Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/196/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206033
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116206033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu: R. R., B.. XX.X.XXXX, bytom T.
U. Y. Č.. XXX, zastúpený Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti
žalovanej: G. W., B.. XX.XX.XXXX, bytom v W., V. X, zastúpená JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou,
so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 330 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice I sp. zn. 15C/73/2016-25 zo dňa 6.4.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu o zaplatenie 330 € a priznal žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej vydania vecí - elektrického
kúpeľňového radiátora, plynového sporáka a kúpeľňového nábytku, eventuálne zaplatenia hodnoty

týchtovecí,t.j.330€argumentujúc,žesastalvlastníkomtýchtohnuteľnýchvecínazákladeodsvedčenia
o dedičstve Okresného súdu Košice I sp. zn. 13D/491/2010, Dnot 5/2011 zo dňa 25.7.2011 po
poručiteľkeH.T.atietohnuteľnévecisanachádzajúužalovanej,ktoráichodmietlavydať.Počaskonania
vzal žalobu o vydanie vecí späť z dôvodu, že odpadla zákonná podmienka vindikačnej žaloby, t.j. jej
predmet v dôsledku zničenia, resp. opotrebovania vecí a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie hodnoty
týchto vecí 330 €, a to titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku ich protiprávneho zadržiavania
žalovanou.

3. S poukazom na ust. § 8, § 185 ods. 1 a § 191 CSP za použitia §§ 415, 420 ods. 1 až 4 Občianskeho
zákonníka súd žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania základných zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu.

4. Konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie vecí, ktorých
náhrady vo finančnom vyjadrení sa domáha a nepreukázal ani súvislosť dôkazov o zakúpení vecí, ktoré

žalobca predložil, s bytom, v ktorom sa mali hnuteľné veci nachádzať. Doklady o zakúpení hnuteľných
vecí nepredložil ani súdnej komisárke v dedičskom konaní, čo vzal súd za preukázané z pripojeného
dedičského spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 13D/491/2010, Dnot/5/2011. Žalobca nepreukázal,
že v roku 2004 sa uskutočnila rekonštrukcia bytu, lebo túto skutočnosť nepotvrdil žalobcom navrhnutýsvedok Š. J.. Firma Balog s.r.o., Košice, u ktorej malo dôjsť k zakúpeniu sporáka a ktorá mala realizovať
aj jeho montáž do bytu žalovanej v roku 2004, sa k uvedenej informácii nevedela vyjadriť. Keďže
žalobca na preukázanie svojich tvrdení iné dôkazy nepredložil a žalovaná tieto jeho tvrdenia počas

celého konania spochybňovala tvrdiac, že byt jej bol v roku 1998 darovaný aj so sporákom, radiátormi
a vstavanými skriňami, súd žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal nárok na ich náhradu úspešnej
žalovanej proti neúspešnému žalobcovi.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b/,d/,f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia,
predovšetkým chýbajúcich záverov ako sa súd vysporiadal s jeho tvrdeniami a argumentmi a tiež s
listinnými dôkazmi, ktoré počas konania predložil. Súd vôbec neuviedol, akým spôsobom tieto listinné

dôkazy hodnotil a ako dospel k záveru, že neuniesol dôkazné bremeno. Argumentoval, že hnuteľné veci
pripadli do jeho výlučného vlastníctva na základe uznesenia vydaného v dedičskom konaní pod sp. zn.
13D/491/2010 zo dňa 25.7.2010 a doklady o zakúpení týchto vecí predložil do spisu. Konkrétne išlo o
doklad o kúpe kúpeľňového nábytku zo dňa 7.4.2004, doklad o kúpe sporáka zo dňa 29.7.2004 a doklad
o kúpe kúpeľňovej špirály zo dňa 8.6.2004. Predmetné hnuteľné veci sa nachádzali v byte na V. X P.

