Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Viera Ulacká
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/429/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514212369
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514212369.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: ČSOB
Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, zastúpený advokátskou
kanceláriou JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., Štúrova 13, Nitra, proti odporcom: 1) VOLT - AM s.r.o., IČO:
36 016 195, naposledy sídlom Galvaniho 5, Bratislava a 2) G.. U. S., narodený XX.X.XXXX, bytom
M. A. XX, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, Vajnorská 20, Bratislava, o zaplatenie
14.295,63 eur s príslušenstvom a odmenou 47,65 eur zo zmenky, takto
r o z h o d o l :
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm 149/2014-12 zo dňa 10.7.2014 sa proti odporcovi v 2. rade
ponecháva v platnosti.
II. Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov
konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške 749,11 eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 5Zm 149/2014-12, ktorý tunajší súd vydal dňa 10.7.2014, boli
odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 14.295,63
eur s úrokom 6 % ročne z nej od 24.9.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 47,65 eur a náhradu trov
konania v celkovej výške 1.608,77 eur.
Námietky podal len odporca v 2. rade, zmenkový platobný rozkaz žiadal voči sebe v celom rozsahu
zrušiť, návrh odmietnuť a konanie zastaviť. Uviedol, že zmenka, ktorej náležitosti boli popísané v návrhu,
nie je tou zmenkou, ktorej prvopis navrhovateľ pripojil k návrhu. Vychádzal z toho, že prvopis je označený
ako zmenka k zmluve č. UZM/10/62561, v žalobe sa uvádza len zmenka, chýba údaj, že je k zmluve
č. UZM/10/62561, navyše túto zmluvu navrhovateľ nepredložil, ani sa v návrhu nezmienil, čo údaj
znamená. Druhým dôvodom, pre ktorý k takému záveru dospel, je skutočnosť, že sa zmenka splatnou
stala v Bratislave u ČSOB Leasing, a.s. a navrhovateľ túto skutočnosť v návrhu netvrdil. Ďalej namietal,
že neboli splnené materiálne podmienky pre uplatnenie nároku na súde, keďže navrhovateľ v návrhu
netvrdil, že by odporcovi v 1. rade zmenku predložil na platenie, čím je nespochybniteľné, že zmenku
na platenie odporcovi v 1. rade ako vystaviteľovi nepredložila zákonom uloženú povinnosť porušil.
Navrhovateľ zmenku na platenie nepredložil ani jemu a ani túto skutočnosť v žalobe netvrdil. Zmenku
považoval za neplatnú jednak preto, že na nej nie je uvedené IČO navrhovateľa, a jednak preto, lebo
nespĺňa zákonom ustanovené formálne náležitosti pre vlastnú zmenku. Vystaviteľom je navrhovateľ,
rukou je dopísaný dátum splatnosti a zmenková suma číslom aj slovom. Údaje doplnil navrhovateľ
bez osvedčenia sa zmluvou o vyplňovacom práve blankozmenky. Ako ďalší dôvod neplatnosti zmenky
uviedol, že je len nesúvislým prehľadom jednotlivých položiek, bez vzájomnej jazykovej súvislosti,
jednotlivé údaje pôsobia absolútne izolovane a čitateľ si musí nadväznosti domýšľať, aby mal text
nejaký logický zmysel. Jednotlivé údaje sú predtlačené a na vybodkované riadky boli dopisované údajebez vzájomnej jazykovej súvislosti a nadväznosti. On je v návrhu označený ako ručiteľ za príjemcu,
ale bez takejto doložky na zmenke, pričom platí, že ak avalát nie je avalistom označený, je avalátom
vždy vystaviteľ, v tomto prípade je ním navrhovateľ, ktorý vystavil zmenku v prospech príjemcu. Ďalej
namietal, že plnomocenstvo, ktoré navrhovateľ udelil právnemu zástupcovi, je všeobecné a nevzťahuje
sa na podanie zmenkového platobného rozkazu proti nemu ako odporcovi. Nesúhlasil ani s povinnosťou
platiť úrok 6% ročne, keďže navrhovateľ nárok na úrok z omeškania nepreukázal, v návrhu netvrdil, že
zmenku na platenie predložil a vzhľadom na to, že doložka „bez protestu“ nie je krytá podpisom príjemcu,
musel predložiť protestačnú listinu. Doložku „bez protestu“, nekrytú žiadnym podpisom, považoval za
nenapísanú a žiadal, aby navrhovateľ preukázal predloženie zmenky na platenie s tým, že ide o jeho
oprávnenú požiadavku v súlade s § 53 ods. 1 z.š.z. Súčasne spochybnil, že by zmenku podpísal
ako ručiteľ, keďže bol konateľom príjemcu a na zmenku sa podpísal v presvedčení, že sa odpisuje za
príjemcu. Tým, že bol v zmenke uvedený ako ručiteľ, hoci bol konateľom príjemcu, konal pri podpisovaní
zmenky v omyle a bol uvedený do omylu.
