Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405200238
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8405200238.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba, v sporovej veci žalobcov: 1/ W. S., N.. X.X.XXXX, bytom M.
XXX, 2/ V. S.T., N.. XX.X.XXXX, bytom M. XX, 3/ V. S., N.. X.X.XXXX, bytom M. XXX, 4/ H.Z. S.,
N.. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, 5/ V. F., T.. S., N.. XX.X.XXXX, bytom S. XX, 6/ P. V., T.. S., N..
XX.X.XXXX, bytom K. XX, K., 7/ P. S.Á., T.. K., N.. X.X.XXXX, bytom S. XXX, M., všetci zastúpení JUDr.
Pavlom Pačutom, Berehovská 2217/21, Trebišov, proti žalovaným: 1/ M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M.
XXX , 2/ X. V., N.. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, obaja zastúpení Podtatranská advokátska kancelária,
s.r.o., adresa pre doručovanie Námestie sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 47 234 237, zastúpená konateľom

obchodnej spoločnosti Mgr. Romanom Vaškom, advokátom, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobkyne 7/ a žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C/11/2005-401z dňa
18.8.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zastavení konania, vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ a vo výroku o
trovách konania štátu a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia

povinnosti žalovaným vypratať v kat. úz. M. časť parcely reg. C č. XX/X o výmere 206 m2, ktorej
podľa zobrazenia v znaleckom posudku s plánom znalca J.. R.. C. zo dňa 30.9.2009 s výkazom plôch
zodpovedajú parcely reg. C č. XX/X - záhrada o výmere 7 m2 a parcela č. XX/X - záhrada o výmere
47 m2, alebo určiť, že žalobkyňa P. S. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 7/14 k parcele reg.
C č. XX/X - záhrada o výmere 152 m2, parcela č. XX/X - záhrada o výmere 7 m2, parc. č. XX/X -
záhrada o výmere 47 m2, tak ako je to zobrazené v znaleckom posudku s plánom znalca J.. R.. C. zo
dňa 30.9.2009 s výkazom plôch, určiť, že podiel 7/14 k parcele reg. C č. XX/X - záhrada o výmere

152 m2, parcela č. XX/X - záhrada o výmere 7 m2, parcela č. XX/X - záhrada o výmere 47 m2, tak
ako sú zobrazené v znaleckom posudku s plánom znalca J.. R.. C. zo dňa 30.9.2009 s výkazom plôch,
patrí do dedičstva po pôvodnom žalobcovi 1/ rade W. S., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX.
Zastavil konanie o návrhu na zmenu všetkých petitov, ktoré podal právny zástupca žalobcov 3.12.2004,
3.5.2005, 1.10.2009, 9.10.2009, 30.4.2010 a 12.8.2010. Zastavil konanie voči žalobcovi 1/, ktorý zomrel
v roku XXXX, ďalej vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/, keďže títo účastníci prestali byť aktívne
legitimovaný s tým, že o trovách bude rozhodnuté v záverečnom rozhodnutí a ďalej bude konať vo veci

len so žalobkyňou 7/ a právnymi nástupcami po žalobcovi 1/. Určil, že o trovách konania rozhodne súd
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zaviazal žalobcov uhradiť na účet Okresného
súdu Kežmarok 550,32 eur z titulu trov konania štátu.2. Vychádzal zo zistenia, že v minulosti v katastrálnych mapách bola znázornená parcela KN XX tak, že
jej prirodzenú hranicu tvoril murovaný plot, za týmto plotom smerom k nehnuteľnosti XX/X bola ešte tzv.
neknihovaná parcela č. XX, ktorá mala svoje hranice a ktorá v minulosti bola prislučkovaná k parcele