W., ktorý bol darovaný poručiteľkou žalovanej ešte v roku 1998. V čase darovania sa tam nenachádzali
hnuteľné veci, ktorých vydanie bolo predmetom tohto konania, keďže tam boli umiestnené až v roku
2004 počas rekonštrukcie, pričom o dátume ich nákupu svedčia jednotlivé pokladničné doklady. Z týchto
dôvodov tieto veci nemohli tvoriť príslušenstvo bytu v čase darovania. Žalovaná potvrdila existenciu
týchto hnuteľných vecí v odpovedi na jeho výzvu na vydanie hnuteľných vecí a potvrdila, že nie je

ochotná ich vydať, pričom je ochotná dohodnúť sa na primeranej finančnej náhrade potom, čo jej bude
predložené dedičské rozhodnutie. Následne však k žiadnej dohode o finančnej náhrade nedošlo. Súd
sa týmto listom žalovanej zo dňa 26.1.2012 vôbec nezaoberal a v rozsudku ho úplne opomenul. Tento
dôkaz pritom preukazuje existenciu vecí. Vytýkal ďalej súdu, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
s dokladom od spoločnosti RADEN, s.r.o. zo dňa 1.7.2004, označeným ako protokol o odstránení

porúch. Z tohto protokolu vyplýva, že dňa 1.7.2004 bola v byte na V. Č.. X u pani T. uskutočnená
montáž a demontáž výhrevného telesa. Z príjmového pokladničného dokladu, vystaveného v daný deň
spoločnosťou RADEN, s.r.o. vyplýva, že sa jednalo o byt č. 9 na 3. poschodí. Výhrevné teleso je práve
jednou z vecí, ktorej vydanie je predmetom tohto konania. Označené doklady nasvedčujú tomu, že v
roku 2004 došlo k výmene výhrevného telesa za nové, ktoré zakúpil žalobca, a to v rámci rekonštrukcie.

Keďževpriebehukonaniavyšlonajavo,žehnuteľnévecisnajväčšoupravdepodobnosťouužneexistujú,
pričom neoprávnene ich zadržiavala žalovaná, domáha sa náhrady škody. V zmysle rozhodovacej
praxe súdov v prípade, ak odpadla zákonná podmienka vindikačnej žaloby, a to predmet v dôsledku
zničenia,odcudzenia,resp.opotrebovaniaveci,vlastníksamôžedomáhaťnáhradyškody.Protiprávnosť
konania žalovanej vyplýva z jej listu zo dňa 26.1.2012, keď uviedla, že veci nie je ochotná vydať

a ani nevydala a ich zničením vznikla žalobcovi ujma v jeho majetkovej sfére. Protiprávne konanie
žalovanej spočíva v tom, že neoprávnene zadržiavala veci vo vlastníctve žalobcu a obmedzovala výkon
jeho vlastníckeho práva a tým spôsobila žalobcovi škodu, ktorej výška bola jednoznačne vyčíslená.
Príjmové pokladničné doklady ukázal aj súdnej komisárke v rámci dedičského konania, teda boli v
rámci dedičského konania predložené a je zrejmá aj výška uplatneného nároku. Poukázal tým na to, že

žalovaná nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvracali jeho tvrdenia. Namietal nesplnenie
povinnosti súdu, vyplývajúcej z ust. § 181 ods. 2 CSP, keď súd neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú
medzi stranami sporné a ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie a neuviedol
svoje predbežné právne posúdenie veci. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi
uskutočňovať jemu patriace procesné práva, pretože ak by bol oboznámený s predbežným právnym

názorom súdu, mohol prípadne navrhnúť aj ďalšie dôkazy na podporu svojich tvrdení. Nesúhlasil ani s
priznaním nároku na náhradu trov konania žalovanej a navrhol aplikovať ust. § 257 CSP a žalovanej
nepriznať náhradu trov konania vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery a jeho nepriaznivý
zdravotný stav.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej
náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnila sa so záverom súdu, že žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno a nepreukázal zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o tvrdené
predloženie pokladničných dokladov súdnej komisárke, toto žalobca preukazoval len poukazovaním nasvoju účastnícku výpoveď. Nesúhlasila s použitím ust. § 257 CSP, ktorý prichádza do úvahy len vo
výnimočných prípadoch a dôvody uvádzané žalobcom neodôvodňujú jeho použitie.

