Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 16, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617215417
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617215417.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne Z. Š., E.. L., O.. XX.X.XXXX, Z. V. M.
XX, proti žalovanému G. Š., O.. X.X.XXXX, Z. V. U. XXXX/X, M., Z. Č. V. U. XX, M., zastúpenému JUDr.
Romanom Škerlíkom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 61, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.

septembra 2017 č.k. 1C/60/2017 - 31 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému,

aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, mimo úkonov trestného,
priestupkového alebo občianskeho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu
nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch s tým, že neodkladné opatrenie nariaďuje
na dobu troch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia. Vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému
právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovaného poučil, že neodkladné opatrenie zanikne,
ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené alebo súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú

dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

2. Vyhovel tak v celom rozsahu návrhu žalobkyne, ktorá svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila tvrdením, že so žalovaným manželom, s ktorým má dve maloleté deti - G. R. L.,
bývala v spoločnej domácnosti v prenajatom byte aj so svojím synom z predchádzajúceho vzťahu - M.
L., pričom u žalovaného sa v priebehu spoločného spolužitia začali prejavovať sklony k alkoholizmu a

agresivite, čo sa vystupňovalo až do miery fyzických útokov, vyhrážok zabitím, zákazov stretávať sa s
inými ľuďmi, rodičmi a priateľmi, čo žalobkyňa brala vážne a zo strachu pred ďalšími fyzickými úrokmi
sa snažila obmedziť kontakt so svojím okolím a podriaďovala sa žalovanému, avšak v roku 2016 pre
neprestávajúce útoky zo strany žalovaného, opustila spoločnú domácnosť so žalovaným a odišla bývať
k rodičom, pretože už nevládala znášať fyzické a psychické týranie zo strany žalovaného k nej a ich
maloletým deťom, keď syn M. z predchádzajúceho vzťahu sa žalovaného bál do takej miery, že odišiel

bývať k svojmu biologickému otcovi.

3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal aj na tvrdenie žalobkyne, že v roku 2016 podala
na žalobcu trestné oznámenie z dôvodu, že od mesiaca jún 2015 do 14.10.2016 jej v podnapitom stave
často vulgárne nadával, bil ju otvorenými dlaňami a päsťami po celom tele, v noci ju budil a žiadal od nej,
abymupripravovalajedloadňaXX.X.XXXXjuprihádkepicholvidličkoudoľavéhostehna,ktorávecbola

postúpená Okresnému úradu v Spišskej Novej Vsi, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie
priestupku, že žalobkyňa bola nútená pre správanie žalovaného vyhľadať odbornú pomoc, kvôli čomunavštívila psychiatrickú ambulanciu, kde je boli predpísané lieky na depresiu, že uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 28.11.2016 č.k. 16P/309/2016 jej boli deti zverené do starostlivosti, žalovaný bol zaviazaný
prispievať na ich výživu a bol mu upravený styk s deťmi, a návrh na rozvod zobrala späť, lebo sa nechala

žalovaným presvedčiť v jeho radikálnu zmenu v správaní, no správanie žalovaného sa nezmenilo,
naopak, jeho agresivita a fyzické útoky a vyhrážky sa zintenzívnili, dňa X.X.XXXX bola po opäť fyzicky
napadnutá, bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie, dňa XX.X.XXXX došiel do rodičovského domu
žalobkyne, kde privolal aj sanitku kvôli tomu, že žalobkyňa bola pod vplyvom utišujúcich liekov, kvôli
prežitému traumatizujúcemu šoku zo strany žalovaného. Nakoniec poukázal na tvrdenie žalobkyne, že

sa veľmi bojí násilia žalovaného a listinné dôkazy, ktoré žalobkyňa pripojila k svojmu návrhu, a to: a)
čestné prehlásenie brata žalobkyne N. L. o tom, že dňa X.X.XXXX sprevádzal žalobkyňu za účelom
lekárskeho ošetrenia do Nemocnice s poliklinikou M. po fyzickom útoku voči jej osobe od jej manžela
- žalovaného, b) potvrdenie vydané Obvodným oddelením PZ M. dňa 5.9.2017 o podaní trestného
oznámenia zo strany žalobkyne týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej alebo
zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, c) 4 ks fotografií znázorňujúcich fyzické zranenia