č. XX/X, neskôr došlo k zmene v katastri nehnuteľností a kataster legálnym spôsobom túto zmenu
vykonal a pripojil túto časť parcely k parcele č 16. V prírode ide o časť nehnuteľnosti o šírke 2,5 až
2,8 m. Táto parcela bola využívaná ako cestička k nehnuteľnostiam žalovaných. Medzi žalobcami a
žalovanými prebiehali jednania, ktoré súviseli s tým, že účastníci sa dohodli, že si predmetnú cestičku
legálnym spôsobom vysporiadajú tak, že si ju rozdelia napoly, na katastri bola pripravená aj dohoda, od

ktorej žalobkyňa neskôr odstúpila. V dôsledku toho bol vyvolaný tento spor. Žalovaní trvali v priebehu
konania na tom, že táto časť parcely je súčasťou ich vlastníckeho práva. V priebehu konania bol podaný
znalecký posudok znalca z odboru geodézie J.. R. A., ktorý uviedol, že oplotenie z oceľového pletiva
medzi účastníkmi je identické s vlastníckou hranicou medzi parcelami KN č. XX a KN č. XX/X k.ú.
M., pričom existujúce oplotenie nezasahuje do parcely žalobcov. Znalec J.. R. C., ktorý podal vo veci
kontrolnýznaleckýposudokuviedol,žespornýpozemok,tzv.uličkajepodľasúborupopisnýchinformácií

a grafických informácií KN súčasťou parcely KN č. XX zapísanej na LV č. XXX. Zo znaleckého posudku
tohto znalca vyplýva, že ide o špecifickú situáciu, keď sa nedá určiť presná hranica medzi predmetnými
nehnuteľnosťami, alebo určiť vlastnícke právo, komu sporná plocha prislúcha. Tento znalec potvrdil, že
v súčasnosti je tzv. cestička vedená ako súčasť parcely č. XX, ktorá vlastnícky patrí žalovaným. Potvrdil,
že v starých mapách z r. 1870 to bolo opačne, keď tzv. cestička bola prislučkovaná k parcele, ktorú

toho času majú vo vlastníctve žalobcovia. Prislučkovanie spornej plochy (teda jej pripojenie k parcele
č. XX) potvrdila riaditeľka Správy katastra K. J.. A., z výpovede ktorej vyplýva, že sa tak stalo v roku
1997. Z registračného spisu vedeného v súvislosti s registračným konaním vo vzťahu k zmluve, ktorou
nehnuteľnosť nadobudla žalobkyňa 7/ so svojím manželom vyplýva, že išlo o parcelu č. XX/X vo výmere
592 m2. Dôležitým v tomto momente bol zápis v katastri nehnuteľností, aktuálny v tom čase (v roku

1998) a z ktorého je zrejmé, že tzv. cestička už bola v tom čase súčasťou parcely KN XX, teda žalobkyňa
sa nemohla domnievať, že kupuje aj túto spornú časť parcely. Je teda zrejmé, že zásadný význam má
to, čo v podstate pri kúpnej zmluve do vlastníctva žalobkyňa 7/ získala a zo spisov nie je zrejmé, že by
mala touto kúpnou zmluvou nadobudnúť aj uvedenú spornú plochu. Preto súd prvej inštancie žalobu
vo veci samej zamietol.

3.Výrokozastaveníkonaniatýkajúcehosazmenypetitov,ktorépodalprávnyzástupcažalobcovvdňoch
3.12.2004, 3.5.2005, 1.10.2009, 9.10.2009, 30.4.2010 a 12.8.2010 odôvodnil tým, že išlo o procesné
návrhy a voči ich zastaveniu žalovaná strana nemala žiadne námietky.

4. Súd v priebehu konania zastavil konanie voči žalobcovi 1/, ktorý zomrel v roku 2005, ďalej voči
žalobcom 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, keďže títo účastníci prestali byť aktívne legitimovaní, keďže previedli svoje
podiely na žalobkyňu 7/ a za týchto okolností nie je možné s nimi konať ako s označenými účastníkmi.

5. Výrok o trovách konania týkajúci sa toho, že o týchto bude rozhodnuté vo vzťahu medzi účastníkmi po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.. Výrok o trovách
konania štátu odôvodnil tým, že suma 550,32 eur predstavuje trovy konania súvisiace so zabezpečením
znaleckého dokazovania.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa 7/, ako aj žalovaní.