8. Žalobca v replike zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní a opakovane poukázal
na to, že hodnotenie ním predložených dôkazov a jeho tvrdení z napadnutého rozhodnutia nevyplýva.
Trval aj na aplikácii ust. § 257 CSP vzhľadom na jeho osobné, majetkové a sociálne pomery.

9. Žalovaná v duplike zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu a tvrdenia žalobcu považuje za účelové.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust.§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. februára 2018 o 12.30 hod. v

pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 13. februára 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods.3CSPaomiesteačaseverejnéhovyhláseniarozsudkubolžalobcaupovedomenýajelektronickými
prostriedkami v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.

13. Žalobca namietal v odvolaní dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/,d/,f/ a h/ CSP, t.j. súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(f)arozhodnutiesúduprvejinštancievychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,

v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

16. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody vo veci samej nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

21. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Žalobca argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli

predmetom dokazovania a s ktorými sa súd správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci a ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej a ktoré by umožňovali prijať iné závery a boli by spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
rozsudku.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu o
nepreukázaní zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle ust. § 420
a nasl. Občianskeho zákonníka.

24. Predmetom konania v prejednávanej veci bola pôvodne žaloba o vydanie hnuteľných vecí -

elektrického kúpeľňového radiátora, plynového sporáka a kúpeľňového nábytku, ktorých vlastníctvo
žalobca preukazoval uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 13D/491/2010 zo dňa 25.7.2011.
Týmto rozhodnutím bolo dedičské konanie po poručiteľke H. T., zomrelej dňa X.XX.XXXX, zastavené v
zmysle § 175 h ods. 2 O.s.p. (poručiteľka zanechala majetok nepatrnej hodnoty a tento súd môže vydať
tomu, kto sa postaral o pohreb) a žalobcovi, ktorý sa postaral o pohreb poručiteľky, bol vydaný majetok

nepatrnej hodnoty, pozostávajúci z elektrického kúpelňového radiátora v hodnote 80 €, plynového
sporáka v hodnote 200 € a kúpeľňového nábytku 50 €.

25. Žalobca v konaní tvrdil, že tieto veci neoprávnene zadržiava žalovaná, keďže sa nachádzajú v byte
na V. X P. W., ktorý jej darovala poručiteľka, pričom do tohto bytu mali byť umiestnené, resp. zabudované

počas jeho rekonštrukcie v roku 2004 a žalovaná mu odmieta tieto veci vydať.

26. V žalobe sa eventuálne domáhal zaplatenia finančnej náhrady za tieto veci v sume 330 € pre prípad,
že by tieto veci nebolo možné vydať a počas konania, keďže bolo zistené, že hnuteľné veci už neexistujú,
zobral žalobu o vydanie vecí späť a trval na zaplatení náhrady škody za tieto hnuteľné veci v sume 330 €.

27. V zmysle ust. § 126 ods.1 Obč.zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

28. Žaloba o vydanie veci je jedným zo základných druhov žalôb, ktorými sa vlastník môže domáhať
ochrany proti neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva.29. Základnou podmienkou úspechu žaloby na vydanie veci je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu
k veciam, ktorých vydania sa domáha a zároveň preukázanie, že vec sa neoprávnene nachádza vo
faktickej moci inej osoby než vlastníka a odmieta ju vlastníkovi vydať.

30. Z úspešného dôkazu vlastníctva teda ešte nevyplýva, že žalobcov nárok na požadovanú ochranu
je opodstatnený. Ďalším predpokladom úspechu žaloby je, aby bolo preukázané, že ide neoprávnený
zásah do jeho vlastníckeho práva. Žalobca preto musí preukázať, že žalovaný mu vec zadržuje - má ju
u seba, a to neoprávnene a nie je ochotný ju vydať.