- krvné podliatiny žalobkyne na jej tvári (dve spredu a po jednej zľava a sprava), d) lekársku správu
MUDr. G. G. - psychiatra zo dňa X.XX.XXXX, e) uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v F. O. X., Odbor
kriminálnej polície č.k. D.-XXX/X-X.-F.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o postúpení veci, v ktorej bolo začaté
trestné stíhanie na Okresný úrad F. O. X., odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie priestupku,
f) predvolanie na prejednanie priestupku zo dňa 13.1.2017 na Okresný úrad F. O. X., odbor všeobecnej

vnútornej správy, g) potvrdenie o podaní návrhu na rozvod, vedené na Okresnom súde Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 5P/177/2016, h) uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.11.2016 č.k.
16P/309/2016-12, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého boli maloleté deti
sporových strán dočasne zverené do starostlivosti matky do právoplatného skončenia konania vo veci
samej, žalovaný bol zaviazaný bol zaviazaný platiť výživné a bol mu upravený styk s maloletými deťmi.

4. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z obsahu návrhu žalobkyne, ňou predložených listinných dôkazov,
že žalovaný sa voči žalobkyni dopúšťa fyzického a psychického násilia, čo preukazujú najmä žalobkyňou
predložené fotografie, na ktorých je vyobrazená žalobkyňa bezprostredne po fyzickom útoku zo strany
žalovaného, pričom sú zreteľne viditeľné krvné podliatiny na jej tvári, ako i uznesenie Okresného

riaditeľstva PZ v F. O. X., Odbor kriminálnej polície č.k. D.-XXX/X-X.-F.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a podané trestné oznámenie zo dňa X.X.XXXX a v nich uvedené okolnosti, nasvedčujú tomu, že
k istej forme psychického a fyzického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni v ich vzájomnom
vzťahu bezpochybne dochádza, a taktiež z obsahu pripojeného rozvodového spisu sporových strán
sp. zn. 5P/177/2016, v ktorom bolo na základe návrhu žalobkyne konanie prerušené uznesením zo

dňa 7.3.2017, po právnom posúdení podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 základných princípov CSP,
podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. h), § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333, §
336 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 CSP dospel k záveru, že návrh žalobkyne na vydanie neodkladného
opatreniajedôvodný,nakoľkodôvodmiuvádzanýmivnávrhužalobkyňadostatočneopísalarozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným a dostatočne

opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana nariadením neodkladného opatrenia, ktorým je právo žalobkyne na nedotknuteľnosť jej osoby
a jej súkromia, zaručené článkom 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ktorému musí ustúpiť
proporcionálne „slabšie“ právo žalovaného na slobodu pohybu a pobytu zaručené článkom 23 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v prípade, keď sa medzi sporovými stranami vyskytuje fyzické, či psychické

týranie, na čom nič nemení fakt, že sporové strany sú manželia, pretože násilie je spoločensky nežiadúci
jav, o to viac v manželskom a rodinnom živote, lebo hoci zistiť konkrétnu intenzitu tohto násilia je veľmi
obtiažne, v manželskom spolužití je akákoľvek forma násilia neprípustná a súd má povinnosť ochrániť
slabšiu stranu a to aj prostredníctvom obmedzenia približovania sa, teda obmedzenia slobody pohybu.
Napokon súd prvej inštancie dodal, že žalovaný nariadeným neodkladným opatrením celkom zrejme

nebude vážnym spôsobom obmedzený na svojich základných právach a slobodách a ani mu nevznikne
žiadna závažná ujma alebo finančne vyjadriteľná škoda a v prípade zmeny pomerov je možné na návrh
ktorejkoľvek zo sporových strán nariadené neodkladné opatrenie zmeniť alebo zrušiť.

5. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne bez toho, aby jej uložil povinnosť podať v určitej lehote

žalobu vo veci samej, nakoľko mal za to, že už len samotným nariadením predmetného neodkladného
opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami s tým, že v zmysle § 330 ods. 1 CSP
rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať len po dobu troch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP
tak,žepriznalžalobkynivzhľadomnajejprocesnýúspechvoveciprávonanáhradutrovkonaniavplnom

rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. a), f) a h) CSP. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a konanie zastaviť, alebo uznesenie v celom

rozsahu zmeniť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať mu náhradu trov
konania, vytýkajúc súdu prvej inštancie, že pri svojom rozhodovaní vychádzal len z tvrdení žalobkyne v
jej návrhu, ktoré žalovaný označil za zavádzajúce a nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho
v zákaze žalovaného priblížiť sa k žalobkyni, za neopodstatnené. Potvrdil, že dňa X.XX.XXXX došlo
medzižalobkyňouažalovanýmkhádkeadňaX.XX.XXXXžalobkyňaspolusdeťmiodžalovanéhoodišla
k jej rodičom. Namietol, že by mal žalobkyňu fyzicky napadnúť v úmysle jej ublížiť, lebo to bola naopak