7. Žalobkyňa 7/ poukázala na to, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie odôvodnila tým, že súd nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd neúplne zistil skutkový stav vo veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9. Poukázala na to, že súd rozhodol vo veci bez účasti právneho zástupcu žalobcov na ostatnom

pojednávaní. Zamietol žalobu, avšak opomenul, že žalobcovia sú od počiatku originálnymi vlastníkmi
veci podľa vkladovej listiny M. XXX/XX, keď kúpili parcelu CKN XX/X, k.ú. M.. Z výpovede znalca z
1.10.2009 vyplýva iný záver, ako v rámci svojej úvahy zistil súd, t.j. že v minulosti až pokiaľ nedošlo k
neoprávnenému zásahu zmenou slučky, cesta bola súčasťou parcely XX/X, a to tak v pozemnoknižnejmape, ako aj v mape pozemkového katastra. Z výpovede riaditeľky katastra v K. vyplýva, že pokiaľ sa
urobila zmena v katastri, malo sa tak stať po predchádzajúcom prejednaní s vlastníkmi, inak by to nebolo
v súlade s katastrálnym zákonom. Súd prvej inštancie však výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil inak a

nedostatočne.

10. Pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplývajú aj z toho, že parcely
žalobcov č. XX/X o výmere 592 m2 a č. XX o výmere 529 m2 majú spolu výmeru 1.121 m2. V čase
podania žaloby patrila žalobcom aj parcela č. XX/X o výmere 25 m2, ktorá bola vyvlastnená v prospech

Obce M.. Pokiaľ ide o žalovaných, títo sú vlastníkmi parcely č. XX o výmere 921 m2 a parcely č. XX o
výmere 1.086 m2, čím dosahujú výmeru 2.007 m2. Z týchto údajov je nesporné, že rozdiel vo výmerách
medzi žalobcami a žalovanými je 886 m2 v prospech žalovaných. Po pričlenení časti parcely č. XX/
X k parcele č. XX, uvedený rozdiel v prospech žalovaných ešte narastie o 206 m2 na celkovú plochu
1.092 m2. To by znamenalo, že žalovaní by mali ešte raz takú plochu pozemkov ako majú žalobcovia.
Podľa stavu k pozemkovej knihe a podľa tzv. zrovnávacieho zostavenia spracovaného bývalou správou

katastra, k parcelám č. XX a XX v celkovej výmere 2.007 m2 zodpovedá pôvodná pozemnoknižná
parcela mpč XXX o výmere 355 siah, čo predstavuje 1.388 m2, táto je vedená v pozemnoknižnej
zápisnici č. XXX. Z uvedeného porovnania výmer parciel CKN a mpč parcely podľa pozemkovej knihy,
žalovaní majú už naviac (bez spornej plochy po zmene slučky - tzv. uličky) o 622 m2 a s plochou spornej
parcely by to bolo naviac o 840 m2. Podľa stavu pozemkovej knihy, podľa zrovnávacieho zostavenia

spracovaného bývalou Správou katastra, parcelám CKN č. XX a XX/X o celkovej výmere 1.121 m2
zodpovedá pôvodná pozemnoknižná parcela mpč XXX o výmere 360 siah, čo predstavuje 1.295 m2,
a táto je zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XXXX. Z uvedeného porovnania výmer parciel CKN
a mpč parcely podľa pozemkovej knihy, žalobcovia majú menej o 174 m2, a to bez plochy spornej -
tzv. uličky. Stav zobrazenia podľa mapy k pozemkovej knihe zodpovedá stavu pozemnoknižných parciel

mpč XXX a XXX v tzv. pôvodnej krokárskej mape. Zobrazenie v mape pozemkového katastra vystihuje
stav presnejšie, pretože práve na tzv. uličke je uvedená pôvodne parcela XX, čo znamená nesporne,
že ulička patrí k parcele XX a nie k parcele XX. Stav v mape pozemkového katastra sa minulosti
zosúlaďoval so stavom mapy z pozemkovej knihy, a teda stav v mape pozemkového katastra zobrazoval
aj stav skutočný so stavom právnym. Mapa pozemkového katastra bola základným podkladom pre mapu

evidencie nehnuteľností od 1.4.1964 - tzv. pozemkovú mapu, a aj mapa evidencie nehnuteľností (EN)
tiež zobrazuje slučku v tom zmysle, že tzv. ulička nesporne patrí k parcele XX a nie k parcele XX. Už
len samotné porovnanie výmer parciel žalobcov pri mpč XXX je 360 siah a pri parcele žalovaných pri
mpč XXX je 385 siah naznačuje, že ich výmery sa nemohli líšiť až o 840 m2 a aj z uvedených dôvodov
je dôvodné, že tzv. ulička nemohla patriť a nikdy nepatrila žalovaným.