31. Žalovaným, a teda pasívne legitimovaným v spore je ten, kto neoprávnene vec zadržiava a odmieta
ju vlastníkovi vydať.

32. Žalobný petit musí zodpovedať nároku vyplývajúcemu z hmotného práva a v prípade hnuteľných
vecí tieto musia byť jasne a určite označené tak, aby nemohlo dôjsť k ich zámene za inú vec a musia

byť teda popísané podľa individuálnych známok.

33. Ak by odpadla základná podmienka vindikačnej žaloby - jej predmet - v dôsledku zničenia,
odcudzenia, resp. spotrebovania veci, vlastník by sa mohol domáhať náhrady škody, takže by išlo o
obligačnoprávny vzťah. Porušovateľovi vlastníckeho práva už potom vzniká zodpovednostná povinnosť

na náhradu škody (viď napr. Občiansky zákonník, Komentár, Jaromír Svoboda a kolektív, V. vydanie,
EUROUNION,2005,str.180;Občianskyzákonník,Stručnýkomentár,PeterVojčíkakolektív,Iuraedition,
2008, str. 264).

34. Ak totiž už vec neexistuje, zaniká aj vlastníctvo k nej a vlastník sa nemôže domáhať ochrany

zaniknutého vlastníckeho práva. V tomto prípade sa môže domáhať reparácie vzniknutej ujmy, teda
náhrady škody (viď J. Spáčil, Ochrana vlastnictví a držby v Občanském zákoníku, 2. doplněné vydání,
C.H. BECK, 2005, str. 55-56).

35. V prejednávanej veci z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 13D/491/2010-20 zo dňa

25.7.2011 bolo preukázané, že poručiteľka vlastnila hnuteľné veci (elektrický kúpeľňový radiátor, plynový
sporák, kúpeľňový nábytok), ktoré boli ako majetok nepatrnej hodnoty vydané žalobcovi.

36. Tieto hnuteľné veci neboli v uvedenom uznesení bližšie identifikované, boli označené iba všeobecne
a v priebehu konania preto žalobca preukazoval, že išlo o hnuteľné veci ním zakúpené v roku 2004,

o čom predložil aj pokladničné doklady. Konkrétne predložil doklad o zakúpení kúpeľňového nábytku v
hodnote 6.599,- Sk dňa 7.4.2004, doklad firmy Balog Ondrej, plynospotrebiče, náhradné diely, servis,
Ostravská 28, Košice, na sumu 6.990,- Sk zo dňa 29.7.2004 s označením predmetu kúpy „3101 KS
2423 1112 B bez poklopu, horná, do“, ktorý má byť dokladom o zakúpení sporáku MORA 2423 a výdajku
HC TERM Košice, s.r.o. zo dňa 8.6.2004, potvrdzujúcu výdaj sortimentu „špirála 600W s vypínačom“ a

ďalšieho nečitateľného sortimentu spolu v hodnote 1.809,600 Sk, ktorý má preukazovať kúpu radiátora,
avšak z tejto výdajky nie je zrejmé, komu bol uvedený sortiment vydaný, resp. kto ho prevzal a uhradil
kúpnu cenu.

37. Žalobca tvrdil, že tieto veci boli umiestnené, resp. zabudované do bytu vo vlastníctve žalovanej v

roku 2004, teda ešte počas života poručiteľky, kedy bola uskutočnená jeho rekonštrukcia.

38. Zabudovanie radiátora do kúpeľne predmetného bytu preukazoval žalobca protokolom o odstránení
porúchzodňa1.7.2004firmouRaden,s.r.o.,Košice,vktoromakopredmetporuchyvbyteč.9,3.posch.,
V. X, je uvádzaná montáž a demontáž výhrevného telesa a popísaný je aj spôsob odstránenia poruchy.

Poruchu nahlásila p. T.. Cenu vykonaných prác v celkovej výške 2.536,70 Sk v ten istý deň zaplatila p.
T., o čom žalobca predložil do spisu príjmový pokladničný doklad firmy Raden, s.r.o., Košice.

