Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/136/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206724
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116206724.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Jána

Slebodníka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu EDYPLUS, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch,
Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 258 881, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica,
s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, proti žalovaným: 1. T. K., W.. XX. XX. XXXX, F. V.E.
XXXX, V., 2. A. K., W.. XX. XX. XXXX, F. M., 3. M. L., W.. XX. XX. XXXX, F., V., R. XX, zastúpenému
JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20,
o zaplatenie 62.725,02 eur, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 25. 08. 2016 č.k. 17C/80/2016-161 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 3. rade.

Žalovaným v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. - 3. rade zaplatiť žalobcovi
62.725,02 eur s úrokmi vo výške 5.987,71 eur, úrokmi z omeškania vo výške 2.224,83 eur a ďalej
úrokmi vo výške 5,49 % ročne zo sumy 62.725,02 eur od 25. 02. 2016 do zaplatenia a úrokmi z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 68.712,73 eur od 25. 02. 2016 do zaplatenia, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto
plneniapovinnosťostatnýchžalovaných.Žalovanýchzaviazalnahradiťžalobcovitrovykonaniavpomere
100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu, ktorého sa voči

žalovaným v 1. a 2. rade domáhal ako voči dlžníkom zo zmluvy o splátkovom úvere z dôvodu, že títo si
neplnili zmluvnú povinnosť uhrádzať dohodnuté splátky a voči žalovanému v 3. rade na základe zmluvy
o postúpení práv a povinností zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 09. 09. 2010, na základe ktorej
došlo k postúpeniu práv a povinností pôvodnej spoludlžníčky Y.. Y. V. na žalovaného v 3. rade.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že podľa obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, túto uzavreli dňa XX. XX.

XXXX žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade, ako aj Y.. Y. V.. Na jej základe poskytol žalobca žalovaným
v 1. a 2. rade, ako aj Y.. Y. V. ako dlžníkom úver plus na bývanie za účelom zakúpenia nehnuteľnosti
vo výške 2.100.000,- Sk, t.j. 69.707,23 eur s dohodnutou pevnou výškou úrokovej sadzby na obdobie
prvých piatich rokov vo výške 5,90 % ročne, ktorý mal byť splatený spolu so spracovateľským poplatkomvo výške 531,07 eur, poplatkom za správu vo výške 90 Sk v 325 mesačných splátkach po 13.135 Sk (436
eur) od 20. 04. 2008 vždy k 20. dňu v mesiaci, a to v celkovej výške 141.700,69 eur. Konečná splatnosť
úveru bola účastníkmi zmluvy dohodnutá na 20. 04. 2035. Z obsahu zmluvy o zriadení záložného práva,

akoajmandátnejzmluvyzXX.XX.XXXXzistil,žepohľadávkažalobcuvočižalovanýmv1.a2.rade,ako
aj Y.. Y. V. bola zabezpečená záložným právom k bytu č. X a spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, zapísaných na v LV č. XXXXX pre obec V.-L. Y.,
k.ú. L. Y., a to vlastníčky F. K.. Zo zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 09. 09. 2010 súd zistil, že na základe nej došlo k „postúpeniu práv a povinností“ z dlžníčky

Y.. V. na žalovaného v 3. rade M. L. ako nového spoludlžníka. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že žalovaní si prestali riadne plniť svoje povinnosti splácať dohodnuté splátky pravidelne a v čase od
16. 05. 2014 už realizovali iba jednu úhradu dňa 28. 09. 2014 vo výške 500 eur. Celkovo tak uhradili
sumu 31.703,69 eur. Z poštovej zásielky adresovanej F. K., vrátenej s poznámkou adresát zomrel
žalobca zistil úmrtie uvedenej osoby menovanej a nakoľko dedičské konanie po menovanej ešte nebolo
právoplatne ukončené, žalobca upustil od svojho pôvodného zámeru realizovať výkon dobrovoľnej

dražby založených nehnuteľností, patriacich do vlastníctva záložnej dlžníčky F. K.. Z obsahu výpovede
žalovaného v 1. rade zistil, že tento podnikal spolu so žalovaným v 3. rade a pracovali aj s úvermi.
Zamestnanci žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s. a p. J. a pani L. boli známymi žalovaného v 3. rade,
čiže tento bol dobre znalý pomerov osobitne Slovenskej sporiteľne, a.s. a s plným vedomím uvedenú
zmluvu podpísal. Nemohol byť uvedený tak, ak to tvrdil do omylu p. V., pretože s ňou sa prvýkrát stretol

