Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115200014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115200014.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci E. F. nar. X.XX.XXXX
bývajúcej v E. na C. XX dieťaťa rodičov A. F. H.. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na C. XX a E. F. H..
XX.X.XXXX bývajúceho v E. na C. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vasiľ, Šimonovič &
partners, s.r.o. so sídlom na Kuzmányho 29 v Košiciach v konaní o zmene úpravy rodičovských práv a
povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 28.6.2016 č.k. 11P/1/2015-120
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre E. F. nar. X.XX.XXXX za obdobie od 1.1.2016

do 31.8.2017 a vo výroku o dlžnom výživnom.

Mení rozsudok v napadnutom výroku o výživnom od 1.9.2017 tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu
E. F. nar. X.XX.XXXX vo výške 200 Eur mesačne od 1.9.2017 do budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci
E. F..

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 28.6.2016 č.k. 11P/1/2015-120 zmenil rozsudok Okresného súdu
Košice I z 24.6.2014 č.k. 21P/48/2014-39 tak, že v tom čase mal. E. F. nar. X.XX.XXXX zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazal prispievať na výživu

mal. E. 160,- Eur mesačne od 1.1.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa,
dlžnévýživné960,-€zaobdobieod1.1.2016do30.6.2016 povolilotcovisplácaťvmesačnýchsplátkach
50,- € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky
je po právoplatnosti rozsudku, úpravu styku otca s mal. E. neurčil a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti rozsudku o výživnom a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom,

aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a zaviazal otca
prispievať na v tom čase ešte mal. E. 300,- € mesačne od podania návrhu na zmenu striedavej osobnej
starostlivosti 2.1.2015 a znovu rozhodol o dlžnom výživnom. Poukázala na to, že na čas po rozvode
manželstva bola mal. E.B. zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov dvojtýždňovým intervalom
a všetky potreby maloletej zabezpečovala sama okrem stravy, ktorú jej poskytoval otec v čase dvoch
týždňov v mesiaci. Rozdiel v jej mesačných príjmoch a výdajoch čerpala od rozvodu manželstva z
vlastných úspor z vyplácania nepravidelných odmien zamestnávateľom a pôžičky od rodičov 10.000,-

€, ktorú musí im vrátiť, pretože otec neprispieval na bývanie a ani na iné výdavky pre dieťa okrem
stravy počas dvoch týždňov. Otcovi dieťaťa, ako bývalému manželovi vyplatila na vyrovnanie BSM
podiel 36.000,- € z družstevného trojizbového bytu, pričom zostatok spoločného úveru, ktorý uvádza
otec, bol 2.500,- € v súlade s dohodou, že mu vyplatí podiel za byt 36.000,- €. Z toho vyplýva, že k1.1.2016, kedy otcovi vyplatila čiastku na vyrovnanie, podstatne sa znížili jeho náklady na úvery, ktoré
uvádza na kúpu bytu. Jeho ostatné náklady považuje za nadštandard, a ktorým zámerne zvyšuje vlastné
náklady s cieľom znížiť príspevok na vlastné dieťa. Je samoživiteľkou s maloletým dieťaťom v čase jeho

dospievania od rozvodu až dodnes. Zastáva názor, že dieťa by ani v čase vážnej zmeny v rodinných
pomeroch rozvodom rodičov, nemalo cítiť zníženie jeho životnej úrovne, a to z pohľadu, ak sa nezmenil
profesný ani zdravotný stav žiadneho z rodičov. Je nemožné uživiť dieťa z necelých 11,- € denne (160,-
€ výživné od otca a 160,- € výživné od matky), keď táto čiastka má zahŕňať nielen dennú stravu pre
dospievajúce dievča, ale aj všetky ostatné potreby.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie zamietol a
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Argumentáciu matky považuje za
nelogickú a nemajúcu oporu v skutkovom a právnom stave, keďže napáda závery rozsudku súdu prvej
inštancie z dôvodu, že sa nestotožňuje so závermi skoršieho súdneho rozhodnutia, ktorý nadobudol
právoplatnosť 7.8.2014. Uvedené je však neudržateľné, nakoľko ide o právoplatne rozhodnutú vec, a

preto logicky súd v tomto konaní z neho vychádzal podľa zásad prejudiciality v zmysle ustanovenia §
194 ods. 2 CSP. Nie je pravda, čo sa snaží navodiť matka v podanom odvolaní, lebo do vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov primerane prispieval na náklady spojené s bývaním a s
údržbou trojizbového bytu, čo bolo nakoniec zohľadnené aj pri následnom vyporiadaní BSM dohodou.
Matka nijako relevantne nepreukázala náklady iba z jej strany na dcéru 600,- €, niektoré výdavky

uplatnené ako výdavky dcéry, sú nevyhnutné aj pre samotnú matku, keďže bývajú v jednej domácnosti,
a tvrdenia matky o úspore a pôžičke od rodičov je nové skutkové tvrdenie, ktoré nepreukázala.
Tvrdenie matky, že mu vyplatila v zmysle dohody o vyporiadaní BSM 36.000,- € za spoluvlastnícky
podiel na ich spoločnom byte, je treba doplniť, že po odsťahovaní sa zo spoločného bývania musel
nevyhnutne riešiť bytovú otázku a obstarať si vlastné bývanie. Matka uznáva, že vyplatil spoločný úver