Okrem námietok podal odporca v 2. rade aj odvolanie voči výroku o trovách konania z dôvodu, že pre
nepreukázanie, že bola zmenka predložená na platenie, navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania
nevznikol.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 429/2014.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že súdu predložil platnú
cudziu zmenku, o ktorej pravosti nie je dôvod pochybovať, a tým svoj nárok dostatočne preukázal.
Poukázal na to, že pre hmotnoprávny charakter zmenkových vzťahov je príznačná ich abstraktnosť,
nespornosť a prísnosť, majiteľ zmenky nemusí pri jej vymáhaní preukazovať, že mu žalovaní skutočne
dlžia, práve naopak, žalovaní musia prípadné námietky nielen vzniesť, ale aj ich oprávnenosť preukázať.
Dedukcie odporcu v 2. rade, že si uplatňuje inú zmenku, než popísal v návrhu, považoval za
nepresvedčivé, rovnako aj tvrdenie, že zmenku odporcovi v 1. rade ako vystaviteľovi (ktorý v skutočnosti
vystaviteľom ani nie je) nepredložil na platenie. Dôkazné bremeno na preukázanie, že zmenka nebola
prezentovaná, znáša odporca v 2. rade, a keďže dôkazné bremeno neuniesol, platí, že zmenku
na plateniu predložil riade a včas. Zmenka obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, preto
neobstojí ani námietka jej neplatnosti. Odporca v 2. rade zmenku podpísal ako ručiteľ za príjemcu, z
označenia ručiteľskej doložky je vylúčené, aby konal v omyle, že sa podpisuje ako konateľ príjemcu.
Naprejednanienámietoksúdpodľa§175ods.4zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(OSP)
nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcu a listinnými dôkazmi založenými
v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli.
Zprvopisuzmenky,ktorúnavrhovateľvystavilvBratislave26.augusta2010,súdzistil,ženavrhovateľdal
bezpodmienečný príkaz odporcovi v 1. rade, v tom čase podnikajúcemu pod obchodným menom Jantár,
spol. s r.o., ako zmenečníkovi, aby mu zaplatil v Bratislave u ČSOB Leasing, a.s. dňa 23. septembra
2013, bez protestu, zmenkovú sumu 14.295,63 eur. Odporca v 1. rade zmenku prijal. Ako ručiteľ za
príjemcu zmenku podpísal odporca v 2. rade.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 1 v
spojení s § 3 ods. 1zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon), a ktorú
odporca v 1. rade akceptoval, navrhovateľ preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky. Má preto právo
postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, šesťpercentné úroky odo
dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového
zákona).