11. Žalovaní podali odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené
vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ a poukázali na to, že tento výrok je rozporný a neurčitý. Strata
aktívnejvecnejlegitimácienemázanásledokzastaveniekonania,alemázanásledokneúspechvspore,
a teda zamietnutie žaloby. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ nie sú

aktívne vecne legitimovaní, potom mal ich žalobu zamietnuť. Keďže súd zistil, že ani žalobkyňa 7/ nie
je aktívne legitimovaná, mal teda (rovnako ako vo vzťahu k žalobkyni 7/) aj vo vzťahu k týmto ostatným
žalobcom žalobu zamietnuť. Treba však zdôrazniť, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho
práva pre žalobkyňu 7/, ale aj určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po otcovi žalobcov 2/, 3/,
4/, 5/, 6/, ktorí do konania vstúpili po jeho smrti. Nesprávnym rozhodnutím vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/,

4/, 5/, 6/ súd prvej inštancie takto vytvoril situáciu možnosti zbavenia sa zodpovednosti týchto žalobcov
za náhradu trov konania za neúspech vo veci. Preto navrhol rozsudok v tejto časti zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Sporové strany sa k podaným odvolaniam navzájom nevyjadrili.

13. So zreteľom na obsah odvolaní sporových strán v odvolacom konaní nebol preskúmavaný
výrok napadnutého rozsudku o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami, nakoľko ide o
výrok, ktorý podľa právneho stavu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal iba povahu výroku
upravujúceho vedenie konania, proti ktorému odvolanie nebolo prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a) O.s.p.

platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ako aj výroky o zastavení konania vo
vzťahu k žalobcovi 1/ a o zastavení konania o návrhoch na zmeny petitov žaloby, ktoré odvolaniami
sporových strán napadnuté neboli.14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne 7/ nie je dôvodné, zatiaľ
čo odvolanie žalovaných je dôvodné.

15. Pokiaľ ide o vec samu, teda rozhodnutie vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva žalobkyne 7/
k predmetným parcelám a určenie, že podiel 7/14 k týmto parcelám patrí do dedičstva po nebohom
manželovi žalobkyne 7/, alternatívne aj pokiaľ ide o eventuálne vypratanie spornej plochy nehnuteľnosti,
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil

skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

16. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;
najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (§ 128 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

17. V prejednávanej veci bolo nepochybne zistené, že žalobkyňa 7/ spoločne so svojím manželom
W. S. (v súčasnosti už nebohým) je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. M. ako bezpodielová
spoluvlastníčka k parcelám č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 592 m2 a č. XX, zastavané

plochy a nádvoria o výmere 529 m2. Žalovaní sú vlastníkmi parcely č. XX, zapísanej na LV č. XXX,
k.ú. M., o výmere 1.086 m2, ktorú nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva titulom kúpnej
zmluvy uzavretej s Máriou Kovalčíkovou, a vklad ktorej bol povolený 4.9.1997 pod M. XXX/XXXX.
Žalobkyňa7/nadobudlasvojenehnuteľnostikúpnouzmluvouregistrovanoupodM.XXX/XXanáslednou
kúpnou zmluvou registrovanou pod M. XXXX/XX. Zo znaleckého posudku znalca J.. Q. A. vyplýva, že

plot, ktorý zriadili žalovaní na hranici medzi parcelami č. XX (patriacej žalovaným) a č. XX/X (patriacej
žalobkyni 7/, pôvodne s jej manželom) nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne 7/ vo vzťahu k
parcele č. XX/X. Svoj názor aj náležite v znaleckom posudku vysvetlil. Taktiež z dôkazov, ktoré boli
vykonané na súde prvej inštancie nepochybne vyplýva, že už v čase kúpy predmetnej parcely č. XX/
X žalobkyňou 7/ a jej manželom, mala táto parcela výmeru 592 m2 a sporná plocha, tzv. cestička bola

pripojená k parcele č. XX, patriacej žalovaným. Tieto okolnosti zistil súd prvej inštancie z registrového
spisu Správy katastra v K. a rovnako sa s týmto spisom oboznámil aj odvolací súd, ktorý predchádzajúce
rozhodnutie súdu prvej inštancie, t.j. jeho rozsudok č.k. 3C/11/2005-377 z 28.10.2010 zrušil len z
procesných dôvodov, teda len z dôvodu neujasnenosti predmetu konania po vykonaných procesných
zmenách právnym zástupcom žalobcov. Taktiež treba konštatovať, že parcela č. XX, vlastnícky patriaca

