Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412223045
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4412223045.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XX, Z. I., zastúpeného: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové
Zámky, IČO: 47 237 023, proti žalovanému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, Z. I., zastúpenému:
JUDr. Ernest Botka, advokát so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky, o zaplatenie 4.621,78 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. augusta
2017 č.k. 9Cpr/3/2012-483, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa lehoty na plnenie m e n í
tak, že žalovaný je povinný splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V ostatnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy
štátu znaleckého dokazovania v sume 1.772,03 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, 2, § 256, § 260 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (CSP). Konštatoval, že vo veci bolo na návrh žalobcu uznesením zo dňa
23.06.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-224 nariadené znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou EXPERTA
s.r.o. so sídlom v Žiline. Predmetom znaleckého dokazovania bolo posúdenie vykonania ciest v
žalobcom namietaných prípadoch a určiť žalobcove mzdové nároky za obdobie od 09.10.2009 do

18.11.2011. Potreba znaleckého dokazovania bola daná tým, že z predložených sumárov za jednotlivé
mesiace vyplývalo, že žalovaný vykazoval žalobcovi náhradné voľno v čase, kedy žiadne náhradné
voľno nečerpal, neboli vyčíslené žalobcove nároky na cestovné náhrady - stravné počas tuzemských
a zahraničných ciest alebo počas práce v mieste podnikania žalovaného za obdobie od 09.10.2009 do
18.11.2011, a nebola vysporiadaná otázka, či žalobca nemal aj iné nároky z titulu pracovného pomeru u
žalovaného za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011. Uviedol, že znalecké dokazovanie bolo nariadené

na posúdenie odborných otázok týkajúcich sa nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru žalobcu u
žalovaného. Znalecká organizácia vo vypracovanom znaleckom posudku č. 87/2014 odpovedala na
zadané otázky a vyúčtovala si odmenu faktúrou č. 87/2014 v celkovej výške 2.272,03 eura, ktorá bola
uznesením zo dňa 04.07.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-231 vyplatená vo forme preddavku v sume 300 eur a
uznesením zo dňa 17.12.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-316, v spojení s uznesením zo dňa 28.01.2016 č.k.
9Cpr/3/2012-400 v sume 1.772,03 eura. Žalobca bol v konaní úspešný. Nevzhliadol žiadny dôvod, pre

ktorý by nezaviazal k náhrade trov štátu žalovaného. K nároku žalobcu na náhradu trov konania sa
zaoberal námietkou žalovaného voči správnosti, dôvodnosti a preukázanosti vyčíslených trov právnehozastúpenia žalobcu, najmä, čo sa týka počtu vykonaných úkonov, najmä ďalších porád s klientom.
Dospel k záveru, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, bolo potrebné priznať nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne úkony uplatnené právnou zástupkyňou žalobcu v konaní

považoval za preukázané, zdôvodnené, zrozumiteľné a jasne vysvetlené, pretože všetky súviseli s
predmetným konaním a vyplývali zo správania sa žalovaného. Ten v konaní nespolupracoval, s ničím
nesúhlasil, nepredkladal potrebné listinné dôkazy a v celom konaní celý nárok namietal. Z týchto
dôvodov mal za to, že žalovaný v celom rozsahu trovy súdneho konania zavinil, a preto priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil
ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K výroku o povinnosti zaplatiť trovy
štátu spočívajúce v znalečnom mal za to, že ak by súd využil dôsledne všetky príslušné ustanovenia
CSP ohľadne dokazovania, nemusel suplovať povinnosti žalobcu. Poukázal na bod 18.4 a bod 18.6

odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 26.04.2017 sp.zn. 25CoPr/4/2016 a ustanovenie §
251 CSP. Tvrdil, že bolo vecou súdu prvej inštancie, aby zvážil návrh žalobcu a nariadil znaleckého
dokazovanie len v potrebnom rozsahu. Namietal aj voči trovám právneho zastúpenia, najmä voči počtu
vykonaných právnych úkonov. Tvrdil, že aj v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie nenamietal
voči nároku žalobcu na náhradu trov konania všeobecne, ale voči výške vyčíslených trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedol, že
súd prvej inštancie uznal potrebu vykonať znalecké dokazovanie z viacerých dôvodov. Všetky dôvody
však mali vzťah k tomu, že žalovaný si neplnil základnú povinnosť zamestnávateľa uloženú v § 130 ods.
5 Zákonníka práce, pretože žalovaný pri vyúčtovaní mzdy mu nevydával doklad obsahujúci potrebné