Napriekvýhradámodporcuv2.radenepovažovalsúdzasporné,že navrhovateľpripojilknávrhuprvopis
tej istej zmenky, ktorú v návrhu popísal. V návrhu uviedol, že je majiteľom cudzej zmenky, ním vystavenej
26.8.2010 v Bratislave, ktorá obsahuje bezpodmienečný príkaz adresovaný odporcovi v 1. rade ako
zmenečníkovi, aby mu 23. septembra 2013 zaplatil 14.295,63 eur bez protestu, zmenku odporca v 1.
rade prijal a odporca v 2. rade sa ako zmenkový ručiteľ zaručil za zaplatenie za príjemcu. Údaj, že je
zmenka splatná (domicilovaná) v Bratislave u ČSOB Leasing, a.s., je uvedený v prvom odseku návrhu,
pri odôvodnení miestnej príslušnosti súdu.
Rovnaké údaje sú uvedené aj v pravej časti listiny, ktorú navrhovateľ predložil súdu ako originál zmenky.
Tento text, obsahujúci vlastné zmenkové prehlásenie, je od zvyšku listiny oddelený zvislou čiarou. V
ľavej časti listiny sa v rubrike medzi horným okrajom rámčeka a prvou vodorovnou čiarou nachádza
označenie, že ide o zmenku ku zmluve č. UZM/10/62561. Napriek tomu, že v návrhu odkaz zmenky
na zmluvu č. UZM/10/62561 chýba, nie je namieste záver, že sa navrhovateľ domáha plnenia z inej
zmenky, než ktorú v návrhu popísal. Totožnosť a nezameniteľnosť listiny je daná už tým, že v návrhu sú
konkretizované všetky jej ostatné obsahové náležitosti. Bez súčasného tvrdenia a preukázania, že boli
vydané dve samostatné zmenky s rovnakým obsahom a len jedna z nich bola označená ako zmenka kzmluve č. UZM/10/62561, nepovažoval súd námietku, že si navrhovateľ uplatňuje nároky z inej zmenky,
než je uvedená v návrhu, za dôvodnú.
Treba dodať, že sú to práve niektoré nepresnosti v námietkach, ktoré vzbudzujú pochybnosti, či obrana
odporcu v 2. rade smeruje proti žalovanej zmenke, keď napr. označuje odporcu v 1. rade za vystaviteľa
zmenky, dovoláva sa náležitostí predpísaných zákonom pre vlastnú zmenku, resp. tvrdí, že navrhovateľ
vystavil zmenku v prospech príjemcu.
Ako nedôvodnú súd hodnotil aj námietku neplatnosti zmenky pre neuvedenie identifikačného čísla
navrhovateľa na zmenke.
Podľa čl. I. § 1 zmenkového zákona cudzia zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, pojaté do
vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný príkaz
zaplatiť určitú peňažnú sumu; meno toho, kto má platiť (zmenečníka);údaj sročnosti; údaj miesta, kde
sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky;
podpis vystaviteľa.
Navrhovateľ je na zmenke označený dva krát, jednak ako vystaviteľ zmenky a jednak ako osoba, ktorej
samáplatiť.Menovystaviteľazmenkovýzákonakonáležitosťzmenkynevyžadujevôbec.Preoznačenie
osoby, ktorej sa má platiť, zmenkový zákon predpisuje len uvedenie jej mena. Identifikačné číslo je preto
iba vedľajší, pomocný údaj, slúžiaci na bližšie označenie remitenta a jeho absencia nemôže spôsobiť
neplatnosť zmenky.
Odporcav2.radepoukázalajnato,žekýmvzmenkeIČOnavrhovateľachýba,vnávrhujeIČOuvedené.
Na rozdiel od zmenkového zákona však musí podľa tretej vety § 79 ods. 1 OSP návrh obsahovať aj
identifikačné číslo, ak je účastníkom právnická osoba.
Akoďalšídôvod,prektorýpovažujezmenkuzaneplatnú,odporcav2.radeuviedol,ženespĺňazákonom
ustanovené formálne náležitosti pre vlastnú zmenku. V tomto prípade ale ide o cudziu zmenku, i keď
znie na vlastný rad vystaviteľa. Vystavenie takejto zmenky pripúšťa čl. I. § 3 ods. 1 zmenkového zákona.
