Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 29, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809200598
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7809200598.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň
JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D.,
G. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom Rožňava, Hviezdoslavova 4
proti žalovaným 1. C. Č., bytom D., Š. XXXX, zastúpenému JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so
sídlom Rožňava, Ul. Cyrila a Metoda 4 a 2. I. A., nar. X.X.XXXX, bytom D., U. B. XXXX/X, zastúpenému

JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, v konaní o náhradu škody, o
odvolanížalovaného1/protiuzneseniuOkresnéhosúduRožňavaz13.1.2017č.k.8C/12/2009-230takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku II.

Priznáva žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému 1/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, že žalovaný
2/ je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu - 100% a druhým výrokom rozhodol, že
žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie týmto uznesením rozhodoval o náhrade trov v konaní o náhradu škody o
zaplatenie 19.916,35 eur, ktoré bolo skončené rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.2.2011

sp.zn. 8C/12/2009-133 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2014 č.k.
4Co/197/2011-170. Vo veci samej súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 1. rade
a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.916,35 eur s príslušenstvom.
Rozsudok súdu prvej inštancie zo 17.2.2011 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
30.1.2014 č.k. 4Co/197/2011-170.

3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Toto
ustanovenie aplikoval vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade. Skonštatoval, že žalovaný v 2.
rade bol v konaní neúspešný, preto priznal náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100% vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade. Žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania,
a to s poukazom na ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Toto ustanovenie je moderačným právom súdu zmierniť

dôsledky uplatnenia právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania a dáva súdu možnosť, aby
za splnenie predpokladov v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému
účastníkovi. Súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v tom, že žalovaný 1/ vyhotovil
na požiadanie žalobcu a žalovaného 2/, ktorý žalobcovi predával sporné motorové vozidlo, odborný
posudok originality motorového vozidla, ktorý bol predmetom kúpy. Táto skutočnosť ovplyvnila samotnú
kúpu motorového vozidla žalobcom. Žalobca podal žalobu proti žalovanému 1/ z titulu náhrady škody,

ktorá mu vznikla zakúpením motorového vozidla, ktoré mu následne bolo odňaté, pretože pochádzalo
z trestnej činnosti. Aj keď žaloba voči žalovanému 1/ bola zamietnutá z dôvodu, že v čase zisteniavadného posudku uplynula objektívna premlčacia doba, nič to nemení na okolnosti, že jeho odborný
posudok bol nesprávny, pretože nezodpovedal skutočnému stavu. Žalobca bol presvedčený, že vozidlo
nepochádza z trestnej činnosti, čo mu potvrdil odborný posudok originality vyhotovený u žalovaného

1/. Tento posudok ale nebol správny, v dôsledku čoho bolo motorové vozidlo žalobcovi odňaté a tým
mu vznikla škoda vo výške vyplatenej kúpnej ceny 19.916,35 eur. Žalobca zaplatil kúpnu cenu a
prevzal predmet kúpy až po vykonaní testu originality. Pokiaľ sa žalovaný 1/ bránil, že v konaní nebol
pasívne legitimovaný, že nemal oprávnenie na vykonávanie kontroly originality, tak žalovaný 1/ nemal
test originality vykonávať a vydávať vadný posudok. Vzhľadom na neodborný a nezodpovedný prístup

žalovaného 1/ pri vyhotovení odborného posudku by bol v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by mu súd
priznal trovy konania.

4. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1/, a to iba proti výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada
trovkonania.Navrhujenapadnutéuzneseniezmeniťtak,žežalobcabudezaviazanýzaplatiťmunáhradu
trov celého konania v rozsahu 100%. Žalovaný 1/ namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a že týmto rozhodnutím nie je zabezpečená spravodlivá ochrana
jeho práv a oprávnených záujmov. Súd náležite nezohľadnil zásadu zodpovednosti za výsledok a pritom
od počiatku konania sa žalovaný 1/ bránil tým, že uplatnený nárok je premlčaný. Žalobca i napriek tomu,
ževedelonámietkepremlčaniaabolzastúpenýprávnymzástupcom,ktorývedelopremlčaní,svojnárok
naďalej uplatňoval. Konanie voči žalovanému 1/ zapríčinil žalobca. Súd prvej inštancie jednostranne

