Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 5, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/428/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112241501
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8112241501.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00
166 073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou OS Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 žiadal žalobca priznať nárok na náhradu

majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur, prípadne žiadal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, ktorý nerozhodol o jeho
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote v exekučnom konaní vedenom
ohľadom pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s
dlžníkom (povinným): W. J..

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v pozícií oprávneného subjektu navrhol zvoleným súdnym
exekútorom vykonanie exekúcie svojej pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvyoúvere.Preobavyoprávnyafaktickýosudpohľadávkypodalexekučnémusúdunávrhnazmenu
súdneho exekútora. Exekučný súd bol povinný v zmysle ustanovení Exekučného poriadku rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora. Podľa žalobcu OS Vranov nad Topľou rozhodol o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 7, resp.

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si
uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 Eur a na administratívne spracovanie textov, urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15 Eur. Žalobca si ďalej uplatnil náhradu nemajetkovej ujmyv peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
exekútoravzákonomstanovenejdobevspojenísporušenímprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom,
pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu III ÚS 203/06-25, III ÚS 235/04-3, III ÚS 347/05, III ÚS
118/06-40, III ÚS 110/04-55, III ÚS 125/04-44, III ÚS 229/04-52, III ÚS 21/05-30, III ÚS 190/05-36 a III
ÚS 301/05-38. Žalobca mal za to, že na základe predmetnej doktríny sa vzťahuje satisfakcia vo výške

55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. V danej veci bol exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 87 dní. Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a
správnympostupomexekučnéhosúdudôjdekzmenesúdnehoexekútora,čobudeviesťkefektívnemua

účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené
záujmy žalobcu nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora
exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným a riziko insolvencie povinného. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a
písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná

do podania žaloby na túto žiadosť pozitívne nereagovala.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a podanie žalobcu vyhodnotil ako zmätočné. Žalobca uvádza ako
dôkazy odkaz na exekučný spis, pričom v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Právny titul uplatnenej žaloby na náhradu škody i priznanie

nemajetkovej ujmy nie je jasný. Poukázal na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012
boli na súd podané žaloby vo veci, je zrejmé, že ich žalobca nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v
zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu
súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne

prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaný poukázal, že nie sú splnené
zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že
vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu,
v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s rozhodnutím
iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách

pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote
ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň
poukázal na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho
konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Takémuto skúmaniu môže
byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky na základe

ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd môže o náhrade škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. rozhodovať
na základe prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom
sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo po právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak by mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o zmene súdneho exekútora v zákonnej
lehote, lehota na uplatnenie takého nároku uplynula po troch rokoch od momentu rozhodnutia o

zmene súdneho exekútora (od skončenia namietaných prieťahov). Vzhľadom na uvedené žalovaný
vzniesol námietku premlčania pri každom nároku, pri ktorom došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu
súdneho exekútora predo dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Zdôraznil, že v súvislosti s nerozhodnutím o zmene súdnehoexekútora v lehote ani nemohlo dôjsť k vzniku škody, keďže s poukazom na príslušné ustanovenia
Exekučného poriadku pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do rozhodnutia
súdu o zmene exekútora a teda pôvodný súdny exekútor až do doručenia príslušného rozhodnutia mal

pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor,
že uplatnená suma titulom náhrady škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku
nároku na náhradu škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na
základe nesprávnej právnej úvahy. Žalovaný poukázal taktiež na aspekt dobrých mravov, ktorý hovorí
v neprospech žalobcu, vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej

tieto nároky voči dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch
a negatívne vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa,
resp. skutočnosť, že štátne orgány na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie
na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. Toto negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov

zo strany žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecne uznávanými spotrebiteľskými
právami. Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže
súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať,
čijemožnévydaťpoverenienavykonanieexekúcie,sčímjespojenávyššiačasovánáročnosťvykonania
procesných úkonov súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti

s takýmto postupom súdu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomným vyjadrením žalovanej, znaleckým
posudkom predloženým žalobcom, spisom 8Er 375/2004 OS Vranov nad Topľou a zistil tento skutkový
stav:

5. Predmetom tohto konania je žaloba, podaná pôvodne OS Vranov nad Topľou pod spis. zn. 4C
427/2012, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady majetkovej škody 175 Eur a
nemajetkovej ujmy 110,64 Eur. Uvedená vec sa týka exekučného konania vedeného OS Vranov nad
Topľou proti povinnému: W. J., spisová značka exekučného súdu v žalobe nebola označená. Návrh

oprávneného na zmenu exekútora podľa žaloby mal byť doručený dňa 24.9.2009 a súd o tomto návrhu
rozhodol po uplynutí 87 dní od jeho podania.