žalobkyňa, ktorá fyzicky zaútočila na žalovaného dňa X.G..XXXX kľúčom od dverí, ktorým ho udrela do
tváre do oblasti oka, následkom čoho utrpel zranenia a vyhľadal lekárske ošetrenie, pričom on sám sa
len bránil. Žalovaný vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že sa mal dopúšťať násilia voči
žalobkyni, ktorý súd prvej inštancie podľa žalovaného vyhodnotil len z tendenčných tvrdení žalobkyne a
z podnetov, ktoré žalobkyňa podávala na súd alebo na políciu, čo on nemôže ovplyvniť a čo samo o sebe

nijako nepreukazuje jeho násilné správanie sa, lebo do dnešného dňa nebol ani raz obvinený orgánmi
činným v trestnom konaní. Podčiarkol, že prvoinštančný súd vôbec neposudzoval, akým spôsobom
boli posúdené podania žalobkyne, keďže zo záverov uznesenia vyšetrovateľa OR PZ v F. O. X. zo
dňa XX.XX.XXXX ČVS: D.-XXX/X-X.-F.-XXXX vyplývajú skutočnosti odlišné od tvrdení žalobkyne, a to
že matka a otec žalovaného uviedli, že nikdy nebola svedkom toho, že by žalovaný fyzicky napadol

žalobkyňu, matka žalobkyne uviedla, že nikdy nejaké fyzické útoky medzi nimi nezažila, a znalkyňa z
odvetvia psychológie, P.. W. F. v znaleckom posudku k osobe žalobkyne uviedla, že u žalobkyne nezistila
znaky posttraumatickej stresovej poruchy, aj napriek prežitým udalostiam, ktoré žalobkyňa udávala,
ani žiadne negatívne prejavy týranej osoby, ako dôsledok prežitých okolností. Podľa žalovaného jeho
násilné správanie neosvedčuje ani podanie trestného oznámenia žalobkyňou v septembri 2017, lebo

nebolo potvrdené tvrdenie žalobkyne o tom, že sa mal skutok stať tak, ako ho popisuje žalobkyňa, čestné
prehlásenie brata žalobkyne p. N. L. vychádza len z údajov, ktoré sa dozvedel od žalobkyne, ktorá má
snahu účelovo vykresliť žalovaného ako násilníka, ktorý ju bezdôvodne napáda, hoci vážne psychické
problémy žalobkyne nie sú spôsobené správaním žalovaného, ale spočívajú v samotnej osobnosti
žalobkyne, ktorá bola v období od X.X.XXXX Y. XX.X.XXXX hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení

Všeobecnej nemocnice s poliklinikou G., R..F.., kde jej bola diagnostikovaná rekurentná depresívna
porucha, schizoafektívna porucha s odporúčaním na pravidelné užívanie liekov a pravidelnú kontrolu u
spádového ambulantného psychiatra. Dodal, že vzhľadom na svoj stav by mala žalobkyňa pravidelne
užívať lieky, lebo ak žalobkyňa lieky neužívala, bola podráždená, agresívna a vyvolávala hádky so
žalovaným, na žalovaného útočila, jej správanie bolo impulzívne, skratové. Správanie žalobkyne preto

žalovaný pripisuje práve skutočnosti, že žalobkyňa riadne neužívala lieky. V dôsledku toho žalobkyňa
konala impulzívne, skratovo, žalovaného napádala a verbálne a aj fyzicky a nie je pravdou ani to,
že by deti mali strach zo žalovaného. Nakoniec žalovaný označil za absurdné, aby mal platiť trovy
konania vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko je to práve žalobkyňa, kto vyvoláva spory
so žalovaným a kto na žalovaného fyzicky útočí a v skutočnosti by právo podať návrh na neodkladné

opatrenie spočívajúceho v zákaze priblíženia sa svedčalo žalovanému voči žalobkyni, ktorý návrh
žalovaný nepodal v snahe o udržanie rodiny a s vedomím, že správanie žalobkyne je dôsledkom jej
psychického ochorenia a on sa takýmto útokom dokáže brániť vzhľadom na svoju fyzickú prevahu. Ako
dôkazy na svoje tvrdenia žalovaný predložil lekársku správu a prepúšťaciu správu zo dňa XX.X.XXXX.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného označila odvolanie žalovaného za
nedôvodné, odvolacie námietky žalovaného za nespôsobilé napĺňať ani jeden z odvolacích dôvodov
uvedených žalovaným, ktoré žalovaný navyše uplatnil bez toho, aby v odvolaní uplatnené odvolacie
dôvody identifikoval a uviedol, v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.
Poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003

