Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/417/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201926
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816201926.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému Q. Z., Q., E. XX, zastúpenému Mgr. Ivicou
Štiglitzovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Rožňava, Šafárikova 8, IČO: 42 324 017, o zaplatenie
685,79 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 5C/38/2016-57 z 19.12.2016 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu žalobcu zamieta. II. Zaväzuje

žalobcu nahradiť žalovanému trovy tohto konania vo výške 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobca podanou žalobou žiadal, čím svoju žalobu odôvodnil, čo
žalovaný navrhoval (na čo poukázal), čo vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (úverovej zmluvy)
č.XXXXXXXXX zo 6.5.2013 (ďalej len Zmluva) a z dohody o plnení v splátkach (ďalej len Dohoda), čo
zistil z pripojeného spisu 11C/131/2016 a vymenoval listiny s ktorými sa oboznámil a na základe ktorých
rozhodol. Citujúc znenie § 52 „os.“ 1-3,§ 53 ods.1,2 a 4 O. z. a čl.6 bod 1 „Smernica“ Rady č.93/13/EHS,
ďalej uvádza: odkaz na Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) je uvedený na konci formulára

zmluvy o „pripojení“, nápadne menším písmom, ako ostatné dojednania. Takéto dojednanie vzbudzuje
dojem nepodstatnej časti zmluvy, na úrovni poznámky. VOP majú slúžiť predovšetkým „k tomu“, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve, a ktoré vo VOP,
je iba zdanlivá, keď obe listiny vo „formulárovej“ (úvodzovky súd) podobe pripravuje zmluvný partner
spotrebiteľa. S ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile zmluvného partnera a spotrebiteľa je na prvý
pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľovi len sťaží možnosť domôcť sa zmeny vopred pripravených zmluvných

dojednaní. Tá skutočnosť, že žalobca ukryl dohodu o zmluvnej pokute (ďalej len pokuta) do VOP bez
toho, aby v samotnej zmluve na možnosť požadovať ju spotrebiteľa čo len upozornil, má za následok,
že nemožno mu jeho nárok priznať pre „rozpore“ s dobrými mravmi. Teda by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, aby okrem nezaplatenej istiny žalovaný zaplatil aj ďalšie náležitosti poskytnutého úveru. Dospel
k záveru, že Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je v rozpore s § 9 ods.2 písm. b/ zák. o spotrebiteľských
úveroch č.129/10 Z. z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované cit. ust., t.j. výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia. Považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku.
Podľa § 11 ods.1 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov.Pretožalovanýmalzaplatiťlenúver350€,pričompreukázateľnezaplatilviac.Výrokotrovách
konania sa opiera o § 255 ods.1 CSP.
3. Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej 15 dňovej lehote v celom rozsahu toto o d v o l a n i

e: I. V konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d),f) a h) CSP tým, že Súd prvého stupňa
(ďalej len Súd, resp. súd) Rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím jej odňal možnosť konať pred Súdom,
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. So žalovaným uzatvorila 6.5.2013 Zmluvu, v
ktorej sa zaviazal uhradiť istinu 350 € s nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom 322

€. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej
strane Zmluvy. Cituje, čo je v Zmluve na prednej strane uvedené. Z uvedeného vyplýva, že nemožno
hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa Zmluvou
zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672 € s termínom splatnosti 11.5.2014. Následne však dlžník
požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník
bol 6.5.2013 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť

aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú
čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56 €, vždy k 11. kalendárnemu dňu v mesiaci,
počnúc 11.6.2013. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN) je stanovená v Zmluve vo
výške 92 %. K uvedenému uvádza, že RPMN je v Zmluve uvedená správne a vypočítaná v zmysle
platných právnych predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o

spotrebiteľskom úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím
vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej Zmluve. Poskytla klientovi pred podpísaním
Zmluvy a následne pri jej podpísaní pravdivé, riadne a úplné informácie. V Zmluve je odplata pri
poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 184,97 € čo predstavuje RPMN vo výške 92 %. V Zmluve
spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský

úverplatnejkudňupodpísaniaZmluvyje36,73%.Zák.včaseuzatvoreniaZmluvynestanovilmaximálne
možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014. Znamená to,
že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014,
obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods.6 O. z. (jeho

znenie cituje). Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali
ako veritelia pri poskytnutí úveru. Klient uzatvoril Zmluvu s ňou slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie
v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Hlavným predmetom
Zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa (jej) dlžníkovi (žalovanému),
pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie

finančných prostriedkov. Úrok jej patrí od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných
prostriedkov, a to až do doby, kedy jej boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené. Uplatnený jej
nárok v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne, ktorý bol dohodnutý v Zmluve v bode 2, vzhľadom na
povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje za primeraný a v súlade
s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku)

v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom
druhu finančných produktov. Poplatok 184,97 € predstavuje administratívne náklady na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Slovenská právna úprava v
oblasti úverov „účtovaniu“ (úvodzovky žalovaná) poplatku výslovne nebráni. Zák. o spotrebiteľských
úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie

úveru, poplatok za vedenie účtu atď. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom sa, napr. uvádzajú, o. i., aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so Zmluvou. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok
za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalovanému bola zaslaná upomienka
na základe zmluvnej dohody obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského

úveru (ďalej len VPPSÚ), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, ktoré v bode 8 majú uvedené,
že spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 10 €, a to do 5 dní
od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Zmluvné strany sa v bode 7 VPPSÚ dohodli na tom, že ak
spotrebiteľ neuhradí celkovú Čiastku úveru v lehote dohodnutej v Zmluve, zaväzuje sa veriteľovi zaplatiť
pokutu 33 €. II. Žiada na základe uvedených dôvodov napadnutý Rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na

ďalšie konania.
4. K predmetnému odvolaniu žalovaný zaslal toto v y j a d r e n i e: Žalobkyňa v odvolaní zo 16.2.2017
namieta nedostatočné odôvodnenie predmetného rozhodnutia, čím jej údajne bola odňatá možnosť
konať pred súdom, súd podľa nej tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam a rozhodnutie podľa nej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. S jej právnymi a
vecnými argumentmi v jej odvolaní sa nestotožňuje a má za to, že sú účelové a neopodstatnené, a
to z nasledovných dôvodov: Je toho názoru, že súd svoje rozhodnutie vo veci odôvodnil dostatočne,

presvedčivo a že sa v odôvodnení rozhodnutia vyrovnal so všetkými právnymi argumentmi, ktoré počas
konania namietala. Súd zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu jej tvrdení, aj jeho tvrdení a
vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam. Uviedol tiež, ktoré z nich považoval
za preukázané a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Len z dôvodu, že súd nerozhodol
ako to navrhovala, nemôže ísť v jej prípade o odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. V

konaní mala vytvorený dostatočný časový priestor a podmienky na tvrdenie skutočností, označovanie a
predkladanie dôkazov. Neuniesla však dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, ktoré uviedla v
žalobe. V odvolaní zo 16.2.2017 taktiež nedoložila žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátila tvrdenia a dôkazy,
na základe ktorých súd dospel k napadnutému rozhodnutiu. Pokiaľ ide o chýbajúcu náležitosť podľa
§ 9 ods.2 písm. k/ zák.č.129/10 Z. z. O spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov platného a účinného ku dňu podpisu zmluvy o úvere (ďalej len zák. o spotrebiteľských

úveroch; poznámka žalovaného) - neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok v Zmluve - poukazuje na
to, že na splnenie tejto zákonnej náležitosti mali byť výška, počet a termíny splátok úveru poňaté priamo
doobsahuZmluvy,ateda„žalovaná“tútozákonnúnáležitosťnesplnilatým,žedala„žalobcovi“napodpis
(samostatnú) Dohodu. V súvislosti s údajne správne uvedenou RPMN (92 %), ako to tvrdí žalobkyňa,
poukazujenato,žetátojevZmluveaž3násobnenižšiaoprotiskutočnejRPMN(tátojepozadaníúdajov

zo Zmluvy do verejne dostupnej kalkulačky na internete slúžiacej na výpočet výšky RPMN až vo výške
281,66 %). Je teda nepochybné, že rozdiel uvedenej a skutočnej výšky RPMN je výrazne v neprospech
spotrebiteľa(jeho)atakétokonaniežalobkyne(okremtoho,žeporušujezák.ospotrebiteľskýchúveroch)
nie je možné označiť inak ako konanie priečiace sa dobrým mravom. Pokiaľ ide o žalobkyňou spomínaný
úrok, administratívny poplatok (za tzv. „administratívne náklady za vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy

spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“; úvodzovky žalovaný), poplatok za upomienku a
pokutu, poukazuje na už uvedené chýbajúce obligatórne náležitosti Zmluvy, na základe čoho sa (tak
ako to uviedol aj súd v napadnutom rozhodnutí) podľa zák. o spotrebiteľských úveroch „poskynutý“
úver stáva ex lege bezúročný a bez poplatkov, a preto prípadné tvrdenia žalobkyne o ich súlade s
právnymi predpismi považuje za právne irelevantné (tiež sa stotožňuje s názorom súdu, že napr. ukrytie

dohody o pokute do VOP bez akéhokoľvek upozornenia spotrebiteľa v samotnej Zmluve sa naviac prieči
dobrým mravom). Spotrebiteľ je v takom prípade povinný vrátiť dodávateľovi len požičanú istinu a keďže
v konaní jasne preukázal dokonca jej preplatenie, súd postupoval - podľa jeho názoru - správne, keď
zjavne bezdôvodný a nepreukázaný nárok žalobkyne zamietol. V prípade úspechu v odvolacom konaní
navrhuje priznať mu náhradu trov odvolacieho konania celkom 60,29 € (ak 1 ÚPP = 51,45 € + 8,84 €

titulom RP = 60,29 €) za podané vyjadrenie. Uvedenú sumu si účtuje v zmysle ust. vyhl.č.655/04 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov. V zmysle uvedených skutočností navrhuje rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť a zaviazať „žalovanú“ k náhrade trov právneho zast. 60,29 €.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu Žalovaného z 22.5.2017 uviedla: Vo všeobecnosti sa
nestotožňuje s názormi Žalovaného a podáva nasledovné v y j a d r e n i e. I. K výške, počtu a termínoch

splátok a RPMN. K tvrdeniu žalovaného o absencii výšky, počtu a termínoch splátok v Zmluve uvádza
nasledovné: Doslovne opisuje 6.-8.ods. svojho odvolania na č.l.62 p. v. Každá uvedená splátka bola
prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný
ústne. Zák. si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené,
prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ (ona) ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania,

a to v prospech dlžníka. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti Zmluvy. Podľa
Dohody spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN sa vypočíta v zmysle zák. o spotrebiteľských
úveroch podľa vzorca uvedeného vo VPPSÚ a je 281,69 %. Dohoda oprávňuje spotrebiteľa plniť v
splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v Zmluve, na základe ktorých logicky vzrastá aj
RPMN. Tzn., že RPMN 92 % stanovená v Zmluve je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v

jednej splátke. Naproti tomu RPMN 281,69 % dohodnutá v Dohode predstavuje RPMN vypočítanú v
prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade.
Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo VPPSÚ. V Zmluve aj v Dohode spotrebiteľ
zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku
dňu podpísania Zmluvy je 36,73 %. II. Je toho názoru, že sa k ostatným skutočnostiam „uvedenými“ vo

vyjadrení žalovaného vyjadrila už v odvolaní zo 16.2.2017. III. Žiada na základe uvedených dôvodov
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konania.
6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.7. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.
9. Žalobkyňou uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
10. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno

zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. O naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods.1 písm. b) pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako
spravodlivé.
11. Podľa 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.
12. Z uvedeného ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami strán sporu alebo iným zák. predpísaným spôsobom
- podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci
bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí

stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -
záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 ods.1 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom strán sporu na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov strán sporu na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho

tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadrovalskutkovýstavveci(§215ods.1CSP)aktorýjerozhodujúcipreprávneposúdenie.Posúdením
veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad
o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k
predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
13. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z cit. § 220 ods.2 CSP
a zásadám súdnej praxe, preto nie je rozsudok nepreskúmateľný.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní,
v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,
v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,

ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
15. V odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde bolo takou inou vadou
postihnuté.
16. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého

zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti;pritomstarostlivoprihliadanavšetko,čovyšlopočaskonanianajavo)atovzhľadomna to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,

ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

17. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne, lebo
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k

zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

19. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť, že rozsudkom
Okresného súdu Rožňava 11C/131/2016-48 zo 4.11.2016 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach 2Co/129/2017 z 18.1.2018 bolo právoplatne zistené, že žalovaný mal na základe Zmluvy plniť
iba 350 €, pričom plnil 672 €, tzn. 322 € plnil bez právneho dôvodu, a tak vzniklo na strane žalobkyne
bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého bola (v uplatnenej výške) zaviazaná, z čoho je zrejmé, že
žalobkyni už nič nedlhuje.
21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
22. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.