údaje.Vzhľadomnanesplneniesitejtozákonnejpovinnostineboloinejmožnostiakoustanoviťznalcana
všetkyspornéotázky.Súdnariadilznaleckýposudokpotom,akožalovanýcelýuplatnenýnárokpopieral,
trvalo tvrdil, že všetky mzdové nároky mu vyplatil. Žalovaný nedoložil do súdneho spisu na opakované
výzvy súdu kompletné potrebné listiny. Nebolo preto v jeho možnostiach konať inak, ako navrhnúť
znalecké dokazovanie. Otázky položené znalcovi vychádzali z obsahu súdneho spisu a dotvorili sporné

obdobie a obdobie jemu predchádzajúce, z ktorých bolo zrejmé, že ani predtým mu žalovaný nevyplácal
mzdové nároky riadne. K trovám právneho zastúpenia uviedol, že žalovaný nenamietol samotný výrok
napadnutého uznesenia, mal len pochybnosti o spôsobe ich výpočtu, ktorý bude predmetom ďalšieho
uznesenia súdu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej

sa lehoty na plnenie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalovaný je povinný splniť uloženú
povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V ostatnej časti je potrebné uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.771,82 eura s
príslušenstvom z titulu nároku na nevyplatenú mzdu a náhrady za práceneschopnosť a dovolenku za
mesiace máj, jún, september, október a november kalendárneho roku 2011. Podaním zo dňa 08.04.2014

žalobca navrhol vyhotovenie znaleckého posudku, v ktorom znalec odpovie na tri otázky. Uvedie
žalobcove mzdové nároky za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011, určí žalobcove nároky na cestovné
náhrady - stravné počas tuzemských a zahraničných ciest, alebo počas práce v mieste podnikania
žalovaného za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011 a posúdi, či žalobca nemal iné nároky z titulupracovného pomeru u žalovaného a ak áno vyčísli ich za obdobie od 09.10.2009 do 18.11.2011. Súd
prvej inštancie návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania vyhovel a uznesením zo dňa 23.06.2014
č.k. 9Cpr/3/2012-224 ustanovil znaleckú organizáciu EXPERTA, s.r.o. so sídlom v Žiline za účelom

vyhotovenia znaleckého posudku s uvedenými otázkami. Uznesenie nebolo napadnuté žalobcom, ani
žalovaným a bolo vydané po tom, ako dvaja iní znalci odmietli v danej veci vyhotoviť znalecký posudok.
Uznesením zo dňa 04.07.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-231 bol znaleckému ústavu z učtárne súdu prvej
inštancie poukázaný preddavok v sume 300 eur. Znalecký posudok bol súdu prvej inštancie doručený
dňa 16.12.2014. Uznesením zo dňa 17.12.2014 č.k. 9Cpr/3/2012-316, v spojení s opravným uznesením

zo dňa 28.01.2016 č.k. 9Cpr/3/2012-400, súd prvej inštancie priznal znaleckému ústavu znaleckú
odmenu (znalečné) v sume 2.219,09 eura a upravil učtáreň súdu prvej inštancie poukázať znaleckej
organizácii sumu 1.972,03 eura zo zložených záloh a z rozpočtových prostriedkov. Žalobca na základe
záverov znaleckého posudku zmenil žalobný návrh. O pripustení zmeny žaloby rozhodol súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 13.03.2015 č.k. 9Cpr/3/2012-335. Vo veci samej rozhodol rozsudkom
zo dňa 10.12.2015 č.k. 9Cpr/3/2012-404 tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie

žalobcovi sumy 4.621,78 eura s príslušenstvom a na zaplatenie trov konania žalobcovi v sume 3.852,58
eura spolu so zaplatením trov štátu znaleckého dokazovania v sume 1.772,03 eura (2.272,03 - 500,-
eur). Rozsudok napadol odvolaním žalovaný. O odvolaní rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa
26.04.2017 č.k. 25Pr/4/2016-468 tak, že vo veci samej ho potvrdil a v časti výrokov o náhrade trov
konania a náhrade trov štátu ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Následne rozhodol súd prvej
inštancie napadnutým uznesením.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 151 ods. 1, 2, 6, 7 Občianskeho súdneho poriadku, (1) O povinnosti nahradiť trovy konania

rozhodujesúdnanávrhspravidlavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia. (2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (6) O trovách štátu súd rozhodne
aj bez návrhu. (7) Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov
prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

13. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie dospel
k záveru, že je potrebné ho ako vecne správne a riadne odôvodnené potvrdiť, s výnimkou časti týkajúcej
sa lehoty na plnenie. V tejto časti je totiž napadnuté uznesenie nevykonateľné, keďže súd prvej inštancie
vo svojom výroku uviedol začiatok plynutia lehoty na plnenie od právoplatnosti rozsudku. Takto uložená

lehotanaplnenieužuplynula,keďžerozsudoksúduprvejinštancievdanejvecinadobudolprávoplatnosť
09.06.2017. Preto v tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovaný je povinný
splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. K potvrdzujúcej časti odvolací súd
dodáva, že podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku, pri rozhodovaní o trovách konania, za
predpokladu, že bolo rozhodnuté o žalobe žalobcu, je potrebné vždy vychádzať z úspechu jednotlivých

strán sporu v konaní. To znamená, že pokiaľ bol žalobca v konaní plne úspešný, má nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému. Pod uvedené je potrebné subsumovať aj náhradu trov štátu. Právna
úprava Civilného sporového poriadku v zásade nepozná ustanovenia, v zmysle ktorých by bolo možné
poprieť princíp úspechu strany sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Výnimkou jeustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého je možné pri dôvodoch osobitého zreteľa nepriznať úspešnej
strane náhradu trov konania, ktoré však na danú vec nedopadá.