Napriek tvrdeniu odporcu v 2. rade, že navrhovateľ do tlačiva zmenky rukou dopísal dátum splatnosti
a zmenkovú sumu číslom a slovom bez osvedčenia sa zmluvou o vyplňovacom práve blankozmenky,
nie je možné tieto údaje považovať za nenapísané. Ak listina bola vystavená ako blankozmenka,
stala sa doplnením chýbajúcich údajov riadnou zmenkou spätne ku dňu vystavenia, t.j. ako by nikdy
blankozmenkou nebola. Z pohľadu formálnej platnosti zmenky je potom rozhodujúce len to, či listina po
doplnení chýbajúcich údajov obsahuje všetky nevyhnutné náležitosti. Pokiaľ odporca v 2. rade považuje
doplnenie sumy a dátumu splatnosti do zmenky za neoprávnené, resp. nesprávne, mal sa brániť proti
povinnosti zmenku zaplatiť námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona.
Zmenka je obligatórne abstraktný cenný papier, z ktorého dôvodu jej majiteľ nemá povinnosť nárok
preukázať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Navrhovateľ preto nebol povinný uviesť
a preukázať, aký kauzálny vzťah bol zmenkou zabezpečený, aká je výška pohľadávky, ani tvrdiť
a preukázať, že zmenka bola pôvodne neúplná a chýbajúce údaje doplnil v súlade s udeleným
oprávnením.
Odporca v 2. rade zmenku považoval za neplatnú aj preto, že je nesúvislým radom jednotlivých
izolovaných zápisov, bez vzájomnej jazykovej súvislosti a nadväznosti, takže textu listiny chýba logický
zmysel.
Zmenka je dokonalý cenný papier, preto sa vyžaduje, aby všetky údaje boli na nej uvedené dostatočne
určito a zrozumiteľne tak, aby pri obehu zmenky nevznikli žiadne pochybnosti o jej obsahu. Odporcovi
v 2. rade treba dať za pravdu v tom, že nestačí, aby listina obsahovala všetky predpísané náležitosti,
ak sú vyjadrené spôsobom, pre ktorý sa obsah zmenky stáva neurčitý a nezrozumiteľný. V zmysle §
37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) je neplatný aj taký právny úkon, ktorý nebol
urobený určite a zrozumiteľne.
Zmenka, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha, je grafickou úpravou, zvislou čiarou, rozdelená na
dve časti. Časť vpravo obsahuje vlastné zmenkové prehlásenie. V záhlaví je uvedený údaj o mieste a
dátume vystavenia a číselný údaj zmenkovej sumy. Pod nimi nasleduje v riadkoch text: Za túto zmenku
zaplaťte dňa 23. septembra 2013, komu: ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 85201 Bratislava
BEZ PROTESTU štrnásťtisícdvestodeväťdesiatpäť EUR a 63/100
Zmenečník: Jantár, spol. s r.o., Presná adresa: .96, 96265 Hontianske Nemce
IČO: 36016195. Na spodnom okraji vľavo je uvedený údaj miesta platenia a vpravo sa nachádza
odtlačok pečiatky vystaviteľa a dva autografné podpisy.
Text vlastného zmenkového prehlásenia, zapísaný v pravej časti listiny, teda nie zhlukom izolovaných
údajov, bez logickej nadväznosti. Jednoznačne z neho vyplýva, kto, komu a kedy má zaplatiť určitú
peňažnú sumu.Ľavá strana listiny je rozdelená vodorovnými čiarami na tri časti. V hornej je označenie: „Z M E N K
A k zmluve č. UZM/10/62561“. Stredná časť je určená pre avalovanie, čo je zrejmé z textu: „Ako
ručiteľ za príjemcu“. Pod ním je uvedené plné meno, bydlisko a rodné číslo odporcu v 2. rade a nad
rubrikou s predtlačou: podpis (pečiatku) avala, je pripojený autografný podpis. V spodnej časti je
označený odporca v 1. rade obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, pod ktoré údaje bol
pripojený odtlačok pečiatky odporcu v 1. rade. Autografný podpis sa nachádza nad rubrikou určenou pre
podpis(pečiatku) príjemcu (akceptanta) a funkciu, kde je uvedené meno: H. M., konateľ.
