 465 eur od 22. 06. 2011
do 26. 01. 2012 a zo sumy 440 eur od 27. 01. 2012 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej
sumy 514 eur od 06. 05. 2011 do 21. 06. 2011, zo sumy 465 eur od 22. 06. 2011 do 26. 01. 2012 a zo
sumy 440 eur od 27. 01. 2012 do zaplatenia zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda
1,71 eura a náhrady trov konania. Keďže žalobca vzal v priebehu konania podaním zo dňa 21. 12. 2015
žalobu v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť, odvolací súd v uznesení zo dňa 18. júla

2016 č. k. 9Co/379/2016-147 pripustil späťvzatie návrhu v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške
0,19% denne zo sumy 514 eur od 20. 02. 2011 do 21. 06. 2011, zo sumy 465 eur od 22. 06. 2011 do
26. 01. 2012, zo sumy 440 eur od 27. 01. 2012 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
20. októbra 2015 č. k. 15C/318/2013-106 v tejto časti zrušil a konanie zatavil. Napadnutým rozsudkom
súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,

ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné

skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu ohľadne

nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

9. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho
námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou

postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.

Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku
4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkaznéprostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za

potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

10. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez

akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť, lebo boli vopred pripravené
pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v

priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej na výkon zamestnania. V
prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru, a teda dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť
si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený

nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice

jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri
uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie

výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/

EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V
takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných

podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie

vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku, napriek výslovnému zákazu, prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda
vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.Vystavenímzmenkyvrozsahunadzákonompovolenýlimit,vzhľadomnapovahutohtocennéhopapiera,
bolo zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na
ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade

takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na takomto
závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala
používaťzmenkyajvspotrebiteľskomvzťahu,pretožekeďžezmenkovéprávoakotakévsúdnomkonaní
znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá

umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je
nepoužiteľná. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol
vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil. Na záver ešte odvolací súd dodáva, že argumentácia žalobcu v odvolaní
ohľadne ustanovenia § 79 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. je bezpredmetná, pretože súd prvej inštancie pri
rozhodovaní toto ustanovenie nepoužil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia

§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutávzmyslečl.17CSProzhodol,žežalovanejsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).