žalobkyňa navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a spravodlivé. Podľa
žalobkyne uplatnené odvolacie dôvody žalovaným nie sú dané, v hodnotení dôkazov súdu prvej
inštancie nie je logický rozpor a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom upraveným v ust. § 191 a nasl. CSP. Žalobkyňa mala za to, že súd prvej inštancie pri svojomrozhodnutívychádzalznávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaapriloženýchpodkladov,zktorých
nemal pochybnosť o dôvodnosti jej nároku, pretože skutočne existuje reálna obava žalobkyne o jej život,
ona sama podrobne popísala situáciu v rodine a správanie žalovaného vo svojom návrhu a doložený

dôkazmi ktoré tvorili prílohu podania, čím osvedčila dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
Tvrdenia žalovaného v podanom odvolaní sú podľa žalobkyne iba účelovou fabuláciou žalovaného,
odvolanie je iba odvolaním pre odvolanie. Tvrdila, že je pravdou, že bola hospitalizovaná na psychiatrii
v G., je nútená užívať utišujúce lieky, avšak do tohto stavu sa dostala výlučne v dôsledku agresívneho
správania sa žalovaného, ktoré popísala v podanom návrhu a v dôsledku ktorého je obžalovaný trestne

stíhaný, kde zo strany OČTK mu bolo vznesené obvinenie. Žalobkyňa v prílohe vyjadrenia k odvolaniu
predložila návrh na pokračovanie v konaní o rozvod manželstva a úpravu práva povinností k maloletým
deťom, ktoré bolo na návrh žalobkyne prerušené.

9. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobkyne trval na skutočnostiach, ktoré uviedol v podanom
odvolaní, majúc za to, že ním podané odvolanie má všetky zákonné náležitosti. Podčiarkol, že žalobkyňa

neuviedla relevantné tvrdenia, ktorými by poprela ním uvádzané skutočnosti, sama potvrdila, že bola
hospitalizovaná na psychiatrii v G., a tvrdenia žalobkyne, že sa tak malo stať pre správanie žalovaného
označil za vyfabulované a zavádzajúce, keďže žalobkyňa bola hospitalizovaná na psychiatrii v G. po
asi dvoch týždňoch od odchodu zo spoločnej domácnosti, teda nie v čase spolužitia so žalovaným a
ani krátko po jeho skončení, a teda hospitalizácia žalobkyne súvisí výlučne s jej stavom, ktorý je daný

osobnosťou žalobkyne, nie správaním žalovaného. Opakovane poukázal na závery znalkyne z odvetvia
psychológie, P.. W. F. v znaleckom posudku v trestnom konaní k osobe žalobkyne a na prepúšťaciu
správu zo dňa XX.X.XXXX, pričom tvrdenie žalobkyne, že správanie žalovaného má potvrdzovať tá
skutočnosť, že mu bolo vznesené obvinenie, je popretím zásady prezumpcie jeho neviny a navrhol,
aby súd vyžiadal správu o poslednej hospitalizácii žalobkyne na psychiatrickom oddelení Všeobecnej

nemocnice s poliklinikou G., R..F... Napokon žalovaný dodal, že ak žalobkyňa uvádzala, že podala návrh
na pokračovanie v konaní o rozvod manželstva, žalobkyňa sa po svojom návrate z psychiatrie X. G.
o deti nezaujímala, neprejavila snahu sa deťmi stretnúť a až dňa XX.XX.XXXX sa stretla s deťmi, o
ktoré sa stará, a takéto nepredvídateľné a impulzívne konanie žalobkyne môže mať negatívny dopad
na maloleté deti.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalejlen„CSP“)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčasoprávnenouosobouprotirozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť odvolaním bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Po prejednaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP odvolací súd napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom v celom rozsahu sa stotožnil
s jeho odôvodnením.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia

sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods.
1, 2 CSP).

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.16. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

18. Obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP vychádza zo znenia

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osoba alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pojem násilia ako taký

nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný. Deklarácia o odstránení násilia
páchaného na ženách schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek
násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu,
vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to
vo verejnom, či súkromnom živote. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie

fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti
určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť
následok poranenia, smrť, psychickú traumu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie
jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku.
Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život,

fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Hoci
definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý
čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce
robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože

zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé také správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak
sa spája s fyzickým násilím. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať
kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.