Obe časti listiny spolu obsahovo súvisia, na seba nadväzujú a sú vzájomne prepojené. V ľavej časti je
výslovne listina označená ako zmenka a na toto označenie nadväzuje v pravej časti bezpodmienečný
príkaz zaplatiť za zmenku určitú peňažnú sumu. V pravej časti je odporca v 1. rade označený ako
zmenečník, čomu korešpondujú údaje o príjemcovi zmenky v ľavej časti.
Zmyslom grafickej úpravy zjavne bolo odlíšiť tú časť textu, ktorá musí byť krytá podpisom vystaviteľa, od
ostatných častí, pre ktoré sa už toto krytie nevyžaduje. Napriek tomu sa obsah zmenky nestal neurčitým
ani nezrozumiteľným.
Ďalší okruh námietok súvisel s (ne)predložením zmenky na platenie.
Navrhovateľ bol podľa čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona povinný predložiť zmenku na platenie v
platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. Zmenkový zákon ukladá majiteľovi,
aby zmenku predložil na platenie zmenečníkovi (akceptantovi), povinnosť zmenku predložiť ručiteľom,
zo zákona nevyplýva.
Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“. Doložka pripojená vystaviteľom je v zmysle čl. I. § 46
ods. 3 zmenkového zákona účinná proti všetkým osobám, ktoré sa na zmenke podpísali. Je preto účinná
aj voči odporcom v 1. a 2. rade bez ohľadu na to, že doložka nie je krytá ich podpismi, len podpisom
vystaviteľa.
Povinnosť preukázať, že navrhovateľ lehoty nedodržal, má v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového
zákona odporca v 2. rade. Zmenkové práva navrhovateľa by však nezanikli ani vtedy, ak by odporca
dôkazné bremeno uniesol. Podľa čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona, na ktorý sa odporca v
námietkach odvolával, zmeškaním lehôt na predloženie zmenky na platenie s doložkou „bez protestu“,
majiteľ stráca svoje práva proti indosantom, proti vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenkovo
zaviazaným, okrem príjemcu. Odporca v 1. rade je príjemcom zmenky a vzhľadom na to, že zmenkový
ručiteľ je podľa čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil, navrhovateľ
by zmeškaním lehôt určených pre predloženie zmenky na platenie, práva nestratil ani proti odporcovi
v 2. rade.
Záver odporcu v 2. rade, že absencia tvrdenia o prezentovaní zmenky v žalobe je dôkazom o tom, že
zmenka nebola na platenie predložená, nemá oporu v zákone. Všeobecne sa za prezentovanie zmenky
uznáva aj doručenie zmenkového platobného rozkazu dlžníkovi prostredníctvom súdu. Povinnosť tvrdiť
v žalobe, že zmenka bola predložená na platenie s údajom, kedy sa tak stalo, má majiteľ vistazmenky,
resp. zmenky, ktorú uplatňuje voči nepriamym dlžníkom.
Odporcovia sú priami zmenkoví dlžníci, a keďže pre zachovanie zmenkových práv nebol navrhovateľ
povinný urobiť protest pre neplatenie, postačovalo pre splnenie podmienok uvedených v § 175 ods. 1
OSP, že predložil prvopis zmenky.
Z rovnakých dôvodov nie je možné súhlasiť ani s námietkou, popierajúcou právo navrhovateľa na
šesťpercentný úrok od splatnosti zmenky a na trovy konania. Treba len spresniť, že sa nejedná o úrok z
omeškania, zmenkový zákon povinnosť úrok platiť nespája s tým, či majiteľ zmenku predložil na platenie,
ale s tým, že sa zmenka stala splatnou a nebola zaplatená.
Voči zmenkovému ručiteľskému záväzku odporca v 2. rade namietal, že na zmenke nie je ako ručiteľ
za príjemcu označený, preto by sa malo jednať o ručenie za vystaviteľa, t. j. navrhovateľa, ktorý údajne
vystavil zmenku v prospech príjemcu.