až pri podpise samotnej zmluvy. Najprv sa dohodol on so žalovaným v 3. rade, až následne sa podpísala
zmluva, pričom pani V. prišla len k podpisu zmluvy. Takže žalovaný v 3. rade nemohol byť ňou uvedený
do omylu. Uviedol, že z peňažných prostriedkov získaných z úveru bol zakúpený dom v V., v ktorom žije,
a taktiež byt v centre mesta. Uviedol, že príjmy jeho, ako aj jeho manželky nepostačovali na pokrytie
úveru,pretožalovanýv3.radesasámponúkol,žedotohovstúpiapomôžeimtakýmtospôsobom.Spolu

s ním denne pracovali s obdobnými zmluvami, pričom sám žalovaný v 3. rade vysvetľoval ich obsah
a význam iným klientom, keďže pracoval ako zástupca realitnej kancelárie, čiže určite rozumel tomu,
čo podpisuje. Po uzavretí uvedeného úveru a po zakúpení domu v V. sa vybral ďalší úver, na ktorého
zabezpečenie bolo zriadené záložné právo k domu v V. a z ktorého sa kúpil byt na K., ktorý mal byť
pôvodne v prospech žalovaného v 3. rade, ale keďže ich cesty v podnikaní sa rozišli, tak napokon aj tento

byt ostal žalovaným 1. a 2. a žalovaný v 3. rade ho prestal splácať a takto boli oni zaťažení dvomi úvermi,
v dôsledku čoho sa dostali do pozície, že ich neboli schopní splácať. Žalovaná v 2. rade na vysvetlenie
vzťahu medzi žalovaným v 3. rade a p. V. uviedla, že táto bola jej sestrou. So žalovaným v 3. rade sa
vôbec nepoznali a títo sa stretli iba pri podpise zmluvy o postúpení práv a povinností. Na základe toho
súd prvej inštancie s poukazom na ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. §

52 ods. 1, § 53 ods. 8, § 565, § 559 ods. 1 a 2, § 567 ods. 2, ako aj § 40a a 49a Občianskeho zákonníka
a § 531 ods. 1 a 3 a 546 Občianskeho zákonníka uzavrel, že zmluvu o postúpení práv a povinností zo
dňa 09. 09. 2010 došlo k prevzatiu dlhu z predmetnej úverovej zmluvy zo strany žalovaného v 3. rade
za pôvodnú spoludlžníčku V., na základe čoho sa stal žalovaný v 3. rade spoludlžníkom. K jeho obrane,
že uvedenú zmluvu uzavrel v omyle, súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve, ktorú žalovaní podpísali

je jasne a zrozumiteľne označený ako nový dlžník, ktorý preberá „postupujúceho dlžníka“ celý dlh zo
zmluvy o splátkovom úvere v zmysle čl. II bodu 3 zmluvy dlžník a nový dlžník sú povinní a zaväzujú
sa spoločne a nerozdielne banke riadne a včas splniť záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy. V obsahu
zmluvy niet ani zmienky o ručení. Súd prvej inštancie taktiež uzavrel, že v konaní nebolo preukázané a
anitoneboloreálne,abyžalovanív1.a2.rade,resp.predchádzajúcaspoludlžníčkaV.mohližalovaného

v 3. rade uviesť do omylu. Súd konštatoval, že pre platnosť uvedenej zmluvy je bezvýznamná pohnútka,
na základe ktorej žalovaný v 3. rade uvedenú zmluvu uzavrel. Navyše mal za to, že aj za situácie, ak by
k uvedenej zmluve pristúpil ako ručiteľ, žalobca voči nemu mohol uplatniť svoju pohľadávku v rovnakom
rozsahu. Konštatoval, že záložné právo má k úverovej zmluvu akcesorickú povahu a je na veriteľovi, či
svoje záložné právo uplatní alebo nie. S poukazom na tieto dôvody žalobe v celom rozsahu vyhovel a

s poukazom na omeškanie žalovaných priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Rozhodnutie o trovách
konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 3. rade Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v

ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a písm. e/ C.s.p. V odvolaní uviedol, že už vo svojom vyjadrení k žalobe
poukázal na okolnosti, za ktorých mal vzniknúť jeho spoludlžnícky záväzok a stále tvrdí, že podľa
pôvodnej dohody so žalovanými sa malo jednať iba o ručiteľský vzťah a teda on mal figurovať iba
ako podporný posledný zabezpečovací prostriedok. V čase uzavretia zmluvy vedel o tom, že tentoúver poskytnutý žalobcom je zabezpečený aj zriadením záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaných v 1. a 2. rade. O spoludlžníckom vzťahu nikdy nebola reč. Túto skutočnosť chcel preukázať
aj výsluchom zamestnankyne žalobcu K. L., súde však jeho žiadosti o jej výsluchu nevyhovel a

nevykonanie dôkazov riadne neodôvodnil, keďže strohé konštatovanie v rozsudku, podľa ktorého mal
súd skutkový stav za dostatočne zistený, nie je náležitým odôvodnením odmietnutia vykonania dôkazu.
Uviedol, že v odôvodnení rozsudku sa nikde ani nespomína, že takýto dôkaz navrhol vykonať. Namieta
postup súdu, ktorý jeho postavenie porovnával s postavením ručiteľa, keďže má za to, že z právneho
hľadiska nejde o rovnaké právo, keďže v prípade ručenia pripadá do úvahy uplatnenie pohľadávky voči

ručiteľovi až v prípade, ak dlžník svoj dlh neplní, zatiaľ čo u spoludlžníctva môže žiadať veriteľ plnenie
od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov bez ohľadu na ich schopnosť plniť. Uvedená konštrukcia bola v
jeho prípade rozhodujúca pre zámer vystupovať v právnom vzťahu ako ručiteľ, nie ako dlžník, preto
s poukazom na § 49a OZ je možné hovoriť o neplatnosti zmluvy v časti týkajúcej sa jeho záväzku.
Namietal,žesúdprvejinštancienedodržalnapostupuvedenýchust.§181ods.2C.s.p.,keďpoúkonoch
účastníkov konania neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré tvrdenia považuje

zanesporné,ktorédôkazyvykonáaktorénevykonáaneuviedolsvojepredbežnéprávneposúdenieveci.
Má za to, že právne posúdenie je kľúčovým inštitútom na zrýchlenie civilného sporového konania, ako aj
prostriedkomnapredídenietzv.prekvapivýchsúdnychrozhodnutí.Takýmtopostupommusúdznemožnil
uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. K odvolaniu žalovaného v 3. rade sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie sa
podrobne zaoberal argumentáciou žalovaného v 3. rade, ako aj jeho právneho zástupcu. Má za to, že
vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obrana žalovaného v 3. rade spočívala v
snahe dosiahnuť neplatnosť právneho úkonu. Táto bola účelová a jeho skutkové tvrdenia sa nezakladali

na pravde. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že v zmluve niet zmienky o pojme „ručiteľ“ a „ručenie“
v žiadnom gramatickom tvare.

6. V priebehu odvolacieho konania bol odvolaciemu súdu doručený návrh žalobcu na zmenu
účastníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/ C.s.p., v ktorom tento žiadal, aby namiesto doterajšieho

žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo pripustený vstup do konania obchodnej spoločnosti EDYPLUS,
s.r.o. Tento návrh odôvodnil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX, na základe
ktorej žalobca postúpil svoju pohľadávku, ktorá je predmetom konania novému veriteľovi obchodnej
spoločnosti EDYPLUS, s.r.o. Na základe toho prešli na túto obchodnú spoločnosť aj všetky práva
a povinnosti súvisiace s touto pohľadávkou. Poukázal na to, že nový veriteľ písomným podaním

zo dňa 08. 06. 2017 pred súdom vyslovil svoj súhlas so zmenou účastníka na strane žalobcu. Na
základe toho odvolací súd svojím uznesením zo dňa 12. 03. 2018 (č.l. 221) pripustil, aby namiesto
doterajšieho žalobcu Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48 vstúpila do
konania obchodná spoločnosť EDYPLUS, s.r.o. so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 258 881.

7. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola uložená povinnosť trom žalovaným s tým, že plnením jedného
z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Odvolací súd je toho názoru, že takto
uložená spoločná povinnosť všetkým žalovaným má za následok jeho povinnosť v súlade s ust. § 379
písm. a/ C.s.p. preskúmať rozsudok v celom rozsahu, teda aj vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí
odvolanie nepodali a to z dôvodu, že od rozhodnutia o odvolaní proti výroku voči žalovanému v 3. rade

(ktorý podal odvolanie) závisí aj výrok voči žalovaným v 1. a 2. rade.

8. Na základe odvolania žalovaného v 3. rade odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 1 a 2 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného v 3. rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust.