39. V uvedenom protokole nie je bližšie špecifikované výhrevné teleso, ktoré malo byť namontované
v tomto byte.

40. Pokiaľ ide o vykonanie rekonštrukcie bytu a umiestnenie vyššie uvedených hnuteľných vecí do bytu
žalovanej, žalobca navrhol vypočuť svedka Š. J., ktorý aj bol v konaní vypočutý, avšak nepamätal si, čov byte opravoval, pričom uviedol, že v byte na V. D.. P. W. bol asi pred 30-timi rokmi (uvedené uviedol
23.2.2016 - poznámka odvolacieho súdu).

41. Žalobca následne navrhol na preukázanie montáže sporáku do uvedeného bytu vyžiadať správu
od firmy Balog, s.r.o. a pokiaľ ide o montáž kúpeľňového radiátora, požiadať o informácie firmu Dalkia
Východné Slovensko, s.r.o. Košice.

42. Ani jedna z vyššie oslovených spoločností neposkytla súdu informácie, ktoré by potvrdzovali tvrdenia

žalobcu o montáži plynového sporáka a kúpeľňového radiátora do bytu žalovanej.

43. Firma Dalkia, s.r.o. Košice sa na adrese označenej žalobcom nenachádza a firma Balog, s.r.o.
Košice z dôvodu uplynutia určenej doby 10 rokov na archiváciu dokladov nedisponuje údajmi o zakúpení
sporáka a jeho montáži.

44. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že v roku 1998, keď jej bol predmetný byt darovaný, súčasťou
tohto bytu boli aj vstavané skrine, plynový sporák a radiátory a tieto jej boli darované ako súčasť bytu.
Všetko to boli staré veci, sporák bol už nefunkčný, preto ho vyhodila a nahradila ho vlastným sporákom,
kúpeľňový nábytok pozostával z otváracej skrinky so zrkadlom, ktorá však už bola plesnivá a radiátor
bol súčasťou bytu. Byt pritom musela asi 3 roky po jeho darovaní v roku 1998 opustiť a vzhľadom na

súdny spor o jeho vlastníctvo sa do tohto bytu nasťahovala až zhruba po 11-tich rokoch, v čase už po
smrti poručiteľky.

45. Rozporovala tvrdenia žalobcu, že by v tomto byte sa mali nachádzať ním označené nové veci.

46. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca nepreukázal umiestnenie, resp. zabudovanie ním
označených hnuteľných vecí do bytu žalovanej, keďže z dôkazov ním navrhnutých a predložených na
preukázanie rekonštrukcie bytu, počas ktorej malo dôjsť k umiestneniu či zabudovaniu týchto vecí do
bytu žalovanej, tieto skutočnosti nevyplynuli.

47. Jeho tvrdenia o tom, že vyššie uvedené hnuteľné veci boli v držbe žalovanej a táto ich neoprávnene
užívala, tak zostali iba v rovine nepreukázaných tvrdení.

48. Nenáležité je v tomto smere tvrdenie žalobcu, že existenciu týchto vecí potvrdila žalovaná vo svojom
liste zo dňa 26.1.2012. Žalovaná síce v tomto liste uviedla, že veci sú jej vlastníctvom a nie je ochotná

ich vydať, avšak následne v súdnom konaní bolo preukázané, že tým mala na mysli veci, ktoré boli
súčasťou bytu v čase jeho darovania v roku 1998, ako sú označené v časti II. bod 3. darovacej zmluvy -
vstavané skrine, plynový sporák, radiátory atď. a uvedené vyplynulo aj z jej výpovede ako strany sporu
na pojednávaní dňa 5.6.2014, keď uviedla, že v čase darovania bytu jeho súčasťou bol aj kúpeľňový
nábytok, plynový sporák a radiátor. Išlo teda o iné hnuteľné veci, než žalobcom označené, ktoré mali

byť zakúpené a do bytu umiestnené v roku 2004.

