Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203800
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814203800.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: R. E., nar. XX.X.lXXX,
bytom 1. C. XXX, G., o zaplatenie 893,01 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 8C/99/2014-90 zo dňa 12.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku a vo výroku o nepriznaní
práva na náhradu trov konania žiadnej zo strán.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške

0,06% denne a 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy zamietol, pripustil späťvzatie žaloby v časti
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne a v uvedenej časti konanie zastavil a vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že žalobca podal návrh na uplatnenie
pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“) a domáhal sa zaplatenia

zmenkovej sumy vo výške 893,01 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 893,01 eur od
12.5.2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 893,01 eur od 27.6.2011 do zaplatenia
a zmenkovej odmeny v sume 2,98 eur a náhrady trov konania.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 29.9.2014 a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 893,01 eur spolu so 6% ročným úrokom od 20.9.2014 do
zaplateniaazmenkovúodmenuvsume2,98eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudkuavprevyšujúcej

časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Proti výroku tohto rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podal
odvolanie žalobca. Odvolací súd v tomto výroku a vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, aby postupoval súd prvej inštancie v
konaní podľa nariadenia.

4. Súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 893,01

eur od 12.5.2011 do zaplatenia v zmysle žalobného návrhu zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a to vzhľadom na čiastočne späťvzatie žaloby žalobcom v tejto časti.5. Súd prvej inštancie po vrátení veci, v súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu doručil žalobcovi
tlačivo „B“, v ktorom ho vyzval na predloženie listinných dôkazov alebo iných dôkazov svedčiacich o
oprávnenosti uplatnenej peňažnej pohľadávky, avšak žalobca na výzvu súdu na základe tlačiva „B“

nariadenia žiadnym spôsobom nereagoval.

6. Súd prvej inštancie citujúc ust. čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 a 4 nariadenia s poukazom aj na
spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa
20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo

vzťahu k ochrane spotrebiteľa (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 8/2015 pod
č. 93) uviedol, že súd môže aj v prípade, ak nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky
preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či tento nie je v rozpore s dobrými mravmi
vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o zmenkovom úroku súd skúma ex offo. S odkazom
aj na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku zo dňa 26.4.2012 sp.zn. 5Cdo/26/2011
uviedol, že neprimerane vysoké úroky vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo

úvere sa považujú za odporujúce dobrým mravom. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie
veriteľa, ktorý sa uspokojí s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje svojvoľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Z uvedeného rozhodnutia
vyplýva, že neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktoré
podstatnepresahujeúrokovúmieruvdobedojednaniaobvyklúurčenúnajmäsprihliadnutímknajvyšším

úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úrokov alebo pôžičiek.

7. Vychádzajúc z týchto záverov Najvyššieho súdu SR súd prvej inštancie zastával názor, že dohodnutá
výška zmenkového úroku 0,25%, čo je 91,25% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z
praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne pri

spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami, preto je dohoda
o zmenkovom úroku v rozpore s dobrými mravmi a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako celok
neplatná, pretože podľa obsahu je nemožno deliť tak, ako to má na mysli ust. § 41 Občianskeho
zákonníka, keďže dohoda o zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok, nemožno určiť za neplatnú
len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považuje súd za neprimeranú a v

prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné priznať žiadne plnenie, teda
nielen plnenie v dohodnutej výške 0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej
výške (0,06% denne), a preto žalobu v tejto časti súd prvej inštancie zamietol.

8. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu v časti 6% ročného zmenkového úroku od 12.5.2011

do 19.9.2014 zo zmenkovej sumy, pretože v návrhu na uplatnenie pohľadávky ani v priebehu konania
žalobca nepredložil dôkaz preukazujúci, že zmenka sa stala zročnou 12.5.2011, preto zročnosť zmenky
súd ustálil dňom, kedy bola žalovanému doručená žaloba a dňom nasledujúcim t.j. 20.9.2014 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi už v skoršom rozhodnutí 6% úroky z prisúdenej istiny (zo zmenkovej
sumy). Zotrval preto na svojom právnom závere, že za obdobie pred 20.9.2014 žalobcovi nárok na

zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 893,01 eur t.j. od 12.5.2011 do 19.9.2014 nepatrí, a
preto aj v tejto časti žalobu opätovne zamietol.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a keďže strany mali vo veci
úspech len čiastočný rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí návrhu a výroku o nepriznaní trov konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.d/,
písm.b/ a písm. h/ CSP. Žalobca tvrdil, že zo strany súdu prvej inštancie došlo napadnutým rozhodnutím

k porušeniu práva Európskej únie a to čl. 4, 5 a 7 nariadenia. Zdôraznil, že nárok uplatnil podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, pričom žalovaný nedoručil súdu žiadnu
žalobnú odpoveď podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, súd prvej inštancie mal preto podľa čl. 7
nariadenia vydať rozsudok. Citujúc čl. 5 ods. 1 nariadenia tvrdil, že súd prvej inštancie nemohol nariadiť
pojednávanie, pretože za účelom zisťovania doplňujúcich informácii od účastníkov konania, doplnenia

skutkových tvrdení a doplnenia dôkazov slúži procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm.a/
nariadenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevydal uznesenie o nariadení pojednávania podľa §
45 a nasl. O.s.p. a povinnosť o nariadení pojednávania uznesením mal súd prvej inštancie aj podľa
nariadenia. Uviedol, že ak súd nenariadil pojednávanie formou uznesenia toto sa nemohlo uskutočniťa ak sa uskutočnilo jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie vo veci. Poukázal
na to, že súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročím § 5 ods. 1 O.s.p., porušil
ustanovenia o vykonávaní dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo

možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez
návrhu. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vykonal dokazovanie okrem
iného oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi, zdôraznil, že žalobca ani
žalovanýdokazovanietýmitolistinaminenavrhli.Žalobcauviedol,ženárokuplatnilpodľaplatnejzmenky,
proti forme a obsahu zmenky žalovaný nemal žiadne námietky, a preto nebol dôvod vykonávať ďalšie

dokazovanie vo veci, keďže predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Poukázal tiež na to, že súd prvej inštancie vychádza podľa neho z nesporných
skutočností, a to že žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. zmluvu
o úvere a zmenka predložená v tomto konaní je zabezpečovacou zmenkou. Zdôraznil žalobca, že
uvedené skutočnosti neboli tvrdené ani jednou sporovou stranou, tieto údaje si súd prvej inštancie
vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Ak súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na

týchto údajne nesporných skutočnostiach, podľa názoru žalobcu, napadnuté rozhodnutie je postihnuté
vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k
rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a práva Európskej únie. Zdôraznil,
že nárok proti žalovanému uplatnil ako zmenky na základe predloženej platnej zmenky, ktorú nie je
možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než ktoré sú uvedené na zmenke. Vytýkal súdu prvej

inštancie, že na danú vec vôbec neaplikoval ustanovenia zák.č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového
a to predovšetkým ust. § 17, ktoré umožňuje žalovanému vzniesť kauzálne námietky proti žalobcovi.
Zdôraznil, že oprávnenie vznášať kauzálne námietky neprináleží súdu. Dôvodnosť svojej argumentácie
podoprelcitáciouzrozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky,ČeskejrepublikyasúdovNemecka(rozsudok
NS ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13C/88/2013, rozsudok

Okresného súdu Revúca sp.zn. 3C/815/2013, rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/198/2013,
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/16/2010, uznesenie Krajského súdu Prešove sp.zn.
10Co/79/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013). Žalobca zároveň potvrdil,
že úrok vo výške 0,25% denne z istiny je v rozpore s dobrými mravmi, poukázal však na stanovisko
Najvyššieho súdu SR, ktoré požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v

časti nad rámec primeranosti. Uviedol, že tento nárok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti
zmenky a od splatnosti zmenky sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% ročne.

11. Žalovaný sa k odvolaniu podanému žalobcom písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Spor prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

13. Výrok napadnutého rozsudku, v ktorom súd pripustil späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne a konanie zastavil, odvolanie podané nebolo, v tejto časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť a nebol ani odvolacím súdom preskúmavaný.

14. Žalobca odôvodnil odvolanie dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm.d/, b/ a h/ CSP t.j., že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.16. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

17. Odvolací súd zastáva názor, že je nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pokiaľ však žalobca v tomto konaní podľa
nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky a súd podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia sa

domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pohľadávka
sa nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie
alebo dokumenty v lehote určenej súdom a to vzorovým tlačivom „B“. Je pravdou, že konanie podľa
nariadenia je písomné, súd má však podľa nariadenia právo požadovať od žalobcu predloženie aj iných
listín, v tomto prípade okrem predloženej zmenky a má právo nariadiť ústne pojednávanie ak to považuje
za potrebné alebo a o to požiada niektorá zo strán (čl. 5 ods. 1 nariadenia).

18. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď tlačivom „B“ vyzval žalobcu a doplnenie informácii
a dokumentov, lebo v žalobe poskytnuté informácie nepovažoval za dostatočné. Žalobca však na výzvu
súdu prvej inštancie do jeho rozhodnutia žiadnym spôsobom nereagoval. V prejednávanej veci bol teda
postup súdu prvej inštancie, ktorým vyzýval žalobcu na doplnenie žaloby v súlade s nariadením a tiež

v súlade s Občianskym súdnym poriadkom (platným v čase výzvy). Odvolaciemu súdu aj súdu prvej
inštancie z ich rozhodovacej činnosti je totiž známe, že obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej
vlastnej zmenke poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných
sporov na súdov v Slovenskej republike o vymáhaní peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov.

Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré
mali zabezpečovaciu funkcie k jeho pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa
§ 4 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kedy tento zákon umožňoval zmenkou
zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Až následné právne úpravy, okrem iného zák.č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov už neumožňoval, aby zmenka

mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Povinnosťou súdu prvej
inštancie bolo preto vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum žalobcom
uplatneného nároku a to vyžiadaním si listinných dôkazov, z ktorých mohol posúdiť platnosť úkonu, v
ktorom má nárok žalobcu základ. Ak tak súd prvej inštancie aj bez návrhu strán urobil, aby poskytol
ex offo ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý

proces.

19. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v cezhraničných sporoch. Aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol

spravodlivý a žalobcovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd
však musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou
sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku
a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov
prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

20. V predmetnej veci preto nepostačovalo, ak žalobca predložil iba originál zmenky, pretože toto
konanie nie je konaním podľa zák.č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Iba v konaní podľa tohto
zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. žalobca predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet
dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh žalobcu zmenkový platobný rozkaz. Žalobca v tomto konaní

nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007, a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky ako z jediného listinného
dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Keďže žalobca na výzvu súdu prvej
inštancie nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia, súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď návrh žalobcu zamietol v odvolaním napadnutej časti.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej
inštancie v súlade s platnou právnou úpravou.22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca

nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).