Ako už bolo skôr uvedené pri popise zmenky, meno odporcu v 2. rade je uvedené v strednej kolónke
ľavej časti listiny a označené je doložkou: „Ako ručiteľ za príjemcu“. Nie je preto namieste tvrdenie, že sa
odporca v 2. rade zaručil za vystaviteľa, v zmysle čl. I. § 31 ods. 4 zmenkového zákona by fikcia platila
len vtedy, ak by nebolo uvedené, za koho sa ručenie prijíma.
Ďalej odporca v 2. rade tvrdil, že zmenku podpísal s tým, že sa podpisuje ako konateľ za príjemcu a
bol teda uvedený do omylu. Vo výpovedi ako účastník konania uviedol, že zmluvy aj so zmenkami boli
vopred pripravené, len im ukázali, kam sa majú podpísať a v podstate nebol čas ani čítať, čo podpisujú.
V minulosti ručili kupovanou technikou, zmenky síce vystavovali, ale bez avalovania. Podmienky bývali
štandardné, zrejme aj preto dokumentáciu podpísal bez podrobného oboznámenia sa s ňou. So
zmenkou s osobným avalom sa v minulosti nestretol a nevedel, že takúto zmenku podpisuje. Ak by
vedel, že má osobne ručiť, nič by nepodpísal, lebo toľko majetku nemá.Podľa § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
V zmysle prvej a druhej vety § 40a OZ v prípade, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovenia § 49a, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Podľa námietok mal byť odporca v 2. rade do omylu uvedený tým, že bol konateľom akceptanta a napriek
tomu bol v zmenke označený ako ručiteľ. Odporca svoje tvrdenie nepreukázal a nepredložil výpis z
obchodného registra, z ktorého by vyplynulo, že bol skutočne ku dňu k 26.8.2010, kedy bola zmenka
vystavená, konateľom akceptanta. Na zmenku sa podpísal pod označenie „Ako ručiteľ za príjemcu“,
musel preto zistiť už pri minimálnej starostlivosti, ktorú je možné očakávať, že svojim podpisom zaväzuje
seba a nie právnickú osobu, ktorej konateľom v tom čase ani len nebol. Pokiaľ odporca v 2. rade zmenku
podpísal bez toho, aby sa s jej obsahom podrobne oboznámil, ako tvrdil dodatočne na pojednávaní,
následky svojho neuváženého konania nemôže presúvať na ťarchu navrhovateľa.
Za nepostačujúcu považoval odporca v 2. rade plnú moc, ktorou sa preukázal právny zástupca
navrhovateľa pri podávaní návrhu. Navrhovateľ udelil advokátovi všeobecné plnomocenstvo, a keďže
zákon nevyžaduje špecifikovať všetky osoby, proti ktorým je advokát oprávnený v mene klienta nároky
uplatňovať, považoval súd aj námietku, že sa plnomocenstvo nevzťahuje na podanie návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu proti odporcovi v 2. rade, za nedôvodnú.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených
v námietkach povinnosť odporcu v 2. rade poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky celkom alebo
sčasti zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz proti odporcovi v 2. rade v platnosti.
Onáhradetrovkonania,ktorénasledovalopovydanízmenkovéhoplatobnéhorozkazu, bolorozhodnuté
podľa § 142 ods. 1 OSP. V tomto štádiu konania vznikli navrhovateľovi trovy len právnym zastúpením.
Poskytnuté boli dva úkony právnej služby: písomné vyjadrenie z 2.1.2015 k námietkam a účasť na
pojednávaní 18.5.2015. Z tarifnej hodnoty veci 14.295,63 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 303,74 eur. Paušálna náhrada
výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) patrí za každú úkon po 8,39 eur. Súčet odmeny a náhrady, spolu 624,26
eur, sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 124,85 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty
20%. Na základe § 149 ods. 1 OSP odporca v 2. rade zaplatí náhradu trov navrhovateľovi k rukám
právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súdodmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.