Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1T/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010302

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117010302.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, PhD., LL.M., MBA, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 20. júna 2017 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. F., nar. X.X.XXXX K. Z., J. I. Z.F., S. Č.. XXXX/XX,

je vinný, že

v období od 1.5.2000 doposiaľ v Z. a inde si úmyselne riadne a včas neplnil zákonnú vyživovaciu
povinnosť na svoju mal. dcéru A. F., E.. XX.X.XXXX, a to aj napriek tomu, že táto mu bola uložená

rozsudkom OS Prešov č.k. 17C 249/01-35 zo dňa 25.4.2002, právoplatným dňa 18.6.2002, v zmysle
ktorého bol povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 33,19 Eur mesačne vždy každého
20-teho dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti uvedeného rozsudku,
následne rozsudkom OS Prešov č.k. 24Nc 108/01-54 zo dňa 19.12.2002, právoplatným dňa 20.2.2003,
bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 26,55 Eur mesačne od 1.5.2000 do 30.9.2000
a sumou 33,19 Eur mesačne od 1.10.2000 do 18.6.2002, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ďalej
rozsudkom OS Prešov č.k. 24P 330/2013-90 zo dňa 9.12.2013 v spojení s rozsudkom KS Prešov č.k.
9CoP/3/2014-116 zo dňa 11.3.2014, právoplatnými dňa 26.3.2014 a vykonateľnými dňa 21.4.2014, bol

zaviazaný prispievať na dcéru A. sumou 150,- Eur mesačne, ktoré má poukazovať vždy do 20-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa počnúc dňom 1.5.2013 opakovane do budúcna, čím takto na
výživnom za uvedené obdobie dlhuje Y. F. po odpočítaní zaplatených súm sumu najmenej 663,- Eur,

teda

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písm. b/ Trestného zákona.Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala dňa 16.2.2017 na obvineného A. F. obžalobu pre
skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, na skutkovom základe v
predmetnej obžalobe uvedenom.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. F., výsluchom svedkyne
poškodenej Y. F. a čítaním listinných dôkazov a to rozsudkov Okresného súdu Prešov a Krajského
súdu v Prešove, rodného listu, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o platbách výživného, správ
a charakteristík, odpisu z registra trestov, dokladov predložených obžalovaným a potvrdenia o zadaní

bankového prevodu a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov samostatne,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal
ho obžalovaný A. F..

Obžalovaný A. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný, na dcéru platil 1.200,- Sk mesačne,

z čoho 1.000,- Sk bolo bežné výživné a 200,- Sk dlžné výživné, po príchode eura začal dobrovoľne
platiť po 50,- eur mesačne, pričom niektoré mesiace vynechal a to vtedy, keď nemal zaplatené od
zamestnávateľa, ale hneď keď peniaze dostal, tak dlžné výživné doplácal. Dlžné výživné vzniklo preto,
lebo exmanželka požiadala o zvýšenie výživného spätne a súd jej vyhovel. Konkurz bo vyhlásený v
decembri 2014, odvtedy výživné platila správkyňa konkurznej podstaty. Dcéru spoznal až pred troma

rokmi, okrem výživného jej žiadne peniaze, ani darčeky neposielal.

Svedkyňa poškodená Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný platil, ale stalo sa, že
niektoré mesiace neboli vyplatené, posielal peniaze podľa toho ako mal, stalo sa, že niekedy výživné
platila správkyňa a niekedy obžalovaný. Dcéra núdzou netrpela, pomáhali jej rodičia, avšak niekedy

peniaze chýbali. Obžalovaný peniaze nad rámec výživného neposielal, ani dcére neposielal darčeky,
alebo hračky. Ku dňu 20.6.2017 je dlh na výživnom zo strany obžalovaného 663,- eur.

Z rozsudkov Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove vyplýva, že rozsudkom Okresného

súdu Prešov sp. zn. 17C/249/2001 zo dňa 25.4.2002 bolo manželstvo Y. F. W. A. F. rozvedené, maloletá
A. F. zverená do výchovy matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 1.000,- Sk mesačne.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/330/2013 zo dňa 9.12.2013 došlo k zvýšeniu výživného
na maloletú A. F. zo sumy 33,19 eur na 150,- eur mesačne počnúc od 1.5.2013 do budúcna.

Z rodného listu vyplýva, že A. F. sa narodila dňa 14.1.2000 rodičom A. F. W. Y. F..

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že A. F. bola v školskom roku 2015/2016 žiačkou denného štúdia
U.. W. triedy S. S. F. Š., Z. D. Č.. XX, Z.

Z potvrdení o platbách výživného vyplýva prehľad platieb výživného zo strany obžalovaného A. F..

Zo správ a charakteristík vyplýva, že obžalovaný A. F. je k trvalému pobytu prihlásený na adrese Z., S.
Č.. XX, je rozvedený a má dve deti. Je zamestnancom spoločnosti P. S. S..X..F.., Z. I. ako vodič kamiónu
s príjmom vo výške 405,- eur mesačne. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/43/2014 zodňa 9.12.2014 bol na majetok povinného A. F. vyhlásený konkurz. Od 13.12.2014 bol celkovo trikrát
postihnutý za priestupky, všetko na úseku cestnej dopravy.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z dokladov predložených obžalovaným vyplýva ich obsah.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej

súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný
A. F., ktorý je zo spáchania skutku usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne Y. F., ktorá uviedla, že
obžalovaný výživné platil podľa toho, ako mal peniaze, príp. výživné platila aj správkyňa konkurznej
podstaty, ale niektoré mesiace ostali nevyplatené, dcéra núdzou netrpela, ale niekedy peniaze chýbali,
pričom obžalovaný jej po odrátaní všetkých platieb dlhuje sumu 663,- eur. Uvedené skutočnosti sú
v zhode s listinnými dôkazmi, najmä rozsudkami Okresného súdu Prešov, z ktorých vyplýva výška

výživného, ktoré je povinný platiť obžalovaný na svoju maloletú dcéru A. F., pričom skutočnosť, že
výživné na ňu neplatil nespochybnil ani obžalovaný sám, ktorý uviedol, že výživné neplatil vtedy, keď
nemal zaplatené od zamestnávateľa a neskôr bol na jeho osobu vyhlásený konkurz.

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného, a to tým, že obžalovaný z
nedbanlivosti najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu v zmysle
§ 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel svojim konaním porušiť, alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane rodiny a mládeže.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na
zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, je možné uložiť
trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody, súd aplikoval ustanovenia § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona.

Súd mal v prípade obžalovaného A. F. za preukázanú jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona).

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou jeden až päť rokov vzal súd do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob
spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu
poľahčujúcich okolností, preto upravil trestnú sadzbu za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona tak,

že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Po vyhodnotení uvedených
skutočností, dospel súd k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov, trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 (jeden) rok,
ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky,

nakoľko pre nápravu obžalovaného nepovažoval výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody za
nevyhnutný. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď obžalovanému uložil podmienečný
trest odňatia slobody, vo vzťahu k podmienečnému odkladu výkonu tohto trestu určil dostatočne dlhú
skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, pričom uložený trest súd považoval pre spoločnosť z hľadiska generálnejprevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie za dostatočný a vhodný na jeho
prevýchovu

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.