14. Žalovaný v odvolaní namietal voči rozsahu znaleckého dokazovania. Tvrdil, že ak by súd prvej
inštancie využil dôsledne všetky príslušné ustanovenia CSP ohľadne dokazovania, nemusel suplovať
povinnosti žalobcu. Poukázal na body 18.4 a bod 18.6 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu zo dňa
26.04.2017 sp.zn. 25CoPr/4/2016 a ustanovenie § 251 CSP. Odvolací súd nespochybňuje, že rozsudok
súdu prvej inštancie v časti trov štátu zrušil s poukazom na rozsah znaleckého dokazovania. Zároveň

však konštatuje, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého uznesenia dostatočne vysporiadal
s dôvodmi, pre ktoré nariadil znalecké dokazovanie vo vykonanom rozsahu. Navyše odvolací súd
dodáva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal práve z vykonaného znaleckého
dokazovania. Žalobca prispôsobil znenie petitu žaloby záverom znaleckého posudku. Nemožno preto
konštatovať neúčelnosť vykonania znaleckého dokazovania. Nezanedbania hodná bola aj skutočnosť,
že jedným z dôvodov, pre ktorý žalobca navrhol vykonať znalecké dokazovanie bolo, že žalovaný v

konaní neposkytoval riadnu súčinnosť potrebnú pre rozhodnutie vo veci samej. Povinnosť nahradiť
vzniknuté trovy konania (a štátu) je zo svojej povahy sankciou, ktorou je postihnutá neúspešná strana
sporu. K odovzdaniu potrebných dokladov žalovaným súdu prišlo až v máji 2014 po opakovaných
žiadostiachsúduprvejinštancieoichpredloženieapoopakovanýchžiadostiachžalovanéhooodročenie
nariadeného pojednávania. Povinnosť žalovaného zaplatiť znalečné za znalecký posudok, ktorého

obsah bol čiastočne nad rámec predmetu konania, je sankciou pre žalovaného vychádzajúcou z princípu
úspechu strany sporu v konaní a z princípu hospodárnosti a rýchlosti konania, ktorý bol žalovaným
narušený. Ak má súd v konaní postupovať v súlade s touto zásadou, potrebuje k tomu jednoznačne
súčinnosť strán sporu. V prípade, ak ju niektorá strana dlhodobo bezdôvodne odmieta poskytovať, musí
počítať s tým, že takéto správanie sa môže viesť k vzniku trov (aj na strane štátu), ktoré by inak v konaní

nevznikli, a ktoré bude musieť po skončení konania zaplatiť.

15. Námietky žalovaného voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania odvolací súd nepovažoval
za dôvodné. Týkali sa totiž výšky trov konania, o ktorej bude rozhodované až následným uznesením,
vydaným vyšším súdnym úradníkom. V zmysle právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku o

výške trov konania rozhoduje súdny úradník samostatným uznesením po skončení konania, sudca v
rozhodnutí o trovách konania rozhoduje iba o nároku strany sporu, podľa jej úspechu vo veci samej.
Preto v napadnutom uznesení bolo správne rozhodnuté o nároku žalobcu na náhradu trov konania,
čo napokon nespochybňoval v podanom odvolaní ani samotný žalovaný. V prípade, že žalovaný sa
s rozhodnutím o výške trov konania nestotožní, bude mať k dispozícii opravný prostriedok v podobe

sťažnosti, o ktorej bude rozhodovať sudca súdu prvej inštancie. Ide o rozdielnu právnu úpravu oproti
OSP, kedy súdy zväčša rozhodovali rovno aj o výške náhrady trov konania, nielen o nároku. Súd prvej
inštancie prvýkrát rozhodoval o trovách konania ešte za účinnosti OSP, preto rozhodoval priamo o ich
výške. S účinnosťou CSP však prišlo k zmene právnej úpravy a po novom sa najprv rozhoduje o nároku,
až následne o výške.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti
týkajúcej sa lehoty na plnenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný splniť uloženú
povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V ostatnej časti napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aj bez návrhu (§ 262 ods. 1
CSP) tak, že žalobca má z dôvodu jeho úspechu v odvolacom konaní voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v časti o

náhrade trov konania a trov štátu končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).