Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Soňa Zmeková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/14/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200854
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217200854.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
povinnej: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX M. L. M., o vymoženie pohľadávky v sume
1.680,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.
k. 12Er/40/2017-29 zo dňa 28.09.2017 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom exekútorského úradu: Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (EX 20113/16). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41
ods.2písm.d),§44ods.2,3,§243hods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 2 písm. a) zákona č. 281/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov,§25ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka ako aj s odkazom na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal aj na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811
03Bratislava,sp.zn.SRSAspA09644/16zodňa20.06.2016.Súdakoprvéskúmal,čizmluvač.2225473
zo dňa 13.08.2004 (žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.), rozhodcovská zmluva zo
dňa 22.08.2013, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, a dohoda o uznaní záväzku zo
dňa 22.08.2013, majú spotrebiteľský charakter a či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský
rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov, t.j. či rozhodcovský rozsudok je vykonateľný. Je nesporné, že záväzkový
vzťah medzi oprávneným a povinnou založený na základe vyššie uvedených zmlúv je záväzkovým
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda či je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
2. Exekučný súd bol oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie
posúdiť,čitentoexekučnýtitulniejevrozporesozákonom.Podľanázorusúdunebolomožnéformuláciurozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu
znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
keď oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Predtlačené
poučenie v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva uzavretá
medzi oprávneným a povinnou je typizovanou, štandardnou zmluvou, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ nemá možnosť obsah meniť. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Keďže tieto podmienky
neboli splnené a povinná nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, dohody o uznaní záväzku a
anirozhodcovskejzmluvy,nemožnopovažovaťrozhodcovskúzmluvuzazmluvnúpodmienkudojednanú
individuálne. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej
neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
3. Súd urobil záver, že rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto
vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť
podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia,
pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský
rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska
materiálneho, exekúcia je neprípustná, a to je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci, čo odôvodňoval s odkazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1,2,5,6 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“).
Poukázal najmä na ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V
odvolaní uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy
s povinnou postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s
rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Rozhodcovskú zmluvu podpísala povinná dobrovoľne,
jej podpísaním nebolo podmienené poskytnutie úveru a spotrebiteľ ju mohol odmietnuť. Nedošlo by
tak ani k odmietnutiu iných zmluvných ustanovení, pretože sa v rozhodcovskej zmluve nenachádzali.
Svoju informačnú a poučovaciu povinnosť si voči povinnej splnil aj dotazníkom k Rozhodcovskej
zmluve, ktorý vyplnila. Poukázal na to, že zmluva č. 2225473 bola uzatvorená dňa 13.08.2004 a
Rozhodcovská zmluva dňa 20.08.2013, po 9 rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Súd
chce vyňať spotrebiteľa spod účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne
uzatvorenejrozhodcovskejzmluvyrozhodcovskýmsúdom.Vzhľadomnato,žeZSRKumožňuje,abyboli
spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde, nie je možné pripustiť,
aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na podklade
ktorého je možné vykonať exekúciu. On splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je
dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Uviedol, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2010
zo dňa 26.09.2011 vyplýva, že ak ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len ak ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj zisteným
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia
pojednávania(§385ods.1CSP)apoprejednanívecidospelkzáveru,žeodvolanieniejeopodstatnené.
Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje sodôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj
s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:
6. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 01.12.2016, kedy bola pred súdnym exekútorom
spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského
rozsudku vydaného dňa 20.06.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž
pod sp. zn. SRSAspA 09644/16. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku právny predchodca
oprávneného a povinná uzavreli dňa 13.08.2004 zmluvu č. 2225473 (žiadosť o vydanie kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s.), na základe ktorej banka poskytla povinnej finančné prostriedky a povinná sa
ich zaviazala splácať v mesačných splátkach. Oprávnený po postúpení pohľadávky povinnej predložil
Dohodu o uznaní záväzku, ktorú podpísala dňa 22.08.2013 a toho istého dňa bola podpísaná aj
rozhodcovská zmluva, podľa ktorej sa účastníci dohodli na riešení sporov z Dohody o uznaní záväzku
prostredníctvom rozhodcovského súdu. Povinná ani následne dlh riadne neplatila, preto sa oprávnený
obrátil na rozhodcovský súd, ktorý vydal rozsudok, predložený súdnemu exekútorovi v súvislosti s
návrhom na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý potom dňa 23.01.2017 požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak súd napadnutým uznesením jeho žiadosť zamietol.
7. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva alebo zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd je povinný skúmať existenciu
aleboplatnosťrozhodcovskejzmluvyizmluvy,prípadneajkonštatovaťrozporrozhodcovskéhorozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011). Súd prvej inštancie na základe
listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva uzavretá dňa 22.08.2013
nezodpovedala zákonným podmienkam stanoveným v § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho
zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená
o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a neskôr rozhodcovskej zmluvy, či mala reálnu
možnosť ich znenie ovplyvniť a či jej bolo aj vysvetlené, čo znamená možnosť voľby v prípade
súhlasu, resp. nesúhlasu s touto rozhodcovskou zmluvou. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na
vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Ich dojednanie tak nezodpovedalo
ustanoveniu § 53 ods. 1,2,4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Oprávnený
mohol predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej zmluvy) tak, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní, a tiež jej poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená.
Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal a uvedené informácie neobsahuje ani Dotazník k
Dohode o uznaní záväzku. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť
rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie -
mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán s dostatočnými informáciami poskytnutými
povinnej. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť.
8. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd
prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.