vyhodnotil len záujem žalobcu pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil to, že žalovaný 1/
sa dôvodne bránil podanej žalobe a za tým účelom právneho zástupcu dôvodne vynaložil trovy na
bránenie svojich práv. Z výsledkov dokazovania nevyplynulo, že keby bol nárok premlčaný, bola by
žaloba voči žalovanému 1/ úspešná. Okrem toho z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že
žalobca uzavrel so žalovaným 2/ absolútne neplatnú kúpnu zmluvu o kúpe motorového vozidla. Žalobca

nesprávne uplatňoval svoj nárok voči žalovanému v 1. rade AUTOSTOP RV s.r.o. Rožňava. Tomuto
pôvodnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania s prihliadnutím na to, že žalovaný 1/
podnikaljednakakofyzickáosobaajednakakoprávnickáosoba.Užvtomtokonanížalovaný1/namietal
premlčanie nároku. Súd prvej inštancie jednostranne vyhodnotil rozhodnutie v neprospech žalovaného
v 1. rade a neprihliadol na významné okolnosti z hľadiska aplikácie § 257. Žalobca zapríčinil vznik trov

spojených s bránením práva žalovaného v 1. rade.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Domnieva sa, že by bolo krajne nespravodlivé, ak
by bol zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade, ktorý vypracoval na sporné motorové

vozidlo vadný posudok originality. Rozhodnutie, ktorého sa domáha žalovaný v 1. rade by bolo v
rozpore s dobrými mravmi, lebo práve vydaný posudok originality motivoval žalobcu ku kúpe motorového
vozidla. Vo svetle týchto skutočností sa žalobcovi zdá argumentácia odvolateľa nenáležitá. Žalovaný
1/ predovšetkým argumentuje tým, že nárok bol premlčaný. Pritom podľa názoru žalobcu otázka
premlčania nebola taká jednoznačná, ako sa to snaží prezentovať odvolateľ, o čom svedčí aj to, že súd

prvej inštancie zdieľal názor, že nárok v čase podania žaloby premlčaný nebol. Nesúhlasí s tým, že spor
zapríčinil žalobca, pretože bez vadného posudku by žiaden problém nevznikol.

6. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že sú splnené podmienky prípustnosti odvolania prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté

rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné.

7. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným 1/ rešpektuje princípy spravodlivosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení

rozhodnutia jasne, výstižne a zrozumiteľne odôvodnil, z akého dôvodu aplikoval výnimočné ust. § 257
CSP a prečo nepriznal ani čiastočne náhradu trov konania úspešnému žalovanému 1/. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov
(§ 387 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že ust. § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu vo vzťahu
k základným pravidlám pre rozhodovanie o náhrade trov. V sporovom konaní sa prioritne uplatňuje
zásada zodpovednosti za úspech, ktorá je upravená v § 255 ods. 1 CSP. Z hľadiska úspechu je potrebné
konštatovať, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ bol úspešný žalovaný 1/, pretože žalobavoči nemu bola zamietnutá. Uplatnenie moderačného práva konajúceho súdu vo vzťahu k výnimočnej
možnosti nepriznať celkom alebo sčasti nárok na náhradu trov konania úspešnej strane musí vychádzať
výlučne z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danej veci existujú. Odvolací súd súhlasí s

tým, že povaha a okolnosti sporu, ktoré vyplývajú z rozhodnutí súdu prvej inštancie, a predovšetkým z
rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej jednoznačne vypovedajú o tom, že žalobca bol uvedený do
omylu, že žalovaný vypracoval nesprávny a vadný posudok o kontrole originality sporného motorového
vozidla. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nie je nepodstatné ani to, že vo vzťahu medzi
žalobcom a pôvodným žalovaným AUTOSTOP RV s.r.o. rozhodol Okresný súd Rožňava uznesením

z 26.11.2008 č.k. 6C/131/2007-247 o trovách konania rovnako tak, že nepriznal účastníkom náhradu
trov konania z dôvodu okolností, ktoré mu neumožnili jednoznačne identifikovať, že kontrolu originality
vykonával C. Č. ako fyzická osoba a nie ako štatutárny zástupca právnickej osoby a táto okolnosť sa
ozrejmila až v priebehu súdneho konania. Ak teda okolnosti v pochybnostiach o vecnej legitimácii založili
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa voči pôvodnému žalovanému, je možné konštatovať,
že existujú aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v tomto súdnom konaní.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie jasnými argumentmi odôvodnil nepriznanie náhrady
trov konania žalovanému 1/, preto sa odvolací súd s týmto rozhodnutím stotožňuje a potvrdil rozhodnutie
o náhrade trov ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanému 1/.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha

(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.