19. Chránenej osobe má byť preto v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna
ochrana.

20. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP,

ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej sporovej strane dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

21. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je
osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne konaním osoby, proti ktorej návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, čo sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne

zrýchlené.

22. Aplikácia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je tak veľmi aktuálnym a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky ochrany pred ohrozením telesnej alebo duševnej
integrity oprávnenej osoby (v danom prípade žalobkyne).

23. Odvolací súd posudzujúc právne pomery a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných hľadísk, a to predovšetkým
z toho, že potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, dospel k záveru, že súd prvejinštancie objektívne posúdil obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a správne vyhodnotil
splnenie všetkých základných predpokladov s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu
sporových strán a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sféry všetkých dotknutých subjektov.

Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia pritom súd prvej inštancie
správne primárne vyhodnocoval na základe návrhu žalobkyne, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré
podľa žalobkyne odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán a pred svojím
rozhodnutím o nariadení alebo nenariadení žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia správne
v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posúdil, či: a/ je osvedčená existencia právneho

vzťahu medzi sporovými stranami, b/ žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti),
d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a na nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či f/ sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP), a preto v tomto smere nemožno
vyhodnotiť námietky žalovaného ako opodstatnené.

24. V prospech nariadenia neodkladného opatrenia na obmedzenú dobu troch mesiacov totiž svedčí
najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia (v danom prípade uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať

sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, resp. zákazu približovať sa k žalobkyni ako
ohrozenej osobe na dobu troch mesiacov) sa žalobkyni poskytuje pomerne rýchla ochrana, ak sa
chce žalobkyňa chrániť pred opätovnými útokmi žalovaného a strachom a obavami o svoj život a
zdravie, a v konečnom dôsledku i žalovanému, práve v záujme ochrany pred ohrozením telesnej alebo
duševnej integrity a predídenia konfliktov so žalobkyňou, ktoré podľa žalovaného súvisia jedine s jej

zdravotným stavom, keď sám žalovaný vo svojom odvolaní tvrdí, že správanie žalobkyne je dôsledkom
jej psychického ochorenia a on sám sa útokom žalobkyne dokáže brániť vzhľadom na svoju fyzickú
prevahu.

25. Podľa odvolacieho súdu treba zdôrazniť, že s prihliadnutím na osobitný charakter konania

súvisiaceho s otázkami ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne v blízkom rodinnom kruhu,
v ktorom je žalobkyňa vystavená obťažnej dôkaznej situácii, je odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie v tom, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, jednak tým, že
žalobkyňa osvedčila právo, na základe ktorého sa domáha ochrany a taktiež, že nepochybne preukázala
bezodkladnosť potreby dočasnej úpravy.

26.Situácia,ktorúdomácenásiliemôževyvolať,totižneznesieodkladamôževyvolaťťažkonapraviteľné
následky,ajvzhľadomnazdravotnýstavžalobkyne.Zatohtostavumalodvolacísúdzaneúčelnédopĺňať
dokazovanie vyžiadaním správy o poslednej hospitalizácii žalobkyne na psychiatrickom oddelení
Všeobecnej nemocnice s poliklinikou G., R..F.. tak, ako to navrhoval žalovaný vo svojom odvolaní.

Naviac, ak odvolací súd pri svojom rozhodovaní je povinný posudzovať právne pomery a ich relevanciu
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), ak nariadené neodkladné opatrenie
je obmedzené na relatívne krátku dobu troch mesiacov a žalovanému nič nebráni v prípade, ak odpadli
dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, podať návrh na jeho zrušenie (§ 334 CSP), o
čom bol žalovaný poučený.

27. S poukazom na uvedené dôvody, ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania, na správnosti ktorého nemôžu
nič zmeniť námietky žalovaného, že trovy konania nemá platiť z dôvodu, že je to práve žalobkyňa, kto

vyvoláva spory so žalovaným a kto na žalovaného fyzicky útočí a v skutočnosti by právo podať návrh
na neodkladné opatrenie spočívajúceho v zákaze priblíženia sa svedčalo žalovanému voči žalobkyni.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo v odvolacom

konaní úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli a procesne neúspešnému žalovanému
náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací
dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo
pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§
430, § 431 ods. 1, 2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).