§ 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase vykonania dokazovania, vykonané dôkazy vyhodnotil postupom
podľa § 191 ods. 1 C.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas
odvolaciehokonanianevyšlinajavožiadnetakénovéskutočnosti,ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutie,
než ako rozhodol súdu prvej inštancie Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody
prvoinštančného rozsudku, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie

správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného v 3. rade považuje
za potrebné k týmto dôvodom dodať:9. Dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo vykonané na pojednávaní dňa 25. 08. 2016, teda v
čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Podľa prechodných ustanovení
tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v rámci konania už aplikoval ustanovenia
nového procesného predpisu, keď účastníkom doručil procesné poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach vyplývajúcich z tohto nového procesného predpisu, a teda aj o povinnosti uplatniť

prostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobrany(najmäskutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdení,
protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany a hmotnoprávne námietky
včas). Zároveň týchto poučil, že pokiaľ strana tieto prostriedky nepredloží včas, nemusí súd k ním
prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 C.s.p.). S poukazom na tieto skutočnosti nemožno považovať
za nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhu zástupcu žalovaného v 3. rade

prednesenému na poslednom pojednávaní na vykonanie novo označeného dôkazu. Toto poučenie bolo
doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 19. 07. 2016, tento však do termínu pojednávania dňa
25. 08. 2016 nekonkretizoval žiadne prostriedky procesnej obrany, ani žiadne konkrétne dôkazy. Za
takejto situácie na navrhnutie vykonania ďalším dôkazom, s ktorým by súviselo odročenie pojednávania,
nebolo povinnosťou súdu v zmysle ust. § 153 ods. 2 C.s.p. prihliadnuť.

11. Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani odvolaciu námietku, v ktorej žalovaný v 3. rade namieta
platné uzavretie zmluvy z jeho strany v dôsledku jeho uvedenia do omylu. Odvolací súd v tomto smere
poukazuje na to, že žalovaní v 1. a 2. rade popísali skutkové okolnosti, ktoré predstavujú ich skutkové
tvrdenia o spoločnom podnikaní žalovaného v 1. a žalovaného v 3. rade v rámci realitných kancelárií o

fundovanosti žalovaného v 3. rade pri takejto činnosti, ako aj ich následné vzájomné vzťahy, na základe
ktorých bola po spornom úvere uzavretá ďalšia úverová zmluva, na základe ktorej sa zakúpil byt pre
potreby žalovaného v 3. rade, ktorý mal tento aj splácať, čo však nedodržal. Keďže žalovaný, ani jeho
právny zástupca tieto skutkové tvrdenia ako protistrana v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. nepoprela a v
tomto smere neuviedol ani svoje vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, považujú sa

tieto dôkazy za nesporné. Vychádzajúc z ich obsahu je zrejmé, že tvrdenia žalovaného o jeho konaní
v omyle sú iba účelové. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou námietkou, v ktorej žalovaný poukázal
na porušenie procesnej úpravy uvedenej v § 181 ods. 2 C.s.p. súdom prvej inštancie V tomto smere
dospel k záveru, že aj keď súd prvej inštancie nedodržal dôsledne toto ustanovenie, nebolo preukázané,
aby sa týmto postupom súdu znemožnilo žalovanému v 3. rade uskutočnenie jeho procesných práv a

povinností v takej miere, aby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z obsahu zápisnice
o pojednávaní zo dňa 25. 08. 2016 totiž vyplýva, že tento nebol na pojednávaní osobne prítomný a v
konaní ho zastupoval jeho právny zástupca advokát. Z obsahu jeho prednesov je zrejmé, že tomuto boli
zrejme sporné a nesporné skutkové tvrdenia, aj to, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonával a jeho
prednes v mene žalovaného sa týkal aj spornej okolnosti žalovaného o jeho konaní v omyle, pokiaľ tvrdil,

že jeho úmyslom bolo uzavrieť zmluvu o ručení. Tento na pojednávaní reagoval v rámci svojej úvahy na
konkrétne prednesy protistrany a ani po ukončení dokazovania nenamietal nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie. Za takejto situácie dospel odvolací súd k záveru, že vytýkaným postupom súdu prvej
inštancie nedošlo k znemožneniu žalovanému k uskutočneniu jeho procesných práv a povinností do
takej miery, aby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

12. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
vrátane správneho výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

13. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania
vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, ktorý podaním odvolania odvolacie konanie vyvolal. Žalovaným v
1. a 2. rade odvolacie trovy nevznikli. Na základe toho odvolací súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v 3. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).