43.000,- € na byte, v ktorom matka s ich spoločnou dcérou býva. Peňažné prostriedky na výplatu tohto
spoločného úveru si musel požičať, čo doposiaľ spláca. Zo svojho príjmu 860,- € má mesačné výdavky
846,- €, ale napriek tomu sa snaží nadštandardne prispievať na výživu dcéry E., a to príležitostnými
úhradami realizovanými podľa jeho majetkových a príjmových možností, napr. v prípade, ak sú mu
vyplatené odmeny zamestnávateľom. Uhradil dcére náklady na získanie vodičského oprávnenia, podľa

možnosti prispieva na sporenie sumou 10,- € a príležitostne jej poskytuje vreckové nad rámec súdom
určeného výživného. Aj podľa jeho názoru by nemalo dôjsť k zmene štandardu dieťaťa rozvodom
jeho rodičov, ale povinnosti oboch rodičov sú stanovené rozhodnutím súdu tak, že je zabezpečená
úhrada všetkých potrieb ich spoločnej dcéry, preto argumentácia matky v tejto časti je neudržateľná a
nedôvodná. Matka v priebehu súdneho konania ani v podanom odvolaní, resp. ani samotná dcéra, ktorá

je po dosiahnutí plnoletosti účastníčkou konania, nepreukázali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zvýšenie príspevku na výživné z jeho strany. Z vyššie uvedeného je pritom zrejmé, že na prípadné
zvýšenie výživného by ani nemal prostriedky, čo dokazujú jeho majetkové a príjmové pomery podrobne
preukázané v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie.

4. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zdôraznila, že trvá na všetkých svojich argumentoch a
skutočnostiach opísaných v odvolaní z 29.7.2016 a odmietla tvrdenia otca, že dcére prispieva aj okrem
súdom určeného výživného (výnimkou sú narodeniny) a pravidelne spláca dlh na výživnom (50,- €
mesačne) a rozhodne nesúhlasila, že príjem otca je 860,- €, pretože má vedomosti, že dosahuje príjem
minimálne 1.000,- €. Spolu s vyjadrením predložil aj čestné prehlásenie rodičov, že 30.12.2015 požičali

svojej dcére 10.000,- € za účelom doplatku k vyplateniu podielu z družstevného trojizbového bytu, ako
vyporiadanie BSM s bývalým manželom s tým, že dlžnú sumu bude splácať podľa vlastných možností,
avšak minimálne v čiastke od 200,- €.

5. Otec vo vyjadrení (k vyjadreniu matky) označil stanovisko matky vo vzťahu k vreckovému za

zavádzajúce a doplnil, že s dcérou má plánovanú dovolenku počas leta po dobu 11 dní. Jeho príjem
bol náležite zisťovaný súdom prvej inštancie a nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzala matka pri
svojom tvrdení o príjme 1.000,- €, ktorý je v rozpore s podkladmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
Uviedol, že výnimočne v niektorých mesiacoch môže jeho príjem dosiahnuť aj 1.000,- €, ale je to v
prípade, kedy sú nárazovo väčšie potreby práce, vykonáva maximum povolených nadčasov, ale jeho

priemernýmesačnýzárobokje860,-€.Spolusvyjadrenímpredložilúčtovnépotvrdenkyzpoštyoplatení
výživného od 1.1.2017.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že podľa § 66 CMP nie je odvolacími dôvodmi
viazaný a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti otca voči plnoletej

dcére E. s poukazom na to, že od 1.1.2016 výlučne matka zabezpečovala potreby dcéry, a rovnako
správne rozhodol o výške výživného 160,- € mesačne za obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2017. Súd prvej
inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s § 191 ods. 1 CSP, vyhodnotil
dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom pre E. za obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2017

presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru,
že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného za obdobie od 1.1.2016 do 31.8.2017,
v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v
tejto časti. Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol o dlhu na výživnom za obdobie od 1.1.2016

do 30.6.2016 a spôsobe jeho zaplatenia. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností
vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že zmena pomerov na strane E., ktorá
v školskom roku 2017/2018 je študentkou 3. ročníka strednej školy odôvodňuje diferencované určenie
výživného od 1.9.2017 za skutkovej situácie, že príjem otca je 913,79 €, ako to nepochybne zistil súd
prvej inštancie vyžiadaním odpisov mzdových listov otca. Vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného

súdom prvej inštancie preto odvolací súd zaviazal otca prispievať na výživu E. 200,- € mesačne od
1.9.2017, ktoré výživné je, vzhľadom na citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie a z nich vyplývajúcej zásady primerané zárobkovým schopnostiam a
možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a rovnako zohľadňuje aj odôvodnené potreby
E. do výšky príjmu otca. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vychádzajúc z relevantných

zákonných ustanovení Zákona o rodine, najmä, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich prvoradá zákonná povinnosť a výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ani odvolací súd
nezohľadnil povinnosti rodičov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, resp. pôžičky a navyše argumentácia
rodičov vo vzťahu k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá relevanciu pre
rozhodovanie súdu o vyživovacej povinnosti. Odvolací súd rovnako dodáva, že odôvodnené potreby

detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ide o všeobecne
známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože sa ňou dostatočne vysporiadala
súdna prax, preto ani odvolací súd nezistil potrebu osobitne posudzovať rozsah odôvodnených potrieb
E..

9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom pre E. za obdobie
od 1.1.2016 do 31.8.2017 a vo výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 1.1.2016 do 30.6.2016 ako
vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a za obdobie od 1.9.2017 zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).