6. OS Vranov nad Topľou uznesením z 8.10.2012 spojil na spoločné konanie vec 4C 428/2012 spolu
s ďalšími vecami pod spoločnou značkou 4C 427/2012. Po vylúčení sudcov OS Vranov nad Topľou

z prejednávania tejto veci boli predmetné žaloby prikázané Okresnému súdu Prešov pod sp. zn. 17C
428/2012. Súd vo veci rozhodol 5.11.2014. Odvolací súd KS v Prešove sp. zn. 17Co 117/2015 rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesením OS Prešov z 21.10.2015 boli spojené veci vylúčené
na samostatné konanie.

7. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

8. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

9.Podľa§3ods.1zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

14. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

15. Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

16. Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

17. Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

18. Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

19. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku

podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

20. Podľa § 44 ods. 6 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí

súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

21. Podľa § 44 ods. 9 zákona 233/1995 Z. z. ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 8 aj výšku
preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3 .22. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

24. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V
prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, a to
z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného
na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote. Nesprávnym úradným postupom je porušenie

povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez
splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch
podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

26. Žalobca vyvodzuje svoj nárok z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vo Vranove
nad Topľou z dôvodu zbytočných prieťahov pri rozhodovaní o zmene exekútora. Týmto pojmom
sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je

potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí
predstavovať zbytočné prieťahy (I ÚS 42/01, I ÚS 63/00, IV ÚS 606/12). Práve konkrétne okolnosti tohto
prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Pri rozhodovaní o návrhu
na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi,
vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu

novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v
zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný
postup súdu. Ustanovenie § 44 ods. 5 zákona 233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia exekučného
konania, ani neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd poukazuje aj na to, že

žalobca podával návrhy na zmenu exekútora hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším
počtom podaní a preto musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu,
ktoré spôsobilo, že o jeho návrhu bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ale, podľa názoru
súdu, ústavne akceptovateľné.

27. Zo spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 8Er/375/06 vyplýva, že dňa 5.11.2004 oprávnený Pohotovosť
s.r.o. žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej
zápisnice N 1604/04, Nz 63167/04 vydanej JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 6.8.2004, ktorý sa stal
vykonateľným 16.8.2004. OS Vranov nad Topľou vydal dňa 8.11.2004 poverenie č. XXXXXXXXXX,
ktorým poveril súdneho exekútora Bc. Jozefa Blaška na vykonanie exekúcie vedenej voči povinnému

W. J., I.. XX.X.XXXX na vymoženie 18 450 Sk spolu s kapitalizovaným úrokom 4 807 Sk a denným
úrokom 0,25 % z 18 450 Sk od 13.3.2004 do zaplatenia. Dňa 2.7.2009 oprávnený Pohotovosť s.r.o.
podal návrh na zmenu exekútora s tým, aby bol poverený JUDr. Rudolf Krutý vykonaním tejto exekúcie.
Súd vyzval listom z 11.8.2009 pôvodnú exekútorku JUDr. Luciu Žužovú, aby oznámila, či si uplatňuje
trovy exekúcie a do 14 dní predložila ich vyúčtovanie. Exekútorka listom zo 17.9.2009 predložila

vyúčtovanie trov exekúcie. Súd uznesením z 24.9.2009 vyhovel návrhu na zmenu exekútora a zároveň
rozhodol aj o výške trov exekúcie JUDr. Lucie Žužovej. Exekútorka podala voči priznanej výške trov
odvolanie. Keďže povinný nepreberal súdne zásielky, súd po prešetrení miesta jeho pobytu uznesením
z 18.5.2010 mu ustanovil opatrovníka podľa § 29 O. s. p. a uznesením z 13.8.2010 uložil povinnémunahradiť exekútorke Lucii Žužovej trovy exekúcie 66 Eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
29.2.2011. Uznesením z 29.6.2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2014. Voči uzneseniu o zastavení exekúcie sa odvolal

oprávnenýpodanímz27.7.2012avodvolacomkonaníKSvPrešovesp.zn.12CoE/118/2012z9.7.2013
súd potvrdil uznesenie o neprípustnosti exekúcie a jej zastavenia právoplatne 1.4.2014.

28. Súd má za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom, aj keď súd rozhodol po
uplynutí zákonom stanovej lehoty 30 dní a to rozhodnutím, ktorým vyhovel žiadosti o zmene súdneho

exekútora. Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila
sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky či Európsky súd pre
ľudské práva. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný
preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať, či
v uplatnených nárokoch boli prieťahy titulom nesprávneho úradného postupu.

29. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. IV US 606/2012 zo 14.12.2012, v ktorom
sa zaoberá sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci, ako vo vzťahu k namietanému porušeniu postupu
Okresného súdu vo Vranove nad Topľou a to porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov pred Okresným súdom v Rimavskej Sobote sp. zn. 15Er 684/2011. Podľa zistení Ústavného

súdu bola Okresnému súdu dňa 15.8.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, kedy 16.4.2012 súd vyzval žalobcu na predloženie rozhodcovskej zmluvy,
ktorá bola predložená 4.5.2012 a uznesením zo dňa 5.10.2012 bola zamietnutá žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Ústavný súd v náväznosti na uvedené zistenia poukázal na svoju
doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý prieťah v súdnom konaní nevyhnutne má za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48
ods. 2 ústavy. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v článku 48 ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako prieťahy zbytočné v zmysle ustanovenia článku 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd poukázal na to,

že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní aj niekoľko
mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v relevantnom čase už 15
dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor
žiadosti, alebo exekučného titulu zo zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti na vykonanie

exekúcie. V uvedenom ustanovení je výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak
ide o exekučný titul podľa § 42 ods. 2 písm. c), a), d) exekučného poriadku, teda ide o notársku
zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie
dôvodov neprípustnosti exekúcie, preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie
exekúcie. V čase rozhodovania pred Ústavným súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo
všeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď Ústavnému súdu je
z jeho rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenie poverení o vykanie
exekúciehromadne,tedavrovnakomčasezaťažovalavšeobecnýsúdväčšímpočtompodaní,vzhľadom
na to musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré

spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za
ústavne akceptovateľné. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľa t.j. žalobcu odmietnutá ako
neopodstatnená.

30. Obdobne Ústavný súd SR rozhodol vo veci I ÚS 63/00. Ústavný súd SR poukázal na to, že už v

predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu aj v trvaní niekoľkých mesiacov
ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

31. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami procesných strán. Sporové konanie
sa riadi zásadou formálnej pravdy. Podľa § 151 Csp strana sporu zaťažuje procesné bremeno

popretia skutkových tvrdení protistrany. Žalobca na popreté skutkové tvrdenie zo strany žalovaného
nereagoval žiadnou argumentáciou, ktorou by vyvracal tieto tvrdenia žalovaného. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia znamená neunesenie bremena tvrdenia a v konečnom dôsledku aj neunesenie dôkazného
bremena. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnymúradným postupom súdu spôsobenú tým, že OS Vranov nad Topľou podľa § 44 ods. 7, resp.
ods. 8 Exekučného poriadku v zákonnej lehote nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku

nároku na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal dôvodnosť svojho
nároku. Ani z predloženého znaleckého posudku nie je preukázané vynaloženie uplatnených nákladov
na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil,

bez predloženia konkrétnych dôkazov o vynaložení jednotlivých nákladov. V tomto ohľade je podstatné
to, že nie je daný základ nároku, preto sa súd už ani bližšie nezaoberal výškou nárokov žalobcu, lebo
nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou, keď žalobca nepreukázal existenciu zákonných podmienok: nesprávny úradný postup a vznik
škody.

32. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že u neho v dôsledku nesprávneho
úradného postupu súdu, došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, došlo k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, resp. insolvencii povinného, pričom sa jedná iba o
hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Súd má za
to, že nie je správny názor žalobcu, že v príčinnej súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora v

zákonnej lehote mu mohla vzniknúť škoda, pretože priebeh exekúcie nemôže byť ovplyvnený zmenou
osoby exekútora, keďže až do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora má vo
veci konať pôvodný exekútor. Je potrebné zároveň poznamenať, že nutnosť spravovať pohľadávku
oprávneného nezapríčinil exekučný súd a teda príslušné náklady nie sú v príčinnej súvislosti s postupom
exekučného súdu, ale s postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému nesplnil. Exekučné konanie

bolo zastavené a exekúcia vyhlásená za neprípustnú uznesením OS Vranov nad Topľou z 29.6.2012,
ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením KS v Prešove sp. zn. 12Co/118/2012 z 9.7.2013,
dňa 1.4.2014.

33. Žalovaný vzniesol vo vyjadrení k žalobe z 14.3.2013 námietku premlčania každého uplatneného

nároku, pri ktorom došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora predo dňom 23.4.2009,
t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Súd preskúmal vznesenú námietku premlčania a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané, keďže k
rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora došlo až po dni 23.04.2009.

34. Súd taktiež poukazuje na to, že podľa príslušných ustanovení zákona 514/2003 Z. z. pri
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je podmienkou na uplatnenie nároku na
náhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupompísomnážiadosťpoškodenéhoopredbežné
prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody zo strany žalobcu boli doručené 23.04.2012. Žaloba v pôvodnom konaní v
tejto veci bola doručená súdu 27.09.2012. Žalobca teda podal žalobu predčasne, keďže nárok na súde
uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať

nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod
na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

35. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol úspešný, nevzniká mu nárok
na náhradu trov konania. Žalovaný ako úspešná procesná strana si neuplatnila nárok na náhradu trov
konania, preto súd vyslovil, že ani jedna z procesných strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Prešov.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.

V Prešove, dňa 5. februára 2018