Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 3, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204758
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8617204758.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcov: 1. T. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q.
XXX, XXX XX Q., Š. G. P., 2. P. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. XXX, XXX XX Q., Š. G. P., obaja právne zast.
JUDr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, proti žalovanému: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO : 35 724 803, zast. JUDr. TOMÁŠ

KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 o zdržanie sa výkonu záložného práva,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Svidník, č.k. 3Csp/174/2017-20 z 04.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil nasledovné neodkladné opatrenie :

Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k
nehnuteľnostiam a to rodinného domu so súpisným číslom XXX v podiele 1/1 stojaceho v obci Q. na
parcele registra „C“ KN č. XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a parcely registra

„C“ KN č. XXX/X o výmere 509 m2 v podiele 1/1, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a
parcely registra „C“ KN č. XXX/XX o výmere 200 m2 v podiele 1/1, nachádzajúce sa v k. ú. Q., obec
Q., okr. Stropkov, ktoré sú evidované na LV č. XXX Okresného úradu Stropkov, katastrálny odbor do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 3Csp/174/2017.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1,

§ 329 ods. 1, § 333, § 334 a § 325 ods. 2 písm. c/ CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhajú, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v návrhu.
Zároveň žiadali, aby súd nariadil neodkladným opatrením povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou k týmto nehnuteľnostiam, až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej,

lebo právny predchodca žalovaného ukončil úver predčasne dňa 21.04.2009 a žalobcovia v 1. a 2.
rade vzniesli námietku premlčania ako celej pohľadávky, tak aj záložného práva, pretože to činí od
zosplatnenia úveru viac ako 7 rokov. V záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy žalobcovia v 1. a 2.
rade navrhli, aby sa žalovanému zakázal výkon záložného práva, pretože ho po vznesenej námietke
premlčania nemôže vykonať vôbec.

4. Súd prvej inštancie sa so skutkovými, ako aj právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v plnom rozsahu stotožnil. Výkon záložného práva bol už avizovaný a veriteľovi nič nebráni,aby pristúpil k výkonu záložného práva. Vznikol by tak stav, ktorý by sa ťažko naprával a dotknuté
by boli aj práva tretích osôb, napr. vydražiteľa. Aby sa predišlo možným vážnym následkom, je
dôvodné dočasne upraviť pomery tak, aby sa vyriešila zásadná právna otázka eurokonformnosti

mimosúdneho výkonu záložného práva. Veriteľ v zmysle § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka môže
vykonať záložné právo podľa osobitného predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok a Exekučný
poriadok. Veriteľ nebude neodkladným opatrením ukrátený, len sa mu zúži okruh spôsobov výkonu
záložného práva. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovia v 1. a 2. rade v prejednávanom
spore vo vzťahu k žalovanému dostatočným spôsobom osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov

týchto účastníkov. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej
veci. Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhému účastníkovi škoda či iná
ujma, prípadne mu takáto ujma hrozí. Uvedeným rozhodnutím neprejudikuje súd prvej inštancie konečné

rozhodnutie vo veci samej, je však toho názoru, že je žiaduce upraviť pomery účastníkov v snahe predísť
budúcim súdnym sporom.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný majúc za to, že
súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa názoru žalovaného

neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, lebo nebolo
potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Žalovaný má za to, že samotná žaloba je nedôvodná,
lebo tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaný začal s výkonom záložného práva cestou dobrovoľnej dražby
až po uplynutí premlčacej doby záložného práva, je nepravdivé, lebo s výkonom záložného práva začal
ešte postupca, o čom boli žalobcovia ešte listom zo dňa 21.04.2009 informovaní, a preto začatím výkonu

záložného práva postupcom premlčacia doba prestala plynúť, a teda záložné právo premlčané nie
je. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť,
alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne
uplatnil trovy odvolacieho konania.

6. Žalobcovia sa ku podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

8. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (i) musia mať

predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (ii) musia byť vydané príslušným orgánom a
nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal
odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

9. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a následne Ústavy SR. Právo
na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa
domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v
časovejavecnejsúvislostivylučujúcejjehoochranuinaknežneodkladným,urgentnýmzásahomsúdu.V
takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených

skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa
neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,

podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Tu nie je na mieste aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul
procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súdnariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava,
že by exekúcia bola ohrozená.

10. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita
následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania ( napr. nález ÚS
ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov
strán alebo tretích osôb.

11. Všetky uvedené požiadavky a predpoklady pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vzal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podľa názoru odvolacieho súdu na zreteľ, a
správne nariadil neodkladné opatrenie v žalobcami požadovanom znení. Odôvodnenie jeho rozhodnutia
rešpektuje základne kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej
argumentácie.

12. Z obsahu predmetného spisu bolo zistené, že žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhajú uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam v návrhu špecifikovanými, a to na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva č. XXXXXXX zo dňa 29.04.2002 k nehnuteľnostiam, ako zabezpečenie Zmluvy o

hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.04.2002.

13. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako terajší veriteľ začal s výkonom záložného
práva formou dobrovoľnej dražby, čoho dôkazom je výzva dražobnej spoločnosti adresovaná žalobkyni
v 2. rade na umožnenie vykonania ohliadky nehnuteľnosti zo dňa 08.11.2017 (čl. 10).

14. Vychádzajúc zo zistených skutočností obsiahnutých v spise, zo zreteľom na všetky dostupné
okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, v danom prípade odvolací
súd dospel k záveru, že žalobcovia dostatočným spôsobom preukázali dôvodnosť potreby nariadenia
neodkladného opatrenia, keďže z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný už uskutočnil

úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby, pričom tak samotná pohľadávka, ako aj záložné právo,
boli žalobcami spochybnené a namietané. Tieto uvedené skutočnosti je potrebné potom považovať za
okolnosti opodstatňujúce dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené
boli, a ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia
v danom spore. Žalobcovia nemajú iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej

proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do
rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej (hmotnoprávne posúdenie sporu - otázka premlčania
záložného práva) je žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby.

15. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému zdržať sa výkonu záložného

práva formou dobrovoľnej dražby, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobcov, bez ktorého by
mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by mohlo dôjsť k nevyváženému a
neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalobcov.

16. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správne

potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP), pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie ( § 329 ods. 2 CSP).

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli

úspešní žalobcovia, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada
trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.