žalovaným, mala v čase nadobudnutia tejto parcely žalovanými výmeru 1.086 m2, z ktorej vychádzal
aj znalec J.. A. pri vypracovaní svojho znaleckého posudku. Z uvedeného vyplýva, že je správny záver
súdu prvej inštancie, že sporové strany zakupovali svoje nehnuteľnosti s danou výmerou, ktorá im
bola známa, a teda aj v hraniciach, ktoré tejto výmere zodpovedali. V tejto súvislosti treba poukázať
na to, že už v čase dedičského konania po právnej predchodkyni V. K., od ktorej žalovaní predmetnú

nehnuteľnosť uvedenou kúpnou zmluvou odkupovali, t.j. po V. V., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, a po
ktorej dedila práve právna predchodkyňa žalovaných V. K. (F.), mala parcela, ktorú žalovaní nadobudli
od V. K. výmeru 1.086 m2 tak, ako je to potom následne uvedené aj v kúpnej zmluve, od ktorej
odvodzujú svoje vlastnícke právo žalovaní. To znamená, že sporná plocha, teda tzv. ulička musela byť
pripojená (prislučkovaná) k parcele vlastnícky patriacej žalovaným už v čase odkúpenia a nadobudnutia

predmetných nehnuteľností sporovými stranami, teda tak žalobkyňou 7/ (spoločne s manželom), ako aj
žalovanými 1/ a 2/. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s právnym názorom žalobkyne 7/ v tom smere,
že má právo aj na spornú plochu, ktorá by mala najmä so zreteľom na staršie mapové podklady patriť
k parcele č. XX/X. Z registrového spisu vyplýva, že táto sporná plocha bola pripojené k parcele č. XX
rozhodnutím správy katastra pred nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

oboch sporových strán, a preto ju žalobkyňa 7/ nemohla odkúpiť. V súčasnosti nie je úlohou súdu skúmať
správnosť postupu katastrálneho orgánu pri tzv. prislučkovaní spornej plochy k parcele č. XX, aj keď v
minulosti bola pripojená k parcele č. XX/X, ale rozhodujúcou okolnosťou je to (ako na to poukázal aj súd
prvej inštancie), že v čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností oboma sporovými stranami bola
táto sporná plocha pripojená k parcele vlastnícky patriacej žalovaným, čo potvrdzujú aj výmery uvedené

na listoch vlastníctva a kúpnych zmluvách. Za týchto okolností nemožno súhlasiť s argumentáciou
žalobkyne 7/ uvedenou v jej odvolaní, že treba skúmať staršie výmery parciel, z ktorých boli súčasné
parcely vytvorené, a teda vracať sa pri posudzovaní týchto otázok až na stav pozemnoknižný a zaoberať
sa výmerami pozemnoknižných parciel. Rozhodujúca je práve okolnosť, že z výsluchu svedkyne A.,t.j. riaditeľky Správy katastra v K. vyplynulo, že táto zmena bola vykonaná katastrálnymi orgánmi a
stalo sa tak pred nadobudnutím vlastníckeho práva predmetných parciel sporovými stranami. Pokiaľ ide
o znalecký posudok znalca J.. C., nemožno z neho vychádzať pri ustálení hranice medzi uvedenými

nehnuteľnosťami sporových strán, pretože z tohto posudku v podstate vyplýva, že hranica medzi týmito
parcelami sa nedá určiť, čo nemožno akceptovať so zreteľom na závery, ku ktorým dospel znalec J..
A.. Nemožno súhlasiť s tým, že by znalecký posudok J. bol skutočne znaleckým posudkom, ktorý spĺňa
kritériákontrolnéhoznaleckéhoposudku,aktorýbysavyporiadalsozávermiznalcaJ..A.atieto vyvrátil,
pokiaľ ide o určenie priebehu hranice medzi spornými parcelami. Rozhodujúcou okolnosťou je však

spomínané pričlenenie spornej plochy, teda tzv. uličky k parcele č. XX v minulosti, ktorá okolnosť mala za
následok aj konkrétnu formuláciu kúpnych zmlúv, ktorými sporové strany nakupovali svoje nehnuteľnosti
a pre výmery, ktoré skutočne zakúpili.

18. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej vecne správne pokiaľ ide o
žalobkyne 7/ vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd

rozsudok v tejto časti (t.j. vo vzťahu medzi žalobkyňou 7/ a žalovanými) ako vecne správny potvrdil,
pričom v podrobnostiach poukazuje na správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387
ods. 2 CSP). Odvolací súd nemohol akceptovať námietku týkajúcu sa vykonania pojednávania na
súde prvej inštancie 18.8.2015 bez účasti právneho zástupcu žalobcov, pretože tento sa z účasti na
pojednávaní v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu ospravedlnil až v nasledujúci deň.

19. Pokiaľ ide o zastavenie konania o návrhoch na zmenu žaloby, tento výrok rozsudku súdu prvej
inštancie taktiež odvolaniami sporových strán nebol napadnutý a ako taký v odvolacom konaní nebol
preskúmavaný(§367ods.2CSP). Vzmysleuvedenéhonebolvodvolacomkonanípreskúmavanývýrok
napadnutého rozsudku o zastavení konania vo vzťahu ku žalobcovi 1/, hoci možno mať pochybnosti

o nadbytočnej formulácii súdu prvej inštancie pokiaľ ide o tohto žalobcu, uvedenú dokonca vo výroku
rozsudku v tom zmysle, že ide o osobu, ktorá zomrela v roku XXXX, a to z toho dôvodu, že súčasne
označený žalobca 1/ W. S.Ň., N.. X.X.XXXX, nie je pôvodným žalobcom W. S., N.. X.X.XXXX, ktorý v
priebehu konania (v roku XXXX skutočne zomrel). Odvolací súd však zastavenie konania voči tomuto
žalobcovi taktiež nepreskúmaval so zreteľom na to, že odvolanie žalovaných sa zastavenia konania v

tejto časti, resp. vo vzťahu k tomuto žalobcovi, netýkalo.

20. Pokiaľ ide o výrok o zastavení konania vo vzťahu k žalobcom 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, možno konštatovať,
že odvolanie žalovaných je dôvodné, pretože odhliadnuc od nadbytočnej formulácie tohto výroku súdu
prvej inštancie, ktorý vlastne do výroku uvádza aj dôvody svojho procesného postupu, ide o rozhodnutie,

ktoré nie je vecne správne so zreteľom na to, že nedostatok vecnej legitimácie (v danom prípade
aktívnej) u sporovej strany nemá za následok zastavenie konania, ale zamietnutie žaloby, ako na to
správne upozorňujú aj žalovaní vo svojom odvolaní. Naviac je správna ich argumentácia aj v tom
smere, že pôvodnou žalobou sa žalobcovia domáhali aj určenia rozsahu dedičstva po svojom právnom
predchodcovi W. S., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel XX.X.XXXX, a preto ich vystupovanie v konaní ako

sporovýchstránnastranežalobcovbybolodôvodnésozreteľomnato,žepredmetomkonaniajeurčenie
rozsahu dedičstva.

21. Z oboch týchto dôvodov je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania vo vzťahu k
žalobcom 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ vecne nesprávne a ako také bolo zrušené odvolacím súdom podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP (vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania štátu), pretože okrem vecnej nesprávnosti
treba konštatovať v tomto smere aj nesprávny procesný postup, ktorým sa odníma žalobcom 2/, 3/,
4/, 5/, 6/ uskutočňovanie procesných práv, pokiaľ takýmto nesprávnym spôsobom je rozhodnuté o ich
vystupovaní v konaní ako sporových strán. Postupom podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude zákonným spôsobom rozhodnúť o žalobe žalobcov 2/, 3/, 4/, 5/,
6/ v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tomto rozsudku.

23. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie a o trovách tohto odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).