49. Ako bolo vyššie uvedené, jedným z predpokladov úspešnosti žaloby o vydanie veci je aj preukázanie,
že žalovaný neoprávnene vec zadržuje a keďže ohľadne splnenia tejto podmienky žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, teda nepreukázal, že hnuteľné veci boli v neoprávnenej držbe žalovanej, jeho žaloba

či už o vydanie vecí alebo náhradu škody z dôvodu neexistencie vecí, nemôže byť úspešná.

50. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady
vzniku nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanej a na doplnenie tohto záveru odvolací súd
uvádza, že nebolo preukázané protiprávne konanie žalovanej, spočívajúce v tvrdenej neoprávnenej

držbe hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu. Už samotné nesplnenie tohto predpokladu je dôvodom
pre zamietnutie žaloby a splnenie ďalších predpokladov je bez právneho významu pre rozhodnutie vo
veci, keďže pre vznik nároku na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých podmienok,
a to jednak vznik samotnej škody, jednak protiprávne konanie, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou.

51. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci bolo, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že hnuteľné
veci, ako ich označil v žalobe, sa nachádzali v byte na V. X, W. a teda nepreukázal, že boli v držbe
žalovanej a táto ich neoprávnene zadržiavala a užívala. V tomto smere neuniesol dôkazné bremeno asúd prvej inštancie preto správne s poukazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku
žalobu z dôvodu nesplnenia dôkaznej povinnosti a neunesenia dôkazného bremena žalobcom zamietol.

52. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

53. Pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu trov konania, v tejto časti odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vracia mu vec na ďalšie konanie z dôvodu,

že napriek skutočnosti, že súd priznal žalobcovi čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov, keď
považoval toto oslobodenie za dôvodné vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery, pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania na túto skutočnosť neprihliadol a nezvážil možnosť rozhodnutia podľa
ust. § 257 CSP.

54. Keďže súd neskúmal pri rozhodovaní o trovách konania (ne)splnenie podmienok pre možnosť

rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 CSP, je jeho rozhodnutie v tejto časti
aj predčasné.

55. Ani odvolací súd preto nemal podklad pre posúdenie, či (ne)sú dané dôvody pre rozhodnutie o
(čiastočnom) nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 CSP.

56. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

57. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust.

§ 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257
CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú
buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom
potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie
použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia

prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach
náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť

aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad
rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza,
vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej súdnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257
CSP budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a
prípadne ďalšie okolnosti.

58. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o
nárokunanáhradutrovkonaniaexoffo.Zúradnejpovinnostipretomusískúmaťajprípadné(ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

59. Úlohou súdu po vrátení veci bude teda skúmať, či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky v
zmysle citovaného ust. § 257 CSP pre úplné alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov žalovanej a v
závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania sporových
strán.

60. Za tým účelom zistí aktuálne osobné, majetkové, zárobkové a sociálne pomery žalobcu ako aj
žalovanej, ktorej inak patrí náhrada trov konania, z toho hľadiska, aký bude prípadný dopad rozhodnutia
v zmysle ust. § 257 CSP na jej pomery a vezme do úvahy aj ostatné okolnosti konkrétneho prípadu,
t.j. okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby,

postoj sporových strán v priebehu konania a prípadne ďalšie relevantné okolnosti.

61. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania
v zmysle ust. § 257 CSP tak, ako sú vyššie uvedené, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípadpre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej a pri rozhodnutí je potrebné zohľadniť aj výšku trov
konania, ktoré žalovanej patria z toho hľadiska, či ich (ne)priznaním nebude neprimerane zasiahnuté do
majetkovej sféry niektorej zo sporových strán.

62. Odvolací súd zdôrazňuje, že nepriznanie náhrady trov konania má predstavovať iba výnimočný
prípad, keď by išlo o tak závažný zásah do majetkových pomerov povinnej osoby, že by tento zásah
predstavoval neprimeranú tvrdosť.

63. Pokiaľ súd nezistí dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, rozhodne o nároku na náhradu trov konania
v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.1 CSP.

64. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).